Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207657
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214207657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: E. P., bytom
R. Z. XXX, XXX XX P., o zaplatenie zmenkovej sumy 1.100,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/91/2014-46 zo dňa 31.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Konštatoval, že žalobca podal dňa 17.04.2014 žalobu, ktorou si uplatnil svoj nárok na tlačive Návrhu
na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„Nariadenie“). Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenia uvedeného
Nariadenia, ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších

predpisov(ďalej„Zmenkovýašekovýzákon“),ustanovenia§3ods.1,§34,§39Občianskehozákonníka
a § 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) ako aj o ustanovenia § 79 ods. 3,4 a § 372y ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), so záverom,
že žaloba je neopodstatnená. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia zmenkovej
sumy 1.100,87 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 04.10.2010 do zaplatenia ako aj

6% ročného úroku od 29.10.2010 do zaplatenia na tom základe, že ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 05.02.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a do jej textu bol poňatý
záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 1.100,87
eura s 0,25% denným úrokom z tejto sumy za čas od 04.10.2010 do zaplatenia. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, avšak žalovaná
nezaplatil žiadnu sumu. Žalobca v priebehu konania podaním doručeným dňa 23.12.2015 vzal žalobu v

časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť, preto súd v tejto časti podľa § 96
ods. 1 OSP konanie zastavil a predmetom konania zostal zvyšok žaloby.2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že dňa 22.3.2010 bola uzavretá písomná
úverová zmluva č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ - Pohotovosť, s.r.o., poskytol úver vo výške 500 eur
žalovanej ako fyzickej osobe a ona sa zaviazala tento úver splatiť 12 mesačnými splátkami po 82 eur

počnúc dňom 20.04.2010. V zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 484 eur, ktorý
niejekonkretizovaný,avzmluveniejeuvedenáaniRPMN,anipriemernáhodnotaRPMN.Žalovanádňa
22.03.2010 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu 1100,87 eura a zmenkový úrok 0,25% denne od
04.10.2010. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami

„bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do
ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho
podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú
v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Súd v odôvodnení rozsudku

poukázal o. i. aj na ustanovenie § 79 ods. 3 OSP, podľa ktorého ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje
nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovanému, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje
právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho
právnych predchodcov so žalovanému. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné

na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej
zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva. V zmysle § 79 ods. 4 OSP ak nie je dokázaný opak, platí,
že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. Zároveň súd postupoval podľa § 372y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý uvádza, že ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto

zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

3. Súd skúmal, či zmenka vystavená žalovanou je platná a či z nej pre vystaviteľa mohla vzniknúť
povinnosť zakladajúca uplatnené právo žalobcu. Dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení
zmenky záväzne určuje, akým spôsobom, v akom rozsahu a podľa akých kritérií má byť chýbajúci

obsah zmenky v budúcnosti doplnení. Zmenkový a šekový zákon vlastnú zmenku zakotvuje ako
platobný prísľub, ktorým sa vystaviteľ zaväzuje, že zaplatí v určitej lehote určitú peňažnú sumu veriteľovi
(remitentovi). Podstatnou podmienkou bianko zmenky je skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z
opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá.
Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a

preberajúcim, ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku doplniť. Obsahom dohody je určenie
vyplňovacieho práva t. j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú doplniť a za akých
podmienok resp. určujúcich skutočností. O vyplňovacom práve možno hovoriť iba v tom prípade, ak
takáto dohoda spĺňa a všetky náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný. Podľa názoru súdu na základe tejto dohody nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi,
pretože nebolo určito dohodnuté, čo bude tvoriť zmenkovú sumu , či všetky nároky veriteľ vzniknuté
voči dlžníkovi z tejto zmluvy, alebo všetky jeho nároky. Súd urobil záver, že ak veriteľovi nevzniklo
platné vyplňovacie právo, bez ktorého platná zmenka nemohla vzniknúť, z neplatnej zmenky žalovanej
nevznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť predmetnú pohľadávku. Súd tiež skúmal, či zmluvné dojednanie

nie je pre svoju neprijateľnosť neplatné, a dospel k záveru, že túto zmluvnú podmienku treba považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, bola
vopred spotrebiteľovi navrhnutá dodávateľom a jej obsah preto spotrebiteľ žiadnym spôsobom nemohol
ovplyvniť; zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu a právach a povinnostiach zmluvných
strán na škodu spotrebiteľa, ktorý v čase podpísania predmetnej zmluvy vôbec nemal vedomosti o

dôsledkoch dohody o vyplnení zmenky (a dokonca ani o tom, čo vlastne zmenka je). Je zrejmé, že
veriteľ aj tým, že predložil spotrebiteľovi na podpis zmenku, sledoval jedine svoj obchodný zámer
a využil neznalosť zákona žalovanou ako aj jej odkázanosť na poskytnutie žiadaného úveru. Ide o
nekalú obchodnú praktiku veriteľa, ktorej sa nemôže poskytnúť súdna ochrana. Neprijateľná zmluvná
podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, preto remitent na základe neplatnej

dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce náležitosti blankozmenky.

4. Na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola vystavená predložená zmenka, treba
aplikovať aj príslušné ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. a súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ túto zmenkumohol prijať v súlade s ustanovením § 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z.z. Uvedené ustanovenie zákona
stanovuje, že zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru. To potom znamená, zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto
odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Zmenka bola
vyplnená v rozpore s týmto zákonným ustanovením, pretože ako zmenková suma je uvedená v nej
celá úverová istina spolu s poplatkom. Aj táto skutočnosť má za následok neplatnosť zmenky podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh ako
nedôvodný zamietol. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov nepriznal, lebo si ich neuplatnila.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
čím sa mu odňala možnosť konať pred súdom, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti
konať pred súdom, lebo žalovaná uplatnený nárok nepoprel a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným

spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou
zásadou. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a
zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov. Súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva

len z predloženej zmenky. Žalovaná mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť
námietky voči zmenke a ak tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil
dôkazynaskutočnosti,ktoréniktonetvrdil,atakdospelkrozhodnutiunazákladeaplikácieainterpretácie
nesprávnych právnych predpisov a práva Európskej únie. Na podporu svojich argumentov poukázal

na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že
je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu,
pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na
ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaná nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd

porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom irelevantný; jemu nie
je známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou
ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov explicitne
pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej

výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných
záväzkov, sú záväzkami samostatnými, a vôbec nie sú závislé na úverovom vzťahu. Ak bol na súde
uplatnený nárok zo zmenky, súd nemôže bez ďalšieho rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je
nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

6. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),

prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej zamietajúcej
časti a v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil. Rozsudok vo výroku o zastavení časti konania
nadobudol v dôsledku absencie odvolania právoplatnosť. Odvolací súd pritom postupoval v súlade s
ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.8. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia

uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa žaloby je žalobca ako indosatár
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Žalobca sa v odvolaní
zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho námietky boli prejavom snahy

o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania
v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup súdu pri
vykonávaní dôkazov, ktorý inak ani nevykonal tie dôkazy, ktoré žalobca v odvolaní namietal. Predmetom
konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý
si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje

zjednodušenýavzásadepísomnýspôsobvedeniakonaniavoveciachsnízkouhodnotousporuscieľom
zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Ak by súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe
vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu
vyzvať na doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom.
Cieľom Nariadenia nie je totiž obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie

vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie
prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno
preto vykladať tak, že by na základe neho nemal mať súd k dispozícií aj iné dôkazné prostriedky
než príslušné tlačivá, a nemal by aj možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so
spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s

malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne
pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto
plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu
sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie,

čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

9. Občiansky súdny poriadok ako procesný predpis účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v odseku 1 tretej vete umožnilo súdu výnimočne
vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo

veci. V danom prípade z predloženej zmenky je zrejmé, že vznikla na základe zmluvy uzavretej dňa
22.03.2010 so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, pod
č. XXXXXXXXX ako zmenka „bez protestu“ a s termínom: „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Na zmenke je číslo zmluvy uvedené, pričom ani žalovaná túto skutočnosť nenamietala. Je
nesporné, že predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej v

úverovej zmluve, resp. vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru právneho predchodcu žalobcu
spojených so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu
a všeobecne uznávanej potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie mohol vykonať aj
tie dôkazy, ktoré nikto zo strán sporu nenavrhol. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver
ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods.
1 tohto zákona bola fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania a v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru mohol byť veriteľom
aj predávajúci, a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona bola fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom spotrebiteľ ich

znenie ani ovplyvniť nemohol, lebo boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Existujúce
pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená,
že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnenépochybnosti. Dôkaznú povinnosť v tomto smere vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 3, 4 OSP, ktoré
súd prvej inštancie citoval v odôvodnení svojho rozsudku, si žalobca nesplnil.

10. Odvolací súd neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského
úveru, síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice

jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak
zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať
so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa

jeabstraktnýcharakterzmenky,ktorýinaknepripúšťa,abysúdpriuplatňovaníprávazozmenkyprihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

11. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o

úvere ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo novelizované
zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s
uvedenou výnimkou - nemal oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na

jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský
úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny
záver o možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej
neplatnosti, či neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je vo svetle
judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle

ktorej špecifiká súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti

niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky
nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený
už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania

zmluvy o úvere, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv z nej. Ak veriteľ zo zmluvy zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval,
zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na iného, potom bolo možné uzavrieť,

že zmenka bola vystavená v rozpore s právnym predpisom a ako taká je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná.

12. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného
papiera mohlo byť žalovanej zhoršené jej mluvné postavenie. V tejto súvislosti je právne významnéaj ustanovenie § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto zmenka na podklade
takéhoto dojednania nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

13. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to má súd
túto povinnosť aplikáciou procesného práva naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie

zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti odporuje právu EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa v
súlade so Smernicou 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže
byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky

nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikované pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu

súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi
k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak

výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ Keďže odvolací súd na základe
uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie posúdil ako vecne správny, odvolanie žalobcu nepovažoval
za dôvodné, a tak rozsudok v napadnutej časti potvrdil.

14. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto by jej podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP patrila

náhrada trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli,
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovanej sa nárok na ich náhradu nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).