Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/225/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216208717
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4216208717.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, reg. Č. 542 097 902, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09
Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2,
Bratislava, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16,
Bratislava, proti žalovaným: X/ E. T., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Ž. K.. XXX/X, P., X/ E. P., F.. XX.XX.XXXX,
T. E. P., o zaplatenie 1.012,79 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 620,22 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 656,22 eur od 20.12.2014 do 13.04.2015, zo sumy
620,22 eur od 14.04.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu
22,48 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.05.2016 doručenou súdu dňa 06.06.2016 domáhal voči žalovaným 1/

a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 1.012,79 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.05.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu (spoločnosť CETELEM
SLOVENSKO a.s.) ako veriteľ na jednej strane so žalovanými 1/ a 2/ ako spoludlžníkmi na strane
druhej Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu
o poskytovaní platobných služieb. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok právneho predchodcu
žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,00 eur na

financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok
žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou
dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého
úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.075,15 Žalovaný svoj záväzok splácať
poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru
uhradil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu
324,149 eur. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok

zo strany žalovaného právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 19.12.2014 mimoriadnu splatnosť úveru,
čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalovaný má voči žalobcovi ku dňu podania žaloby
neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.012,79 eur (903,99 eur z titulu zvyšku dlžnej
úverovej istiny, 95,36 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 13,44 eur z titulu dlžného poistného z úveru).Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,88 % ročne
zo sumy 903,99 eur od 20.12.2014 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
1.016,99 eur od 20.12.2014 do 13.04.2015 a zo sumy 1.012,79 eur od 14.04.2015 do zaplatenia.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a zmluvu o poskytovaní
platobných služieb zo dňa 21.05.2013, Prihláška k poisteniu - Poistenie pravidelných platieb zo
dňa 21.05.2013, výpis z úverového účtu žalovaných, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

revolvingového úveru zo dňa 19.12.2014 a fotokópiu neprevzatej zásielky. Dňa 11.01.2018 žalobca súdu
zaslal ďalšie listinné dôkazy, a to potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov a potvrdenie o
prijatí splátok.

4. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanej žalobe, ani k listinným dôkazom žiadnym spôsobom nevyjadrili.

5. Na pojednávanie dňa 25.01.2018 sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, nedostavili sa ani žalovaní 1/ a 2/. Žalovaná 1/ mala
doručenie predvolania na pojednávanie vykázané podľa § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žalovaný 2/ podľa § 106 ods. 3 CSP. Súd v zmysle § 180 CSP
pojednával v ich neprítomnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými

listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným 2/ ako dlžníkom a žalovanou 1/ ako
spoludlžníčkou dňa 21.05.2013 Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty,
ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovaným 1/ a 2/ revolvingový úver s výškou

úverového rámca 5.000,00 eur a aktuálnou výškou úverového rámca 600,00 eur a žalovaní 1/ a 2/ sa
zaviazaliposkytnutéfinančnéprostriedkyprávnemupredchodcovižalobcuvrátiťvmesačnýchsplátkach,
ktorých výška bola určená ako min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00
eur. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá na 28,68 % ročne, RPMN 45,94 %. Žalovaní 1/ a 2/
poskytnutý úverový rámec využívali, čerpali finančné prostriedky, nedodržali však platobnú disciplínu

pri splácaní revolvingového úveru a boli v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto podaním zo
dňa 19.12.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným 1/ a 2/, že ku dňu 19.12.2014 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.048,79 eur do 14 dní od
doručenia oznámenia. Žalovaní 1/ a 2/ dlžnú sumu po zosplatnení úveru neuhradili.

7. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

9. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.13. Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

15. Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa ustanovenia § 9 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto

náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je

o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanými 1/ a 2/ bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere

a vydaní kreditnej karty, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému 2/ ako
dlžníkovi a žalovanej 1/ ako spoludlžníčke revolvingový úver s výškou úverového rámca 5.000,00 eur
a aktuálnou výškou úverového rámca 600,00 eur a žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali poskytnuté finančné
prostriedky právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v mesačných splátkach, ktorých výška bola určená
ako min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 eur. Výška úrokovej sadzby

bola dohodnutá na 28,68 % ročne, RPMN 45,94 %. Je nesporné, že táto zmluva je svojím obsahom
zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to vzhľadom na povahu strán týchto zmlúv, kde žalovaní 1/ a 2/ sú spotrebiteľmi, ktorí
zmluvu uzavreli na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez
možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb a právny predchodca

žalobcu bol podnikateľom v oblasti poskytovania úverov. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom
na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny
predchodca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanými 1/ a 2/, ktorí sú fyzickými osobami - nepodnikateľmi
(čo vyplýva z označenia žalovaných 1/ a 2/ v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre

nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom príp. dátumom narodenia). Na túto
zmluvu je teda potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských
úveroch, v neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje
občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov.21. Keďže súd vyhodnotil, že úverovú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanými 1/ a 2/ je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal, či má

uvedená zmluva všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom
dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky.

22. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o celkovej výške
a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jeho čerpanie (§ 9 ods. 2

písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške
úverového rámca bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý úver, keď v zmluve je v časti 1 bod 1.1 uvedené, že
výška úverového rámca je 5.000,- eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 600,- eur. Túto
nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť, aký úverový rámec si strany
vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené dva rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového
rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený (jeden)

údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo bezo sporu platí aj pre revolvingový
úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo
možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité
vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ust. § 9
ods.2písm.g)zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Vzmluveabsentujeajkonkrétna,zrozumiteľne,určito

a jasne uvedená výška splátky. V zmluve sa uvádza, že žalovaná sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v
mesačných splátkach vo výške min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy
300,- eur, pričom tieto sú splatné vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci,
v ktorom došlo k prvému čerpaniu revolvingového úveru. Pokiaľ zákon vyžaduje, aby každá zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov (§ 9

ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch), potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala
obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje
žiadne výnimky a odchýlky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, revolvingový úver nevynímajúc, okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere

podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy, bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je
zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods.
2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami
„výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek

spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom
a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva
neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné
poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Práve posudzovaný prípad je dobrým príkladom
toho, prečo je takéto rozčlenenie dôležité. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne

uviesťvýškusplátkyzrozumiteľneatiežajjejzložkykeďnapr.jerovnakýúrokprerôznuvýškuúverového
rámca od 600,00 až do 5.000,00 eur. Aj vzhľadom na v zmluve uvedené poistenie bolo dôležité rozčleniť
splátku aspoň percentuálne, aby spotrebiteľ vedel, či platí v splátke aj poistné, alebo nie, koľko platí na
úrok,koľkonaistinu,poplatky.Jefakt,ževýškasplátkyvprípaderevolvingovéhoúveru,kdeniejevopred
zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená

pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z
vyčerpanej dlžnej sumy. No nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky. V splátke
by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov (teda
v tomto prípade - aká percentuálna časť takto určenej splátky bude pripadať na splácanie istiny, aká
časť na splácanie úrokov a aká časť na splácanie prípadných poplatkov). Podľa zistenia súdu to však

v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená
preto nie je. Uvedenie časti (v tomto prípade by bolo logické uvedenie percentuálnej časti), ktorá z každej
splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov,
je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100 % z nej)
použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci

dlžník spláca revolvingový úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané
splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k zníženiu
dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká
časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť uhradené splátkyzapočítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Okrem toho je súd toho názoru, že čo sa týka
určenia výšky každej mesačnej splátky a to spôsobom, že mesačná splátka činí min. 5 % z dlžnej sumy
zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, takéto určenie výšky splátky je pre bežného

spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred
zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená
pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom
z vyčerpanej dlžnej sumy. Pokiaľ však má spotrebiteľ nielenže vypočítať príslušné percento z dlžnej
sumy, ale navyše k tomu počítať a zaokrúhľovať násobky dlžnej sumy, ktorú vyčerpal, keď navyše sú v

zmluve uvedené v podstate dva údaje o výške úveru, resp. úverového rámca, potom je takéto určenie
výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa zložito. Spotrebiteľ je odkázaný sám si
vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného „vzorca“. Preto súd vyvodil, že na
túto časť zmluvy určujúcu výšku celej mesačnej splátky nemožno prihliadať a aj preto súd konštatuje,
že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve chýba. Poskytnutý
revolvingový úver súd preto pre absenciu náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. g) a k) zákona o

spotrebiteľských úveroch posudzoval ako úver bezúročný a bez poplatku v zmysle 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch.

23. Posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov pritom nie je ani v rozpore s rozsudkom Súdneho
dvora EÚ č. C-42/15 zo dňa 09.11.2016, ktorý vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že článok

10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení
s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať

tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré
sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie
Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o
vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k
povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie

bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

24. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza,
že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie

tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v

zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

25. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.

V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

26. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

27. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom naprávnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť
o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o

výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona
nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

28. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by

sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. V súvislosti s týmto záverom súd poukazuje napr. na
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/204/2017 - 70 zo dňa 18.12.2017.

29. Z vyššie uvedených dôvodov je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne
určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje
§ 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

30. Keďže súd vyhodnotil poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov, má žalobca nárok
len na vrátenie právnym predchodcom žalobcu poskytnutých finančných prostriedkov žalovaným 1/ a 2/,
teda len na vrátenie reálne poskytnutej istiny bez poplatkov, úrokov a sankcií. Žalovaní 1/ a 2/ na základe
zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere spolu vyčerpali sumu 944,36 eur a vrátili sumu 324,14

eur. Tieto skutočnosti vyplývajú z predloženého výpisu z úverového účtu, potvrdenia o odfinancovaní
peňažných prostriedkov a potvrdenia o prijatých splátkach. Žalovaní 1/ a 2/ sú teda ešte povinní vrátiť
sumu 620,22 eur (944,36 eur - 324,14 eur). Súd teda vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 620,22
eur a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne na jej úhradu. Pretože sa žalovaní 1/ a 2/ s
týmto peňažným plnením dostali do omeškania, súd im zohľadňujúc ich platbu dňa 13.04.2015 vo výške

36,00 eur uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 565,22
eur od 20.12.2014 (teda deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru) do
13.04.2015 a zo sumy 620,22 eur od 14.04.2015 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania určuje § 3 ods.
1 nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úroku z omeškania v znení
účinnom od 01.02.2013, ktoré znenie sa vzťahuje na daný prípad, je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku, keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 620,22 eur s príslušenstvom

vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca sa pritom podanou žalobou domáhal zaplatenia
sumy 1.012,79 eur s príslušenstvom. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu
v rozsahu 61,24 %, hrubý úspech žalovaných 1/ a 2/ v rozsahu 38,76 % a tým je daný prevažný čistý
úspech žalobcu v rozsahu 22,48 % (61,24 % - 38,76 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo
žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na náhradu účelne vynaložených trov celého

konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z.).