Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202376
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4216202376.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., so sídlom

Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg.č.: 572 79 667, v konaní zast.: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679 (zn.
ZAL-HSK-AB1BV-2016-1959785), proti žalovanému: G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/XX, G., v
konaní zast.: Združenie na ochranu práv občana - AVES, IČO: 50 252 151, Jána Poničana 9, Bratislava
o zaplatenie 757,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca v rade 1/ je povinný zaplatiť žalovanému sumu 430,32 Eur a 200 Eur titulom finančného
zadosťučinenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodný) sa žalobou doručenou súdu dňa 16.2.2016 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 757,35 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dňa 17.10.2016
došlo k zlúčeniu spoločnosti na základe fúzii. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca
(Home Credit Slovakia a.s.) uzatvoril so žalovaným dňa 21.10.2011 úverovú zmluvu č. 4110098000,

na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1500 Eur. Poskytnutý úver sa
žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi pravidelnými mesačnými splátkami. Keďže žalovaný porušil zmluvné
podmienky listom zo dňa 23.10.2015 ho vyzval k splateniu celého zostatku úveru. Žalobou si uplatnil
na zaplatenie dlžnú sumu pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 149,92 Eur, úroku vo výške 53 Eur,
zosplatnenej istiny vo výške 477,13 Eur, poplatku za možnosť zmeny splátky 1,50 Eur, upomienky II. 12
+ 48 Eur, poistenie Bill protekcion vo výške 15,80 Eur. Tiež si uplatnil nárok na zaplatenie vyčísleného
úroku z omeškania vo výške 15,37 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy 757,35

Eur od 10.2.2016 do zaplatenia ako i náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho
poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca nepredložil
žiaden doklad o tom, že žalovaný výzvu k splateniu celého zostatku úveru prevzal. Potom či došlo
k platnému postúpeniu celej pohľadávky alebo len jej časti. Úverové zmluvné podmienky nie sú ním
podpísanéanebolisúčasťouúverovejzmluvy.Nebolasprávneuvedenácelkovásplatnáčiastka,pretože

60 splátok x 47,03 Eur= 2821,80 Eur a nie 2623,20 Eur ako je v zmluve uvedené. Úverová zmluva nemá
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 z.z. a preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov. Úver vo výške 1500 Eur splatil nasledovne: 21 mesačných splátok x 47,03 Eur = 987,63 eur
a 21 mesačných splátok x 44,89 Eur = 1930,32 Eur mínus 1500 Eur (poskytnutý úver) = 430,32 Eur,čo je suma, ktorú žalovaný vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť zaplatil žalobcovi viac, a ktorú
sumu je žalobca žalovanému povinný vydať z titulu bezdôvodného obohatenia. A zároveň s poukazom
na § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 žiadal finančné zadosť učinenie vo výške 200 Eur, pretože bol uvedený

do omylu, žalobca klamlivým spôsobom uviedol celkové náklady na úver nižšie ako boli v skutočnosti,
aby vyvolal u neho domnienku, že za úver zaplatí menej o 198,60 Eur.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise

a to výpisu z príslušného registra žalobcu, oznámenia o postúpení pohľadávky, podacieho hárku, zmluvy
o úvere, úverových zmluvných podmienok, výzvy k splateniu úveru, podacieho hárku, výpisu čerpania,
splátok a úhrad a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Žalobca je obchodná spoločnosť registrovaná v príslušnom registri Holandska. Tento nadobudol

pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom konania na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 23.10.2015.
Z úverovej zmluvy č. 4110098000 zo dňa 21.10.2011 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 1500 Eur, ktorý sa zaviazal splácať mesačnými splátkami po 47,03 Eur s
dobou splácania 60 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá vo

výške 22,03 %, RPMN vo výške od 27 do 28,03 % pri priemernej RPMN vo výške 26,15 %. Celková
suma, ktorú mal žalovaný titulom úveru právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť bola 2623,20 Eur.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky žalobcu - bez uvedenia dátumu ich
platnosti, informácia o poistení . Ako vyplynulo zo splátkového kalendára, žalovaný titulom úveru uhradil
celkove sumu vo výške 1930,32 Eur.

5. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a

prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.
Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1, 2

CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej

obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd vo veci postupoval v súlade s § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

7. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.10. Podľa § 215 ods. 1,2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje
procesným postupom podľa tohto zákona.

Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 21.10.2011 zmluvu
o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1500 Eur.
Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami po 47,03 Eur. I keď predmetom
konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere a táto predstavuje tzv.
absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú

zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaného hľadieť ako na spotrebiteľa,
pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a to cez
odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku)

nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to
najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na

právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka
konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a
spotrebiteľských zmlúv). Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje
podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou,

ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa
vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím.

Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky - úverové zmluvné podmienky - bez uvedenia
dátumu ich platnosti, ktoré žalovaný ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký
počet spotrebiteľov. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje nesprávne údaje o celkovej čiastke, ktorú mal spotrebiteľ titulom úveru uhradiť, keď v zmluve

bola uvedená čiastka 2623,20 Eur hoci správne mala byť uvedená čiastka 2821,80 Eur (60 x 47, 03 Eur).
Uzavretá zmluva tiež neobsahuje jasné a presné vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru. Konečná
splatnosť (t.j. konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky a nakoniec ani prvej splátky) v zmluve nie
je vôbec uvedená. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je uvedená v zmluve v rozmedzí vo
výške od 27 do 28,3 % ( nejednoznačne). Nakoľko je predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako

zmluvu spotrebiteľskú, pričom ide o formulárovú zmluvu (vrátane všeobecných obchodných podmienok
- úverových zmluvných podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom zasahovať a táto
neobsahovala zákonom predpísané náležitosti, resp. tieto údaje boli uvedené nesprávne alebo nejasne,
súd aplikujúc ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., považoval poskytnutý spotrebiteľský
úver za bezúročný a bez poplatkov.

11. Keďže žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1500 Eur pričom žalovaný
vychádzajúc zo žalobcom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad titulom úveru uhradil sumu
1930,32 Eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12. Žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
430,32 Eur.
Podľa § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Podľa §-u 451 Ods. 1,2 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa §-u 456 veta prvá Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd mal za to, že žalobca sa na úkor žalovaného obohatil
sumou 430,32 Eur, keď prijal plnenie vo väčšom rozsahu ako mal, čo už súd vyššie popísal.

13. Žalovaný si uplatnil aj sumu 200 Eur ako finančné zadosťučinenie.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane

spotrebiteľa“) proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy

spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Hmotnoprávne predpoklady na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia požadovaného

žalobkyňou upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa v ustanovení § 3 ods. 5. Základnými predpokladmi
vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti stanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a úspech spotrebiteľa pri ochrane práva
spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených zákonom. Z uvedeného vyplýva, že
ak spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už zákonom o ochrane

spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.

15. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok žalovaného na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia je dôvodný. Žalobca pri uzatváraní Zmluvy o úvere hrubo porušil povinnosti

zakotvené v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (klamlivým spôsobom uviedol celkové
náklady úveru nižšie ako boli v skutočnosti). Z uvedených dôvodov súd konštatuje, že sú splnené
všetky predpoklady na to, aby bolo žalovanému priznané primerané finančné zadosťučinenie. Pokiaľ
ide o výšku finančného zadosťučinenia súd považoval za spravodlivé, aby bola priznaná vo výške
takmer polovice bezdôvodného obohatenia. Podstatou uplatneného práva o priznanie finančného

zadosťučinenia nie je len náhrada spôsobenej ujmy, ale aj odradenie dodávateľa od obdobných
postupov. Uplatnený nárok žalovaným (200 eur) je minimálny vo vzťahu k hroziacim následkom
spôsobeným stresom, súdnym konaním. Z uvedených dôvodov súd uzatvára, že na to, aby sa naplnila aj
odradzovacia funkcia tohto satisfakčného prostriedku, súd považuje finančné zadosťučinenie vo výške
200 eur za primerané zodpovedajúce charakteru porušenej povinnosti žalobcom.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto
jej súd voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.