Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, August 11, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Er/2245/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105227047
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7105227047.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti
povinnému: Z. K., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom H. 4, XXX XX H., zomrelom dňa XX.X.XXXX,
v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Miroslav Friga, Námestie SNP 538/16, 091 01
Stropkov, pod sp.zn. EX 1550/2005, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 25.10.2005 a
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 10.11.2005 Okresným súdom Košice

I vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5802 011560* ktorým súd vykonaním exekúcie poveril
súdneho exekútora JUDr. Miroslav Friga.

2.Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012,
došlo dňa 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti
Ministerstva vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Košiciach, čím v súlade s § 21 ods.

13 posledná veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prešli jeho práva a povinnosti dňom zrušenia
na jeho zriaďovateľa - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

3. Dňa 3.3.2017 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP).

4.Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní
rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskoršíchpredpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7.Súdvtomtoprípadepristúpilkzastaveniupredmetnejexekúciepodľa§57ods.1písm.f)EP,nakoľkov
zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.12.2003,
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Exekučným titulom v predmetnej
exekúcii je rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 15. 10. 2001, Č.p.: ORP:-3-241/ODI-

III-2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2003 a vykonateľnosť dňa 31.10.2003. Vzhľadom na
skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o lehotu prekluzívnu, k zániku práva došlo dňom 31.10.2006,
pričom v dôsledku tohto zániku došlo taktiež aj k zániku záväzku povinného zaplatiť pohľadávku. Na
základe uvedených skutočností nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP.

8.Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,

rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9.Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa

tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

10.Podľa § 197 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

11.Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

12.O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1
písm. f) EP, nakoľko v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a
o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie,
pričom v danom prípade ide o prekluzívnu lehotu ktorej uplynutím zároveň došlo aj k zániku záväzku
povinného zaplatiť pohľadávku. V zmysle § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať

oprávneného na uhradenie trov exekúcie, nakoľko v danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu
objektívnejprávnejskutočnosti-uplynutiečasu,vdôsledkučohosaexekučnýtitulstalnevykonateľnýma
oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že nebude možné ukončiť exekučné konanie pred
uplynutím prekluzívnej lehoty. Z uvedeného dôvodu nemohol oprávnený procesne zaviniť zastavenie
exekučného konanie. Rovnako nemohol zaviazať oprávneného na uhradenie trov exekúcie v zmysle §

203 ods. 2 EP, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného, tým pádom nebolo možné dané ustanovenie aplikovať pri rozhodovaní o tom,
kto bude uhrádzať trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal na uhradenie trov
exekúcie povinného podľa § 197 ods. 1 EP, pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo

zákona (§ 196 EP) patrí a oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie.

13. Nakoľko v podaní súdneho exekútora súdny exekútor uviedol, že si náhradu trov exekúcie
neuplatňuje, o trovách exekúcie rozhodol súd tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi
nepriznal.

14. Na základe uvedeného súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a teda exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi nepriznal.

Poučenie:Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.).