Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412205802
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412205802.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843, proti povinnej: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o vymoženie sumy 1.616,97
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k.
5Er/372/2012-25 zo dňa 5. februára 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd rozhodol s
poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rozhodcovskom konaní"), § 2 písm. a),
§ 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie na základe exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave,

vydaný pod sp. zn. II/2009-5038 dňa 27.05.2012. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala
Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 04-0000162706 zo dňa
30.07.2004. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v časti 4.9.1 obsahujú
rozhodcovskú doložku. Podľa nej všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových
produktov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie jedným rozhodcom, a to podľa

Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku podľa súdu spĺňa. Súd
podrobil rozhodcovskú doložku súdnej kontrole berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok
štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Súd dospel k záveru, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal

na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu,ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v
zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať
istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Už len tieto skutočnosti považoval súd za dostačujúce na

záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Súd tiež poukázal na úroveň reflektovania rozhodcu
na spotrebiteľské právo v rozhodcovskom rozsudku. Rozhodnutie rozhodcu sa súdu javilo ako zjavne
formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa, porušujúce kogentné predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd nemohol
akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to

zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenie veci. Uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Právoplatný rozhodcovský
rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva,

že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po
uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný. Ak sú splnené dôvody podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom
konaní, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Účelom
exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané
v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať

iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd
vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský
rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom
prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom. Vznikla by situácia, kedy by oprávnený aj
povinný boli viazaní právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať, bez možnosti

oprávneného priznané právo nútene vymôcť. Takýto stav by bol v rozpore s ustálenou judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu SR, ktoré konštantne judikujú, že ústava, resp.
dohovor chránia nie teoretické a iluzórne práva, ale práva konkrétne a účinné, resp. práva, ktoré
sú praktické a efektívne, t. j. práva, ktorých sa dá reálne domáhať, nie práva, ktoré majú v praxi
iba iluzórnu povahu a iluzórne účinky. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa

30.10.2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, kde v bode 37 sa
uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti
je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní
dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných
prostriedkov (rozsudky z 30. septembra 2003 Köbler, C-224/01, Zb. s I-10239, bod 38; zo 16. marca

2006 Kapferer, C-234/04, Zb. S.I-2585, bod 20; z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08,
bod 22). Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd
kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a tiež,
abyexekučnýsúdúplnenahradilcelkovúpasivituspotrebiteľavsporepredrozhodcami,aksaspotrebiteľ
nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku.

Ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, v rámci
exekučného konania, musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom, v
rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Za súčasného právneho stavu z európskeho práva nemožno
vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo

neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Oprávnený ďalej
uviedol, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len
na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa §
55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o

spotrebiteľských úveroch. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje
sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. Pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola
uzavretá zmluva o úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy

posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred
01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ je potrebné aplikovať ustanovenie Zákona o spotrebných
úveroch, práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené v tomto zákone riešiť podľa Obchodného zákonníkaa v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa Občianskeho zákonníka. Právna
dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných
v čase uzavretia zmluvy. Oprávnený je toho názoru, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu

dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu
princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky
v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň
takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Cieľom právnej úpravy § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka je umožniť spotrebiteľom sa rozhodnúť, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré

z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok
zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že uvedené ustanovenie teda v žiadnom
prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Poukázal aj na to, že právny predchodca
oprávneného predložením rozhodcovskej zmluvy plnil len svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala z § 93b
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M

Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011 z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy treba uviesť, že
preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod
uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).
Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni

odvolaniu oprávneného vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §
212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého

uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 01.03.2012, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie

na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie v Bratislave sp. zn. II/2009-5038 dňa 27.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
05.08.2010 a vykonateľnosť dňa 08.08.2010 v spojitosti s opravným uznesením sp. zn. II/2009-5038 dňa
24.06.2011. Súdny exekútor doručil súdu dňa 13.03.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, dokladom o generálnom

plnomocenstve. Na výzvu súdu oprávnený predložil zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s
poistením pre fyzické osoby č. 04-0000162706 zo dňa 30.07.2004, Všeobecné obchodné podmienky
Tatra banky, a.s. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté
uznesenie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastavía) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru,

že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil
aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej
právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v zmysle
ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z
hľadísk uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň

aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje
rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje
predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom
prípade je úverová zmluva.

Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinní boli zaviazaní k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Uvedené posudzuje exekučný

súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že

zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom
je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto
zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

Vychádzajúc z obsahu spisu, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.07.2004 súd
prvého stupňa správne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, platného v čase jej uzatvorenia, ako aj správne na ňu aplikoval ustanovenia §
52anasl.Občianskehozákonníka.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavznenívčaseuzatvárania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhunauzavretiezmluvy.Zákonomč.568/2007Z.z.,ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo novelizované ust. § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a od účinnosti tohto zákona, t.j. 1. januára 2008 podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ sospotrebiteľom. Keďže ustanovenie § 879j zák. č. 568/2007 Z.z. výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; treba posudzovanú zmluvu o
spotrebiteľskomúverepovažovaťzazmluvuspotrebiteľskúavzťahzaspotrebiteľský,atoinapriektomu,

že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní
skúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako

aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky, v súvislosti s článkom 6 Smernice rady
93/13/EHS. Článok 6 ods.1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území
a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Bez ohľadu na formu a znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva
v neprospech spotrebiteľa, a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo

platí aj pre daný prípad. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj
to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Teda exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky
(zmluvy) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie,
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.

III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011, súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať".
ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". V tomto smere odvolací súd
poukazujenarozsudokSúdnehodvoravoveciC-40/80,AsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristina
RodríguezNogueirazodňa6.októbra2009.Zvýrokuuvedenéhorozsudkuvyplýva,ževnútroštátnysúd,

ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve, uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež §

45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nesúhlasí s námietkou oprávneného, že súd prvého
stupňa preskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Uvedený postup súdu prvého stupňa
nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k "zrušeniu" alebo

k"zmene"tohtorozhodnutia;súdprvéhostupňa sitaktiežneosvojovalanipostavenieodvolacieho
súdu. Skúmal iba, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul,
medziiným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky
nebol súd prvého stupňa viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Súd prvého stupňabol oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z
hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011, ktoré

bolo uznesením občianskoprávneho kolégia z 29. novembra 2012 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi
odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka

mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu,
ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

Odvolací súd dodáva, že aj keď v čase uzavretia zmluvy medzi neprijateľnými podmienkami v
Občianskom zákonníku nebolo zahrnuté také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky,
nakoľko uvedené ustanovenie bolo doplnené až zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára

2008, bolo potrebné uzatvoriť rozhodcovskú doložku tak, aby bola v súlade s ustanovením § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca oprávneného Tatra banka, a.s. a povinný

dňa 30.07.2004 podpísali Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby
č. 04-0000162706, ktorá v čl. VIII. Záverečné ustanovenia v bode 7 obsahuje základnú formuláciu
rozhodcovskej doložky. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky, ktoré
v článku 4.9 obsahujú identické znenie rozhodcovskej doložky, rozšírenú o ďalšie podmienky riešenia
sporov medzi bankou a klientom (povinným). Podľa bodu 4.9.2. Všeobecných obchodných podmienok

mal klient (povinný) právo odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní od účinnosti Všeobecných
obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou. Pritom podľa
nasledujúceho bodu 4.9.3. výhradne banka bola oprávnená obrátiť sa na príslušný súd v SR vo všetkých
sporoch, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi.

Podľa názoru odvolacieho súdu dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou
zmluvnoupodmienkouaspoukazomnaustanovenie§53ods.4Občianskehozákonníkatýmiabsolútne
neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť.

Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo
veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber
vzhľadomnasplynutierozhodcovskejdoložkysostatnýmištandardnýmipodmienkami,zmluvuakocelok
buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd reagujúc na námietky oprávneného dodáva, že pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu,
pričom oboznamovanie s obsahom listín, zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania sa
nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného. Prekážku rozsúdenej
veci pre exekučné konanie netvorí rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo

rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného konania. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade
rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenému neodopiera právo na
výkon rozhodnutia.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka - z dôvodov
vysvetlených už súdom prvého stupňa - je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je
vykonateľný exekučný titul.

Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.