Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117210701
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117210701.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej
a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky
(matky maloletého dieťaťa) U. I., nar.XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XX, M. A., zastúpenej JUDr.
Tiborom Bickom, advokátom so sídlom Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, proti osobe, ktorá podľa
navrhovateľky porušuje právo (otca maloletého dieťaťa) G. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX,

B., zastúpeného JUDr. Zuzana Tomášová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Železničná
90/12, Považská Bystrica, o návrhu na návrat maloletého G. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX,
M. A., zastúpeného procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, do
cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, o návrhu otca maloletého dieťaťa na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 15. 11. 2017, č. k. 37P/124/2017-222, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu v prvom výroku, ktorým návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol, p o t v r d z u j e.

II. Uznesenie okresného súdu v V. výroku, ktorým okresný súd dočasne upravil styk otca s maloletým G.
I., nar. XX. XX. XXXX m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok, štvrtok a

nedeľu v týždni v čase od 16.30 hod. do 18.30 hod. bez prítomnosti matky, a to v obvode okresu Púchov.

III. Uznesenie okresného súdu v VI. výroku p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Súd d o č a s n e z a k a z u j e rodičom maloletého dieťaťa p r e m i e s t n i ť maloletého G. I., nar.
XX. XX. XXXX z územia Slovenskej republiky bez predchádzajúceho súhlasu súdu.

Súd n a r i a ď u j e z a p í s a ť z á k a z premiestniť maloletého G. I., nar. XX. XX. XXXX z územia
Slovenskej republiky bez predchádzajúceho súhlasu súdu do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej
polície prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky.

Súd u k l a d á rodičom maloletého dieťaťa povinnosť oznámiť súdu akúkoľvek zmenu pobytu
maloletého.

Súd d o č a s n e u p r a v u j e styk otca s maloletým G. I., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je o
p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý utorok, štvrtok a nedeľu v týždni v čase od 16:30 hod.

do 18:30 hod. za prítomnosti matky.Otec je o p r á v n e n ý maloletého v stanovené dni a hodiny prevziať od matky v mieste jej trvalého
pobytu na území Slovenskej republiky pred vchodom do jej domu a je p o v i n n ý v stanovené dni
a hodiny maloletého matke v mieste jej trvalého pobytu na území Slovenskej republiky pred vchodom

do jej domu odovzdať.

Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletým umožniť.

Uznesenie v druhom a treťom výroku j e vykonateľné jeho vyhotovením.

Toto uznesenie t r v á do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 37P/124/2017.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že konanie o návrat maloletého dieťaťa do cudziny je
špecifickým konaním týkajúcim sa maloletého dieťaťa, ktorého cieľom je obnoviť pôvodný stav a umožniť

príslušnému orgánu v štáte obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, aby rozhodol vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa. To znamená, že v predmetnom konaní o návrat súd nerozhoduje o úprave výkonu
rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, ale len rozhodne, či navráti alebo nenavráti
dieťa do krajiny jeho obvyklého pobytu a v závislosti od tohto rozhodnutia príslušný súd vo veciach
starostlivosti o maloleté dieťa v určenej krajine v samostatnom konaní rozhodne o úprave výkonu

rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu. V konaní o návrat súd nerozhoduje o úprave
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t. j. o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov. Zdržanie sa rozhodovania súdom vo veci opatrovníckeho práva je dané
výslovne v čl. 16 Dohovorom, ktorým je Slovenská republika viazaná. Pokiaľ sa teda otec domáhal v
konaní o návrat nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletého do jeho

osobnej starostlivosti a uložil povinnosť matke maloletého dieťaťa vydať mu v zmysle § 367 ods. 1
CMP maloleté dieťa, súd jeho návrhu s poukazom na vyššie uvedené nemohol vyhovieť a zamietol
ho. Zároveň okresný súd v konaní o návrat s poukazom na § 130 CMP prijal aj bez návrhu účastníkov
konania vhodné opatrenia. Uložením predmetných opatrení okresný súd sledoval zabezpečenie
plynulého konania o návrat maloletého dieťaťa. Maloletý sa v súčasnosti nachádza u matky, ktorá

neumožňuje styk otca s maloletým. Súd preto za účelom nepretrhnutia väzieb otca s maloletým a
zabezpečenia ich kontaktu, aj bez návrhu dočasne upravil styk otca s maloletým na každý utorok,
štvrtok a nedeľu v týždni v čase od 16.30 hod. do 18.30 hod. Nakoľko obaja rodičia vzali maloletého
druhému rodičovi bez jeho súhlasu a vedomia, porušili tým hrubo práva a chránené záujmy maloletého
dieťaťa. Súd preto za účelom, aby sa predišlo opakovaniu rovnakej situácie, v ktorej sa maloleté dieťa

stalo hračkou rodičov, a ktorá by mohla vzniknúť v prípade stretnutia samého otca s maloletým, styk
maloletého s otcom upravil za prítomnosti matky. Dôrazne upozornil rodičov maloletého, aby pred
maloletým neriešili ich vzájomné nezhody, ale mali na zreteli v prvom rade záujem maloletého dieťaťa
a jeho zdravý fyzický a psychický vývin a aby stretnutie prebiehalo v normálnej atmosfére bez stresu,
napätia a konfliktov. Obaja rodičia hrubo a necitlivo zneužili svoje rodičovské práva a povinnosti, porušili

práva maloletého dieťaťa deklarované nielen Zákonom o rodine, ale aj medzinárodnými dokumentmi a
ich konanie bude následne posudzovať a hodnotiť príslušný súd v konaní o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, v rámci ktorého bude mať možnosť uloženia určitých opatrení,
resp. sankcií rodičom maloletého dieťaťa v zmysle príslušných rodinno-právnych predpisov.

3. Proti rozhodnutiu sa odvolal otec, a to voči výrokom I., V. a VI. Napadnuté výroky žiadal zrušiť a jeho
odvolaniu vyhovieť s tým, že odvolací súd vráti vec súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie o
neodkladnom opatrení, a dočasne upraví styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletým každý utorok, štvrtok a nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky.
Uviedol, že je pravdou, že s maloletým dňa 25. 03. 2017 odišiel z miesta pobytu v Taliansku na územie

Slovenska, a to z dôvodu, že otec ukončil pracovný pomer u svojho zamestnávateľa v Taliansku a taktiež
matka maloletého z dôvodu predchádzajúceho nadviazania známosti s iným mužom, často opúšťala
spoločnú domácnosť, nevenovala dostatok pozornosti starostlivosti o maloletého a z jej postoja bolo
zrejmé, že nechce s otcom maloletého dieťaťa zotrvať v manželstve. Z tohto dôvodu v záujme ďalšieho
vývoja maloletého otec sa rozhodol odísť s dieťaťom do krajiny, ktorej sú štátnymi občanmi, a ktorá je

pre pobyt oboch prirodzeným domovom, teda na Slovensko. Matka maloletého v čase odchodu otca
s dieťaťom z Talianska nemala žiadne sociálne zázemie v Taliansku, z toho dôvodu bolo pre maloleté
dieťaprirodzené,žesanavrátilodokrajiny,ktorejjeobčanomatuajvsúčasnejdobeotecsdieťaťomžijú.
Matka dieťaťa pravidelne dochádzala z Talianska na územie Slovenskej republiky a navštevovala dieťapodľa jej možností a potrieb s tým, že prejavovala neustále potrebu dieťa odviezť do Talianska a otec s
týmto zásadne nesúhlasil. Otec sa zdržoval s dieťaťom na adrese G. XXX, kde boli prihlásený k trvalému
pobytu, ale k trvalému pobytu bola na tejto adrese nahlásená aj matka maloletého dieťaťa. Skutočnosť,

ktorá nastala dňa 09. 11. 2017 bola zásadnou vo vzťahu k dieťaťu, a to v tom smere, že dieťa, ktoré
po dobu trištvrte roka žilo v prostredí, na ktoré bolo naviazané s osobami, ktoré sú mu blízke, ktoré
sa o neho denne starali a vyňatím dieťaťa z tohto prostredia matkou, bolo zásadne dieťaťu ublížené.
Zmena pomerov, ktorá nastala, vôbec nie je v jeho prospech a nemá byť takémuto konaniu poskytnutá
ochrana zákonom. Pokiaľ okresný súd neodkladné opatrenie zamietol, porušil práva dieťaťa a mal

brať zreteľ na tú skutočnosť, že zmena pomerov, ktorú pre dieťa spôsobila matka odňatím z bydliska,
spôsobila dieťaťu stres a citové strádanie. Ďalej namietal, pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom, že prítomnosť matky pri styku vôbec nie je v záujme maloletého dieťaťa, pretože otec po
dobu trištvrte roka s dieťaťom býval prevažne sám, bez prítomnosti matky, dieťa bolo na takýto spôsob
kontaktu s otcom zvyknuté a naopak prítomnosť matky v súčasnej dobe spôsobuje zúčastneným stres
pri styku, dieťa je citlivé a vnímavé na napätý vzťah medzi rodičmi, čo absolútne v ťažkej situácii, do

ktorej ho dostala matka premiestnením z domácnosti, v ktorej sa v posledný čas zdržiavalo, a ktorej bolo
súčasťou, nie je v záujme a nemá pozitívny vplyv na jeho vývoj. Táto okolnosť sa prejavuje pri styku otca
s dieťaťom, ktoré otec navštevuje spolu so svojou matkou a maloletý plače, dokonca prejavuje hnev, keď
otec od neho odchádza a prejavuje vôľu s ním odísť. Matka porušuje uloženú povinnosť súdom, pretože
na adresu, ktorú oznámila ako svoj pobyt, dochádza s dieťaťom iba na pár hodín a zdržuje sa s dieťaťom

v obci R. u svojich priateľov, kde dieťa je v absolútne neznámom prostredí. Namietal nepreskúmateľnosť
vo vzťahu k výroku VI., ktorý napáda odvolaním, pretože tento výrok vylučuje výrok uznesenia č. V., v
ktorom je dočasná úprava styku za prítomnosti matky, teda otec si nemá ako prevziať dieťa od matky
a jej ho vrátiť. Matka zásadne svoju prítomnosť počas styku dodržuje a otcovi neumožňuje riadne sa s
dieťaťom stretávať a mať s ním plnohodnotný kontakt bez zásahu matky. Okresný súd jednoznačne v

predchádzajúcich výrokoch rozhodol o zákaze premiestnenia maloletého a tiež povinnosti oznámenia
zmeny pobytu maloletého. Z týchto výrokov jednoznačne vyplýva, že k opakovaniu rovnakej situácie,
ako pred vydaním uznesenia nemôže dôjsť, prípadne ak áno, takéto konanie by malo trestno-právne
následky.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa. Napadnuté uznesenie
navrhla ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie otca považuje za nedôvodné. V Taliansku mali
zabezpečené bývanie, sociálne a zdravotné poistenie, maloletý G. mal zabezpečenú lekársku
starostlivosť a ich úmyslom bolo zostať v Taliansku. Po narodení maloletého sa o neho starala matka
a napriek vznikajúcim manželským nezhodám stále dôverovala jeho otcovi, preto mu ho bez obáv dala

24. 03. 2017, keď bola s maloletým na návšteve u priateľky, aby si ho zobral na noc domov a na
druhý deň priviedol. Otec však situáciu zneužil a bez súhlasu matky odišiel s maloletým z Talianska na
Slovensko. Od vtedy dieťa zadržiaval u seba a matke s ním obmedzoval kontakt. Podľa názoru matky
sa bez pochyby jedná o medzinárodný únos dieťaťa a miestom jeho obvyklého pobytu bola Talianska
republika. Otec matku neprimerane prenasleduje telefonátmi, vyhrážkami, krikom, SMS správami a

neoprávneným sledovaním. Nie je pravdou, že by prítomnosť matky pri styku maloletého s jeho otcom
nebola správna a dôvodná. Ako vyplýva z odborného psychologického stanoviska Centra pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie v Považskej Bystrici zo dňa 09. 11. 2017 pre dieťa vo veku
maloletého G. má podstatný význam vzťah matka - dieťa, pretože dovtedajší rozsah styku matky s
maloletým nebol dostatočný, psychológ navrhol upraviť styk matky s dieťaťom. Toto súd v napadnutom

uznesení akceptoval. Nie je pravdou, že by dieťa plakalo, keď otec po styku odchádza. Rovnako ďalšie
dôvody otca uvedené v predmetnom odvolaní sú iba účelové a ničím nepodložené.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu v I. a VI. výroku okresného súdu

potvrdil ako vecne správne a v V. výroku zmenil podľa § 388 CSP.

6. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v I. výroku rozhodol správne,
pričom správne aplikoval príslušné právne normy. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s
odôvodnením napadnutého uznesenia pokiaľ sa týka prvého výroku.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý pochádza z manželské zväzku rodičov, ktoré manželstvo naďalej
trvá, avšak rodičia sú v rozvodovom konaní. Maloletý sa narodil v Taliansku, kde žil spolu rodičmi v
meste F., kde otec pracoval ako robotník a matka maloletého bola na materskej dovolenke. Dňa 25.03. 2017 otec maloletého bez súhlasu matky odviezol maloletého z miesta jeho trvalého pobytu v
Taliansku na Slovensko s tým, že matka v ten istý deň oznámila talianskej polícii únos maloletého a
talianske orgány v tejto veci riadne konajú. V čase rozhodovania okresného súdu, ako aj odvolacieho

súdu je maloletý v starostlivosti matky, ktorá maloletého vzala bez súhlasu otca dňa 09. 11. 2017.
Dňa 18. 04. 2017 podala zároveň matka návrh na nariadenie návratu maloletého do cudziny a prijatie
vhodných opatrení na zabezpečenie podmienok na návrat na Okresný súd v Banskej Bystrici, ktoré
konanie sa vedie pod sp. zn. 37P/124/2017. Jedná sa o konanie, ako na to správne poukázal okresný
súd, ktoré je špecifickým konaním, týkajúcim sa maloletého dieťaťa, ktorého cieľom je obnoviť pôvodný

stav a umožniť príslušnému orgánu v štáte obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, aby rozhodol vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa. Tento súd však nie je príslušný rozhodovať vo veciach starostlivosti
súdu o maloleté dieťa, teda o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (zverenie
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov). Uvedené skutočnosti sú výslovne dané
čl. 16 Dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí (oznámenie MZV SR č.
119/2011 Z. z.), ktorým dohovorom je Slovenská republika viazaná. V uvedenom článku je doslovne

uvedené, že po doručení oznámenia o neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní dieťaťa podľa čl.
3 sa justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, na ktorého územie bolo dieťa premiestnené,
alebo na ktorého území je zadržiavané, zdržia rozhodovania vo veci opatrovníckeho práva, až kým sa
nerozhodne, že návrat dieťaťa sa podľa tohto dohovoru neuskutoční okrem prípadu, keď v primeranej
lehote po doručení oznámenia nebola podaná žiadosť podľa tohto dohovoru. Okresný súd teda správne

postupoval,keďzamietolnávrhotcavpredmetnomkonaníonariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorým
sa domáhal dočasného zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti s poukazom na ust. § 367
ods. 1 CMP.

8. Pokiaľ sa týka odvolania podaného otcom maloletého dieťaťa voči V. výroku napadnutého uznesenia,

tu odvolací súd považoval námietku otca, ktorou sa domáhal úpravy styku bez prítomnosti matky za
dôvodnú. Pri rozhodovaní odvolací súd ohľadom tejto námietky prihliadol na argumenty otca ako aj
skutočnosti vyplývajúce zo spisu, pričom bral zreteľ predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa.
Z obsahu spisu, pripojených dôkazov, je nepochybné, že maloletý odo dňa 25. 03. 2017, kedy ho
otec bez súhlasu matky odviezol z miesta jeho trvalého pobytu v Taliansku na Slovensko bol až do

dňa 09. 11. 2017, kedy zase matka maloletého dieťaťa bez súhlasu otca vzala maloletého z jeho
domácnosti a od tej doby sa o neho stará výlučne sama, bol maloletý výlučne v starostlivosti otca.
Maloletý, teda otca pozná, je zvyknutý na kontakt s otcom, a preto nie je dôvod na to, aby bola matka
prítomná pri styku otca s maloletým dieťaťom, najmä keď rodičia maloletého dieťaťa majú vzájomné
nezhody a dochádza medzi nimi ku konfliktom, čoho by bolo účastné aj maloleté dieťa. Je v záujme

maloletého dieťaťa, aby styk prebiehal v príjemnej atmosfére, bez známok stresu, napätia a nezhôd
medzi rodičmi a aby maloletý mal plnohodnotný kontakt s otcom, na ktorého je zvyknutý. Odvolací súd
sa stotožňuje s argumentáciou otca, že okresný súd v napadnutom uznesení v ostatných výrokoch
rozhodolajozákazepremiestnenia maloletéhoatiežopovinnostioznámeniazmenypobytumaloletého,
z ktorých skutočností jednoznačne vyplýva, že by nemalo dôjsť k opakovaniu správania sa obidvoch

rodičov, keď si navzájom brali maloleté dieťa do svojej výlučnej starostlivosti bez súhlasu druhého rodiča.
Obidvaja rodičia musia rešpektovať rozhodnutie súdu, pretože v opačnom prípade ich konanie bude
niesť trestno-právne následky. Zároveň vzhľadom na predchádzajúce konanie otca maloletého dieťaťa,
kedy premiestnil z Talianska na Slovensko maloletého, obmedzil pobyt otca maloletého dieťaťa počas
úpravy styku na obvod trvalého pobytu matky maloletého dieťaťa, teda na okres Púchov.

9. Otec maloletého dieťaťa žiadal upraviť styk s maloletým tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým
každý utorok, štvrtok a nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky, pričom
neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z akého dôvodu žiada zmeniť čas úpravy styku, a preto odvolací
súd v tejto časti rozhodnutie okresného súdu nezmenil, nakoľko nezistil žiadne dôvody ani skutočnosti,

pre ktoré by malo dôjsť k zmene rozhodnutia v tejto časti a rozhodnutie okresného súdu považoval za
správne a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.

10. Odvolací súd potvrdil aj uznesenie okresného súdu v VI. výroku, vzhľadom na to, že došlo k zmene
rozhodnutia okresného súdu v V. výroku, keď odvolací súd upravil styk otca s maloletým bez prítomnosti

matky, a preto VI. výrok napadnutého rozhodnutia má svoje opodstatnenie.

11. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).