Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4Pc/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416216700
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4416216700.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v právnej veci navrhovateľky: L. L.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom R., P. H. XXX/XX, v zastúpení: JUDr. Darina Kučerová, advokátka, so
sídlom Považská Bystrica, Ul. železničná 90/12, proti povinnému z platenia výživného: J. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y., B. K. XXXX/X, v zastúpení: JUDr. Petra Hromádková, advokátka, so sídlom
Štúrovo, Széchényiho 6, o príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom, výbavičky a
príspevku výživného nevydatej matky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na zaplatenie 350,00 eur z titulu príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom
navrhovateľky z a m i e t a.

II. Súd návrh navrhovateľky na určenie príspevku na úhradu jej výživy od 11.11.2015 v sume 100,00 eur
a od 01.08.2016 v sume 200,00 eur z a m i e t a.

III. Súd konanie v časti o zaplatenie 350,00 eur z titulu príspevku na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom navrhovateľky z a s t a v u j e.

IV. Súd konanie z titulu príspevku na výbavičku dieťaťa v sume 500,00 eur z a s t a v u j e.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 03.10.2016 návrh na určenie príspevku na úhradu nákladov spojených
s tehotenstvom vo výške 700,00 eur, výbavičky vo výške 500,00 eur a príspevku výživného nevydatej
matky v sume 100,00 eur počnúc od 11.11.2015 do 01.08.2016 a vo výške 200,00 eur mesačne počnúc
od 01.08.2016. Tieto svoje nároky odôvodnila tým, že počas tehotenstva mala výdavky na ošatenie,
potrebovala si zakúpiť spodné prádlo, nočné košele, hygienické potreby, šaty, nohavice a musela jesť

hodnotnejšiu stravu.

2. V priebehu konania tento svoj nárok v časti o zaplatenie 350,00 eur vzala späť, v tejto časti súd
konanie zastavil. Navrhovateľka ani v časti uplatneného nároku titulom výbavičky na návrhu netrvala, z
toho dôvodu súd aj v tejto časti konanie zastavil.

3. Navrhovateľka svoj nárok ohľadne príspevku na výživu nevydatej matky odôvodnila tým, že potom, čo

otehotnela, pracovala až do nástupu na materskú dovolenku a poberala priemerný zárobok 800,00 eur
mesačne. Po nástupe na materskú jej príjmy klesli na cca 500,00 eur mesačne, musela však zabezpečiť
predieťatkovýbavičku,takžesaznížilajejživotnáúroveň.Keďžesotcomdieťaťamanželstvoneuzavreli,
ako nevydatá matka musela znášať všetky výdavky spojené s tehotenstvom, ako aj so svojou výživou, ajs výživou dieťaťa, sama. Je pravdou, že otec dieťaťa jej prispieval sumou 100,00 eur mesačne, následne
po zverení dieťaťa do jej osobnej starostlivosti bolo stanovené výživné počnúc od 01.10.2016 v sume
160,00 eur mesačne, ale ani po stanovení tohto výživného na maloleté dieťa, jej nestačí príjem na

pokrytie jej výdavkov. Poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne, od 01.05.2017 vo
výške 213,20 eur mesačne a rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eur. Žije v rodinnom dome
spolu so svojou matkou, nevlastným otcom ako aj so svojou sestrou, do domácnosti prispieva mesačne
sumou 125,90 eur. Na oblečenie a stravu minie mesačne cca 100,00 eur.

4. Povinný z platenia výživného s návrhom nesúhlasil, uviedol, že jeho príjem činí asi 700,00 eur
mesačne, pričom žije v byte s matkou, ktorá nie je zamestnaná, nemá žiadny príjem. Mesačné náklady
spojené s bývaním činia cca 150,00 eur, za stravu 150,00 eur, okrem toho platí výživné na spoločné
dieťa 160,00 eur, a to maloletého J. P., nar. XX.XX.XXXX.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s

písomnými dôkazmi, a to návrhom, rodným listom, žiadosťou z 30.11.2016, uznesením o vylúčení
veci na samostatné konanie, uznesením o odmietnutí podania, žiadosťou o príspevok na úhradu
nákladov z 13.04.2017, odvolaním navrhovateľa z 09.05.2017, uznesením Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 25CoP/25/2017-24 zo 07.06.2017, oznámením právneho zástupcu navrhovateľa zo 14.08.2017,
vyčíslením mesačných výdavkov navrhovateľa z 31.03.2017, potvrdením o príjme z 02.10.2017,

dokladom navrhovateľa, potvrdením o nemocenských dávkach, potvrdením o poberaní rodičovského
príspevku, inkasom, poštovým poukazom, SIPO, rozhodnutím Obce Svodín č. 183/2017, poistnou
zmluvou, faktúrou č. 1174497340 o platení mobilného telefónu, čestným prehlásením H.. C. D.,
prepočtom nákladov na bývanie, potvrdením ENERBYT s.r.o. z 29.11.2017, čestným prehlásením H.
P., SIPO, poštovým poukazom, pripojeným spisom sp. zn. 12P/12/2017 a zistil nasledovný skutkový a

právny stav veci:

6. Zo vzťahu navrhovateľky a povinného z platenia výživného sa narodilo dňa XX.XX.XXXX dieťa,
maloletý J. P.. Maloleté dieťa bolo na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
12P/12/2017-30 zo dňa 03.04.2017 zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný

prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 160,00 eur mesačne, počnúc od 01.10.2016 vždy do
20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2017 a
vykonateľnosť dňa 01.10.2016.

7. Navrhovateľka na prvom pojednávaní vo veci uviedla, že na zaplatení sumy 500,00 eur z titulu

výbavičky dieťaťa netrvá, v tejto časti berie návrh späť, preto v tejto časti súd konanie zastavil v zmysle
§ 144 až § 146 CSP. Okrem toho uviedla, že na zaplatení úhrady nákladov spojených s jej tehotenstvom
v sume 700,00 eur netrvá, trvá len na sume 350,00 eur a v časti 350,00 eur berie návrh späť, preto súd
konanie aj v tejto časti zastavil v zmysle § 144 až § 146 CSP.

8. Z potvrdení o príjmoch navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka je zamestnaná v ŽSR, a.s., od
07.11.2015 do 01.07.2016 poberala materské v priemernej výške 487,10 eur mesačne. Následne od
02.07.2016 poberá rodičovský príspevok, za obdobie od 07/2016 do 04/2017 v sume 203,20 eur
mesačne, od 01.05.2017 v sume 213,20 eur mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky 23,52 eur
mesačne. Od 01.10.2016 bolo stanovené výživné na maloletého J. P. v sume 160,00 eur mesačne,

preukázateľnepredtýmtotermínomplatilotecvýživnénamaloletédieťavsume100,00eurmesačnebez
rozhodnutia súdu od 15.07.2016, od 20.05.2016 posielal ešte maloletému dieťaťu 50,00 eur mesačne
titulom šetrenia. Výdavky matky spojené s bývaním činia sumu 55,18 eur, pričom na stravu a oblečenie
minie mesačne cca 100,00 eur. navrhovateľka býva v rodinnom dome so svojou matkou a nevlastným
otcom, ktorí sú zamestnaní, okrem toho v spoločnej domácnosti býva jej nezaopatrená plnoletá sestra. K

výdavkomnabývaniepredložiladoklady,zktorýchsúdzistil,žezaplynplatíjejnevlastnýotecD.D.sumu
92,00 eur mesačne, za elektrinu platí sumu 33,00 eur mesačne, za vodné a stočné platí trojmesačne
sumu 80,36 eur, za RTVS koncesionársky poplatok sumu 4,64 eur mesačne. Okrem toho raz ročne sa
platí miestny poplatok za komunálny odpad v sume 17,33 eur na navrhovateľku a v takej istej sume na
maloleté dieťa. Navrhovateľka uzavrela poistku, ktorú platí v sume 28,10 eur na seba a v sume 5,20 eur

na maloleté dieťa mesačne. Okrem toho navrhovateľka platí telefón v sume 21,00 eur mesačne.

9. Povinný z platenia výživného býva v dvojizbovom byte spolu so svojou matkou, ktorá nie je
zamestnaná, nepoberá žiadne dávky a nemá žiadny príjem. Priemerný mesačný zárobok povinnéhočinní 721,00 eur. Výdavky spojené s bývaním činia 40,00 eur - mesačná zálohová úhrada za užívanie
bytu, plyn 58,00 eur mesačne, za RTVS koncesionársky poplatok sumu 4,64 eur mesačne, za elektrinu
platí sumu 31,00 eur mesačne, za káblovú televíziu DIGI 12,40 eur mesačne. Okrem toho platí výživné

na maloletého J. P. vo výške 160,00 eur mesačne, čo spolu činí 306,04 eur. Na stravu a oblečenie pre
seba a pre matku minie asi 150,00-200,00 eur mesačne.

10. Podľa § 74 ods. 1/ až 3/ zák. č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
(1)Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov,

najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na
úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
(2)Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol
vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas
ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.15)

(3)Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1
sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

11. Nevydatá matka sa počas tehotenstva či po narodení dieťaťa často dostáva do horšej osobnej i
sociálnejsituácie.Zmyslomtohtozákonnéhoustanoveniajeposkytnúťnárokomnevydatejmatkydieťaťa

jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu, jednak v
súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. Súd pri rozhodovaní o
výške príspevkov musí prihliadnuť aj k príjmom matky, a to tak z pracovného pomeru, ako aj zo zdrojov
nemocenského a sociálneho poistenia. Výška príspevku na výživu je daná primeranosťou a môže sa
stanoviť buď od doby počas tehotenstva, najneskôr od momentu pôrodu, a to najviac po dobu dvoch

rokov.

12. Súd v súčinnosti s účastníkmi konania postupoval tak, aby zistil skutočný stav veci. Po predložení
a zadovážení potrebných podkladov súd zistil, že navrhovateľka za obdobie, za ktoré požadovala
úhradu nákladov spojených s jej tehotenstvom vo výške 350,00 eur, poberala priemerný zárobok 500,00

eur mesačne, následne poberala materské v priemernej výške 487,10 eur. Navrhovateľka v konaní
nepreukázala, že by v súvislosti s jej tehotenstvom boli vznikli také výdavky, ktoré by boli nad rámec
jej bežných výdavkov. Predložila jeden doklad, v zmysle ktorého si zakúpila oblečenie v sume 70,86
eur, ale sama potvrdila, že nemala žiadne zdravotné problémy a počas tehotenstva až do nástupu
na materskú dovolenku riadne pracovala. Povinný z platenia výživného zabezpečoval jej prepravu k

lekárovi, v tom čase síce nebývali v spoločnej domácnosti, ale nakúpil potraviny do domácnosti, teda
súd nezistil žiadne mimoriadne výdavky, ktoré by navrhovateľka mala počas tehotenstva a v súvislosti
s pôrodom, ktoré by znížili jej životnú úroveň. Navrhovateľka nepreukázala v konaní žiadne výdavky,
ktoré mala s tehotenstvom, preto súd jej návrh v tejto časti zamietol.

13. Pri posudzovaní nároku navrhovateľky na príspevok na úhradu jej výživy počnúc od 11.11.2015
do 01.08.2016 v sume 100,00 eur mesačne, súd prihliadal na majetkové pomery oboch účastníkov
konania a aj na primeranosť tohto nároku navrhovateľky. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľka
pracovala aj počas tehotenstva, následne poberala materské v priemernej sume 487,10 eur mesačne +
rodinné prídavky v sume 23,52 eur mesačne, povinný z platenia výživného poberal priemerný mesačný

zárobok v sume 717,54 eur. Výdavky účastníkov počas tejto doby boli asi rovnaké ako po 01.08.2016,
avšak povinný z platenia výživného začal prispievať od mája 2016 sumou 50,00 eur mesačne na výživu
maloletéhodieťaťa,okremtohoprispievalajsumou100,00eurmesačne,čonavrhovateľka nepopierala.
Navrhovateľka od 01.07.2016 začala poberať rodičovský príspevok v sume 203,20 eur spolu s rodinnými
prídavkami v sume 23,52 eur a s výživným v sume 160,00 eur mesačne, činil jej príjem 386,72 eur

mesačne, pričom preukázateľne jej výdavky na bývanie činili 34,18 eur, na telefón 21,00 eur, na poistku
33,30 eur a na stravu 100,00 eur mesačne, teda spolu 188,48 eur. Takto navrhovateľke mesačne
zostalo 198,24 eur. Povinný z platenia výživného pri svojom priemernom mesačnom zárobku 721,00 eur
preukázateľne uhrádzal na bývanie sumu 146,04 eur mesačne, stravu spolu s matkou v sume 200,00
eur mesačne, okrem toho hradil výživné na maloleté dieťa v sume 160,00 eur mesačne, teda výdavky

povinného mesačne činia 506,40 eur, takto povinnému zostane mesačne 214,60 eur. Súd prihliadal
na primeranosť určenia príspevku navrhovateľky na úhradu jej výživy a dospel k tomu záveru, že u
navrhovateľky neboli dané dôvody na priznanie tohto príspevku. Navrhovateľka príspevok na výživné
nevydatejmatkyžiadalaod11.11.2015do01.08.2016vsume100,00euraod01.08.2016vsume200,00eur, čo neskôr zmenila na sumu 80,00 eur mesačne. Keďže tento príspevok sa priznáva najdlhšie po
dobu dvoch rokov, súd posudzoval obdobie od 11.11.2015 do 11.11.2017 a zistil, že pomery na strane
navrhovateľky ani na strane povinného z platenia výživného sa za toto obdobie podstatne nezmenili,

tedapodľanázorusúduniejevsiláchpovinnéhozplateniavýživnéhoprispievaťnavýživunavrhovateľky
sumou 80,00 eur mesačne. Súd bral do úvahy majetkové pomery povinného a komplexne posúdil jeho
životnú úroveň s poukazom na výšku jeho príjmov ako aj výdavkov, pričom prihliadal na tú skutočnosť,
že povinný žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá nemá žiadny príjem a je odkázaná
taktiež výživou na povinného, ako aj na tú skutočnosť, že povinný má jednu vyživovaciu povinnosť voči

maloletému J. P., na ktorého prispieva nadštandardnou výškou výživného v sume 160,00 eur mesačne.
Na strane navrhovateľky súd skúmal jej skutočné odôvodnené potreby, posudzoval jej životnú úroveň,
bral ohľad na to, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s ďalšími troma dospelými osobami,
z ktorých dve sú zárobkovo činné, teda v prípade, ak by na strane navrhovateľky došlo k nejakým
mimoriadnym výdavkom, navrhovateľka v takomto prípade by mala možnosť poskytnutia pomoci aj zo
strany týchto osôb. Keďže však za uplatnené obdobie navrhovateľka neuviedla žiadne podstatné zmeny

svojich majetkových pomerov, ktoré by odôvodňovali nárok na príspevok na výživu nevydatej matke,
súd jej takýto príspevok nepriznal.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov, nakoľko nešlo o žiadne výnimky z tohto vylúčenia nároku na náhradu trov konania v

mimosporovom konaní podľa § 53 až § 56 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkaznénávrhy.(§62ods.1/a2/a§63CMP)