Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615216974
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7615216974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu F. B., M.. X.X.XXXX, L., U. XXX/
XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466,
proti žalovanému: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road
Town, Tortola, British Virgin Islands., zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou PhD., advokátkou, Advokátska
kancelária, Bratislava, Martinčekova 13, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku 11C/401/2015 - 92 z 12.1.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
nachádzajúca sa v časti 3 bode 5 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2008 uzavretá medzi
žalobcom a Poštovou bankou a.s., IČO: 31 340 890 a bližšie špecifikovaná v obchodných podmienkach
pre úver v článku 4 bod 4.8. je neplatná. II. Určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
nachádzajúca sa v časti 3 bode 4 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.11.2007 uzavretá medzi
žalobcom a Poštovou bankou a.s., IČO: 31 340 890 a bližšie špecifikovaná v obchodných podmienkach

pre úver v článku 4 bod 4.8. je neplatná. III. Rozhodol, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov
konania. IV. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny
poplatok 199,- eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vychádzajúc z § 551 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Obč. zák., § 3 ods. 2, čl. 3
ods. 3, čl. 5 čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, konštatoval, že zmluva o úvere
č. XXXXXXXXXX a v rámci nej aj dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená 5.11.2007 a zmluva o úvere

č. XXXXXXXXXX z 8.7.2008, teda obe v čase účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Citujúc znenie § 137 písm. c) C.s.p., § 524 ods. 1, 2 Obč. zák., konštatoval, že žalovaný
namietal naliehavosť právneho záujmu, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe.
Súd mal zato, že v danom prípade jeho naliehavý právny záujem je preukázaný tým, že žalovaný
účastník reálne plnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza a môže aj v budúcnosti
dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu, alebo inej inštitúcie) k zásahu do
majetkovej sféry žalobcu, pričom jeho zamestnávateľ bude musieť rešpektovať uzatvorenú dohodu a

vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný účastník sa môže na jeho úkor takto bezdôvodne obohacovať,
že žalobca sa iným spôsobom ako žalobou na súde zmeny tohto stavu nemôže domôcť. Vychádzajúc
z § 137 písm. c) C.s.p. zhodnotil, že žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu na určovacej
žalobe, ktorou má súd určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Na veci nič nemení táskutočnosť, že žalovaný v priebehu tohto konania, zmluvami o postúpení pohľadávky záväzok, ktorý
vyplýva žalobcovi z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX i z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX previedol
na žalovaného OMIKRON TRADING LIMITED so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road Town,

Tortola, British Virgin Islands. S poukazom na § 524 ods. 2 Obč. zák. mal zato, že predmetnými zmluvami
prechádzajú na postupníka z postupcu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pôvodného záväzku a
je pochopiteľné, že postupník by naďalej zotrvával na vymáhaní zrážok zo mzdy, resp. zamestnávateľ
žalovaného po predložení predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok by odvádzal predmetné zrážky
postupníkovi. K námietke žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, uviedol, že táto

nebola uplatnená dôvodne, že rad postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa, ktorým bola Poštová
banka a.s., Bratislava až k súčasnému žalovanému nebol sporný. Konštatoval, že Poštová banka
a.s., ani žiadny ďalší postupca, už nie sú oprávnený uplatňovať pohľadávku voči žalobcovi a to ani
predložením dohôd o zrážkach zo mzdy a teda postupcov, vrátane Poštovej banky a.s, sa výrok o
neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy absolútne žiadnym spôsobom nedotkne. Za nedôvodnú zároveň
považoval aj námietku nedostatku právomoci tunajšieho súdu vo veci konať, pretože vzhľadom na

uzavretú rozhodcovskú doložku , má túto právomoc iba rozhodcovský súd. Konštatoval, že dohoda
zmluvných strán o tom, že spory vzniknuté z úverových zmlúv budú prejednávané iba v rozhodcovskom
konaní, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v rozpore s § 53 ods. 4 pís. a) Obč. zák. a preto
je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatnou, že navyše v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 8.7.2008
sa v čl. 3 bod 7 nachádza iba odkaz o riešení sporov zmluvnými stranami na obchodné podmienky

pre úver, že rozhodcovské rozsudky vydané na základe takto dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, ktorá
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou , by tak boli nulitným právnym aktom. Z výsledkov vykonaného
dokazovania mal s preukázané, že žalobca a právny predchodca žalovaného uzavreli 5.11.2007 zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXX a 8.7.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou bola Dohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená v zmysle § 551 Obč. zák., podľa ktorej žalobca súhlasil, aby mu boli

vykonané zrážky zo mzdy. Predmetnou dohodou súhlasil, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť
zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Z dokazovania mal preukázané,
že zmluva o úvere je tzv. štandardná, alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú v
zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. a súčasne uzavretú podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Urobil záver, že uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek

v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej
zamestnávateľovi , bez súdnej kontroly, uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp.
bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných
podmienok. Zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou
Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v

porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Zdôrazniť, že súdna kontrola
štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, že rozhodujúce je, že
problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

Vdanomprípade,poukázalnazáveryKomisienaposudzovaniepodmienokvspotrebiteľskýchzmluvách
a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR z 21.1.2011 pod č.
8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená podľa § 551 Obč. zák. je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Obč. zák.,

keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo
mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a
spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu
ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v oboch zmluvách o úvere medzi žalobcom a predchodcom

žalovaného, ktorá zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy o úvere, obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Obč. zák. z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený dohodu
napísanú miniatúrnym písmom vo vzťahu k predchodcovi žalovaného ako veriteľa podpísať, ak chcel
získať úver, vzhľadom k tomu, že dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o úvere sa nachádzajú na
jednej listine a obsahujú iba jeden podpis žalobcu. Podpisom samotnej úverovej zmluvy sa žalobca

dobrovoľne podrobil vykonávaným zrážkam, bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu,
že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho
úkonuprerozporsozákonomalebodobrýmimravmi.Nakoľkouvedenýzabezpečovacíinštitútumožňuje
dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňujez neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, súd zastával názor, že spôsobuje hrubú
nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť ,
bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa

a z uvedeného dôvodu , dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú
zmluvnúpodmienkuvzmysle§53ods.1 až6Obč.zák.ažalobevplnomrozsahuvyhovel.Zuvedeného
mu vyplynulo, že inštitút zrážkach zo mzdy dovoľuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
spotrebiteľa. Teda spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu najmä , ak existuje nebezpečenstvo, že

v procese zrážok zo mzdy bude zabezpečené a umožnené uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok , bez súdnej kontroly. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech súd mu podľa
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. Z
dôvodu, že žalobca je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodený
od platenia súdnych poplatkov, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu z
titulu súdneho poplatku 2 x po 99,50 eur , t.j. 199,- eur , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Voči rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v odvolacích dôvodoch uvedených v §
365 ods. 1 písm. a), b), d), e), g) a h) C.s.p., t.j. že neboli splnené procesné podmienky, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Vytýkal súdu, že sa nevysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa nedostatku naliehavého právneho

záujmu, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 5Cdo/31/2011 zo 06.12.2012. Tvrdil, že
v súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy , žalobca nijako nepreukázal nedostatok slobodnej vôle,
ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani to, v čom má spočívať
hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Poukázal na to, že uzatváranie zmluvy
o úvere je proces. v ktorom podáva klient banky návrh na uzavretie zmluvy. následne banka vyhodnotí.

či návrh na uzavretie zmluvy o úvere prijme alebo odmietne. Ďalej citoval bod 1.2 Obchodných
podmienok banky a zdôraznil, že žalobca mal k dispozícii tak obchodné zmluvné podmienky a že
svojím podpisom na zmluve o úvere potvrdil v súlade s čl. 3 bod 3 skutočnosť ich prevzatia, že si
ich preštudoval a vyjadril s nimi súhlas. Ďalej poukázal na to, že právny predchodca žalovaného na
svojom internetovom sídle www.postovabanka.sk zverejňuje svoje obchodné podmienky a že žalobcovi

boli tieto postupné k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte písma a mohol si ich preštudovať kedykoľvek
pred uzavretím zmluvy o úvere a mal možnosť si vybrať, či uzavrie zmluvu o úvere so spoločnosťou
Poštová banka a.s. a preto nemožno konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, preto
že je nezvýraznená, keďže túto mal možnosť spotrebiteľ si preštudovať v akomkoľvek formáte písma
a časovom predstihu , pred uzavretím zmluvy o úvere. Ďalej vytýkal súdu, že tento nevysvetlil, ako

predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa - žalobcu. Ďalej zdôraznil, že právny predchodca žalovaného Poštová banka
a.s. je subjektom, ktorý podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska podľa § 1 ods. 3 písm. a) zákona
č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinnosti zmluvnou stranou, že

účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne
absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať dohody o zrážkach zo
mzdy právne i účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky a že bolo reductio ad absurdum,
akékoľvek zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľských vzťahov by nebolo prípustné. Ďalej citoval
sčasti z uznesenia Ústavného súdu SR IV. ÚS 110/09 z 2.4.2009, Nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS

36/2010 zo 4.5.2010, I. ÚS 242/07 z 3.7.2008 . Dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici13Co/994/2013,rozhodnutieOkresnéhosúduŽiarinadHronom6C/197/2014.Ďalejpoukázalna
judikatúru -rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 23Cdo/1201/2009. Poukázal v tejto súvislosti na odlišné
stanovisko sudcu a podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Ľalíka. Ďalej uviedol, že žalobca
nepopiera platnosť úverových zmlúv a ani nepopiera, že ich uzatvoril dobrovoľne na základe slobodnej

vôle, že svojím podpisom súhlasil s celým obsahom zmluvy. Tvrdenie, že sa dohode o zrážkach zo mzdy
musel podrobiť, je zjavne účelové a tendenčné. Žalobca totiž nikde netvrdí, že bol prinútený zmluvy
podpísať. Rovnako je účelové a tendenčné aj správanie žalobcu, ktorý nespochybňuje platnosť zmlúv
ako takých, teda nenamieta tú časť zmluvy, z ktorej bral úžitok, ale len časť, na základe ktorej má svojzáväzok splatiť. Citujúc znenie § 551 Obč. zák., opätovne poukázal na to, že žalobca navštívil právneho
predchodcu žalovaného dobrovoľne a z vlastnej vôle s úmyslom získania úveru, že tento ho nejakým
spôsobom na neho nevyvíjal žiadny nátlak, na základe ktorého by bol nútený získať úver od právneho

predchodcu žalovaného. Citujúc znenie § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), platného a účinného v
čase uzatvorenia zmluvy, § 131 ods. 3 zákona Č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce v znení platnom a
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), § 551 ods. 1, 3 Obč. zák., § 131 ods. 3 Zákonníka práce,

citujúc aj z komentára Zákonníka práce: Barancová, Helena, 2. vydanie. v Prahe: C. H. Beck. 2012.
ISBN 978-80- 7400-416-2. str. 715 až 716, z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.
decembra 2007, sp.zn. 25Cdo/140/2006, poukázal na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola slobodne
a vážne uzatvorená v zmysle § 551 Obč. zák. Poukázal na to, že zmluva, ktorej obsahom je aj dohoda
o zrážkach zo mzdy, má písomnú formu, a preto nie je možné neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy,
na tomto základe namietať. Poukázal aj na skutočnosť, že zo znenia § 551 Obč. zák. jednoznačne

vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom práva, ktorý má v prvom rade zabezpečovací
charakter, tzn. zabezpečuje pohľadávku veriteľa. V žiadnom prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by akýkoľvek súd prijal takúto
argumentáciu žalobcu ad absurdum, by bolo analogicky možné akýkoľvek zabezpečovací inštitút, napr.
ručenie alebo záložnú zmluvu, vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej citoval z rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky IM ObdoV/16/2006 z 26.03.2009. Žiadal rozsudok zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazať žalobcu na úhradu trov konania, alternatívne
rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na úhradu trov konania žalovaného.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, o.i., poukázal na to, nemal na výber , či uzavrie alebo neuzavrie

predmetné dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko tieto bolí zakomponované priamo v úverových
zmluvách, že z uvedeného vyplýva, že uzavretie takýchto dohôd o zrážkach zo mzdy nebolo riadne
dojednané. K samotným dohodám o zrážkach zo mzdy ďalej uviedol, že ich obsah nemohol nijako
ovplyvniť, nemohol ho zmeniť, ani vylúčiť niektoré ich ustanovenia. Tvrdil, že samotné zabezpečenie
jeho záväzkov ako dlžníka dohodami o zrážkach zo mzdy, bez vyplnenia dlžných súm a určenia

presných pravidiel pre ich určenie, predstavuje neprimerané a neprijateľné požiadavky poskytovateľa
úveru, že bez uvedenia dlžných súm, sa môže veriteľ hocikedy domáhať plnenia prostredníctvom zrážok
zo mzdy a v ľubovoľnej výške, ktorú si sám určí. Zároveň poukázal na to, že k takýmto praktikám
v praxi často dochádza najmä u žalovaného, ktorý sa prostredníctvom obdobnej dohody o zrážkach
zo mzdy domáha plnení v horibilných výškach, na ktoré navyše častokrát nemá žiaden právny nárok,

čím sa bezdôvodne obohacuje, ale najmä protiprávne a neprimerane zasahuje do majetku svojich
dlžníkov a znemožňuje im tým schopnosť zabezpečiť si svoje základné potreby a potreby svojich rodín.
Žalobca ako spotrebiteľ si takýmto spôsobom (uzavretím dohôd o zrážkach zo mzdy) neprimerane
zhoršil svoje postavenie voči dodávateľovi, a to bez toho, aby bol na to výslovne upozornený, resp.
poučený o dôsledkoch uzavretia takejto dohôd o zrážkach zo mzdy. Samotné dohody o zrážkach zo

mzdy sú navyše neurčitými právnymi úkonmi, a to z toho dôvodu, že na ich základe si žalovaný môže
samovoľne uplatňovať ním určené výšky dlhov, ktorý eviduje voči spotrebiteľovi (mnoho krát ide o dlhy
neexistujúce vzhľadom na bezúročnosť a bezodplatnosť zmlúv o úvere uzatváraných žalovaným so
spotrebiteľmi) a to v časovo neobmedzenom období ohraničenom len samotnou vôľou žalovaného,
ktorý sám a svojvoľne oznámi zamestnávateľovi spotrebiteľa, kedy môže tento s výkonom zrážok zo

mzdy prestať. Týmto, na základe neobmedzenej vôle môže žalovaný vymáhať od žalobcu dlhy, ktoré
neexistujú, resp. dlhy, ktorých výšky si sám určí. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia žalobcu
do pozície, kedy tento stráca právo disponovať s jeho príjmom ako s vlastným majetkom, a to bez
platného právneho základu. Na základe uvedeného tak považuje predmetné dohody o zrážkach zo
mzdy v zmysle § 39 Obč. zák. za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Poukázal na to, že ako

spotrebiteľ nemal možnosť sa rozhodnúť, či takéto dohody chce uzavrieť alebo nie, nakoľko finančné
prostriedky poskytnuté týmito úverovými zmluvami potreboval. Mal tak zato, že pri uzatváraní dohôd o
zrážkach zo mzdy, ktoré bolí zakomponované ako súčasť formulárových zmlúv, absentuje na jeho strane
dostatok vôle uzatvoriť predmetné dohody o zrážkach zo mzdy, a taktiež to, že tieto boli uzavreté do istej
miery pod nátlakom. Žalobca ďalej uviedol, že obdobné dohody o zrážkach zo mzdy boli posúdené ako

neprijateľná zmluvná podmienka, o.i. aj Komisiou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich,
na čo poukázal aj súd v odôvodnení predmetného rozsudku. O neplatnosti obdobnej dohody o
zrážkach zo mzdy bolo rozhodnuté slovenskými súdmi v mnohých obdobných prípadoch. Poukázal narozhodnutie Krajského súdu v Prešove 3Co/328/2015 z 01.06.2015, rozhodnutie Krajského súdu v
Nitre25CoPr/5/2014z11.02.2015,rozhodnutieKrajskéhosúduvKošiciach3Co/353/2012z31.10.2012,
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co/65/2015-167 z 31.05.2016, rozsudok Okresného

súdu Prešov 12C/68/2012 z 19.02.2013 a 17C/91/2012 z 13.03.2013, rozhodnutie Okresného súdu
Svidník 6C/144/201 zo 17.07.2013. Navyše opätovne poukázal na § 5a ods. 1 novely zákona č.
250/2007 o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej

listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Ďalej citoval
z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co/641/2015 - 50, z 18.08.2015. Na
základe uvedeného mal za to, že predmetné dohody zo zrážkach zo mzdy predmetným úverovým
zmluvám sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné tak, ako to uviedol súd v odôvodnení
rozsudku. K naliehavému právnemu záujmu uviedol, že nežiada o uspokojenie svojej pohľadávky,
ale práve naopak, v snahe o zabránenie vzniku prípadného bezdôvodného obohatenia na strana

žalovaného (prípadne vzniku škody na strane žalobcu) a za účelom odstránenia neistoty v právnom
vzťahu založenom medzi žalobcom a žalovaným úverovou zmluvou. Žalobou smeruje k odstráneniu
rozporov, ktorých vznik zapríčinilo nedodržanie odbornej starostlivosti zo strany žalovaného, ako
i rozpor napádaných právnych úkonov so zákonom. Podľa názoru žalobcu bol naliehavý právny
záujem z jeho strany jednoznačne a jasne preukázaný. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR 5Cdo/31/2011 zo 6.12.2012, Krajského súdu v Trenčíne 17Co/161/2007 zo 6.11.2007, na
rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/328/2015 z 1.6.2016, Krajského súdu v Nitre 25CoPr/5/2014
z 11.02.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove 1Co/27/2013. Opakoval, že rozhodnutím súdu
o predmetnej žalobe dôjde k odstráneniu spornosti práv a povinností, ktorá bola založená úverovou
zmluvou, a to všetko s konečnou platnosťou , bez potreby vedenia akéhokoľvek ďalšieho konania, že

podľa jeho názoru existencia naliehavého právneho záujmu je splnená, nakoľko len vyhovujúci rozsudok
súdu môže zastaviť vykonávanie zrážok zamestnávateľom žalobcu na základe dohody o zrážkach zo
mzdy, nakoľko podľa obsahu dohody nemá oprávnenie túto dohodu vypovedať, od nej odstúpiť, ani ju
iným spôsobom jednostranne ukončiť. V tejto súvislosti dal do pozornosti tiež rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove 14Co/9/2016 z 28.4.2016. Napokon poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy o

úvere, že zmluvné strany konali v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere v postavení dodávateľa
a spotrebiteľa a že uvedenú zmluvu je potrebné s prihliadnutím na právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa posúdiť aj s aplikáciou ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, že ním uvedený
právny názor vychádza a je podporený , okrem mnohých iných súdnych rozhodnutí taktiež uznesením
Ústavného súdu SR II. ÚS 329/2013 - 15 z 02.06.2013. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR 3MCdo/14/2014 z 21.04.2015. Poukázal na princíp právnej istoty , citoval čl. 2 ods. 1.2 C.s.p.
a žiadal prihliadnuť aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/192/2014 , na rozhodnutia Ústavného
súdu SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 , II. ÚS/80/99 a III. ÚS 356/06, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
6MCdo/9/2012 zo 16.01.2013. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. , lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne

ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovaným.

7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

8. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p., t.j. , že neboli splnené procesné podmienky,
je potrebné uviesť, že tieto v konaní pred súdom prvej inštancie neboli zistené, pričom sám žalovaný
neuvádza nesplnenie konkrétnych procesných podmienok v prejednávanej veci.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., t. j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je odvolacím dôvodom, ktorý dopadá na akékoľvek pochybenie
v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za
predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.10. Inými vadami podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., ktoré by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, sú vady konania, ktoré postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní,

nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania), chybné poučovanie strán sporu a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo
v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú
samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného
práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv

na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie
a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania
nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie
práv strany sporu , v dôsledku ktorého jej bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok
vyrozumeniastranyopojednávanísúdu(vrátaneoneskorenéhopredvolaniačivyrozumenia),vdôsledku
ktorého bola strana sporu vylúčená z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie

odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti aj keď to bolo
podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania , i keď pre to neboli
splnené podmienky]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo
postupované v súlade s príslušnými ust. C.s.p. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok,
bola vyslúchnutá ako strana sporu, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz

bol vykonaný v rozopre s §191 C.s.p. Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, žeby
konanie bolo postihnuté niektorou z uvedených vád.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., t.j. , že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, nie je daný, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci všetky

stranami navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a následne aj správne
rozhodol.

12. Žalovanývodvolaní,o.i.,neuvádza,ktorýnímnavrhnutýdôkazsúdnevykonal,ktorýbybolrozhodný
a podstatný pre správne rozhodnutie súdu vo veci samej. Žalovaný sa, o.i., pojednávania 12.01.2017,

na ktoré bol súdom riadne predvolaný, vrátane jeho právnej zástupkyne nedostavil a preto súd potom,
čo strany prítomné na pojednávaní podľa § 182 C.s.p. vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k
dokazovaniu a k právnej stránke veci, následne uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie , spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
C. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §191
C.s.p.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.15. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

16. Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu ).

17.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.g)C.s.p.,t.j., žezistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, nie je daný. Tento odvolací dôvod je potrebné vnímať spojitosti s § 366 písm. d) C.s.p., z
ktorého vyplýva, že novotu môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, že prostriedky procesného
útoku alebo procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.

18. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadnu novotu ako prostriedok procesnej obrany , ktorú nemohol
použiť v konaní pred súdom prvej inštancie, a to bez vlastnej viny.

19. Pokiaľ ide o naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti uvedených dohôd o zrážkach

zo mzdy, je potrebné uviesť, že ich neplatnosť bezprostredne súvisí s neprijateľnosťou zmluvných
podmienok, uzatváraných medzi žalovaným ako právnym predchodcom veriteľa - poskytovateľom
spotrebiteľských úverov a dlžníkmi - spotrebiteľmi. Je potrebné vziať zreteľ aj na ustálenú judikatúru
Súdneho dvora týkajúcu sa nekalých podmienok v spotrebiteľských veciach ohľadom povinností
vnútroštátneho súdu preskúmavať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok o spotrebiteľských

zmluvách, čo je významným prvom ochrany spotrebiteľa v práve EÚ a že ak by vnútroštátne právo
umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy,
išlo by o pozbavenie Smernice 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach o spotrebiteľských
zmluvách, jej užitočnému účinku (Effet utilé).

20. Súd sa v odôvodnení rozsudku presvedčivo vyrovnal so všetkými skutkovými okolnosťami vecí,
stručne,jasne,výstižnevysvetlil,ktoréskutočnostipovažujezapreukázané,zktorýchdôkazovvychádza
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, ako vec právne posúdil, preto je jeho rozhodnutie
presvedčivé.

21. K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať, že aj čl. 6 Smernice
Rady R 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo
svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v

zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v
tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania
zrážok z dlžníkovej mzdy. Vychádzajúc zo skutočnosti, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami
sporu má spotrebiteľský charakter podľa § 52 Obč. zák., je potrebné urobiť záver, že aj na dohodu o
zrážkach zo mzdy, ktorou bolo zabezpečené plnenie z uvedenej úverovej zmluvy sa vzťahujú ust. o

spotrebiteľských zmluvách. V tomto kontexte samotná dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú
nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje
veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Veriteľ
je vo výhodnejšom postavení, pretože môže veľmi jednoducho vymôcť aj také čiastky, ktoré sa zakladajú
na nekalých zmluvných podmienkach, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie preto, aby získal

takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a
ťažkosťami.

22. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.

24. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech , preto mu bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania
proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu.

25. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).