Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/218/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414212421
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4414212421.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r.
o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: S. N., nar. XX. XX. XXXX, W. XXX/
XX, Z., o zaplatenie sumy 2.216,70 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod

sp. zn. 11Er/732/2014 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava
pod sp. zn. EX 22916/14, o odvolaní oprávneného zo dňa 09. 01. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Zámky č. k. 11Er/732/2014-40 zo dňa 25. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora. o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovenia § 44 ods. 2 veta tretia zákona č.
233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-5976 zo dňa 21. 10. 2011.

4. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o splátkovom úvere č. 0242079655,
uzatvorenámedziprávnympredchodcomoprávnenéhoapovinnýmdňa21.05.2009(súdprvejinštancie

nedopatrením uviedol nesprávny dátum uzatvorenia zmluvy, správnym dátumom je deň 27. 10. 2005),
na základe ktorej právny predchodca oprávneného - Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol povinnému
finančné prostriedky, pričom ten sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v pravidelných mesačných
splátkach so splatnosťou uvedenou v zmluve. Súčasťou predmetnej zmluvy o splátkovom úvere sú
obchodné podmienky, pričom citoval i znenie rozhodcovskej doložky, uvedenej v týchto obchodných
podmienkach.

5. Ďalej súd prvej inštancie skonštatoval, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do
úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská
doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka).

6. Podľa súdu prvej inštancie, nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubomnepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,
nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.

Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná
rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského
súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45
ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní).

7. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym

súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach

ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do
zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti
o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným
titulom. Súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávneným predložený rozhodcovský
rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda
nulitným právnym aktom.

8. Záverom svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že z dôvodov uvedených vo svojom uznesení,
ako aj citovaných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti predmetného uznesenia,
teda zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to pre rozpor
exekučného titulu so zákonom.

9. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie.

10. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a mal za to, že súd prvej inštancie
v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorá mu je zverená Exekučným

poriadkom. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko skúma
iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia
právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, i keď súdy
často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému súdu členského
štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti

konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie platnosti
rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Mal za to, že táto nesprávna
interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v Úradnom
vestníku EÚ. Oprávnený poukázal zároveň na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ust. § 159
OSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol, že

právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu
SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí
lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Zo žiadneho
slovenského ani európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa
ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,

ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V podanom odvolaní oprávnený poukázal i
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011,
z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).

11. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len "CSP"), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým

stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 25. 11. 2014 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 19. 05. 2014, kedy

bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica o návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-5976 zo dňa 21. 10. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 16. 11. 2011 a vykonateľnosť dňa 19. 11. 2011. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý v
podaní zo dňa 19. 05. 2014 (doručenom súdu prvej inštancie dňa 12. 06. 2014) požiadal príslušný súd o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej
inštancie následne výzvou zo dňa 08. 10. 2014 vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby v určenej
lehote predložil zmluvu č. 0242079655 zo dňa 27. 10. 2005, dodatky a všeobecné obchodné podmienky,
ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Na uvedenú výzvu reagoval právny zástupca oprávneného
podaním zo dňa 02. 11. 2014, pričom predložil zmluvu o splátkovom úvere č. 0242079655 zo dňa 27.

10. 2005 a Všeobecné obchodné podmienky. Dňa 25. 11. 2014 súd prvej inštancie, obsadený vyšším
súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

14. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

15. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 vyššie citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

16. Podľa § 243d ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnomv čase rozhodovania odvolacieho súdu, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti

tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského

rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014.
Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa

§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

17. Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

18. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 03. 2006 (teda v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny záver o potrebe zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe oprávneným predloženého exekučného titulu (rozsudku

rozhodcovského súdu) a z toho dôvodu odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil
ako vo výroku vecne správne.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené podmienky na vedenie exekučného konania proti povinnému. Jednou z týchto podmienok je

relevantný a vykonateľný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Okruh
exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený výkon rozhodnutia bol uvedený v ust.
§ 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014, teda v čase začatia exekučného
konania v predmetnej veci.

Oprávnený predložil ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 21. 10. 2011, ktorý bol
vydaný na základe návrhu oprávneného a na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 27. 10. 2005
č. 0242079655 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného, t.j. Slovenskou sporiteľňou, a.s.
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, súčasťou ktorej boli i Všeobecné obchodné podmienky.

Z predloženej zmluvy zo dňa 27. 10. 2005 označenej ako „zmluva o splátkovom úvere č. 0242079655“
a Všeobecných obchodných podmienok, ktoré vydala Slovenská sporiteľňa, a.s., ktoré tvoria súčasť
tejto zmluvy, totiž vyplýva, že uvedená spoločnosť vystupovala ako veriteľ a medzi predmety jeho
činnosti patrí aj poskytovanie úverov. Uvedené znamená, že predchodca oprávneného pri uzatváranítejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný
uzatváral zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ (čo je v výslovne uvedené v čl. 7 Všeobecných
obchodných podmienok), čo znamená, že pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa teda za spotrebiteľa podľa
ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemožno mať žiadne
pochybnosti o tom, že medzi predchodcom oprávneného ako veriteľom a dlžníkom (povinným) bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva (napriek tomu, že sa v nej uvádza, že je uzavretá v súlade s ust. § 497
a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník) a jedná sa teda spotrebiteľský právny vzťah.

21. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ust. § 52 Občianskeho
zákonníka ako zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne

ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi sa jedná o
spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve.

22. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých

spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom v ust. § 53 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 03. 2006 (teda i v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o splátkovom úvere) sú vymedzené neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách, ktoré sú neplatné. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V tomto smere sa
zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri
ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy označenej ako „zmluva o
splátkovom úvere č. 0242079655“ je zrejmé, že jej text (do ktorého sa dopĺňali sa len údaje o povinnom

a podmienky úveru v čl. I. zmluvy) a Všeobecné podmienky úveru boli vopred pripravené predchodcom
oprávneného pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť obsah zmluvy
a zmluvné dojednania (nebola individuálne dojednaná) uvedené v obchodných podmienkach, ide teda o
štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské
vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva,

alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, v spojení s ust. § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a §
58ods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017.Vpredmetnejvecisajednáoexekučné

konanie začaté dňa 19. 05. 2014, ktoré je vedené na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
a ktoré nebolo ukončené k 1. januáru 2015, preto je s poukazom na ust. § 243d ods. 2 Exekučného
poriadku potrebné použiť predpisy účinné do 31. decembra 2014, vrátane ust. § 45 ods. 1, 2 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, tak ako

to urobil i súd prvej inštancie, ktorý rozhodoval dňa 25. 11. 2014.

V zmysle uvedených ustanovení tohto zákona, v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, exekučný súd musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade s vyššie
citovaným zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa

ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom
do 31. 12. 2014. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (ako v tomto prípade), musí žiadosť súdneho
exekútorazamietnuť(ust.§44ods.2Exekučnéhoporiadku).Vprípade,akbyexekučnýsúdtietodôvody
zistil neskôr, t.j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 13. 09. 2011 pod č.k. III.
ÚS 372/2011-18 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd
SR konštatoval, že „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať,
či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je ajrelevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR vo svojom
rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku zo dňa 27. 01.
1997 v konaní pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na

základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“. Uvedené závery sú v súlade
aj s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2011 v konaní pod sp. zn. 3 Cdo 146/2011, v
ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri
postupe podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.

23. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 44 ods. 2 zák. č. zák. č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalšíchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovúčinnomdo31.05.2014(tedavčasezačatiaexekučného
konania) správne po začatí exekučného konania preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj „zmluvu o splátkovom úvere č.
0242079655“ zo dňa 27. 10. 2005 vrátane Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú jej súčasťou,
a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Predmetná zmluva totiž
môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z takýchto neprijateľných podmienok, tak ako správne ustálil
aj súd prvého stupňa v napadnutom uznesení je aj samotná rozhodcovská doložka (obsiahnutá v čl.
18, body 18.1. až 18.8. Všeobecných obchodných podmienok vydaných Slovenskou sporiteľňou, a.s.)
v znení: „Banka a Klient sa v zmysle § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, dohodli
na uzatvorení tejto rozhodcovskej zmluvy, a to formou rozhodcovskej doložky k Zmluve, v nasledovnom

znení:
18.1. Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov pri
nasledovných Bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi:
a/ pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov,
b/ pri vydávaní a používaní Platobných kariet, pri poskytovaní a používaní Elektronických služieb,

prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitných zákonov,
ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto Bankové produkty alebo v
súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať
Rozhodcovský súd.
18.2. Ak nadobudnú účinnosť tie ustanovenia Štatútu, ktoré upravujú príslušnosť Rozhodcovského

súdu rozhodovať aj iné spory než sú uvedené v bode 18.1 tejto rozhodcovskej doložky, tak Banka
a Klient sa dohodli, že všetky ostatné spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov pri
ostatných Bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi, ďalej spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo
Zmlúv upravujúcich tieto Bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť,
výklad alebo zrušenie, s výnimkou tých sporov, ktoré podľa osobitné zákona nie je možné rozhodovať v

rozhodcovskom konaní, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd.
18.3. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom
Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia
rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom.
18.4. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, ktoré bude

pre obidve zmluvné strany záväzné.
18.5. Banka a Klient sa dohodli, že táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy uzavretej medzi
Bankou a Klientom v súvislosti s príslušným Bankovým produktom uvedeným v bode 18.1 a 18.2 tejto
rozhodcovskej doložky, bez ohľadu na to, či je tento Bankový produkt vo VOP upravený.
18.6. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov

obidvoch zmluvných strán.
18. 7. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že odstúpenie od Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom
uvedenej v bode 18.5 tejto rozhodcovskej doložky sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej
súčasťou.25.Vsúvislostisrozhodcovskoudoložkouanazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolací
súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,

že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok štandardnej
formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 27. 10. 2005 a tento právny vzťah
teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal

žalobunarozhodcovskomsúde.Spoukazomnauvedenépotomtrebapovažovaťrozhodcovskúdoložku
uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o splátkovom úvere
zo dňa 27. 10. 2005 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.

Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť
ochranu takýmto plneniam.

Akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou

podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa ust. § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platom v čase uzavretia zmluvy neplatná. V predmetnom
exekučnom konaní ide o tento prípad, nakoľko z rozhodcovskej doložky vyplýva, že vzniknuté spory
bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľ podpisom zmluvy dal veriteľovi
súhlas na rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že týmto
postupom bolo zároveň spotrebiteľovi odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný
opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1
Ústavy SR (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky) a
taktiež aj nerešpektovaním právnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Táto podmienka nebola zároveň ani
individuálne dojednaná a je súčasťou vopred pripravených a predtlačených ustanovení Všeobecných
obchodných podmienok vydaných Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Povinný tak rozhodcovskú doložku
nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť.

K rozhodcovskej doložke má najbližšie ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré bolo
do Občianskeho zákonníka včlenené až novelou účinnou od 01. 01. 2008, avšak na zmluvy uzavreté
pred týmto dátumom súdu nič nebráni aplikovať na nekalú rozhodcovskú doložku ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Práve v znení tohto ustanovenia sa nachádza článok 3 smernice Rady č.

93/13/EHS, ktorý bol transponovaný do právneho poriadku SR novelou Občianskeho zákonníka, a
to zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov a ktorý priamo upravuje základné predpoklady na posudzovanie zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že daná podmienka
obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude
ju považovať za neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami
uvedenými jednak v prílohe k tejto Smernici alebo vo výpočte týchto podmienok v ust. § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka.

26. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvnápodmienkavhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľa,nemalibybyťpochybnostiotom,že
takátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Akbytakoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa.27. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
účinnom do 31. 12. 2014 (ktoré bolo potrebné v predmetnej veci aplikovať) umožňovalo exekučnému
súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý

vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom-ustanovenie
§ 45 ods. 1 písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je súd oprávnený hľadieť
na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle
ustanovenia § 159 ods. 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 (teda v čase rozhodovania exekučného

súdu), resp. ust. § 145 ods. 5 CSP v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

S takýmto záverom korešpondovalo i ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku
obmedzovalo len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať
všetkyštátneorgányúčinkamirozhodcovskéhorozsudku,pretožerozhodcovskýsúdjesúkromnoprávny

orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.

28. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 27. 10. 2005 je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v
predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie
uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok)
v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd
správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému
rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny
exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací
súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné
aplikovaťust.§45ods.1a2zák.č.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisov
účinnom do 31. 12. 2014, nakoľko nie je možné vykonávať exekúciu na podklade exekučného titulu,

ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľkorozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súdprvejinštancie
tieto nedostatky zistil už v štádiu posudzovania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, a preto
správne túto jeho žiadosť zamietol. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami oprávneného v podanom
odvolaní, a preto napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vo výroku vecne

správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pričom sa vysporiadal i s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

29. Odvolací súd uvádza, že znenie ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka bolo zmenené novelou
(zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a
o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01.

2008),vktorejsanarozdielodpredchádzajúcejúpravyzaspotrebiteľskúzmluvupovažujekaždázmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny
vzťah medzi predchodcom oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a povinným vznikol na základe
zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12. 04. 2006, ktorú treba považovať za štandardnú formulárovú
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu jej uzavretia, s

poukazom na ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy. Súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky zmluvy o splátkovom úvere, v
ktorýchjeobsiahnutározhodcovskádoložka,aktorúsúdprvéhostupňasprávneposúdilakoneprijateľnú
zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výber a bol nútenýpodrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho zákonníka bolo
do tohto právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej zmluvy. Za
týchto okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku

podľa generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje
značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne poukázal i súd
prvého stupňa vo svojom uznesení.

30. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. §
423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa
podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.