Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712201945
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5712201945.22

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ A. F., C.. S.,
W.. XX.X.XXXX, F. Y..C.. Š. XXXX/XX, Y., v rade 2/ A. J., C.. F., W.. X.X.XXXX, F. A. XX/X, Y., v rade
3/ V. V., C.. F., W.. XX.X.XXXX, F. N. XXXXX/XX, Y. X, v rade 4/ C. N., W.. XX.XX.XXXX, F. E. X/X, Y.,
v rade 5/ Ľ. Ž., C.. T., W.. XX.X.XXXX, F. M. XXX/XX, v rade 6/ U. Š., C.. T., W.. XX.XX.XXXX, F. L.Ň.
XX, v rade 7/ X. V., C.. V., W.. X.XX.XXXX, F. E.. Q. XXXX/X, A., v rade 8/ R. V., W.. XX.X.XXXX, F. H.

XXX, v rade 9/ R. Q., W.. X.X.XXXX, F. G.. X. Y.Á. XXXX/XXX, N. Y., v rade 10/ K.. Y. L., C.. C., W..
XX.X.XXXX, F. L.. Č. XXX, XXXXX W. F., Č. C., v rade 11/ K.. R. C., W.. X.X.XXXX, F. U. XXX, XXX XX
C. T. C., Č. C., v rade 12/ L. Q., C.. N., W.. XX.X.XXXX, F. E.. L. XX/XX, Y., všetci právne zastúpení AK
JUDr. Repáň a partneri s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776 proti žalovaným: v
rade 1/ U. Š., C.. J., W.. XX.X.XXXX, F. M. XXX, v rade 2/ R. T., C.. J., W.. XX.X.XXXX, F. M.E. XXXX,
obidve právne zastúpené JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš,

o zaplatenie 20957,70 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v rade 1/ U.É. Š., C.. J. je povinná zaplatiť žalobcovi:
V rade 1/ A. F., C.. S. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/30 vo výške 530,58 eura,
V rade 2/ A. J., C.. F. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/30 a 1/20 vo výške 1326,44 eura,
V rade 3/ V. V., C.. F. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/30 a 1/20 vo výške 1326,44 eura,

V rade 4/ C. N. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/30 vo výške 530,58,
V rade 5/ Ľ. Ž., C.. T. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/10 vo výške 1591,73 eura,
V rade 6/ U. Š., C.. T. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu1/10 vo výške 1591,73 eura,
V rade 7/ X. V. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/15 vo výške 1061,15 eura,
V rade 8/ R. V. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/15 vo výške 1061,15 eura,
V rade 9/ R. Q. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/45 vo výške 353,72 eura,

V rade 10/ K.. Y. L. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/45 vo výške 353,72 eura,
V rade 11/. K.. R. C. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/45 vo výške 353,72 eura,
V rade 12/ L. Q. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/40 vo výške 397,93 eura,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná v rade 2/ R. T., C.. J. je povinná zaplatiť žalobcovi:

V rade 1/ A. F., C.. S. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/30 vo výške 530,58 eura,
V rade 2/ A. J., C.. F. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/30 a 1/20 vo výške 1326,44 eura,
V rade 3/ V. V., C.. F. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/30 a 1/20 vo výške 1326,44 eura,
V rade 4/ C. N. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/30 vo výške 530,58,
V rade 5/ Ľ. Ž., C.. T. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/10 vo výške 1591,73 eura,
V rade 6/ U. Š., C.. T. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu1/10 vo výške 1591,73 eura,

V rade 7/ X. V. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/15 vo výške 1061,15 eura,
V rade 8/ R. V. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/15 vo výške 1061,15 eura,
V rade 9/ R. Q. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/45 vo výške 353,72 eura,
V rade 10/ K.. Y. L. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/45 vo výške 353,72 eura,
V rade 11/ K.. R. C. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/45 vo výške 353,72 eura,
V rade 12/ L. Q. náhradu zodpovedajúcu dedičskému podielu 1/40 vo výške 397,93 eura,

to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.III. Žalobcom v rade 1/ až 12/ sa voči žalovaným v rade 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu účelne

vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou podanou dňa 10. 2. 2012 žiadali, aby žalovaní v žalobe označení 1 - 4 boli
zaviazaní zaplatiť žalovanú sumu vo výške 31 127,20 €. V podanej žalobe zo dňa 10. 2. 2012 boli
žalobcovia označení v rade 1 - 9, následne zo strany právneho zástupcu žalobcov bol podaný návrh na
pristúpenie nových účastníkov do konania na strane žalobcu a to účastníkov označených v rade 10 -

13. Súd uznesením zo dňa 13. 3. 2013 pripustil účastníkov v rade 10 - 13 na strane žalobcu. Následne
bola upravená žaloba na začatie konania potom, ako žalobcovia voči žalovanému v rade 2/ Y.. Ž. J.
vzali žalobu späť (voči tejto žalovanej konanie zastavené uznesením zo dňa 13. 3. 2013). Uznesením
zo dňa 15. 3. 2013 súd pripustil zmenu žaloby tak, že vo vzťahu k žalovaným v rade 1, 3 a 4 (tak ako
boli označení v poradí v žalobe) upravil výšku žalovaných súm žalobcami v rade 1 - 13.

2. Vo vzťahu k označenej žalovanej v rade 1/ X. Š. na námietku príslušnosti bol návrh vylúčený na
samostatné konanie a následne vec postúpená Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši. V tomto štádiu
konania po uvedených procesných úkonoch zostali na strane žalovaných žalované v žalobe označené
v rade 3 a 4, ktoré sú ďalej označené ako žalované v rade 1/ a 2/.

3. Žalobcovia v rade 1 - 13 uplatnili vo vzťahu k žalovaným svoj návrh na základe tej skutočnosti, že
dňa 26. 5. 1977 sa na Štátnom notárstve v Martine uskutočnilo dedičské konanie po nebohej X. U., C..
R., A. H.E. XX. X. XXXX, sp. zn. D 335/77. Zákonnými dedičmi po nebohej boli jej deti a to X. J.F., Y.
F., K. N., U. T. E. X. V.. Dedičstvo po nebohej bolo vysporiadané tak, že rodinný dom č. XX U. H. spolu
s dvorom, záhradou a porastom nadobudli do vlastníctva X. J., W.. XX. XX. XXXX U. X/X-K., Y. F., W..

XX. X. XXXX U. X/X-K., K. N.I., W.. X. X. XXXX U. X/X-K., U. T., W.. XX. X. XXXX U. X/X-K., X. V., W..
X. X. XXXX U. X/X-K., poľnohospodársku a lesnú pôdu v bezplatnom užívaní socialistickej organizácie
nachádzajúcu sa v k. ú. H., zapísaná v protokole č. XX a to parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX/X v celosti a
parcely č. XX, XXX, XXX v 1/6-ine nadobudla X. J.I., W.. XX. XX. XXXX s tým, že pre prípad vypustenia
tejto pôdy z bezplatného užívania, alebo iného speňaženia je povinná z utŕženej hodnoty vyplatiť po 1/5-

ine ostatným spoludedičkám.
4. Z vtedajšej platnej právnej úpravy v súlade s § 23 ods. 1 Zákona 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych
družstvách sa vyžadovalo také vyporiadanie dedičstva, pri ktorom sa výlučným vlastníkom všetkej
pôdy stal len jeden z dedičov a to z dôvodu zamedzenia drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy,
čo právni predchodcovia navrhovateľa rešpektovali a súhlasili s vysporiadaním, ako je uvedené v

dedičskom rozhodnutí. Preto bolo v dedičskom rozhodnutí ustálené dojednanie, ktoré zabraňovalo
ukráteniu ostatných dedičov na ich právach, že dedič, ktorý nehnuteľnosti dostal, je povinný v prípade
vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania, alebo iného speňaženia z utŕženej hodnoty vyplatiť po
1/5-ine ostatným spoludedičom.
5. Zo strany žalobcov boli špecifkovaní právni nástupcovia po dedičoch tak, ako boli vyvodení v

dedičskom rozhodnutí sp. zn. D 335/77. Zo strany žalovaných dedičská postupnosť nebola žiadnym
spôsobom namietaná, t.j. stotožnili sa fyzickou postupnosťou uvedenou žalobcami.
6.Časťpoľnohospodárskejpôdynachádzajúcejsavk.ú.H.,zapísanejnaLVč.XXXakoparcelaregistra
E parcelné číslo XXX - orná pôda o výmere XXXXX m2, ktorú žalované v rade 1 - 4 zdedili. Na základe
Osvedčenia o dedičstve zo dňa 22. 5. 2007, č.k. 17D 620/2006 bola žalovanými Kúpnou zmluvou zo

dňa 28. 5. 2010 predaná spoločnosti MERIBO s.r.o., Sučianska cesta 31, Martin vo výmere 5484 m2
a to za kúpnu cenu XX XXX,XX €.
7. Žalobcovia tvrdili, že sú právnymi nástupcami dedičiek po nebohej X. K., C.. R. a preto sa domáhajú
splnenia povinnosti, ktorá vyplynula z rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine zo dňa 26. 5. 1977, sp.
zn. D 335/77 a teda domáhajú sa splnenia povinnosti vyplatiť prislúchajúce dedičské podiely po tom,

ako zo strany žalovaných došlo k odpredaju poľnohospodárskej pôdy. Žalované výpočet žalovanej sumy
v súvislosti s odpredajom pôdy spoločnosti Meribo nespochybnili, stotožnili sa s jeho matematickým
výpočtom.
8. Žalované sa k žalobe žalobcov písomne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Poukázali na to, že žalobcovia svoj návrh opierajú, resp. odkazujú na rozsudok Najvyššieho súdu SR

zo dňa 26. 11. 2003, sp. zn. 5Cdo 96/2000, ktorý obsahuje právnu vetu "rozhodnutie o vysporiadanídedičstva, podľa ktorého sa preberateľom dedičstva poľnohospodárskych pozemkov stáva jeden z
dedičov s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi
všetkých dedičov, možno považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové

právo zaväzuje nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov, ktorá im umožňuje domáhať sa práv,
resp. nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými".

9. Podľa žalovaných išlo o ojedinelé rozhodnutie súdu Najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, pričom
poukázali na to, že súdy rozhodujúce v obdobných veciach zaujali opačný názor, ako to urobil dovolací

súd (Okresný súd Žilina a následne Krajský súd Žilina). Predmetné dovolacie rozhodnutie sa opiera
predovšetkým o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. 11. 1964, ktoré je podľa nich
značne diskutabilné, pokiaľ sa takto zaisťuje nárok na výplatu z dedičstva. Vychádzajúc z obsahu
odôvodnenia predmetného rozhodnutia dospeli k záveru, že tu sa súd postavil na stanovisko, že je
potrebné zabezpečiť spravodlivé usporiadanie ustupujúcich dedičov s prihliadnutím na podmienky a
okolnosti, za ktorých k tomuto vyporiadaniu došlo, avšak v rámci vyporiadania dedičstva treba vychádzať

z ceny, ktorá bola aktuálna v čase, keď k vyporiadaniu došlo. Iný výklad by bol v rozpore s koncepciou
dedičského práva, pretože pokiaľ by ustupujúci dediči si zachovávali živé právo k veci, teda mali by byť
vyplatení z hodnoty, ktorá platí v čase dedenia, dostal by sa do nevýhodného postavenia preberateľ
takéhoto majetku najmä z dôvodu, že znáša všetky následky z titulu vlastníctva k tejto veci, po prípade
platenia dane a podobne, avšak na druhej strane ustupujúci dedičia bez akýchkoľvek povinností by

v budúcnosti mohli obdržať neadekvátny prospech. Rozhodnutie notára o dohode dedičov môže mať
právnu relevanciu len vtedy, ak je v ňom uvedená výška výplat dedičských podielov a táto suma
musí vychádzať z právoplatného rozhodnutia štátneho notárstva, nemôže odkazovať na budúcnosť.
Výška výplaty dedičských podielov musí byť v rozhodnutí podľa § 39 Notárskeho poriadku určená
konkrétne s prihliadnutím na právoplatné rozhodnutie štátneho notárstva podľa § 37 ods. 1 vtedy

platného notárskeho poriadku. V dedičskom konaní sp. zn. D 335/77 bola hodnota poľnohospodárskej
pôdy ustálená na sumu 6 000 Kčs. Ak X. J. vznikol v pôvodnom dedičskom konaní po X. K. dlh voči
spoludedičom, mal byť v rámci dedičského konania 17D 620/2006, resp. D 163/89 konštatovaný aj
dlh poručiteľky X. J. a mal byť vykonaný súpis aktív a pasív. V predmetnej veci treba pristupovať aj z
právneho stavu platného v čase uzatvorenia dohody medzi dedičmi T. X. K. s tým, že tento právny stav

bol usporiadaný prijatím Zákona č. 293/1992 Zb., ktorý zrušil predchádzajúce autoritatívne rozhodnutia
ohľadnepoľnohospodárskychpôdapriznalvšetkýmustupujúcimdedičompridedenípoľnohospodárskej
pôdy možnosť napraviť chyby, ktoré vznikli v dôsledku toho, že ako navrhovateľky uvádzajú vo svojom
návrhu, že z vtedajšej platnej úpravy zakotvenej v § 23 Zákona č. 49/59 Zb. sa vyžadovalo také
usporiadanie dedičstva, pri ktorom sa výlučným vlastníkom všetkej pôdy stal len jeden z dedičov a to z

dôvodu zamedzeniu drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy, čo právni predchodcovia navrhovateľov
rešpektovali, súhlasili s vysporiadaním, ako je uvedené v dedičskom rozhodnutí. Preto v dedičskom
rozhodnutí bolo ustálené dojednanie, ktoré zabraňovalo ukráteniu ostatných dedičov na ich právach, že
dedič, ktorý nehnuteľnosti dostal, je povinný v prípade vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania,
alebo iného speňaženia tŕžnej hodnoty vyplatiť po 1/5-ine. V danej dobe ani dedič fakticky pôdu užíval

nemohol. Zo strany odporkýň bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku navrhovateľov.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dokladmi - rozhodnutím
Štátneho notárstva zo dňa 26. 5. 1977, Kúpno-zaopatrovacou zmluvou zo dňa 24. 2. 1981, rozhodnutím
Štátneho notárstva zo dňa 28. 1. 1977, rozhodnutím Štátneho notárstva D 478/87, uznesením

Okresného súdu v Martine zo dňa 7. 4. 1995, Osvedčením o dedičstve zo dňa 12. 3. 2009, rozhodnutím
Štátneho notárstva zo dňa 18. 6. 1981, Osvedčením o dedičstve zo dňa 17. 5. 2011, Osvedčením o
dedičstve zo dňa 22. 5. 2007, výpisom z listu vlastníctva č. XXX E. XXX V.. Ú.. H., Kúpnou zmluvou
zo dňa 28. 5. 2010, kópiou dedičského rozhodnutia vo veci D 163/89, Osvedčením o dedičstve sp. zn.
17D 620/2006, Zmluvou o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností prenajímateľky R. T. zo dňa 28.

5. 2007, oznámením Poľnohospodárskeho družstva H. o znížení nájmu, výpočtu nájmu, výpočtovými
listami z roku 2006 a 2008, Zmluvou o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností prenajímateľky U. Š.
zo dňa 1. 1. 2001, Dodatok k tejto zmluve a výpočtové listiny z roku 2001, 2006 a 2007, Kúpnou zmluvou
zo dňa 26. 5. 2010, geometrickým plánom, rozhodnutím Správy katastra Martin zo dňa 28. 5. 2010 a
zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalobcovia si uplatnili svoj nárok voči žalovaným (v tomto konaní zostali dve žalované), ktorý
presne špecifikovali čo sa týkalo výpočtu a následne aj s doložením dedičskej postupnosti. Zo strany
žalovanýchdedičskápostupnosťnastranežalobcovspochybnenážiadnymspôsobomnebola.Žalovanénespochybnili ani výšku žalovanej sumy uplatnenú jednotlivými žalobcami, ktorá podľa žalobcov
vyplynula z kúpnej zmluvy uzavretej žalovanými a spoločnosťou Meribo s.r.o., ktorej boli odpredané
poľnohospodárske pozemky za kúpnu cenu v sume XX XXX,XX €. Predmetom uzavretej kúpnej zmluvy

medzi žalovanými a spoločnosťou MERIBO s.r.o. zo dňa 28. 5. 2010 boli poľnohospodárske pozemky
zapísané na LV č. XXX V.. Ú.. H. a to parcela č. XXX - orná pôda o výmere XX XXX m2, pričom z tejto
bolaodpredanávýmeraXXXXm2.Predmetnúpôdužalovanízdedilinazákladededičskéhorozhodnutia
sp. zn. 17D 620/2006 zo dňa 22. 5. 2007.

12. Žalobcovia si uplatňovali svoj nárok ako právni nástupcovia dedičov v súvislosti s dedičským
rozhodnutím po nebohej X. K.V., C.. R., A. XX. X. XXXX, sp. zn. D 335/77 a to z toho dôvodu, že
poľnohospodársku a lesnú pôdu v bezplatnom užívaní socialistickej organizácie, nachádzajúcu sa v k.
ú. H., zapísanú v protokole č. XX ako parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX/X XXX, XXX v 1/6-ine nadobudla
X. J., W.. XX. XX. XXXX, dedička po nebohej X. K.V., C.. R. s tým, že pre prípad vypustenia tejto pôdy z
bezplatnéhoužívania,aleboinéhospeňaženiajepovinnázutŕženejhodnotyvyplatiťpo1/5-ineostatným

spoludedičkám, t.j. Y. F., K. N., U. T. E. X. V..
13. Osvedčením o dedičstve sp. zn. 17D 620/2006 zo dňa 22. 5. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť
22. 5. 2007 po nebohej K. J., C.. Y. nadobudli dedičky U. V., C.. J., U. Š., R. T., Y.. Ž. J. každá v 1/5-
ine vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. H., zapísaným na LV č. XXX, parcela
registra E č. XXX - orná pôda o výmere XXXXX m2. Po uvedenom rozhodnutí následne dedičky predali

časť nadobudnutej pôdy spoločnosti MERIBO s.r.o..
14. Žalované ohľadne uvedenej poľnohospodárskej pôdy uzavreli s Poľnohospodárskym družstvom H.
so sídlom v H. zmluvu o nájme pôdy. R. T. uzavrela Zmluvu o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností
s Poľnohospodárskym družstvom H. dňa 28. 5. 2007, U. Š. uzavrela Zmluvu o nájme dňa 1. 1. 2001 s
Poľnohospodárskym družstvom H. a predmetné nehnuteľnosti boli začlenené do ročnej úhrady za nájom

až od roku 2007.

15. Vychádzajúc z rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine sp. zn. D 235/77 kde je uvedené, že
poľnohospodársku a lesnú pôdu patriacu poručiteľke X. K., C.. R., ktorá sa nachádza v bezplatnom
užívaní socialistickej organizácie, nadobudla do vlastníctva X. J., ktorá pre prípad vypustenia pôdy z

bezplatnéhoužívania,aleboinéhospeňaženiajepovinnázutŕženejhodnotyvyplatiťpo1/5-ineostatným
spoludedičkám.

16. Žalobcovia tvrdili, že formulácia uvedená v dedičskom rozhodnutí, ktorá je uvedená ako nárok
vyplývajúci „vyňatie z bezplatného užívania, alebo iné speňaženie“, je im dané na výber a v danom

prípade si uplatnili nárok až v prípade speňaženia poľnohospodárskej pôdy dedičkami X. J.. Žalované
naopak tvrdili, že je tu alternatívna možnosť a to v prípade vypustenia pôdy z bezplatného užívania,
alebo iné speňaženie je podkladom pre uplatnenie nároku na utŕženie hodnoty ostatným spoludedičkám.

17. Pri výklade tohto dedičského rozhodnutia súd dospel k záveru, že v konkrétnom dedičskom

rozhodnutí bola daná možnosť spoludedičkám uplatňovať si nárok v prípade vypustenia pôdy z
bezplatného užívania ako jedna možnosť a druhá možnosť iné speňaženie, pretože medzi týmito
dvomi nárokmi, resp. postupmi je spojka alebo a ide o spojku, ktorá zakladá nárok buď jedného,
alebo druhého postupu. Pretože zo strany žalovaných bola vznesená námietka premlčania uplatneného
nároku žalobcov, súd posudzoval túto námietku premlčania s prihliadnutím na tú skutočnosť, že žaloba

na začatie konania bola podaná 9.2.2012 faxovým podaním a následne doplnená písomným podaním
10. 2. 2012. Ohľadne poľnohospodárskej pôdy žalované uzavreli s Poľnohospodárskym družstvom v
H. zmluvu o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré boli pripojené do spisu. Žalovaná R. T.
takúto zmluvu uzavrela 28. 5. 2007 a žalovaná U. Š. uzavrela Zmluvu o nájme poľnohospodárskych
nehnuteľností 1. 1. 2007, ale až v rámci Dodatkov k zmluve sa týkal predmetných nehnuteľností až

nájom pre rok 2007.

18. Po prijatí zákona o pôde a to Zákona č. 229/1991 Zb. v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 vznikol
nájomný vzťah k poľnohospodárskej pôde, pretože v súlade s citovaným zákonným ustanovením ak
medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti zákona,

alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi vzájomný vzťah,
ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. Nájomný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovanými a
Poľnohospodárskym družstvom v H., užívajúcim predmetné nehnuteľnosti vznikol nesporne zo zákona,
ale preukázateľne až po vydaní Osvedčenia zo dňa 22. 5. 2007 ( 17D 620/2006 zo dňa 22. 5. 2007) aod tejto doby pôda nespochybniteľne nebola užívaná bezplatne, ale bola užívaná na základe nájomnej
zmluvy za odplatu. Tu podľa názoru súdu možno v súlade s dedičským rozhodnutím z roku 1977
vysloviť, že nastala skutočnosť a to prípad vypustenia pôdy z bezplatného užívania. Žalované za

užívanie pôdy poľnohospodárskym družstvom dostávali nájom a teda už v tejto dobe možno povedať,
že žalobcom vznikol nárok na vyplatenie podielu v súvislosti s predmetným dedičským rozhodnutím.
Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že žalobcovia si mohli uplatniť nárok až po speňažení
predmetných nehnuteľností a preto ich nárok, ktorý bol uplatnený 9. 2. 2012, je uplatnený včas. Zo strany
žalovaných bola vznesená námietka premlčania 3-ročnej premlčacej lehoty v súlade s ustanovením §

101 Občianskeho zákonníka na uplatnenie peňažných nárokov navrhovateľmi, súd sa stotožnil s tým, že
daná premlčacia lehota plynula najneskôr od 22. 5. 2007 a uplynula v plynutí troch rokov, t.j. 22. 5. 2010.
Pretože nárok žalobcov bol zamietnutý s prihliadnutím na uplatnenie premlčania zo strany žalovaných,
bližšie sa súd nárokom žalobcov nezaoberal. S uplatnenou námietkou premlčania sa súd vysporiadal
tak, že žalobu zamietol bez toho, aby skúmal, či uplatnené právo existovalo, resp. v akom rozsahu
existovalo.

19. Rozsudkom zo dňa 9.7.2014 súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku
žalobcovia podali odvolanie, odvolací súd svojím rozhodnutím zo dňa 29.5.2015 rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že dedičia
v dotknutom dojednaní žiadnym spôsobom neustálili prioritu niektorej zo skutočností, zakladajúcich

vznik nároku na výplatu pred inou, ani zánik ďalších nárokov v prípade, že nastane jedna z možných
skutočností, zakladajúcich vznik nároku na výplatu. Pokiaľ by dedičia mali takúto vôľu, bolo potrebné
ju prejaviť v dedičskom rozhodnutí výslovne. Bez takéhoto prejavu nemožno vyvodzovať závery
o akomkoľvek obmedzí nárokov ustupujúcich dedičov, resp. ich právnych nástupcov, vyplývajúcich
z dotknutého dojednania. Takýto jeho výklad zodpovedá, pri uplatnení prvkov logiky a racionality,

vôli dedičov, keď zároveň jeho uplatnenie bude v dôsledkoch znamenať, že každému z dedičov,
resp. právnych nástupcov sa dostane toľko, koľko by zodpovedalo ich dedičským podielom. Ak by
v rozhodnom čase neexistovali zákonné obmedzenia za účelom zabránenia drobenia pozemkov. Z
hľadiska rešpektovania princípu spravodlivosti, spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi,
nemožno nijako v prejednávanom prípade odôvodniť, že by ustupujúci dedičia, resp. ich právni

nástupcovia bez ďalšieho mali mať nárok len na niektorý z nárokov, prípadne len ten, ktorý mohol byť
uplatnený skôr.
20. Vo vzťahu k námietke žalovaných, že dotknuté dojednanie nie je dohodou dedičov, ale autoritatívne
rozhodnutie notára, v zmysle vtedy platného práva, odvolací súd poznamenal, že povinnosť uviesť v
dedičskom rozhodnutí takéto dojednanie (ustanovenie) nevyplýva zo zákona. Preto, pokiaľ ju notár vo

svojom rozhodnutí uviedol, je zrejmé, že tak urobil v zmysle dohody (návrhu) dedičov. Odôvodnenie
predmetného dedičského rozhodnutia, kde sa konštatuje, že dedičstvo bolo vysporiadané podľa návrhu
dedičiek na pojednávaní prítomných, uvedené len potvrdzuje. Voči dedičskému rozhodnutiu sa mohol
hociktorý z účastníkov dedičského konania odvolať.

21. Súdom bol následne vytýčený termín pojednávania dňa 30.9.2015 s tým, že právny zástupca
žalovaných podaním zo dňa 29.9.2015 doplnil svoje podanie, kde zaujal stanovisko k rozhodnutiu
odvolacieho súdu a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 223/2012, ktoré je podľa neho
v úplnom protiklade proti rozhodnutiu, na ktoré prihliadol odvolací súd a to rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn.5Cdo 96/2000. Opakovane zdôraznil, že právo na výplatu žalobcovia nepreukázali zákonom

predpokladaným spôsobom, t.j. osvedčením súdu o odovzdaní vlastníckeho práva k pohľadávke,
analogicky poukázal na ustanovenie § 37 ods.3 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prospech iného
než je označený v rozhodnutí možno priznať právo len ak sa preukázalo, že na neho prešla povinnosť,
alebo právo z titulu (v danom prípade z rozhodnutia), tento prechod musí byť doložený listinou,
preukazujúcou prevod alebo prechod práv. žalobcovia nedoložili dedičské rozhodnutia, z ktorých by

jednoznačnevyplynuloprávo,ktoréjeuvedenévrozhodnutísp.zn.D335/1977(výplatapodieluostatným
spoludedičkám, ktorými sú Y. F., K. N., U. T., X. V.) prešla na nich, teda, že predmetom dedičského
konania, v ktorom sa stali niekoľkonásobní právni nástupcovia po pôvodných spoludedičkách bola aj
pohľadávka splatná v budúcnosti.

22. Následne žalované predložili výdavky, ktoré podľa ich vyjadrenia súviseli so zhotovením
podkladov pre kúpno-predajnú zmluvu so spoločnosťou Meribo s.r.o. Martin (tejto spoločnosti predali
nehnuteľnosti). K uvedenému súd konštatuje, že predložené listinné doklady žiadnym spôsobom
nepreukázali tvrdené skutočnosti, výdavky nesúviseli s tým, čo žalované uvádzali, neboli kukonkrétnemu geometrickému plánu, ani neboli predložené iné náklady, ktoré by nesporne súviseli s
prevodom nehnuteľností. Na uvedené súd prihliadnuť z tohto dôvodu vôbec nemohol.

23. Podaním zo dňa 22.10.2015 právny zástupca žalovaných zaslal súdu stanovisko v predmetnej veci
a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo 222/2010 zo dňa 10.3.2011, ktoré podľa neho
je možné analyticky aplikovať na danú vec, resp. osvojiť si argumentáciu zo odôvodnenia rozsudku s
tým, že dedičstvo sa podľa § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou poručiteľov, predpokladmi
dedenia sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva a spôsobilý dedič. Z ustanovenia § 91 ods.1 O.s.p.

vyplýva, že ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každá z nich sama za seba.
Ak však ide o také spoločné práva a povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov,
ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich aj pre ostatných. Ak bolo v konaní o
dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné. Súd je povinný z tohto
rozhodnutia vychádzať aj pri prejednaní a rozhodovaní iných vecí. Najvyšší súd poukázal na to, že
určovací návrh spočívajúci v tom, že vec hnuteľná, či nehnuteľná patrí do dedičstva po poručiteľovi, a

teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len toho,
koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým
dedičom v prípadne jeho nástupcom. Nadobudnutie dedičstva však nedochádza len na základe smrti
poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobudnutí
dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a

rozhodnuté a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom
prejednaní a rozhodnutí o dedičstve.
24. Právny zástupca žalovaných bol toho názoru, že stranami sporu na strane žalobcov ani neboli
všetci dedičia po poručiteľkách a teda v tomto konaní neboli ani úplne zachytené podiely jednotlivých
spoluvlastníkov, predovšetkým to bolo u dedičky K. N. - F., kde 7/120-ín nebolo krytých žalobou. Túto

skutočnosť upresnil právny zástupca žalovaných na pojednávaní, konanom dňa 2.12.2015 s tým, že
správne malo byť uvedené, že uplatnený je podiel 16/120-ín a 8/120-ín uplatnených nie je.
25. Vyjadrenia, ktoré boli predložené žalovanými prostredníctvom ich právneho zástupcu do spisu po
rozhodnutí odvolacieho súdu boli doručené právnemu zástupcovi žalobcov, ktorý na uvedené písomne
nereagoval.

26. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 223/2012 zo dňa 28.11.2013, na ktoré poukazovali
odporcovia bolo nesporne zistené, že jednalo o obdobnú právnu vec, ako je v predmetnej veci,
avšak podkladom bolo rozhodnutie Štátneho notárstva v Prievidzi, ktoré schválilo dohodu dedičov
o vyporiadaní dedičstva, ktorá bola v časti povinnosti vyplatenia ustupujúcich dedičov nejasná a
nezrozumiteľná. V tomto rozhodnutí sa odvolací súd zaoberal aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn.

5Cdo 96/2000, kde bola riešená situácia, vyplývajúca z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v
Žiline zo dňa 3.6.1963, nadobúdateľom majetku po poručiteľovi sa stal jeho syn bez povinnosti vyplatiť
ustupujúcich dedičov. V dôsledku odvolania ostatných dedičov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
napadnuté uznesenie potvrdil, avšak s tým, že uviedol, že v prípade scudzenia pozemku za náhradu sa
táto náhrada rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov. Takéto špecifikovanie nároku potom

bolo Najvyšším súdom pokladané za úplné a zrozumiteľné. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 2Cdo
223/2012 je konštatované, že nemožno v ňom aplikovať závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo 96/2000 vzhľadom na odlišné rozhodnutie štátneho notára.

27. Pri posúdení nároku žalobcov súd vychádzal predovšetkým zo záveru rozsudku Najvyššieho súdu

SR 3Cdo 222/2010 zo dňa 14.3.2011. Teda vychádzajúc zo záverov tohto rozhodnutia ako aj z právnej
úpravy nadobúdania dedičstva podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou
poručiteľa. Predpokladmi dedenia sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva a spôsobilý dedič. K
nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti. Právna úprava dedičského práva
vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že

dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Konanie o dedičstve sa začína aj
bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom
prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva vo vyporiadaní
dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až
do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu tu teda nemôže

byť istota s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom
a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov.
28. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za
vlastníkov celého majetku, patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecíalebo majetkových práv, patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.
Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a
majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods.2 O.s.p..

29. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne
vecí, o ktoré ide v občianskom súdom konaní, vedenou s inou osobou, ako dedičom (ktorá nie je
poručiteľovým dedičom) vyporiadaná. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok
známy, nebol predmetom dedičstva, a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania
dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníka tejto veci.

30. Súd bol toho názoru, že pokiaľ žalobcovia si chceli uplatniť pohľadávku voči žalovaným, ktorá mala
vyplynúť zo spôsobu vyporiadania dedičstva medzi dedičmi po poručiteľke X. U., tak táto pohľadávka
mala byť najskôr vyporiadaná v dedičskom konaní po dedičoch menovanej a to X. J., Y. F., K. N., U. T.,
X. V.. Dedičky po menovaných v čase podania návrhu už nežili a nárok si uplatnili právni nástupcovia,
dedičia bez toho, aby pohľadávka bola predmetom dedičstva po poručiteľoch a prejednaná v dedičskom

konaní. Žalované zdedené vlastníctvo k poľnohospodárskej pôde, ktorá bola v užívaní socialistickej
organizácie a ktoré nadobudla ich matka po svojej matke v čase pred prevodom na základe kúpno-
predajnej zmluvy so spoločnosťou Meribo s.r.o. si tento nárok prejednali v dodatočnom dedičskom
konaní. Súd bol toho názoru, že aj žalobcovia mali postupovať rovnakým spôsobom a pohľadávku,
ktorú uplatňovali voči žalovaným si mali najskôr vyporiadať v dedičskom konaní po ich predchodcoch

tak, aby bolo zrejmé, akým spôsobom došlo medzi jednotlivými dedičmi k vyporiadaniu. V situácií,
keď žalobcovia takýmto spôsobom nepostupovali, si v konaní uplatňovali nárok, ktorého oprávnenosť
nevedeli preukázať. Z uvedeného dôvodu súd ich žalobu zamietol.
31. Proti rozsudku zo dňa 2.12.2015 žalované podali odvolanie, na základe ktorého odvolací súd
uznesením pod sp.zn.10Co/55/2016 zo dňa 28.7.2016 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil n a

ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že zásadná odvolacia námietka žalobcov
je opodstatnená. Vo vzťahu k určovacej otázke (na ktorej súd prvého stupňa založil svoje zamietavé
rozhodnutie) totiž z právnej vety rozsudku Najvyššieho súdu č.5Cdo/98/2000 zo dňa 26.11.2003
jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorého sa preberateľom dedičstva
poľnohospodárskych pozemkov stáva jeden z dedičov s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za

náhradu, sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno považovať za obdobu
zmluvy, ktorá zaväzuje nie len jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov a umožňuje im domáhať
sa práv, resp. nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými. Právnymi nástupcami sa pri tom bez
ďalšieho nerozumejú len bezprostrední právni nástupcovia (deti), ale nepochybne aj právni nástupcovia
v ďalších stupňoch. V kontexte odôvodnenia uvedeného rozsudku NS SR tiež platí, že v dotknutom

dedičskom rozhodnutí je povinnosť určená takým spôsobom, ktorý umožňuje vyčíslenie povinnosti
bez akýchkoľvek pochybností (to napokon dokumentuje petit žaloby). Predmetné rozhodnutie NS
SR ako základ vymedzuje dôveru občanov v právo priznané právoplatným rozhodnutím štátneho
orgánu ako jedno zo základných istôt a znakov právneho štátu. Ustupujúci dedičia teda akceptovali
(v dôsledku vtedy platnej právnej úpravy) dohodnuté vyporiadanie dedičstva (pri ktorom sa dedičom

stal iba jeden z nich) ako alternatívu k štandardnému vyporiadaniu dedičstva spoliehajúc sa na
právoplatné rozhodnutie orgánu štátu o spravodlivom vyporiadaní dedičstva v prípade scudzenia
jeho predmetu. V súlade s týmto postulátom je potrebné hodnotiť aj skutkové a právne okolnosti
posudzovanej veci. Všeobecná argumentácia (bez akéhokoľvek zohľadnenia rozoberaného špecifika
obdobných vecí ako to vymedzil NS SR) okresného súdu o princípe ingerencie štátu pri nadobúdaní

dedičstva pritom nič nemení na ustálenom závere NS SR o existencii nároku právnych nástupcov
dedičov z takéhoto dedičského rozhodnutia. Naopak súdom prvej inštancie prezentovaný výklad
vykazuje znaky neprípustného formalizmu v príkrom rozpore so určujúcou požiadavkou spravodlivého
usporiadania vo vzťahu k ustupujúcim dedičom. Vo svojich dôsledkoch totiž prijatý záver znamená
konštatovanie zániku nároku aj z toho dôvodu, že súdu nie je zrejmý pomer, v akom by jednotliví

dedičia mali disponovať predmetnou pohľadávkou. I v prípade skutočnej spornosti tejto okolnosti je
však výlučne vecou/otázkou vnútorného vzťahu/vyporiadania medzi dedičmi ako si vzájomne nárok
vyporiadajú. V žiadnom prípade však táto okolnosť nepredstavuje/neznamená zánik pohľadávky,
ktorá má svoj základ v dotknutom dedičskom rozhodnutí. Opísaný výklad NS SR nie je „ojedinelým“
ani „nejakým“ výkladom ako to tendenčne podsúvajú žalovaní. Obdobne účelová a bezpredmetná

je aj ich argumentácia o zmeškaní uplatnenia nárokov v zmysle Zák.č.293/2002 Zb. , v súdenej
veci sa totiž nejedná o dorovnanie podielov, žalobcom nebol dedičský podiel znížený, žalobcom ich
nárok na podiel vyplýva z predmetného dedičského rozhodnutia, ktoré žalovaní v snahe vyhnúť sa
spravodlivému riešeniu využívajú všetky prostriedky, spochybňujú. Nekritickým prevzatím argumentáciežalovaných a odmietnutím vecne prejednať uplatnený nárok súd prvej inštancie porušil právo žalobcov
na spravodlivý proces a preto okresný súd opätovne posúdi uplatnený nárok v zmysle uvedených úvah
odvolacím súdom, pričom sa podrobne a preskúmateľne vyporiada so všetkými v konaní vznesenými

vecnými argumentáciami, predovšetkým s námietkou žalovaných o započítaní vynaložených nákladov,
námietkou či na strane žalobcov vystupujú, resp. či musia v konaní ako účastníci všetci do úvahy
pripadajúci dedičia a podobne.
32. Po rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 28.7.2016 okresný súd vychádzal zo záverov odvolacieho
súdu pri posudzovaní hájiteľného základu tvrdenia žalobcov a rešpektujúc záver odvolacieho súdu nárok

žalobcov posúdil dôvodným. V priebehu ďalšieho konania bolo súdu oznámené, že žalobca M. F., W..
X.X.XXXX A. H. XX.XX.XXXX, dedičkami po nebohom boli žalobkyne v tomto konaní v rade 2/ a 3/ A. J.
E. V. V.. Dedičské rozhodnutie sp.zn. 18D/700/2016 nadobudlo právoplatnosť 15.3.2017 s potvrdením
okruhu dedičov. Samostatným uznesením súd rozhodol, že pokračuje v konaní na strane žalobcov s
dedičmi po zomrelom žalobcovi v rade 13/ M. F. a to so žalobkyňou v rade 2/ A. J. a žalobkyňou v rade
3/ V. V.. Zo strany žalobcov došlo k špecifikácii žalovanej sumy v tom zmysle, že podiel, pripadajúci na

žalobcu v rade 13/ M. F.Í. na základe dedičského rozhodnutia, ktorým bol ustálený okruh dedičov bol
rozpočítaný pre žalobkyne v rade 2/ A. J. a žalobkyňu v rade 3/ V. V.Ú..
33. Okruh dedičov tak, ako bola súdom špecifikovaná dedičská postupnosť na strane žalobcov,
vychádzal z konkrétnych dedičských rozhodnutí, ktoré boli súdu predložené vo vzťahu k žalobcom, ktorí
boli právnymi nástupcami dedičov, uvedených v dedičskom rozhodnutí po neb. X. U., C.. R. L..A.. D

335/1977.
34. Podaním zo dňa 2.10.2015, doručené súdu 6.10.2015 žalované uplatnili voči žalobcom nárok,
spočívajúcivúhradenákladov,ktorémalisozabezpečenímprevodunehnuteľnostinafirmuMeribos.r.o..
Tieto výdavky špecifikovali vo výške 850,57 eura celkove a to poplatok za zaplatenie geometrického
plánu 555,70 + 85,32 eura, zaplatený správny poplatok za vklad 265,50 eura, zaplatené dedičské

konanie 51,90 eura, kolky 24,90 eura. Nárok, uplatnili ako obranu v súlade s ustanovením § 98 O.s.p.
a žiadali uvedené čiastky započítať voči jednotlivým nárokom žalobcov. Právny zástupca žalobcov k
uplatnenému nároku (obrane žalovaných) vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že nie všetky
doklady súvisia s prevodom nehnuteľnosti na spoločnosť Meribo spol. s r.o.. Z predložených listinných
dokladov, ktoré mali odôvodňovať obranu žalovaných v prípade, že by nedošlo k premlčaniu tohto

nároku by žalobcovia boli akceptovali sumu 459,58 eur ako nárok, ktorý mal súvis s prejednávanou
vecou a vo vzťahu k žalovaným po 1-ine, pretože išlo o pôvodne štyri žalované, voči ktorým bol
uplatňovaný nárok. Išlo o príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.11.2009 a faktúru č.2009/162 zo
dňa 30.11.2009. Žalobcovia však zotrvali na vznesenej námietke premlčania vo vzťahu k tomuto
nároku žalovaných. Následne v podaní označenom ako procesná obrana zo dňa 19.5.2017 žalované

vyčísľovali kompenzačnú námietku celkove vo výške 1349,71 eura, pričom nepreukázali tú skutočnosť,
žeuplatnenásumavcelomrozsahusúvisísprejednávanouvecou.Následnevpodanízodňa24.5.2017,
označenom ako procesná obrana II, žalované pripojili doklady, ktoré mali preukazovať nimi vynaložené
náklady, ktoré si započítavajú voči žalobcom. Z uvedených listinných dôkazov bola predložená faktúra
č.2008/096 zo dňa 14.7.2008, faktúra č.2007/103 zo dňa 23.8.2007, potvrdenka zo dňa 22.8.2007,

príjmový pokladničný doklad zo dňa 25.8.2007, potvrdenka o platení zo dňa 15.6.2007, potvrdenka zo
dňa 18.7.2008 a príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.7.2008. Uvedené listinné dôkazy, predložené
žalovanýmivpriebehukonanianebolizdôvodnenévtomsmere,žebymalisúvissprejednávanouvecou,
prípadne, že by súviseli s geometrickým plánom č.XXX/XXXX na oddelenie a určenie vlastníckych práv
k pozemkom parc.č.XXX/X, XXX/X, XXX/X E. XXX/X V..Ú.. H., ktorý bol vyhotovený ako podklad pre

prevod nehnuteľností vo vzťahu k spoločnosti Meribo spol. s r.o..
35. Pri posúdení listinných dokladov vo vzťahu k uplatnenej obrane žalovanými súd opakovane zdôraznil
žalovaným, že je potrebné zdôvodniť súvis predložených listinných dokladov k prejednávanej veci, čo
zo strany žalovaných nebolo akceptované, resp. nebolo zdôvodnené.
36. Pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania vo vzťahu k obrane žalovaných bolo súdom

nesporne zistené, že žalované uplatnili obranu podaním zo dňa 6.10.2015 vo výške 850,57 eura
a následne podaním zo dňa 19.5.2017 zvýšili kompenzačnú námietku vo výške 1349,71 eura. Bez
ohľadu na dôvodnosť posudzovanej výšky kompenzačnej námietky bolo nesporné, že kompenzačná
námietka sa týkala nárokov, ktoré vznikli žalovaným v roku 2007 a 2008 tak, ako predkladali
faktúry a potvrdenky, ktorými odôvodňovali výšku kompenzačnej námietky v súvislosti s prevodom

nehnuteľnosti na spoločnosť Meribo spol. s r.o.. Súd mal za nesporné, že žalovaným uplynula trojročná
premlčacia lehota, ktorú mali na uplatnenie nárokov, pretože žalobný návrh bol podaný 10.2.2012 a
prvýkrát kompenzačná námietka (6.10.2015 obrana) bola vznesená 6.10.2015 a následne 19.5.2017. S
prihliadnutím na námietku premlčania súd kompenzačnú námietku nezohľadnil.37. Žalovanú sumu žalované spochybňovali do základu s argumentáciou, ktorá bola nimi tvrdená a
súdom zohľadňovaná, avšak výšku žalovanej sumy, čo sa týkalo matematického výpočtu nespochybnili.
Žalovaná suma bola vo výške 20957,70 eura rozpočítaná medzi žalobcov v rade 1/ až 12/ podľa

výšky spoluvlastníckych podielov, zodpovedajúcich dedičstvu v súvislosti s predloženými dedičskými
rozhodnutiami, pričom u žalobkýň v rade 2/ a 3/ bol okrem základného podielu, ktorý ony nadobudli
pripočítaný podiel žalovaného v rade 13/ , ktorý zomrel a jeho podiel bol prerozdelený na dedičky v
konaní - žalobkyne v rade 2/ a 3/.
38. Žalované prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvali na argumente tvrdenia nedôvodnosti

podanej žaloby, avšak s argumentami, ktoré zopakovali sa súd vysporiadaval v predchádzajúcich
rozhodnutiach, boli známe aj odvolaciemu súdu v čase jeho rozhodovania a vzhľadom na závery
odvolacieho súdu o dôvodnosti uplatneného nároku súd v tomto zmysle vyhovel žalobe a rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
39. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods.1 Civilného sporového
poriadku, súd priznal žalobcom právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%,

pretože mali v konaní plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.