Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213404
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116213404.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: mBank SPOLKA AKCYJNA,
akciová spoločnosť, so sídlom Senátorská 18, Warszawa, Poľska republika, podnikajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky so
sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36819638, právne zastúpený Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom
Plynárenská 7/A, Bratislava proti žalovanému: S., o zaplatenie 1.324,56 Eur a príslušenstvom, o
čiastočnom späťvzatí žaloby a o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C/219/2016-60
zo dňa 25.11.2016 takto

r o z h o d o l :

1. Pripúšťa sa čiastočné späťvzatie žaloby čo do istiny vo výške 1324, 56 Eur, zrušuje sa rozsudok v
časti o zamietnutí žaloby čo do istiny vo výške 1324,56 Eur a v tomto rozsahu sa konanie zastavuje.

2. V prevyšujúcej zamietavej časti sa rozsudok potvrdzuje.

3. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
Vyslovil, že strany nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 9 ods. 2 zákona č. 29/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, § 48, 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.6.2016 domáhal zaplatenia istiny vo výške
1324,56 Eur, kapitalizovaného príslušenstva vo výške 653,16 Eur, zmluvného úroku zo žalovanej sumy

vo výške 17,99% ročne od 22.5.2014 a úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1.977,72
Eur od 22.5.2014 do zaplatenia.

4. Strany uzavreli dňa 26.1.2012 formulárovú zmluvu o používaní kreditnej karty. Podľa bodu 1.1 žalobca
sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver v podobe revolvingového limitu na kreditnú kartu maximálne do
výšky 2.000 Eur. Lehota splatnosti bola stanovená na 12 mesiacov počnúc dňom poskytnutia úveru a
tým bola stanovená aj doba platnosti zmluvy, tá sa však automaticky predlžuje na ďalších 12 mesiacov

pod podmienkou, že majiteľ riadne plnil záväzky vyplývajúce zo zmluvy a obchodných podmienok (body
2.2, 2.3, 3.1 zmluvy).5. Z výpisu z kreditnej karty žalovaného vyplýva, že žalovaný celkovo vyčerpal 1.494,83 Eur a zaplatil
1.011,94 Eur. Poslednú splátku poukázal dňa 19.12.2013.

6. Listom zo dňa 19.3.2014 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu vo výške 161,87 Eur (istiny
108,50 Eur) v lehote 7 dní od doručenia výzvy s tým, že ak k úhrade nedôjde, uvedená výzva je
odstúpením od zmluvy podľa bodu 2.8.14 OP. Výzva bola žalovanému doručená dňa 21.3.2014.

7. Žalobca nepreukázal výšku svojej pohľadávky. Ako už bolo uvedené, žalovaný vyčerpal 1.494,83 Eur

z úveru a zaplatil 1011,94 Eur a napriek tomu žalobca len istinu vyčíslil až na 1.324,56 Eur. Pritom v liste
zo dňa 19.3.2014 uviedol dlh žalovaného len vo výške 161,87 Eur, z toho istinu na 108,50 Eur.

8. Za rozhodujúce v tomto spore súd považoval odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu. Podľa § 48
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa pri odstúpení zmluva ruší od začiatku (ex tunc) a preto vzťah z nej je
potrebné vyporiadať podľa § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo

ako bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

9. Pre vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalobcovi vo forme poskytnutých finančných
prostriedkov žalovanému platí dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá plynie odo dňa po
účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j. od 29.3.2014 a teda v danom prípade uplynula 29.3.2016. Keďže

žaloba bola podaná 28.6.2016, súd s poukazom na premlčanie uplatneného nároku, žalobu zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a neúspešný žalobca nemá nárok na ich náhradu.

11. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že dlžná suma
uvedená v odstúpení od zmluvy predstavuje alikvotnú časť dlžnej sumy, s ktorou bol žalovaný v
omeškaní ku dňu vyhotovenia odstúpenia. Dlžná suma zahŕňa aj zmluvné úroky vo výške 17,99
% p. a.. Možnosť účtovania poplatkov je v zmluve jasne koncipovaná. Žalobca výšku žalovanej
pohľadávky preukázal dostatočným spôsobom. V predmetnom prípade bol dojednaný iný právny

následok odstúpenia od zmluvy než jej zrušenie ex tunc (bod 2.8.14 OP). Žalobca si uplatnil svoje
právo vyplývajúce z ust. § 565 OZ listom zo dňa 19.03.2014. V prípade uplatnenia práva podľa § 565
zákonodarcanestanovuježiadenosobitnýrežimdĺžkypremlčacejdoby.Všeobecnátrojročnápremlčacia
doba začala plynúť dňom 29.03.2014, pričom žaloba bola podaná dňa 28.06.2016, teda pred jej
uplynutím. Z rozhodnutí súdov SR vyplýva značná nekoherentnosť právnych záverov ohľadom aplikácie

princípu okamžitej aplikability ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Novelizované ust. § 52
ods. 2 OZ má hmotnoprávnu povahu. Riešenie intertemporality v rozhodnutí NS SR 3 M Cdo 14/2014
nemá obdobu v našom hmotnom práve. Aj za stavu, že by odstúpenie malo byť posúdené podľa § 107
OZ, k premlčaniu nemohlo dôjsť, pretože do dňa podania žaloby neuplynula ani subjektívna dvojročná
ani objektívna trojročná premlčacia doba. Všeobecná trojročná doba začala plynúť dňom nasledujúcim

po dni nadobudnutia účinnosti odstúpenia. Pokiaľ však ide o subjektívnu dvojročnú dobu, pre okamih
začatiajejplynutiajerozhodujúce,kedysaten,naúkorkohosaniektoobohatil,reálnedozvedel,žedošlo
k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca nemal možnosť vedieť, že uzatvorená zmluva bude v budúcnosti
posudzovaná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a teda ani nemohol mať vedomosť, že vôbec
došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor. K začatiu plynutia subjektívnej doby mohlo prísť najskôr

dňa 01.04.2015, kedy nadobudlo účinnosť novelizované ust. § 52 ods. 2 OZ. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

12. Žalovaný v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 01.02.2017 oznámil, že časť dlžnej sumy vo

výške 1000 Eur uhradil dňa 010.8.2016 a zvyšná časť 324,56 Eur bude uhradená do 05.02.2017.

13. Žalobca v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.02.2017 uviedol, že zo strany žalovaného
eviduje úhrady zodpovedajúce celej istine. Preto žalobu v časti zodpovedajúcej istine, t.j. 1324,56 Eur
berie späť. Vo vzťahu k zvyšku nároku trvá na podanej žalobe ako aj na odvolaní voči rozsudku.

14. Čiastočné späťvzatie žaloby s výzvou na vyjadrenie bolo žalovanému doručené 23.08.2017.
Žalovaný sa do času rozhodovania odvolacieho súdu k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadril.15. Podľa § 370 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane.

16. Odvolací súd skúmal procesnú situáciu, ktorá nastala po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie

č.k. 11C/219/2016-60 zo dňa 25.11.2016 a zistil, že žalobca vzal svoju žalobu čiastočne späť po tom,
čo súd prvej inštancie rozhodol vo veci, ale jeho rozhodnutie nebolo zatiaľ právoplatné (s ohľadom na
suspenzívny účinok odvolania žalobcu). Žalovaný nesúhlas so späťvzatím žaloby nevyjadril. S ohľadom
na vyššie uvedené odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby v časti zodpovedajúcej istine vo výške
1324,56 Eur pripustil. Za tejto procesnej situácie odvolací súd v rozsahu zodpovedajúcom čiastočnému
späťvzatiu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

17. V ďalšom Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní
(§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané
odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v časti, ktorá v dôsledku späťvzatia zrušená nebola, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, vec prejednal

bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred,
pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. Zmluva o používaní kreditnej karty zo dňa 26.01.2012 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52

a nasl. OZ. Pri uzatváraní a plnení zmluvy žalovaný vystupoval v postavení spotrebiteľa. Žalobca je
podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti.

19. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom; predmetná vec sa však
týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou

právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom
a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu
nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

20. V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a

plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu
obchodnoprávnu.

21. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s
poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené.

22. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

23. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

24. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od uzatvorenej
zmluvy, a to listom zo dňa 19.03.2014, označeným ako „Posledná výzva k uhradeniu dlžnej čiastky /

odstúpenie od zmluvy“. Z predmetného listu vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
čiastky do 7 dní od doručenia výzvy a v prípade, že k úhrade v stanovenej lehote nedôjde, oznámil
žalovanému, že táto výzva je zároveň aj odstúpením od zmluvy.

25. Pokiaľ žalobca argumentuje, že predmetnou výzvou sledoval zosplatnenie dlhu, s týmto sa nemožno

stotožniť z dôvodu, že list zo dňa 19.03.2014 je zreteľne označený ako „odstúpenie od zmluvy“, pričom z
jeho textu jasne vyplýva, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy, zmluva zaniká. Ako vyplýva z bodu 2.8.14
Všeobecných obchodných podmienok, v prípade neuhradenia minimálnej splátky v lehote stanovenej na
výpise môže mBank vykonať úhradu Minimálnej splátky z Bankového účtu klienta, vypovedať zmluvu,odstúpiť od zmluvy alebo vyhlásiť celú dlžnú sumu evidovanú na Úverovom účte za okamžite splatnú.
Sám žalobca tak rozlišuje medzi inštitútom odstúpenia od zmluvy a inštitútom zosplatnenia dlhu. S
ohľadom na uvedené je dôvodné konštatovať, že týmto jednostranným úkonom žalobca sledoval zánik

zmluvy, nie iba zosplatnenie dlhu za súčasného ďalšieho trvania zmluvy.

26.InštitútodstúpeniaodzmluvyjeupravenývObchodnomzákonníkuaObčianskomzákonníkuodlišne.
Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu,

ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna
úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a
tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré už vyššie odvolací súd poukázal.

27. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si
nemôžezhoršiťsvojezmluvné(atedaiprávne)postaveniebezohľadunato,akédojednaniasúuvedené
v spotrebiteľskej zmluve. Toto zákonné ustanovenie zaručuje prednostnú aplikáciu tých právnych
predpisov na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, práve za účelom

princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov v právnom vzťahu s dodávateľom.

28. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457) je následkom odstúpenia od
zmluvy len vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. V danom
prípade teda povinnosť žalovaného vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi.

29. Za stavu, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy, pre žalovaného ako spotrebiteľa je
priaznivejšiaprávnaúpravaodstúpeniaodzmluvyupravenávObčianskomzákonníku,nievObchodnom
zákonníku. Je to práve žalobca, ktorý si zvolil spôsob riešenia situácie, kedy boli žalovaní v omeškaní
s platením splátok a rozhodol sa zmluvný vzťah ukončiť napriek tomu, že do úvahy prichádzal aj iný

postup,napr.zosplatnenieúveru,t.j.možnosťpožadovaťsplateniecelkovéhodlhu(istinyspolusúrokmi)
za súčasného zotrvania v zmluvnom vzťahu.

30. Žalobca si žalobou uplatnil právo na zaplatenie istiny vo výške 1324,56 Eur, kapitalizovaného
príslušenstva vo výške 653,16 Eur, zmluvného úroku vo výške 17,99 % ročne zo sumy 1324,56 Eur od

22.05.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1977,72 Eur od 22.05.2014
do zaplatenia.

31. Za stavu, že dôsledkom odstúpenia od zmluvy je povinnosť účastníkov vrátiť si navzájom len to, čo
podľa zmluvy dostali, t.j. v prípade žalovaného je to povinnosť vrátiť istinu úveru, je zrejmé, že žalobca

nemá voči žalovanému nárok na zaplatenie kapitalizovaného príslušenstva v sume 653,16 Eur ani na
zaplatenie zmluvného úroku vo výške 17,99 % ročne zo sumy 1977,72 Eur od 22.05.2014 do zaplatenia.
Keďže žalobca nemá nárok na zaplatenie príslušenstva v sume 653,16 Eur, so zaplatením tejto sumy
sa žalovaný nemohol dostať do omeškania. Preto žalobcovi nie je možné priznať ani úrok z omeškania
zo sumy 653,16 Eur.

32. Pokiaľ ide o úrok z omeškania zo sumy 1324,56 Eur (t.j. z istiny), k tomuto odvolací súd uvádza, že
úrok z omeškania je vo vzťahu k istine akcesorickým záväzkom. Jeho vznik je spojený s prvým dňom
omeškania so zaplatením istiny. Ak uplynula premlčacia doba k istine, nemožno sa úspešne domáhať
ani príslušenstva z istiny.

33. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol doplnený ustanovením § 5b novelou zákona
č. 102/2014 Z. z.. Vyplýva z neho, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez
návrhu prihliada na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúcich voči spotrebiteľovi,
vrátane premlčania práva alebo na inú zákonnú prekážku alebo iný zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Zákonodarca upravil premlčanie v spotrebiteľských zmluvách úmyselne
v zákone č. 250/2007 Z.z. prijatom citovanou novelou z dôvodu zvýšenej ochrany spotrebiteľa a jeho
okamžitou aplikáciou.34. Podľa článku XIV. Zákona č. 102/2014 Z. z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1.
mája 2014. V § 29b Zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od

01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona.

35. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným (porovnaj napr. aj rozsudok Krajského súdu
v Trnave z 30.09.2014 sp. zn. 26Co/30/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.08.2014
sp. zn. 9Co/295/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22.10.2014 sp. zn. 11Co/377/2013,

rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26.01.2015 sp. zn. 11Co/427/2014, rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne z 11.12.2014 sp. zn. 4Co/134/2013), keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy (tým aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania
vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné
ustanovenia konajúci súd je povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo (aj
bez námietky).

36. Právna teória i prax činí rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu
platí, že lex posterior ruší (neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva
alebo spojuje práva a povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris
nemali povahu právnej skutočnosti. V prípade nepravej retroaktivity „nový zákon síce nezakladá právne

následky pre minulosť, avšak buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho
následku (jednoduchú výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky podľa skorších
zákonov založené ... nepravé spätné pôsobenie zákona znamená len, že nový zákon zachycuje
(právne kvalifikuje) minulé skutočnosti alebo že sa dotýka (modifikuje, ruší) existujúce právne následky.
Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od

účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou
právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej
normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou
právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita).
Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej

retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne obmedzené výnimky
prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú
výnimky jej neprípustnosti. (rozsudok Krajského súdu v Žiline 7Co/771/2014 z 17.12.2014)

37. Ak teda platí, že právna norma § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter,

a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie
práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach
podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy. (Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.: Zákon a sudcovia, K
výkladu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.)

38. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ prvoinštančný súd rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie
žalovanej sumy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., bol
oprávnený a zároveň povinný prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade
platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa ňou riadia aj tie právne vzťahy, ktoré
vznikli podľa predchádzajúcej právnej normy.

39. Vo vzťahu k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia
odvolacísúduvádza,ženovelaObčianskehozákonníkaúčinnáod01.04.2015priposudzovaníprávnych
následkov odstúpenia žiadnu zmenu nepriniesla. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka totiž bolo
účinné už niekoľko rokov pred uzatvorením zmluvy. Odvolacie argumenty žalobcu nemožno považovať

za opodstatnené najmä za stavu, kedy už v zákone č. 258/2001 Z.z. bola pri úprave odstúpenia od
zmluvy veriteľom v dôsledku omeškania dlžníka uvedená poznámka, ktorá odkazovala na ust. § 48
Občianskeho zákonníka. Žalobca ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na trhu, predmetom činnosti ktorého
je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov si preto musel už v čase uzavretia zmluvy byť
vedomý, že odstúpenie od spotrebiteľskej zmluvy sa riadi právnymi normami občianskeho práva a

že zmluvný odklon v neprospech spotrebiteľa nemôže byť akceptovaný. S ohľadom na uvedené má
odvolací súd za to, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalobca dozvedel v okamihu, kedy došlo
k odstúpeniu od zmluvy.40. Odstúpením od zmluvy, kedy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia (29.03.2014) začala plynúť
dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 OZ. Vzhľadom
na skutočnosť, že žaloba bola podaná 28.06.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nárok

žalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia-istinyjepremlčaný.Žalobepretonebolomožnévyhovieť
ani v časti o zaplatenie zákonného úroku z omeškania z istiny, a to s poukazom na ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z..

41. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorá nebola v dôsledku

späťvzatia zrušená, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

42. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 a § 257 CSP. Žalovaný uhradením istiny vo výške 1324,56 Eur po začatí konania z procesného
hľadiska zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo možno považovať za jeho neúspech v spore. V
spore bol tak v prevažnej miere úspešný žalobca (neúspech len v časti príslušenstva istiny), preto mu

vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Odvolací súd však vzhliadol existenciu dôvodu
hodného osobitného zreteľa spočívajúceho v skutočnosti, že žalovaný uhradil istinu, časť pred a časť
po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. V prípade,
ak by nedošlo k zastaveniu konania v časti istiny a odvolací súd by meritórne preskúmaval správnosť
rozhodnutia prvoinštančného súdu o práve žalobcu na zaplatenie istiny, bol by sa s dôvodmi zamietnutia

žaloby v tejto časti stotožnil. Z dôvodu existencie dôvodu hodného osobitného zreteľa odvolací súd
rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).