Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/259/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213662
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115213662.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: Quantum

Credit, a.s., so sídlom Ružová Dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného:
PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová Dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti
žalovanému: I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. O. XX, XXX XX O., o zaplatenie sumy 279,06 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č.k. 18C/259/2015-18 zo dňa 27.01.2016
z r u š u j e.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 16,84 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
9 % počítaným zo sumy 16,84 eur od 19.06.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.06.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 279,06 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne počítaným zo

sumy 16,84 eur od 19.06.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne počítaným zo sumy 262,22 eur
od 19.07.2012 do zaplatenia, z titulu nezaplatených poskytnutých služieb a zmluvných pokút. Súčasne
žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

2. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 18C/259/2015-18 zo dňa 27.01.2016, ktorý sa nepodarilo doručiť
žalovanému do vlastných rúk. Napriek rozsiahlemu šetreniu sa nepodarilo zistiť miesto súčasného
pobytu žalovaného, preto mu súd doručoval žalobu a výzvu na vyjadrenie zverejnením na úradnej tabuli

súdu a webovej stránke súdu. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných
rúk, súd ho v zmysle § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil vo výroku I. tohto rozhodnutia..

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 zákona č. 160/2015
Z.z. (ďalej len „CSP“). Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a
to Žalobou dňa 29.05.2015, Zmluvou o pripojení (č.l.3-5), Dodatkom k Zmluve o poskytovaní služieb
(č.l. 6 rub), Cenníkom poskytovaných služieb (č.l. 7-14), faktúrami (č.l.7-8), Oznámením o postúpení

pohľadávok (č.l. 9), pokusom o zmier (č.l. 10), ako i s obsahom celého spisu. Rozsudok bol verejne
vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 a § 297 Civilného sporového poriadku.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote.4. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dňa
07.07.2011 Zmluvu o pripojení. Žalovaný sa zaviazal užívať program „TURBO 2“ po dobu 24 mesiacov.
Pre prípad porušenia zmluvných povinností sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 262,22 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení a jej dodatku boli Všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete právneho
predchodcu žalobcu. V rámci zmluvy bola na strane tri dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 220,- eur za
porušenie zmluvného záväzku zotrvať vo využívaní služieb počas 24 mesiacov. Ako aj zmluvná pokuta
za zariadenie 42,22 eur (body 2 a 5). Žalovaný nezaplatil poplatky za poskytnuté služby za obdobie od

05/2012 do 06/2012 vyúčtované faktúrou č. 4739957712 splatnou dňa 18.06.2012 na sumu 20,50 eur
(postúpená v rozsahu 16,84 eur), faktúrou č. 2740943858 splatnou dňa 18.07.2013 na sumu 262,22
eur, predstavujúca zmluvnú pokutu.

5. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 20.11.2013 uzatvorila s žalobcom Zmluvu o postúpení
pohľadávky.

6. Súd konštatuje, že zmluvné podmienky upravené touto účastníkmi uzavretou zmluvou, ktorá má
charakter zmluvy spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa nad rámec práv a
povinností, ktoré upravuje Občiansky zákonník.

7. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

8. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

12. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné
operácie) ku dňu omeškania boli vo výške 0,5%.15. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

16. Zvykonanéhodokazovaniaazistenéhovecivyvodilsúdtenprávnyzáver,žežaloba jepodanásčasti
dôvodne.Účastnícikonaniaplatneuzavrelizmluvu,ktorájesvojímcharakteromzmluvouspotrebiteľskou
a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky. Súd má za

to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je odôvodnený, a preto
súd tento v rozsahu postúpenej pohľadávky 16,84 eur priznal žalobcovi. Žalovanému boli právnym
predchodcom žalobcu poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatil riadne dohodnutú cenu,
čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, ale len čiastočne z nasledovných dôvodov. .
Nárok žalobcu na uplatnené zmluvné pokuty vo výške 262,22 eur súd vyhodnotil ako neoprávnený,
pretože takto uplatnená zmluvná pokuta, aj v časti ktorej bola dohodnutá (262,22 eur) je neprijateľnou

podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná
podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť takejto podmienky vyplýva zo skutočnosti,
že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu
ako spotrebiteľa. K tomuto záveru súd dospel v prvom rade s ohľadom na skutočnosť, že predmetná
zmluva obsahuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného

(spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných
povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech
spotrebiteľa. V druhom rade zmluvná pokuta je stanovená paušálnou sumou a nemení sa v závislosti
od dĺžky doby zostávajúcej do skončenia doby viazanosti. Jej suma je rovnaká bez ohľadu na to, či
spotrebiteľ nezaplatil poskytovateľovi služieb ani jednu platbu za poskytnuté služby, alebo či platil za

poskytnuté služby riadne a včas po dobu napr. 5 mesiacov, aj keď žalobca čiastočne vzal žalobu o
zaplatenie zmluvnej pokuty späť, nemôže týmto spôsobom konvalidovať absolútne neplatné dojednanie
o zmluvnej pokute. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné
zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany

spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spôsobom neovplyvňuje alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania
takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Zmluva (dohoda o zmluvnej pokute) dobu riadneho platenia za poskytnuté služby pri uplatňovaní

nárokov na zaplatenie zmluvných pokút žiadnym spôsobom nezohľadňuje. Podľa názoru súdu, zmluvné
pokuty tak, ako boli dohodnuté, teda bez závislosti ich výšok od doby riadneho a včasného plnenia si
povinností žalovaného (ako aj každého iného spotrebiteľa), spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je teda neprijateľnou podmienkou. Súd
konštatuje, že zariadenie samo o sebe vekom stráca na hodnote používaním (fyzickým ako aj morálnym

starnutím), pričom žalobca (jeho právny predchodca) musel s uvedenou skutočnosťou počítať, avšak
túto skutočnosť nijako nezohľadnil. Na základe neplatnej zmluvnej podmienky nebolo možné v tejto časti
priznať navrhovateľovi plnenie a žalobe vyhovieť. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd
všetky nároky na zaplatenie zmluvných pokút zamietol.

17. Ďalej súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, po splatnosti
jednotlivých faktúr, t.j. vo výške 9% počítaným zo sumy 16,84 eur od 19.06.2012 do zaplatenia.
Percentuálna výška úrokov bola určená v súlade s platnými predpismi v čase vzniku zmluvného vzťahu,
t.j. vo výške 9 % (8 % + 1 %) ročne.

18. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.21. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

22. Podľa ČL. 4 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy,
ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti
a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných
vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych

autorít.

23. Podľa ČL. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

24. Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľavyššieuvedenýchcitovanýchzákonnýchustanovenítak,
že nárok na ich náhradu má žalovaná ako účastník úspešnejší v konaní Súd by teda mal rozhodnúť tak,
že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88% (vypočítané ako 16,84 eur /279,06 eur =
6% úspech žalobcu a 94% žalovanej, po odpočítaní úspechu žalobcu sa rovná čistý úspech žalovanej
88%). Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť

o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je
povinný zaplatiť žalovanej 0,- eur, nakoľko tejto v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené
súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov
konania žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku