Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206561
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617206561.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Consumer Finance

Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Gallo s. r. o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanému
W. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, o zaplatenie 139,46 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9,64 eur s úrokmi z omeškania
5,05 % ročne od 09. 12. 2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 25. 09. 2017 elektronicky so zaručeným
elektronickýmpodpisom,uplatnilžalobcavočižalovanémupohľadávku139,46eursúrokmizomeškania
5,05 % ročne od 30. 11. 2014 do zaplatenia. Žiadal priznať aj náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia, ktoré vyčíslil sumou 61,06 eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 24.
05. 2014 Zmluvu o pôžičke, evidenčné číslo 20696827, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
pôžičku vo výške 435,90 eur na kúpu spotrebného tovaru, bližšie špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena

tovaru bola 501,70 eur s tým, že žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 65,80 eur a na
zvyšok kúpnej ceny žaloby poskytol žalovanému pôžičku. Podľa Zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať
pôžičku v pravidelných 17-tich mesačných splátkach v sume 35,80 eur a to až do celkovej sumy pôžičky
591,43 eur. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej Zmluvy sumu (bez akontácie)
426,26 eur. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, žalobca dňa 27.
09. 2014 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho
na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne

poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19. 11. 2014 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný
listom zo dňa 29. 11. 2014. Žalobca tvrdil, že ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť sumu 589,69
eur, ale pripojený výpočet „5 35.8 179 344-89 65.8 = 589,69“ je nezrozumiteľný. Žalovaný mal uhradiť
celkom 492,06 eur, ktorá suma však zahŕňa aj akontáciu 65,80 eur. Istinu, bez akontácie, preto žalobca
vyčíslil sumou 523,89 eur, ku ktorej pripočítal náklady na vymáhanie 41,83 eur a po odpočítaní platby,
bez akontácie 426,26 eur, dlh mal predstavovať sumu 139,46 eur.

2. Žaloba s prílohami a všeobecné poučenie spotrebiteľa boli žalovanému doručené dňa 31. 10. 2017.
Zároveň mu bolo doručené aj uznesenie súdu 6CSp/123/2017 zo dňa 24. 10. 2017, ktorým bol žalovaný
vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 10 dní. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.3. Veriteľ pri uzatváraní Zmluvy o pôžičke, z ktorej odvodzoval žalobca nárok uplatnený v tomto konaní,
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti so žalovaným, ako fyzickou osobou, nepodnikateľom,
jedná sa aj vzhľadom na účel pôžičky, o spotrebiteľskú Zmluvu. Nakoľko ide o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné (§ 151 ods. 1 CSP) a hodnota
sporu, bez príslušenstva, neprevyšuje 1 000, -eur, súd v zmysle § 297 písm. b/ Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom dňa
30. 11. 2017 o 08,30 hod. V súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 23. 11. 2017.

4. Z listinných dôkazov, pripojených žalobcom k žalobe, súd zistil, že žalovaný, ako klient, uzatvoril
so žalobcom dňa 24. 05. 2014 Zmluvu o pôžičke Quatro, číslo Zmluvy 4059811602, predmetom ktorej
bolo financovanie spotrebnej elektroniky „čierna technika - HP Pavlion 15-n005sc 15,6 ? 2117UW8“
v kúpnej cene 501,70 eur (ďalej len „Zmluva o pôžičke). Akontácia bola stanovená na 10 %, t. j.
65,80 eur. Zmluva obsahuje údaj o 17-tich splátkach a to vo výške 34,79 eur a s poistením 35,80 eur.

Celková čiastka bola vyčíslená na 591,43 eur, s poistením na 606,60 eur. Pôžička, t. j. finančné plnenie,
predstavovalo 435,90 eur, RPMN 53,27 %. ročná úroková sadzba 53,27 %, priemerná hodnota RPMN
49,67 %, celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené sumou 153,53 eur a termín konečnej splatnosti:
10/2015. Zmluva o pôžičke bola vyhotovená na vopred pripravenom tlačive, ktoré obsahovalo aj údaj o
prihláške k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky. Z textu písaného veľmi malým, a preto ťažko

čitateľným písmom vyplýva, že pokiaľ klient nevyznačil údaj o tom, že odmieta poistenia, automaticky sa
stáva žiadateľom poistenia typu A. Zmluvu o pôžičke sprostredkovala spoločnosť NAY ELEKTRODOM v
Liptovskom Mikuláši. Listom zo dňa 27. 09. 2014 žalobca zaslal žalovanému predžalobnú upomienku, v
ktorej mu oznámil, že eviduje k Zmluve č. 20695827 (uvedené číslo Zmluvy sa však v Zmluve o pôžičke
nenachádza, ale je totožné s dôvodmi žalobného návrhu) nedoplatok na splátkach vo výške 114,56

eur. Žalobca upozornil žalovaného, že ak nedôjde k úhrade splátky, splatnej v mesiaci 07/2014 do 05.
11. 2014, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť - predžalobná upomienka bola žalovanému zaslaná
poštou doporučenou zásielkou, ktorú si však v odbernej lehote nevyzdvihol, a preto bola žalobcovi
vrátená dňa 17. 10. 2014. Podľa „Prehľadu splátok a úhrad“ žalovaný, okrem akontácie 65,80 eur,
zaplatenej dňa 24. 05. 2014, poukázal jednu splátku vo výške 35,80 eur dňa 24. 06. 2014 a ďalšie 3

splátky poukázal v roku 2017 - dňa 14. 06. 2017 vo výške 190,46 eur, dňa 26. 06. 2017 vo výške 100, -
eur a dňa 27. 07. 2017 takisto vo výške 100,- eur. Celková úhrada žalovaného prestavuje sumu 492,06
eur. Listom zo dňa 29. 11. 2014 žalobca oznámil žalovanému, že dlh z Úverovej zmluvy č. 20696827 sa
stal splatným v celom rozsahu, dlžnú čiastku vyčíslil na 502,90 eur, ktorú žiadal uhradiť po doručení tohto
oznámenia na označený účet. Doklad o doručení oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti žalobca

nepredložil.

5. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

6. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

7. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

8. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

10. Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov, predložených žalobcom, ktoré žalovaný
nespochybnil. Nakoľko sa však jedná o spotrebiteľský vzťah a žalovaný, ako spotrebiteľ, nebol v konaní

zastúpený advokátom, súd aj bez jeho výslovných tvrdení skúmal, či Zmluva o pôžičke neobsahovala
ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a či táto Zmluva má zákonom stanovené náležitosti.11. Právny vzťah založený Zmluvou o pôžičke je vzťahom spotrebiteľským podľa špeciálnej úpravy
obsiahnutej v ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a zároveň ide o spotrebiteľský
úver podľa zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 24. 05. 2014 (ďalej
len „ZSÚ“).

12. Podľa § 2 písm. g/, h/ ZSÚ“, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

13. Podľa § 9 ods. 1, prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu..

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/ a k/ ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Podľa § 9 ods. 6 ZSÚ, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 52 ods. 1, 2 Obč. zák., v znení účinnom ku dňu 24. 05. 2014,
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 9 Obč. zák., v znení účinnom ku dňu 24. 05. 2014,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť

právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.20.Podľa§565Obč.zák.,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu a listinné dôkazy, mal súd preukázané, že Zmluva o pôžičke
je síce platná, ale neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ZSÚ. Zmluva neobsahuje termín konečnej
splatnosti úveru, nakoľko údaj „10/2015“ je neurčitý. Takýto údaj by bolo možné vykladať tak, že konečná
splatnosť má nastať posledným dňom tohto mesiaca, čo však spochybnil sám žalobca tým, že v bode

6.2 zmluvných podmienok, tvoriacich formulárovú zmluvu, je splatnosť určená do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci.

22. Zmluva neobsahuje jednoznačné dojednanie o výške mesačnej splátky. Táto je uvedená v dvoch
variantoch, a to 34,79 eur a s poistením 35,80 eur. Vo formulárovej zmluve, ktorej obsah žalovaný nemal
možnosť ovplyvniť, bola vopred uvedená prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky, ktoré

je ďalej upravené v bode 8, 9, 10, 11 zmluvných podmienok, ktoré tvorili súčasť Zmluvy o pôžičke. Pokiaľ
preto zmluvné strany mienili uzavrieť zároveň so Zmluvou o pôžičke aj Zmluvu o poistení schopnosti
splácať splátky pôžičky, výška splátky mala byť dojednaná jednoznačne, čo v danom prípade chýba.
Tým, že zmluva obsahuje výšku mesačnej splátky v dvoch variantoch, sám poskytovateľ pôžičky vytvoril
stav, že výška splátky nie je uvedená určite, čo v zmysle

§ 37 Obč. zák. spôsobuje neplatnosť tohto úkonu.

23. Zmluva o pôžičke takisto neobsahuje dojednanie termínu jednotlivých splátok tak, ako je upravené v
§ 9 ods. 2 písm. k/ ZSÚ. V zmluve nie je uvedený dátum prvej splátky a ani konkrétne dátumy ostatných
splátok. Ako jedna zo základných podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere je totiž individuálne

dojednanie termínov splátok, čo nie je možné nahradiť všeobecnými ustanoveniami, obsiahnutými v
Obchodných podmienkach. Jedná sa potom o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53
ods. 5 Obč. zákonníka neplatná. Tento názor súdu nie je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora z 09.
11. 2016 vo veci C/42/15, ktorý obsahuje výklad článku 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a
Rady2008/48/ESz23.04.2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušeníSmerniceRady87/102/

EHS, pretože vnútroštátny predpis zakotvuje prísnejšie podmienky za účelom ochrany spotrebiteľa.
Navyše Obchodné podmienky síce boli zakomponované do Zmluvy o pôžičke, ale vzhľadom na rozsah a
množstvo dojednaní, veľkosť písma, nie je možné, aby v spotrebiteľských právnych vzťahoch sa veriteľ
dovolával nárokov len na základe tam zakotvených ustanovení.

24. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g/ ZSÚ vyplýva, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je vymedzenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru a písomná zmluva musí
obsahovať aj celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZSÚ). Zmluva o pôžičke
neobsahuje termín „celková výška spotrebiteľského úveru“, pričom pojmovo najbližšie je termín „celková
čiastka“, ktorú však veriteľ vyčíslil takisto v dvoch variantoch a to 591,43 eur a s poistením 608,60

eur. Tomuto dojednaniu však nezodpovedajú celkové náklady spotrebiteľa, vyčíslené sumou 155,- eur -
táto suma zodpovedá celkovým nákladom bez poistenia. V zmysle ustanovenia § 2 písm. g/ ZSÚ však
celkové náklady spotrebiteľa predstavujú všetky náklady, vrátane poistenia. Pokiaľ predmetom Zmluvy
o pôžičke bolo aj poistenie splátok, potom pri 17-tich splátkach vo výške 35,80 eur by spotrebiteľ bol
povinný zaplatiť 608,60 eur. V takom prípade by celkové náklady spotrebiteľa boli 172,70 eur a nie

155,53 eur. Potom sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko suma 155,53 skresľuje celkové
náklady spotrebiteľa v jeho neprospech.

25. V bode 12.4 Zmluvy o pôžičke bolo dojednané právo vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky v prípade
omeškania so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu, ako 3 mesiace. Toto dojednanie je v súlade

s ustanovením § 565 Obč. zák. a § 53 ods. 9 Obč. zák. Z predžalobnej upomienky vyplýva, že veriteľ
pred zosplatnením úveru upozornil žalovaného na túto skutočnosť. Podľa údajov uvedených v „Prehľade
splátok a úhrad“, žalovaný od júla 2014 úver nesplácal, veriteľ bol oprávnený zosplatniť úver - z
„Prehľadu splátok a úhrad“ vyplýva, že k zosplatneniu pristúpil dňa 19. 11. 2014 s tým, že zosplatnenú
istinu vyčíslil na 344,89 eur.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia mal súd preukázané, že úver (pôžička), ktorý žalobca poskytol
žalovanému, je v zmysle ustanovení § 11 ZSÚ bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný bol preto povinný
veriteľovi vrátiť len skutočne poskytnutú pôžičku, t. j. sumu 435,90 eur. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoréžalovaný nespochybnil, za účelom splatenia úveru žalovaný zaplatil žalobcovi celkom 426,26 eur. Preto
súd žalobe vyhovel v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 9,64 eur.

27. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

28. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

29. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba A. D. O. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému.
Nakoľko táto listina bola vyhotovená dňa 29. 11. 2014 (sotoba), súd vychádzal z predpokladu, že
uvedená písomnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu najskôr najbližší pracovný deň, t. j. v pondelok
01. 12. 2014. Podľa bodu 15.2 zmluvných podmienok, sa písomnosť považuje za doručenú 5-tym dňom
od odovzdania na poštovú prepravu, čo je 06. 12. 2014. Žalovaný mal potom povinnosť zaplatiť dlžnú

sumu žalobcovi nasledujúci deň, 07. 12. 2014, ale nakoľko sa jednalo o nedeľu, v zmysle § 122 ods.
3 Obč. zák. posledným dňom lehoty na plnenie bol 08. 12. 2014. Pretože v tejto lehote žalobca dlh
nezaplatil,doomeškaniasadostaldňom09.12.2014,kuktorémubolaA.D.O.určenázákladnáúroková
sadzba 0,05 %. Úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, a preto
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi priznanú istinu 9,64 eur s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne

od 09. 12. 2014 do zaplatenia.

31. V časti, pokiaľ žalobca uplatnil voči žalovanému vyššiu peňažnú pohľadávku, nárok nepreukázal.
Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že okrem nárokov zo Zmluvy o pôžičke, si voči žalovanému uplatnil
aj čiastku 41,83 eur ako „náklady na vymáhanie“. Vynaloženie týchto nákladov však nepreukázal a

navyše odôvodnenie žaloby nekorešponduje s dôkazmi predloženými samotným žalobcom. Podľa
Prehľadu splátok a úhrad, veriteľ zaúčtoval dňa 18, 07, 2017 sumu 41,83 eur ako „manipulačný
poplatok_agentúra.a“, pričom takýto poplatok nebol stranami sporu individuálne dojednaný. Preto súd
vo zvyšku žalobu zamietol.

32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. Súd nezistil žiadne dôvody pre určenie dlhšej lehoty splatnosti, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť
priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej lehote 3 dni, ktorá začne plynúť právoplatnosťou

tohto rozsudku.

34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu
a výrok o trovách musí byť súčasťou rozhodnutia aj vtedy, ak sa v konaní úspešná strana vzdala nároku
na náhradu trov konania, alebo ak úspešnej strane trovy konania nevznikli.39.Žalobcauplatnilvočižalovanémupohľadávku139,46eur,takžepriznanímsumy9,64eurboložalobe
vyhovené len nepatrnom v rozsahu (0,07 %). Potom by žalovanému patril nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu žiadne nevyplývajú
a nakoľko bol v konaní pasívny, nie je možné zistiť ani jeho stanovisko k náhrade trov konania. Súd,
ktorý nie je povinný pátrať po stanovisku úspešnej strany sporu potom dospel k záveru, že žalovanému
žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.