Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114202209
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114202209.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: MOTORQUE PRAHA s.r.o., IČO: 256 15 688, so sídlom

Laudova 1018, Praha 7, zast. Advokátska kancelária Valko Marián & partners, s.r.o., IČO: 35 916 192, so
sídlom Porubského 2, Bratislava, proti odporcovi: R.. L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., B. XX, o vydanie
veci, o náhradu škody, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.650 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Vo zvyšku súd konanie zastavuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu Valko
Marián & partners, s.r.o. v sume 2.116,59 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 29.01.2014 domáhal voči odporcovi alternatívne vydania vecí,
a to kufrík so vzorkami spínačov značky Eltav VDY20011, kufrík so vzorkami spínačov značky Topworx
ATK1 a autonavigáciu značky MIO DigiWalker model C520FT GPS/1GB/S3C2440-400/GPS (SiRF III)/
BT/MMC, spolu s kartou SD kartou /WinCE 5.0/ a držiakov, alebo náhrady škody za uvedené veci v
sume 3.000,62 eura. Odporca bol zamestnancom navrhovateľa a predmetné veci mu boli poskytnuté

za účelom výkonu práce. Veci odporca prevzal 27.10.2010 o čom boli spísané odovzdávacie protokoly.
V dôsledku skončenia pracovného pomeru odporcu u navrhovateľa navrhovateľ vyzýval odporcu na
odovzdanie vecí, avšak bezúspešne. Z reakcii odporcu navrhovateľovi nebolo jasné či odmieta veci
vydať, alebo nimi nedisponuje.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu. Po ukončení
pracovného pomeru odporcu mal tento vrátiť veci, ktoré mu boli poskytnuté, pre účely výkonu práce,

nevrátil však dva kufríky a jednu navigáciu. Hodnoty týchto kufríkov sú nadobúdacie ceny týchto kufríkov
sú na čl. 19 a 22 súdneho spisu, kde sú uvedené ceny v dolároch a deň pred podaným návrhom
boli prerátané na eurá. Tieto kufríky majú stále rovnakú hodnotu. Neprichádza pri nich k amortizácii
resp. k zníženiu hodnoty. Čo sa týka navigácie, doklad o nadobudnutí je na č.l. 24 súdneho spisu
s tým, že navrhovateľ sa domáha zostatkovej hodnoty prípadne jej vydania, ktorú určil vo výške 70
eur. Keďže spočiatku nebolo jasné, či odporca tieto veci má a vydá ich, domáhal sa i alternatívneho
petitu zaplatenia škody. Navrhovateľ bol oboznámený s výpoveďou odporcu k čomu uviedol, že trvá

na tom, že odporca dva kufríky a navigáciu neodovzdal. Je pravdou že dňa 10.10.2012 sa stretli
konateľ navrhovateľa s odporcom v auditorskej firme, odporca mu odovzdal nejaké veci, medzi nimi
aj kľúče od auta, zo strany odporcu však neboli podpísané preberacie protokoly, resp. odovzdávanie
vozidla. Konateľ navrhovateľa bol informovaný, že vozidlo je nepojazdné, čo aj zistil, pričom v kufrivozidla nenašiel žiadne kufríky, alebo navigáciu. Vozidlo musel dať odtiahnuť. Následne dával konateľ
navrhovateľa ja trestné oznámenia ohľadne nevrátených kufríkov, nerobil by tak, ak by ich odporca
odovzdal. K hodnote kufríkov uviedol, že magnety, ktoré sa v nich nachádzali nestrácali magnetizmus

a funkčné bili aj spínače, veci nepodliehali korózii, a kufrík, keďže bol z plastu priemyselného, nestrácal
svoj vzhľad. Predmetné veci boli podstatné pre výkon práce odporcu, tento počas pracovného pomeru
neoznamoval, že by boli tieto veci znehodnotené. Vzhľadom k tomu, že sa odporca vyjadril, že tieto veci
nemá, upravil petit, podľa ktorého sa domáhal od odporcu len finančnej náhrady. K pracovným cestám
odporcu uvádza, že predkladá celkové vyčíslenie pracovných ciest v sume 482,60 eura, ktoré je na troch

stranách. Vo februári 2012 bola odporcovi vyplatená záloha za služobné cesty v sume 200 eur, ktorú
navrhovateľ vyúčtoval, z ktorej mal odporca vrátiť sumu 41,70 eura. Navrhovateľ zistil, že nesprávne
odporcovi vyplácal stravné, keď počas pracovných ciest nemal nárok navrhovateľ ešte aj na stravné ale
len na cestovné náhrady. Preto, keď v marci 2013 vyúčtovával prac. cesty odrátal zo sumy 482,60 eura
už vyplatené stravné v sume 197,82 eura od čoho odrátal 41,70 eura, čo bol zvyšok nevyúčtovanej
zálohy a zvyšných 243,08 eura odporcovi zaplatil. Odporca bol informovaný o tom, že je mu vyplácané

stravné a to aj za obdobie pracovných ciest. Doklad sa oboznamuje prečítaním a zakladá do spisu.
Konateľ navrhovateľa sa kontaktoval zo svedkyňou, následne jej zasielal e-mail.
Právny zástupca navrhovateľa v záverečnom návrhu uviedol, že k tvrdeniam odporcu sa vyjadroval
konateľ v podaní z 30.1.2015. Odporca nepreukázal odovzdanie vecí, trvali na návrhu.

Zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia právneho zástupcu. Odporca u nich
nastupoval v roku 2010 a skončili s ním pracovný pomer v roku 2012, o čom sa vyjadroval aj súdny
spor kde boli úspešný. Odporca bol obchodným zástupcom pre predaj priemyselného tovaru - spínače,
servo pohony a podobe. Pri skončení pracovného pomeru odovzdával vozidlo, telefón, tieto dva kufríky
však nie. Keď podľa neho sa vyjadril v tom zmysel, že ju je navrhovateľ ešte niečo dlžný, a keď mu to

vyplatí, tak mu ich vráti. Aj keď veci riešili cestou polície nebolo jednoznačne jasné, či veci má alebo
nemá. Tieto sú bežne nepredajné, okrem navigácie avšak pre navrhovateľa majú danú hodnotu, aj v
súčasnosti by ich musel kúpiť za rovnakú cenu. Čo sa týka kufríkov, išlo o produkty, kde neprichádza k
žiadnemu opotrebeniu a amortizácii, ani k žiadnemu morálnemu znižovaniu ceny zastaralosťou, keďže
tieto produkty sú už dlhé roky na trhu. Skôr prichádza k zvyšovaniu ceny infláciou. On je na tieto veci

odborník.

Odporca na pojednávaní uviedol, že u navrhovateľa pracoval až dokedy s ním neplatne neskončil
pracovný pomer. Ešte sa súdi ohľadne neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Veci, ktoré od neho
navrhovateľ chce, u seba nemá, keď tieto si myslí, že boli odovzdané navrhovateľovi a to jeho manželkou

O. Y.. Na tomto sa pán Navrátil s jeho manželkou dohodli približne 27. Alebo 28.9.2012. Ona mala dať
kufríky do auta, ktoré si približne o dva týždne navrhovateľ zobral, bez toho, aby prišlo k nejakému
spísaniu skutočnosti o tom, že bolo auto odovzdané. Pán navrhovateľ si auto zobral približne dva týždne
po tom, ako sa s jeho manželkou dohodol. Deň predtým niečo navrhovateľovi podpisoval, nevie, či to
boli odovzdávacie protokoly. Manželka chcela aj e-mailom potvrdiť odovzdanie vecí, ale nefungovali e-

maily ani jej, jeho dcére, ani jemu, myslí si, že ich navrhovateľ zablokoval. V tom čase bývali na B. XX v
I.. V súčasnosti s manželkou nežije, podal návrh na rozvod, nevie však presne , kde sa zdržuje. Navrhuje
ju však vypočuť v tomto konaní ako svedkyňu. S manželkou v tom čase nekomunikoval, keďže mali
rodinné problémy, preto nevie povedať, či tieto veci dala alebo nedala do auta, ona sa k tomu bude vedieť
najlepšie vyjadriť. Čo sa týka vecí, išlo už o staršie kufríky, neboli nové vtedy keď ich dostal a boli z časti

nefunkčné, išlo tam o magnety, ktoré nemali už takú účinnosť a taktiež o riadiace jednotky, ktoré boli tiež
nefunkčné. Podľa neho tieto veci postupom času strácali hodnotu. Ak by tieto veci mal, kľudne by ich
odovzdal. Navrhovateľ mu nezaplatil všetky diéty, keď ich po skončení pracovného pomeru - neplatného
vyčíslil na 482,60 eur. Z tohto mu zaplatil 250 eur, čo si myslí. Teda tieto peniaze mu zase v sume 232,60
eura dlží navrhovateľ. Navrhoval toto konanie prerušiť do vyriešenia konania sp.zn. 9Cpr/5/2012, kde

voči rozsudku OS podal odvolanie a do skončenia uvedeného konania má právo na zádržné právo na
predmetné veci, ak materiál má. Trvá však na tom, že veci nemá. S konateľom navrhovateľa sa stretol,
ako uvádzala právna zástupkyňa navrhovateľa za účelom odovzdania ďalších vecí sa však dohodli, že
sa stretnú na ďalší deň, toto stretnutie sa už neuskutočnilo. Odporca uvádzal, že odovzdal konateľovi
navrhovateľovi v audite dňa 10.10.2012 kľúče od auta. Na otázku súdu odporca uviedol, že vozidlo bolo

odtiahnuté po tom ako odovzdal kľúče. Nevie uviesť 100 % či to bolo hneď na druhý deň, ale myslí
si, že áno. Toto konanie namietal, keďže doposiaľ nie je skončené konanie ohľadne pracovnoprávneho
vzťahu. Zo súdu nedostal žiadne rozhodnutie, nevie, či je právoplatné. Čo sa týka daných vecí, bolavypočutá svedkyňa bývalá manželka, ktorá uviedla, že dala veci do auta podľa dohody s konateľom
navrhovateľa, keď tak urobila na základe výzvy navrhovateľa.
Odporcav záverečnomnávrhuuviedol,že snávrhomnesúhlasí.Spôsob,ktorýmzostranynavrhovateľa

došlo k prebratiu vecí, nie je riadnym spôsobom, takto sa veci neodovzdávajú a nepreberajú. Bývalá
manželka pritom veci odovzdala.

Svedkyňa O. Y., na pojednávaní uviedla, že odporca je jej bývalý manžel. Vie, že pracoval u
navrhovateľa. Konateľ navrhovateľ ju kontaktoval, keď sa mu nedalo skontaktovať s odporcom, pričom

sa dohodli, že si príde po veci, nepamätá si presne kedy to bolo. Na druhý deň však mal po veci prísť, ona
preto iniciatívne dala dva kufríky do kufra vozidla, jeden boli čierny a jeden šedý, iné veci tam nedávala.
Na druhý deň mal po to konateľ prísť. Ona vtedy aj skôr odišla z práce, avšak mala zdrav. problémy
s ramenom, preto bola u lekára, ktorý jej dal injekcie, potom bola doma a spola. Konateľ navrhovateľa
jej netelefonoval ani nezvonil. Len potom jej známy hovoril, že chodil od predného okna k zadnému,
následne auto dal odtiahnuť, pričom bol aj vo vnútri auta, že ho videli točiť volantom. Ona mala kľúče

od vozidla, ktoré neskôr odporca odovzdal navrhovateľovi. Vie o tom aj že sedel odporca s konateľom
navrhovateľa v audite, čo bolo asi dva týždne predtým ako si bol po auto. Na otázku súdu svedkyňa
uvádzala, že nevie, či hovorí správne časové údaje, je možné, že najprv kontaktoval navrhovateľ ju,
ona dala následne kufríky do auta, pripúšťa, že to nemuselo byť deň predtým ako ho konateľ odtiahol,
a stretnutie účastníkov mohlo byť v audite až potom ako tam dala kufríky a myslí si, že stretnutie v

audite bolo pred odtiahnutím vozidla. Určite však v deň, keď bol odtiahnuť vozidlo bola na pohotovosti
v nemocnici. Kľúče od auta boli položené v byte, kde ich aj brala, keď dávala kufre do auta. O tom, že
dá kufre do auta sa dohodla s p. Navrátilom, nevie sa teda vyjadriť koľko ubehlo času odkedy dala kufre
do auta, a kedy bolo auto odtiahnuté. Kľúče boli v byte na rovnakom mieste. Vozidlo bolo strieborný
Renault. Keď sa vozidlo pokazilo, navrhovateľ chcel, aby odporca doniesol kufre do Prahy autobusom.

Svedkyňa B. K., uviedla, že pozná tak konateľa navrhovateľ ako aj odporcu. Pre navrhovateľa ako
externá firma jej zamestnávateľ robil mzdy pre odporcu. Pracuje v spoločnosti Audit SK v Nitre. Pamätá
si v čase, keď sa riešila výpoveď odporcu niekedy v septembri - októbri, že sa stretli u nich v kancelárii
riešili niečo so mzdovými listami, ale aj nejaké odovzdávanie vecí, akých konkrétne nevie, a nevie, či

sa aj nejaké veci priamo odovzdávali, pričom nebola po celý čas pri ich stretnutí. Ona odišla skôr ako
obaja účastníci. Pamätala si, že odporca prišiel len s notebookom, nič so sebou nemal, žiadne kufríky.
Vie, že obaja mali počítače otvorené, o tom, že by niečo podpisovali, nevie, pamätá si, že ešte odporca
hovoril, že mu nejde tlačiť. To bolo jediné stretnutie účastníkov u nich v kancelárii. Odporca ešte prišiel,
ale riešili len listinné doklady. Navrhovateľ ich požiadal, či by mohli prevziať veci od odporcu, ktoré aj

konkretizoval, jednalo sa o nejaký kufrík. Zo strany odporcu však k žiadnemu odovzdaniu nedošlo. Ona
sa o odovzdaní vecí s odporcom nebavila, vlastne už potom ani neprišiel.

Okrem výsluchu účastníkov konania a svedkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi prečítaním, a to : výpisom z OR, pracovnou zmluvou zo dňa 09.07.2010, odovzdávacími

protokolmi zo dňa 27.10.2010, výzvami na vrátenie zo dňa 04.10.2012, 22.10.2013, faktúrami, dokladmi
o úhrade, informáciami o cenách navigácií, vyúčtovaním prac. ciest odporcu, pripojeným spisom sp.
zn. 9Cpr/5/2012, vyúčtovaním ciest s textom, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 30.01.2015, e-mailovou
komunikáciou, faktúrami, yyjadrením navrhovateľa zo dňa 13.04.2015, zaslaním ZP navrhovateľom
dňa 23.07.2015, ZP č. /2015 vypracovaný Ing. Z. X., rozsudkom KS č.k. 9CoPr/2/2015-233 zo dňa

14.05.2015, čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 25.11.2015 a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 29.01.2014 domáhal voči odporcovi alternatívne vydania
vecí, a to kufrík so vzorkami spínačov značky Eltav VDY20011, kufrík so vzorkami spínačov značky
Topworx ATK1 a autonavigáciu značky MIO DigiWalker model C520FT GPS/1GB/S3C2440-400/GPS

(SiRF III)/BT/MMC, spolu s kartou SD kartou /WinCE 5.0/ a držiakov, alebo náhrady škody za uvedené
vecivsume3.000,62eura.Odporcabolnazákladepracovnejzmluvyzodňa09.07.2010zamestnancom
navrhovateľa a predmetné veci mu boli poskytnuté za účelom výkonu práce. Veci odporca prevzal
27.10.2010 o čom boli spísané odovzdávacie protokoly.

Odporca dal dňa 05.09.2012 navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru. Konateľ navrhovateľa sa
pokúšal telefonicky spojiť s odporcom a aj jeho vtedajšou manželkou za účelom prevzatia zverených
vecí. Okrem uvedených vecí mal odporca služobné vozidlo. K stretnutiu nedošlo. V dôsledku závažného
porušenia pracovného pomeru dal navrhovateľ odporcovi okamžité skončenie pracovného pomeru dňa04.10.2012. Následne dňa 09.10.2012 prišiel konateľ navrhovateľa do Nitry. S odporcom sa nestretol.
Dňa 10.10.2012 došlo k ich stretnutiu v spoločnosti Audit s.r.o. v Nitre, čo potvrdila aj svedkyňa Petra
Habrmanová, teda že k ich stretnutiu došlo niekedy v mesiacoch september, október, keď riešili výpoveď

odporcu. Riešili nejaké mzdové listy a odovzdávanie vecí. Bližšie to špecifikovať nevedela. Odporca v
tento deň odovzdal konateľovi navrhovateľa kľúče od vozidla. Navrhovateľ ich firmu požiadal o prevzatie
nejakého kufríku od odporcu, čo sa však nerealizovalo. Dňa 11.10.2012 prišiel konateľ navrhovateľa po
nepojazdné vozidlo zverené odporcovi. Vozidlo bolo odtiahnuté. V tom čase komunikoval cez dvere aj
so svedkyňou O. Y. bývalou manželkou odporcu, ktorá uviedla že v byte sa kufríky nenachádzajú. Podľa

konateľa navrhovateľa neboli ani v aute, pozeral aj do kufra vozidla, kde kontroloval výbavu vozidla. Dňa
15.10.2012 navrhovateľ emailom vyzval odporcu na odovzdanie kufríkov a GPS. V dôsledku skončenia
pracovného pomeru odporcu u navrhovateľa navrhovateľ vyzýval odporcu na odovzdanie vecí, avšak
bezúspešne. Navrhovateľ odporcovi zaslal list zo dňa 22.10.2013 Z reakcii odporcu navrhovateľovi
nebolo jasné či odmieta veci vydať, alebo nimi nedisponuje. V priebehu konania vzhľadom na vyjadrenie
odporcu, že predmetné veci nemá sa navrhovateľ ostal domáhať len náhrady škody voči odporcovi.

Odporca namietal hodnotu vecí, ktoré boli staršie a nie úplne funkčné. Navrhovateľ tvrdil, že obsah
kufríkov nestráca na kvalite a cene. Odporca počas pracovného pomeru neavizoval žiadne poškodenie
či nefunkčnosť obsahu kufríkov. Navrhovateľ si za kufríky uplatňoval náhradu škody v sume 2.564,29
eura a 366,33 eura. Podľa dokladov o kúpe kufríkov tieto mali nadobudáciu hodnotu 3.500 dolárov a
500 dolárov a uplatňovaná suma je prepočet kurzu dolára a eura ku dňu 28.01.2014 ( spísanie návrhu).

Sumy sú bez DPH. Išlo o trváce zariadenia, nepodliehajúce opotrebovaniu. Podľa znaleckého posudku
č. 8 znalca Ing. Z. X. mali kufríky hodnotu ku dňu 09.10.2012 v sume 2.590 eur (2.249,50 eura a 340,50
eura, bez DPH). Na základe posudku navrhovateľ v priebehu konania upravil škodu za kufríky na sumu
2.590 eur. Cenu navigácie navrhovateľ určil priemerom ponúk na internete v rozsahu 35 až 75 eur.
Nadobúdacia cena bola 8.256,22 Kč. Spolu s SD kartou a držiakom si navrhovateľ uplatňoval škodu za

tieto položky v sume 70 eur, v priebehu konania upravil škodu za navigáciu na sumu 60 eur. Celkovo sa
tak navrhovateľ od odporcu domáhal sumy 2.650 eur a v sume 350,62 eura zobral návrh späť.
Odporca uvádzal, že predmetné veci nemá. Namietal, že kufríky vrátil. O GPS s príslušenstvom to
netvrdil. Kufríky vrátil tak, že ich jeho bývalá manželka nechala v aute ktoré navrhovateľ odtiahol. Na
tomto sa konateľ odporcu s jeho bývalou manželkou dohodli koncom septembra 2012. Svedkyňa R. G.

uvádzala, že mala kľúče od auta a kufríky dala do kufra auta deň predtým ako si po auto došiel konateľ
odporcu. V deň odtiahnutia nebola doma. Vedela, že odporca sedel s konateľom asi dva týždne pred
tím ako si bol po auto. Odporca tvrdil, že na tomto stretnutí odovzdal kľúče od auta a to dňa 10.10.2012.
Následne svedkyňa pripustila, že kufríky do auta dala skorej. O tom, že ich tam dá sa dohodla s
konateľom navrhovateľa. Neexistuje písomný doklad o odovzdaní predmetných vecí. Navrhovateľ tvrdil,

že odporca odmietal veci vydať pokiaľ mu nebudú vyplatené diéty. Odporca sa voči výške škody bránil aj
tím, že mu navrhovateľ nevyplatil všetky diéty. Po skončení pracovného pomeru boli vyčíslené na sumu
482,60 eura ( č.l. 71, 97-99). Zaplatená mu bola suma 250 eur. Dlh navrhovateľa je v sume 232,60 eura.
Navrhovateľ k tomu uviedol, že odporca nevrátil časť zálohy na február 2012 v sume 41,70 eura ( č.l.
90, 102 ) a zvyšná suma 197,82 eura ( č.l. 91,101) predstavovala už vyplatené stravné na opakované

preplatenie ktorej počas pracovných ciest odporca nemal nárok. Sumu 243,08 navrhovateľ odporcovi
vyplatil (č.l. 91).
V konaní sp.zn. 9Cpr/5/2012 vedenom na Okresnom súde Nitra sa odporca ako navrhovateľ voči
navrhovateľovi ako odporcovi domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Okresný
súd návrh zamietol a Krajský súd v Nitre rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 30.06.2015.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákona vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba (ods.2).Podľa § 131 ods.1 Občianskeho zákona neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu
s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady
potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním

proti dobrým mravom.

Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové

pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa § 81 písm. e) zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami,
ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím

a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,

Podľa § 185 ods. 1 zákonníka práce zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných
pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe
písomného potvrdenia.

Podľa § 185 ods. 2 zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa
preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd zaviazal

odporcu na zaplatenie sumy 2.650 eura. Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi alternatívneho návrhu
ktorí po výsluchu odporcu upravil, tak, že sa domáhal len náhrady škody. Nešlo o zmenu návrhu,
len o jeho upresnenie v tom, že z vydanie veci alebo náhrady škody si navrhovateľ vzhľadom na
dokazovanie vybral náhradu škody. Odporca bol zamestnancom navrhovateľa, ktorý mu oficiálnym
spôsobom písomným predávacím protokolom odovzdal dva kufríky so vzorkami a GPS navigáciu a to

dňa 27.10.2010. Z dôvodu skončenia pracovného pomeru, keď bolo súdom právoplatne konštatované,
že pracovný pomer bol skončený v súlade so zákonom, mal odporca zverené predmety odovzdať
navrhovateľovi. Vzhľadom na spôsob prevzatia vecí, mal odporca rovnakým spôsobom, teda písomným
odovzdávajúcim protokolom veci navrhovateľovi odovzdať. Takýmto spôsobom však k odovzdaniu vecí
nedošlo, a ak malo prísť k odovzdaniu vecí nejakým iným faktickým spôsobom, dôkazná povinnosť o ich

odovzdanínavrhovateľovibolanaodporcovi.Súdmalzato,žeodporcavtomtosmeredôkaznébremeno
neuniesol, teda nepreukázal, že predmetné veci navrhovateľovi odovzdal. Zástupca navrhovateľa s
odporcom sa osobne stretli, kde odporca odovzdal navrhovateľovi kľúče od vozidla a navrhovateľ si
nasledujúci deň vozidlo odtiahol. Svedkyňa O. G. vypovedala, že mala kľúče od vozidla a deň predtýmako si odporca po vozidlo prišiel dala kufríky do kufra vozidla. Tvrdila pritom, že odporca sa s konateľom
navrhovateľa stretol asi dva týždne predtým ako si bol po auto. Na základe tejto skutočnosti potom
tvrdila, že kufríky dala do auta skorej, pričom sa na tom mala dohodnúť s konateľom navrhovateľa.

Konateľ navrhovateľa tvrdil, že keď si bol po auto, kufríky sa v ňom nenachádzali, a zo svedkyňou
komunikoval cez dvere, pričom táto mu povedala, že kufríky nie sú v byte. Súd pre zjavnú rozpornosť a
neurčitosť výpovede svedkyne ( čas uloženia kufríkov do auta a odovzdanie kľúčov od auta odporcom
navrhovateľovi,kontaktsozástupcomnavrhovateľa)nepovažovaljejvýpoveďzadôveryhodnú.Odporca
iným spôsobom odovzdanie predmetných vecí navrhovateľovi nepreukázal. Ak by aj bola teoreticky

pravda, že svedkyňa dala kufríky do auta, nemohol by súd považovať toto za odovzdanie kufríkov
do reálnej držby navrhovateľa, a teda, ak by tam aj boli, ale do prevzatia vozidla navrhovateľom sa
stratili, zodpovednosť za túto skutočnosť by niesol stále odporca, pretože za zverené veci zodpovedal
až do ich zákonného odovzdania navrhovateľovi, za ktoré danie do kufra vozidla, považovať nemožno.
Navrhovateľ sa za kufríky domáhal náhrady škody v sume 2.564,29 eura a 366,33 eura. Potom ako
odporca spochybňoval hodnotu kufríkov, predložil znalecký posudok, podľa ktorého mali kufríky hodnotu

2.249,50 eura a 340,50 eura, spolu 2.590 eur. Za navigáciu sa domáhal navrhovateľ náhrady škody
v sume 70 eur, keď dokladoval podobné navigácie v sume 35 až 75 eur, pričom navigácia mala aj
SD kartu a držiak. Sumu v priebehu konania upravil na 60 eur. Súd mal za to, že výška náhrady
škody na nevrátených hnuteľných veciach bola navrhovateľom preukázaná listinnými dôkazmi, ktoré
osvedčili hodnotu vecí v žalovanej výške. Odporca v rámci obrany namietal výšku náhrady škody aj

z titulu započítania z jeho pohľadávkami, voči navrhovateľovi z titulu nevyplatených diét. Súd sa touto
skutočnosťou zaoberal, pričom z predložených dokladov bolo preukázané, že účastníci sú ohľadne
diét, cestovného a poskytnutých záloh vysporiadaní. Odporca tvrdil, že navrhovateľ mu mal vyplatiť
sumu 482,60 eura, pričom vyplatená mu bola suma 243,08 eura. Vo zvyšku však navrhovateľ započítal
odporcom nevrátenú zálohu v sume 41,70 eura a neplatne vyplatené stravné v sume 197,82 eura, na

ktoré odporca nemal zákonný nárok. V časti o zaplatenie sumy 350,62 eura súd konanie podľa § 96
O.s.p. zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.2 O.s.p. tak, úspešnému navrhovateľovi priznal
pomerné právo na náhradu trov konania v sume za zaplatený súdny poplatok, vecné náklady

navrhovateľa a trovy právneho zastupovania. Súdny poplatok bol zaplatený v sume 180 eur. Vecné
náklady navrhovateľa predstavovali úhradu za znalecký posudok v sume 150 eur a cestovné výdavky
v sume 175,18 eura. Trovy právneho zastupovania zo žalovanej sumy pozostávajú z ôsmich úkonov
právnej pomoci (prevzatie zastupovania, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 26.06.2014,
15.01.2015, 28.05.2015, 22.03.2016, písomné vyjadrenie zo dňa 13.01.2015, 30.01.2015) v sume za

úkon 121,17 eura, dvoch úkonov ( účasť na odročenom pojednávaní dňa 09.09.2014, 24.11.2015) v
sume za úkon 30,29 eura, jedného režijného paušálu v sume 7,81 eura, troch režijných paušálov po 8,04
eura, piatich režijných paušálov po 8,39 eura, jedného režijného paušálu v sume 8,58 eura, náhrady
straty času v sume 498,24 eura, cestovných náhrad v sume 269,82 eura, všetky položky s 20 % DPH v
zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci číslo 655/2004

Z.z.. Spolu predstavovali trovy sumu 2.761,73 eura. Navrhovateľ bol úspešný v sume 2.650 eur -
88,32 % a odporca v sume 350,62 eura (späťvzatá časť v priebehu konania) - 11,68 %. Súd priznal
navrhovateľovi náhradu trov v rozsahu 76,64 % (88,32 - 11,68) správne uplatnených trov, čo predstavuje
sumu 2.116,59 eura. Súd úkony písomné vyjadrenia z 13.04.2015 a z 23.07.2015 právnemu zástupcovi
navrhovateľa nepriznal. Oznámenie svedka, či predloženie znaleckého posudku nemožno považovať za

úkon právneho zástupcu za ktoré by mal mať podľa vyhlášky právo na náhradu trov konania. Znalecký
posudok pritom mal navrhovateľ predložiť priamo s návrhom tak aby bola hodnota veci nesporná od
podania návrhu. Preto súd pri rozhodovaní o trovách konania nepostupoval podľa § 142 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.