Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313229153
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1313229153.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Marek Matej - P L Y
N O M A, Petrovanská 34/A, 080 05 Prešov, IČO: 14 369 184, zast.: JUDr. Ladislav Bujňák, advokát,
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému: NERTA Slovakia s.r.o., Staviteľská 1/9382, 831 04
Bratislava, IČO: 35 878 339, zast.: JUDr. Petra Oravcová, advokátka, Pri Miklušovej väznici 6, 040 01
Košice, o zaplatenie 4.215,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 22 Cb/83/2014 - 166 zo dňa 25.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 22 Cb/83/2014 - 166 zo dňa

25.11.2015 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému trovy konania vo výške 721,33 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Petry
Oravcovej, advokátky, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol,
že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.215,31 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,75 % ročne od 02.03.2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca

žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným ústne zmluvu o dielo, na základe ktorej ako zhotoviteľ
vykonal dielo: „Plynofikáciu samoobslužnej autoumyvárne na Košickej ulici v Prešove“. Dielo bolo
vykonané na základe písomnej objednávky žalovaného zo dňa 05.10.2012, pričom cena medzi bola
dohodnutá v zmysle cenovej ponuky žalobcu v celkovej sume 6.906,34 eura, ktorú žalovaný akceptoval
vo svojej písomnej objednávke. Žalobca dohodnuté práce vykonal v súlade so zmluvou o dielo a
požiadavkami žalovaného a dielo mu riadne a včas odovzdal a žalovaný dielo riadne prevzal. Žalobca
vyfakturoval zhotovenie diela faktúrou č. 2013040 zo dňa 15.02.2013 na celkovú sumu 4.215,31 eur,

v ktorej boli zohľadnené len skutočne vykonané práce, pričom cena za dielo bola nižšia, než akú
obsahovala cenová ponuka. Žalovaný nárok žalobcu neuznal s odôvodnením, že podľa ust. § 536
Obchodného zákonníka musí byť cena v zmluve dohodnutá, inak je zmluva o dielo neplatná. Cena diela
nebola medzi účastníkmi konania dohodnutá, preto ju v žiadanej výške neuhradil, pričom žalobca by
mohol žiadať zaplatenie za dielo po jeho vykonaní, jeho riadnym ukončením a odovzdaním, k čomu však
nedošlo. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa ust. § 1 ods. 1, 2 veta prvá druhá,
§ 261 ods. 1, § 272 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „OBZ“), § 1 ods. 2, §

34, § 35 ods. 1, § 43a ods. 1, 2, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), § 120 ods. 1 prvá veta, § 120 ods. 3, 4, § 153 ods. 1 a § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“).Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal v
konaní žiadnym hodnoverným dôkazom, že uzavrel zmluvu o dielo, ním označené ako „Plynofikácia
samoobslužnej autoumyvárne“ priamo so žalovaným a svoju zmluvnú povinnosť - vykonanie

predmetného diela, žalovanému fakturovaného faktúrou č. F 2013040 na sumu 4.215,31 eur - v
prospech žalovaného skutočne aj vykonal a žalovanému odovzdal. V súvislosti s tvrdením žalobcu,
že žalovaný písomne objednal u žalobcu predmetné dielo, súd prvej inštancie poukázal na e-mail
štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. Tomáša Lengyela zo dňa 05.10.2012, z ktorého mal preukázané,
že ním konateľ žalovaného Ing. Tomáš Lengyel napísal žalobcovi, že na základe cenovej ponuky

na prevádzku autoumyváreň Prešov pre p. Pala zasiela objednávku na pokládku plynovej prípojky,
pričom z výpisu z obchodného registra spoločnosti AUTODOVOZPALA s. r. o., IČO: 43 879 896 súd
zistil, že štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti je Ján Paľa, navyše na prvých dvoch položkovitých
rozpočtoch - 147/12/VC - NTL PLYNOFIKÁCIA zo dňa 03.09.2012 na sumu 6.906,34 eur a NTL
PLYNOFIKÁCIA zo dňa 04.12.2012 na sumu 4.368,53 eur bola uvedená ako objednávateľ práve
spoločnosť AUTODOVOZPALA s. r. o.. Z uvedeného konajúci súd považoval za zrejmé, že prejav vôle

žalovaného v uvedenom e-maily skôr svedčil domnienke, že konateľ žalovaného Ing. Tomáš Lengyel
uvedené dielo objednal pre objednávateľa diela, ktorým bola spoločnosť AUTODOVOZPALA s. r. o.,
ako to vyplynulo z predložených preberacích protokolov. Na základe uvedeného nemal konajúci súd
jednoznačne preukázané, v prospech koho žalobca vykonával predmetné dielo.
V súvislosti s tvrdením žalobcu, že „dielo riadne a včas odovzdal a žalovaný dielo riadne prevzal“,

pričom behom konania tvrdil, že „pracovník žalobcu informoval žalobcu, že „konateľ žalovaného sa
nedostavil na stavbu prevziať dielo, na čo sa tento pracovník snažil telefonicky vyzvať na prevzatie diela,
čo sa mu však nepodarilo a žalobca písomne žalovaného na prevzatie diela nevyzýval“, konajúci súd
poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v konaní ako jediný „dôkaz“ svojich tvrdení predložil iba uvedenú
faktúru č. F 2013040 a výzvu právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie žalovanému zo dňa 07.10.2013.

Bol toho názoru, že uvedená faktúra neosvedčuje uzavretie zmluvy o dielo medzi sporovými stranami,
ani vykonanie fakturovaného úkonu žalobcom v prospech žalovaného, teda nepreukazuje, že žalobca
fakticky uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo reálnym plnením, teda odovzdaním diela žalovanému. Na
uvedenej faktúre nie je ani podpis, ani odtlačok pečiatky žalovaného, ktorý by preukazoval, že žalovaný v
tejtofaktúrefakturovanédieloprevzal(alebožeprevzalaspoňpredmetnúfaktúru).Malzato,žeuvedené

skutočnosti neosvedčuje ani uvedená výzva právneho zástupcu žalobcu, pretože žalobca nepreukázal
súdu odoslanie, resp. doručenie tejto výzvy žalovanému žiadnym hodnoverným dôkazom. Rovnako
uvedené skutočnosti neosvedčujú ani predložené preberacie protokoly, pretože ich uzavreli žalovaný
ako zhotoviteľ a spoločnosť AUTODOVOZPALA s. r. o. ako objednávateľ a v špecifikácii diela nebolo
uvedené dielo žalobcu, ktoré žalobca označil ako „Plynofikácia samoobslužnej autoumyvárne“, takže

ich signatármi nebol žalobca ako zhotoviteľ ním označeného diela.
Súd prvej inštancie vyslovil záver, že žalobca nepreukázal súdu žiadnym relevantným a hodnoverným
dôkazom, že so žalovaným uzavrel zmluvu o dielo (v ústnej forme) v zmysle ust. § 43a ods. 1 a § 43c
ods. 1 OZ a že fakturované dielo skutočne žalovanému odovzdal, pričom žalobca nepreukázal najmä
samotné uzavretie zmluvy o dielo ústnou formou, pretože zmluva o dielo sa ústnou formou uzatvára

fakticky,tedaodovzdanímdielaobjednávateľovi,čojevlastnenávrh(oferta)nauzavretiezmluvy(ust.§§
43c ods. 1 OZ) a okamihom uzavretia zmluvy je v takom prípade okamih prevzatia diela objednávateľom
ako akceptácia návrhu na uzavretie zmluvy (ust. § 43c ods. 1 OZ). Súd mal preto za to, že v súvislosti
s ust. § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p., kde účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, takže návrh žalobcu ako neodôvodnený zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov
konania, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Vyslovilnázor,žeprvoinštančnýsúdvovecineúplnézistilskutkovýstav,nazákladevykonanýchdôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci.Poukázalnadôkazy,ktorésúdupredložilazktorýchjenepochybné,žemedzisporovými
stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou, keďže zákon v tomto prípade písomnú formu
nevyžaduje a podstatné náležitosti zmluvy o dielo boli v zmysle § 536 odsek 1, 2, 3 OBZ dohodnuté, a
to predmet diela - pokládka plynovej prípojky, cena diela - určená cenovou ponukou a akceptácia ceny

- bol dohodnutý spôsob určenia ceny. Na všetkých podmienkach sa zmluvné strany dohodli, na strane
žalovaného to bol konateľ Ing. Lengyel, ktorý súhlasil aj s cenou za dielo, pričom v písomnom podaní
(e-mail zo dňa 09.01.2013) požadoval zľavu vo výške 100 - 150 eur.K záveru konajúceho súdu, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, v prospech koho
žalobca vykonával predmetné dielo, uviedol, že žalovaný uzavrel ako zhotoviteľ so spoločnosťou
AUTODOVOZPALA, s.r.o. Zmluvu o dielo č. 0112 dňa 22.03.2012, na základe ktorej mal zhotoviť dielo

- Car Wash CW3+1 container systém s plynovým ohrevom. Ako vyplýva z článku III. bod 1 b okrem
iného mal dodať objednávateľovi plynovú prípojku a rozvody plynu, jej dodávku, montáž, zabezpečiť
odskúšanie technologických zariadení vlastnými, resp. zmluvnými pracovníkmi. V danom prípade túto
časťstavbyvykonalnazákladeobjednávkyanásledneuzavretejzmluvyodieloprežalovanéhožalobca.
Keďže žalovaný dielo objednávateľovi AUTODOVOZPALA, s.r.o. odovzdal, dôkazom čoho je preberací

protokol, je nepochybné, že aj žalobca ako „subdodávateľ“ svoje dielo taktiež vykonal riadne a včas a
žalobcovi odovzdal. Ako dôkaz o vykonaní diela o uskutočnení plynovej prípojky predložil žalobca aj
správu o revízii plynového zariadenia na predmetnom diele zo dňa 20.12.2015.
Žalobcaďalejvodvolanípoukázalnato,žežalovanýnepoprel,žezmluvaodielonebolauzavretá,poprel
však, že cena nebola dohodnutá v zmysle § 536 ods. 3 OBZ a tvrdí, že dielo nebolo riadne ukončené a
odovzdané. Za dôkaz jeho nepravdivého tvrdenia žalobca považoval v spise sa nachádzajúcu e-mailovú

komunikáciu medzi sporovými stranami, ako aj objektívne preukázanú skutočnosť, že žalovaný dielo,
ktorého súčasťou bola aj pokládka plynovej prípojky spoločnosti AUTODOVOZPALA, s.r.o., odovzdal
dňa 06.12.2012. Podľa vedomostí žalobcu spoločnosť AUTODOVOZPALA, s.r.o. žalovanému za dielo
riadnezaplatila,avšakžalovanýodmietazaplatiťžalobcovi,pričomdieloriadnevykonal,odovzdaladielo
je funkčné a užívaniaschopné. Záverom z opatrnosti poukázal na skutočnosť, že pre žalovaného vykonal

dielo, a teda aj v prípade pochybností o platnosti zmluvy vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať vo výške obvyklej ceny za dielo.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4.KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolacíprejednalvecpodľa§379a§380ods.1zákonač.160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného
vyhláseniarozsudkuboloznámenýnaúradnejtabulisúduawebovejstránkeKrajskéhosúduvBratislave
v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania
žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

5. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v

konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
pretože z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom

vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné
právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd
uvádza nasledovné:

7. Podľa § 34 OZ, prejav vôle je definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle môže byť urobený
konaním alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník urobiť. Medzi
vôľou a prejavom musí byť zhoda.

8. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

9. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej

včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

10. Podľa § 266 ods.1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol
strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.11. Podľa ust. § 536 ods. 1, 2, 3 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci,
jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok
inej činnosti.
Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany,
v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

12. Úlohou odvolacieho súdu, vzhľadom na námietky odvolateľa, bolo v prvom rade posúdiť, či v
prejednávanej veci súd prvej inštancie úplné zistil skutkový stav, či na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a či napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho
posúdenia veci.

13. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že predpokladom uzavretia akejkoľvek zmluvy, teda i
zmluvy o dielo je existencia troch zložiek: návrh zmluvy (oferta), prijatie návrhu (akceptácia) a vzájomná
zhoda vôle subjektov (konsenzus). Návrh zmluvy je prejav vôle žalobcu adresovaný adresátovi na
uzatvorenie zmluvy. Samotný návrh zmluvy o dielo musí spĺňať všetky podstatné náležitosti zmluvy,
ktorými sú zmluvné strany, ale i jasne vymedzený predmet zmluvy a cena za vykonanie diela. Prijatie

návrhu môže byť buď výslovné alebo konkludentné (napr. zaplatenie ceny). Prijatie návrhu je rovnako
ako návrh na uzatvorenie zmluvy jednostranným právnym úkonom adresovaný žalobcovi, ktorým
prijímací subjekt prejavuje vôľu prijať návrh a tak zmluvu uzavrieť. Pre platné uzavretie zmluvy o dielo sa
nevyžadujepísomnáforma,postačujeajústnadohodaminimálneourčenízmluvnýchstránaopredmete
zmluvy. Uvedené platí za predpokladu, ak dohoda o cene, resp. o spôsobe jej určenia nie je pre zmluvné

strany rozhodujúca. Vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia
musí existovať v čase vzniku zmluvy, nielen počas prípravy a rokovania o zmluve.

14. Pri výklade prejavu vôle v obchodných záväzkových vzťahoch je v prvom rade určujúci úmysel
konajúcej zmluvnej strany, a to za predpokladu, že jej úmysel bol druhej strane známy alebo jej musel byť

známy. Ak nebol druhej konajúcej strane úmysel konajúceho známy a ani jej nemohol byť známy, prejav
vôle sa vykladá podľa významu, aký by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát
úkonu. Ust. § 266 ods. 3 OBZ prikazuje pri výklade vôle strán brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle a na správanie účastníkov právneho úkonu, pričom akcentuje tri skutočnosti, a
to rokovanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a napokon i následné správanie

strán.

15. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal spornou skutočnosťou medzi sporovými stranami, či medzi
nimi došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, či už písomnou alebo ústnou formou. Odvolací súd
súhlasí s názorom žalobcu, že zákon v tomto prípade písomnú formu nevyžaduje, ale nestotožnil sa s

jeho názorom, že podstatné náležitosti zmluvy o dielo boli v zmysle § 536 odsek 1, 2, 3 OBZ dohodnuté,
a to podľa tvrdenia žalobcu predmet diela - pokládka plynovej prípojky, cena diela - určená cenovou
ponukou a akceptácia ceny - bol dohodnutý spôsob určenia ceny. Súd prvej inštancie vyslovil správny
záver, že žalobca nepreukázal súdu žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom, že so žalovaným
uzavrel zmluvu o dielo (v ústnej forme) v zmysle ust. § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 OZ a na preukázanie

svojich tvrdení neuniesol svoje dôkazné bremeno. Odvolací súd súhlasí s jeho názorom, že žalobca
predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal v konaní žiadnym hodnoverným dôkazom, že uzavrel
zmluvu dielo, ním označené ako „Plynofikácia samoobslužnej autoumyvárne“ priamo so žalovaným.
Ako je zrejmé z obsahu e-mailu štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. Tomáša Lengyela zo dňa
05.10.2012, na ktorý žalobca poukázal v súvislosti so svojím tvrdením ohľadne uzavretia zmluvy o dielo,

konateľ žalovaného Ing. Tomáš Lengyel napísal žalobcovi, že „Na základe cenovej ponuky na prevádzku
autoumyváreňPrešovprep.Palazasielaobjednávkunapokladkuplynovejprípojkystermínomnástupu,
resp. umiestnenia ihneď“. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti AUTODOVOZPALA s. r. o., IČO:
43 879 896 je zrejmé, že Ján Paľa bol štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti. Súd prvej inštancie pri
vyhodnotení dôkazov predložených žalobcom ich správne vyhodnotil aj jednotlivo, a to aj s poukazom na

dva položkovité rozpočty - 147/12/VC - NTL PLYNOFIKÁCIA zo dňa 03.09.2012 na sumu 6.906,34 eur a
NTLPLYNOFIKÁCIAzodňa04.12.2012nasumu4.368,53eur,vktorýchbolauvedenáakoobjednávateľ
práve spoločnosť AUTODOVOZPALA s. r. o., aj v ich vzájomnej súvislosti, keď dospel k záveru, že
prejav vôle žalovaného v uvedenom e-maily skôr svedčil domnienke, že konateľ žalovaného Ing. TomášLengyel uvedené dielo objednal pre objednávateľa diela, ktorým bola spoločnosť AUTODOVOZPALA
s. r. o., ako to vyplynulo aj z predložených preberacích protokolov. Odvolací súd dodáva, že súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z ktorých

dôkazov vychádzal, aj ich dostatočne a správne vyhodnotil a stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Konajúci súd postupoval dôsledne v súlade s vtedy
platnou procesnou úpravou (O. s. p.) a vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu.

16. Odvolací súd sa zaoberal ďalšou odvolacou námietkou žalobcu, ktorou vyslovil nesúhlas so záverom

konajúceho súdu, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, v prospech koho žalobca vykonával
predmetné dielo. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na článok III. bod 1 b Zmluvy o dielo č. 0112 zo
dňa 22.03.2012, uzavretej žalovaným ako zhotoviteľom so spoločnosťou AUTODOVOZPALA, s.r.o.,
predmetom ktorej bolo dielo - Car Wash CW3+1 container systém s plynovým ohrevom, okrem
iného plynová prípojka a rozvody plynu, jej dodávku, montáž, zabezpečiť odskúšanie technologických
zariadení vlastnými, resp. zmluvnými pracovníkmi, ktorú časť stavby mal podľa tvrdení žalobcu vykonať

na základe objednávky a následne uzavretej zmluvy o dielo pre žalovaného žalobca. Odvolací súd
nesúhlasí s názorom žalobcu, že nakoľko žalovaný dielo objednávateľovi AUTODOVOZPALA, s.r.o.
odovzdal, dôkazom čoho je preberací protokol, je nepochybné, že aj žalobca ako „subdodávateľ“ svoje
dielo taktiež vykonal riadne a včas a žalobcovi odovzdal. Uvedené dôkazy svedčia o právnom vzťahu
žalovaného s treťou osobou a žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukazujú žalobcove tvrdenie o

odovzdaní diela žalobcom a jeho následnom prevzatí žalovaným. Konajúci súd v tejto súvislosti v
napadnutom rozhodnutí poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v konaní ako jediný „dôkaz“ svojich
tvrdení predložil iba uvedenú faktúru č. F 2013040 a výzvu právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie
žalovanému zo dňa 07.10.2013 a dospel k správnemu názoru, že uvedená faktúra, ani výzva právneho
zástupcu žalobcu neosvedčujú uzavretie zmluvy o dielo medzi sporovými stranami, ani vykonanie

fakturovaného úkonu žalobcom v prospech žalovaného, nepreukazujú, že žalobca fakticky uzavrel so
žalovaným zmluvu o dielo reálnym plnením, teda odovzdaním diela žalovanému. Odvolací súd sa
stotožnil aj s názorom konajúceho súdu, že rovnako uvedené skutočnosti neosvedčujú ani predložené
preberacie protokoly, pretože ich podpísali žalovaný ako zhotoviteľ a spoločnosť AUTODOVOZPALA
s. r. o. ako objednávateľ a v špecifikácii diela nebolo uvedené dielo žalobcu, ktoré žalobca označil

ako „Plynofikácia samoobslužnej autoumyvárne“, takže ich signatármi nebol žalobca ako zhotoviteľ ním
označeného diela. Taktiež v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu nie je podstatná skutočnosť, že
AUTODOVOZPALA, s.r.o. žalovanému za dielo riadne zaplatila.

17. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý na základe podrobne vykonaného

dokazovania uzavrel, že žalobca žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom nepreukázal, že so
žalovaným uzavrel zmluvu o dielo (v ústnej forme) v zmysle ust. § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho
zákonníka a že fakturované dielo skutočne žalovanému odovzdal. Z uvedeného dôvodu neprichádza do
úvahy vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, na ktoré z opatrnosti poukázal žalobca
v odvolaní pre prípad pochybností o platnosti zmluvy. Konajúci súd tak pri rozhodovaní o žalobcovom

nároku vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci.

18. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná
povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné

na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

19. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností
stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy

právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila, nebude
predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu za
následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správny.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

24. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).