Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. február 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6Er/366/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412205707
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Horváth
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4412205707.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Piešťany, Teplická 7434/147,IČO: 36 234 176, v zastúpení: JUDr. Petr Pečený, advokát, so sídlom Holíč,
Námestí sv. Martina 9, proti povinnému: J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, o vymoženie 1976,55
eur s príslušenstvom a trovy exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 29.02.2012, doručeným tunajšiemu súdu
dňa 12.03.2012, domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie sumy 1976,55 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na rozsudok rozhodcovského súdu vydaný rozhodcom
JUDr. Radimom Kuchtom spisová značka: PEC - TRIO - KD 115/2011 zo dňa 21.09.2011, ktorý mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 12.10.2011 a vykonateľnosť dňa 16.10.2011 (ďalej len „rozhodcovský

rozsudok“).

2.Vydaniurozhodcovskéhorozsudkupredchádzalazmluvaoúverečíslo3703004001uzatvorenámedzi
účastníkmi dňa 12.03.2007, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému
ako dlžníkovi úver vo výške 10.000,- Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o
príslušný poplatok, a to v 24 mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, kde v hlave 14, § 18 obsahuje rozhodcovskú doložku, v ktorej sa zmluvné strany
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo o
jej zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú
zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú rozhodované jediným rozhodcom, ktorým bol určený JUDr. Radim Kuchta, nar. 07.02.1962, so
sídlom Holíč, Sibírska 1329. Tento úver bol povinným riadne splatený dňa 20.03.2009.

3. Zároveň so Zmluvou o úvere bola podpísaná Zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej zaslal
oprávnený povinnému úverovú kartu a následne na základe telefonického hovoru si povinný aktivoval
kartu dňa 18.10.2007. Povinný vyčerpal z úverového rámca 2537,00 eur, z ktorej zaplatil 1555,79 eur a
ešte mal zaplatiť 1976,55 eur, takže oprávnený mal úver celkovo preplatiť o 795,34 eur.

4. Vykonaním exekúcie bol poverením tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/366/2012-10 zo dňa 17.05.2012
poverený súdny exekútor JUDr. Adriana Juhásová, Exekútorský úrad so sídlom Trnava, Matuškova 1
(ďalej len „súdny exekútor“).

5. Povinný podaním z 11.12.2015 požiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu, že prebieha na Okresnom
súde Nové Zámky konanie pod sp. zn. 4C/243/2014 o určenie, či revolvingový úver poskytnutý

povinnému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak by súd exekúciu nezastavil, žiadal o odklad
exekúcie až do právoplatného skončenia uvedenej veci.6. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom
znení (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „ExP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

7. Podľa § 57 ods. 2 ExP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

8. Podľa § 58 ods. 1 ExP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Podľa § 243d ods. 2 ExP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa

použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

10. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), účinného
do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon

rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

11. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, účinného do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

12. Podľa § 35 ZoRK, účinného do 31.12.2014 rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu.

13. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)v

ustanovení § 52. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava

spotrebiteľského úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov (s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom
číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ).
Zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická
alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom
podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie

obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere poskytnutá oprávneným túto charakteristiku spĺňa.
Súčasťou zmluvy bol bez akýchkoľvek pochybností dodatok k zmluve, ktorý povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko bol pripravený už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery

spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov(výpis z obchodného registra ) a v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného
vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok, pričom
rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už

vyššie špecifikovaná.

14. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré sú súčasťou zmluvy, a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku
berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či

rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ). Základné právo občana -
spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty
základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň
ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali
(čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej

len „smernica 93/13“). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval
dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo
dňa5.apríla1993oneprimeranýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchmusíbyťvykladanávtom
zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné

informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných
riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ

nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá
v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku.
Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ
nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

15. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako
z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je
ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok
vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 227 C.s.p.) viazaný. Vo vyššie

uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje
osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo
veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35
ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda
pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne

právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 227 C.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk
vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na
zastavenie uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo
či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom

treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto
skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,
teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne
posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej
veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah

povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie
právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

16. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnostio tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZoRK). Iba tak môže

súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme
vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

17. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite

naplánovať, sú plne namieste.

18. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Mnohokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátaneprincípudobrýchmravovjeplneopodstatnená.Nejdeteda

v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v
ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou
byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale
pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".

19. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité
naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa

dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože

dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej
veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd čerpá aj z vysokého
nápadu na Okresnom súde v Nových Zámkoch podobných exekučných vecí s podobným postupom

rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre súd len
indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou
zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym

procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd chce poukázať na nekalosť rozhodcovskej doložky
prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších
zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

20. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd nemôže akceptovať ani
exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol,
pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd takýto titul akceptoval,
exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je vykonateľné, a tedaabsentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu,
ktorý je právoplatný a vykonateľný.

21. Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011, kde okrem iného uviedol aj, že: „...Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to

nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu...“

22. Súd v danom prípade zistil dôvody na zastavenie exekúcie, a to také, že rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého bola exekúcia vykonávaná, sa prieči podmienkam aké od neho zákon vyžaduje, prieči
sa konštantnej judikatúre ESĽP ako aj slovenskej judikatúre s poukazom na to, že súdy na Slovensku
posudzovali obdobné prípady týkajúce sa nárokov veriteľov zo zmlúv o revolvingovom úvere, pričom

samotní dlžníci ani nemali vedomosť o tom, že uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Pri rozhodovaní
o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu
o úvere spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka
nebola dojednaná medzi účastníkmi v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, preto o nároku
oprávneného nemohol rozhodovať rozhodca v rozhodcovskom konaní. Z toho dôvodu súd v danom

prípade exekúciu zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému uznesenie smeruje, v čom sa postup, alebo uznesenia súdu považuje
za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ
rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. Ak podá ten, kto je na to oprávnený včas
sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla
bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť

dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.