Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113200785
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113200785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu Q. U., A.. XX.X.XXXX, W. M. Č.. XX, XXX
XX O., zast. JUDr. Marošom Minčíkom, advokátom, Štúrova č. 7, 040 01 Košice, proti žalovanému 1. W.
O., A.. XX.X.XXXX, W. Č.. XX, XXX XX O. a žalovanej 2. P. F., A.. XX.X.XXXX, W. F. Č.. X, XXX XX Č.,
zast. JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, Pollova 32, 040 18 Košice, o zaplatenie sumy 2 987,45 €
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 38C/403/2013-107 z 10.6.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný v 1.rade je

povinný zaplatiť žalobcovi sumu:
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 2.4.2010 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.5.2010 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 2.6.2010 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.7.2010 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 2.8.2010 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.9.2010 do zaplatenia,

- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 2.10.2010 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.11.2010 do zaplatenia
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.12.2010 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 2.1.2011 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.2.2011 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 2.3.2011 do zaplatenia,
- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.4.2011 do zaplatenia,

- 200 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 2.5.2011 do zaplatenia,
- 187,45 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 2.6.2011 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobuvočižalovanejv2.rade zamietol(výrokII.).Žalovanýv1.radejepovinnýnahradiťžalobcovitrovy
konania vo výške 179 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 238,02 € na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Maroša Minčíka vedený vo VÚB a.s. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, O.:XXXX, Q.: XXXXXXXXXX
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.). Vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade

účastníkom náhradu trov konania nepriznal (IV.).
Súd citoval § 558 O.z. a dôvodil, že uznanie dlhu je občianskoprávny inštitút a použije sa vtedy, ak sa
zabezpečuje záväzok, ktorý vznikol z občianskoprávnych vzťahov. Uznanie dlhu je jedným zo spôsobov
zabezpečenia záväzku. Domnienka existencie dlhu je vyvrátiteľná, tzn. dlžník, ktorý uznal svoj dlh, môženamietať, že dlh vôbec nevznikol alebo že dlh v čase uznania dlhu už nebol platný. Táto námietka môže
byť úspešná len za predpokladu, že sa oproti prezumpcii uvedenej v § 558 Obč.zák. preukáže opak.
Z výsledkov vykonaného dokazovania t.j. z listiny „zmluva o pôžičke“, ale aj z ústnych vyjadrení žalobcu

a žalovanej, mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný v 1.rade dňa 1.1.2008 ústne uzavreli zmluvu
o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému v 1.rade bezúročnú pôžičku vo výške 90
000,- Sk bez uvedenia dátumu splatnosti. V konaní sa žalobcom predloženými dôkaznými prostriedkami
nepreukázalo, že by žalobca odovzdal peňažnú pôžičku okrem žalovaného v 1.rade aj žalovanej v
2.rade,preto,keďžezmluvaopôžičkejereálnouzmluvouakjejuzavretiuzákonvyžadujeajpreukázanie

skutočného odovzdania peňazí, tak súd dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému v 1.rade
je dôvodný, avšak voči žalovanej v 2.rade je v celom rozsahu nedôvodný. Žalobca totiž v konaní
nepreukázal, že by medzi ním a žalovanou v 2.rade došlo niekedy k uzavretiu zmluvy o pôžičke peňazí.
Z tejto listiny, ako aj z posúdenia okolností vzniku zmluvy o pôžičke (z 1.1.2008), súd dospel k záveru, že
listina„Zmluvaopôžičke“z2.3.2010,jesvojímobsahomuznanímdlhu,vyplývajúcizobčianskoprávneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade založeného zmluvou o pôžičke (z 1.1.2008), ktorým

žalovaný v 1.rade jednostranne vyhlásil voči veriteľovi, že uznáva svoj dlh z dôvodu pôžičky, na základe
zmluvy o pôžičke z 1.1.2008 vo výške 90 000,- Sk a súčasne sa zaviazal, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu a čo do výšky v mesačných splátkach po 200 € počnúc marcom 2010.
Voči žalovanej v 2. rade súd žalobu zamietol z dôvodu, že sa preukázala jej námietka ako pravdivá o tom,
že dlh voči nej vôbec nevznikol, pretože žalobca v tomto konaní nepreukázal, že by jej žalobca reálne

odovzdal finančné prostriedky uplatnené v tomto konaní a teda, že medzi ním a žalovanou v 2.rade došlo
niekedy k uzavretiu zmluvy o pôžičke peňazí. Preto, ak aj žalovaná v 2.rade následne podpísala uznanie
dlhu rovnako, ako žalovaný v 1.rade, tak výkon tohto práva voči nej je pre neexistenciu nedôvodný,
pretože sa nepreukázalo, že dlh voči nej niekedy vôbec vznikol.
Podľa ustanovenia § 517 ods.1 prvá veta Obč.zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Podľa ods.2 cit. zákonného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.586/2008 Z.z. (z 26. novembra 2008), ktorým
sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Nakoľko sa žalovaný v 1.rade preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením žalovanej sumy,
vznikol žalobcovi podľa § 517 Občianskeho zákonníka aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo

výške (8 percentuálnych bodov plus 1% ako základná úroková sadzba ECB) a od času po márnom
uplynutí lehoty splatnosti určenej písomne v listine zo dňa 2.3.2010 (dohodnutej ústne 1.3.2010 medzi
žalobcom žalovaným v 1.rade), pričom platby boli dohodnuté v splátkach po 200 € mesačne, počnúc od
1.3.2010. Preto súd v súlade s § 3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.586/2008 Z.z. zaviazal
žalovaného v 1.rade aj k zaplateniu úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

v texte len vyhlášky).
Podľa § 9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura+ 9,96 eura za každých
aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
Vzhľadom na uvedené, je žalovaný v 1. rade povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 179 €
za zaplatený súdny poplatok, a trovy právneho zastúpenia vo výške 238,02 € na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Maroša Minčíka vedený vo VÚB a.s. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, O.: XXXX, Q.:

XXXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku za úkony právnej služby prevzatie a
príprava zastúpenia dňa 8.1.2012 a písomné podanie na súd - žaloby dňa 14.1.2013.
V zmysle zásady úspechu (§142 ods.1 O.s.p.) vznikol v právnom vzťahu žalobca - žalovaná v 2.rade
nárok na ich náhradu nárok žalovanej.2. V podanom odvolaní žiadal žalobca napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a
zaviazať aj žalovanú v 2.rade k zaplateniu 200 € s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od dňa

2.4.2010 do zaplatenia a na ďalšie splátky, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odvolaní namietal, že z dôvodov § 365 ods.l písm. f) a h) CSP, pretože súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň pretože rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podal odvolanie.
Prvostupňový súd mal v tomto konaní za preukázané, že žalovaní v 1. rade a 2 .rade dňa 2.3.2010

písomne prehlásili na listinu označenú ako „Zmluva o pôžičke", že si požičali od žalobcu finančnú čiastku
vo výške 90.000,- Sk (2.987,45 EUR) bez úrokov, a súčasne sa na základe dohody z 1.3.2010 zaviazali
túto sumu vrátiť žalobcovi v mesačných splátkach po 200,- EUR počnúc marcom 2010. Z tejto listiny, ako
aj z posúdenia okolnosti vzniku zmluvy o pôžičke (z 1.1.2008), súd dospel k záveru, že listina „Zmluva o
pôžičke" z 2.3.2010, je svojim obsahom uznaním dlhu, vyplývajúcim z občianskoprávneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade založeného zmluvou o pôžičke (z 1.1.2008), ktorým žalovaný v 1. rade

jednostranne vyhlásil voči veriteľovi, že uznáva svoj dlh z dôvodu pôžičky, na základe zmluvy o pôžičke
z 1.1.2008 vo výške 90.000,- Sk a súčasne sa zaviazal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výške
v mesačných splátkach po 200 EUR počnúc marcom 2010.
Prvostupňový súd voči žalovanej v 2. rade žalobu zamietol, a to z dôvodu, že sa preukázala jej námietka
pravdivávtom,žedlhvočinejvôbecnevznikol,pretožežalobcanaprvostupňovomsúdenepreukázal,že

by jej reálne odovzdal finančné prostriedky uplatnené v tomto konaní a teda, že medzi ním a žalovanou
v 2. rade došlo niekedy k uzavretiu zmluvy o pôžičke peňazí.
Mám za to, že súd vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akých dôvodov prijal za
pravdivé tvrdenie žalovanej v 2. rade, že nikdy žiadne peniaze od žalobcu neprijala a predmetnú zmluvu
podpísala pod nátlakom žalobcu, ktorý sa jej vyhrážal, že keď ju nepodpíše tak im zoberie auto. K tomuto

navyše uvádzam, že sama žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že v tom čase
mala auto v užívaní od leasingovej spoločnosti a nie od žalobcu, ktorý by jej ho teda mohol zobrať.
Na druhej strane súd nezdôvodnil, prečo neuveril výpovedi žalobcu, že k odovzdaniu peňazí došlo tak,
že ich odovzdal spoločne a nerozdielne žalovaným v hotovosti vo výške 90.000,- Sk v byte žalovaných
na Furči.

Zmyslom uznania dlhu je to, že poskytuje veriteľovi nesporný právny základ pri vymáhaní jeho
pohľadávky. Zjednodušuje dokazovanie v prípadnom súdnom spore, pričom dôkazné bremeno prenáša
nadlžníka(onusprobandiincumbitactori).Skutočnosť,žedlhexistuje,možnopreukázaťjedinoulistinou,
čo výrazne skracuje súdne konanie a vylučuje, resp. obmedzuje možnosť neúspechu veriteľa v súdnom
spore.

Mal za to, že obrana žalovanej v 2. rade je účelová a dôkazné bremeno neuniesla. Čo sa týka podpisu
predmetnej zmluvy, je nepochybné, že podpísaná bola tak žalovaným v 1. rade ako aj žalovanou v
2. rade a tvrdenie odporkyne v 2. rade o nanútenosti je irelevantné a nepodložené, pretože ak by
tomu tak bolo, mala predmetnú záležitosť oznámiť na polícii a nie namietať nanútenosť až po tom, ako
navrhovateľ urobil právne kroky na vrátenie ním zapožičaných finančných prostriedkov. Z uvedeného je

možno usúdiť, že tvrdenie uvádzané v odpore je pokus o to, aby sa odporkyňa v 2. rade vyhla povinnosti
splatiť reálne existujúci dlh spolu s odporcom v 1. rade. Odporkyňa v 2. rade tvrdí, že podpis zmluvy jej
bol nanútený, ale neuviedla akým spôsobom, aby podľa relevantnosti bolo možné vyvodiť neplatnosť
zmluvy.
Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o solidárny záväzok oboch žalovaných. V prípade,

ak prvostupňový súd správne vyhodnotil predmetnú zmluvu ako uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ a
zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie žalovanej sumy, neexistuje relevantný dôvod, prečo by mal
žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietnuť. Obrana žalovanej v 2.rade spočíva v ničom nepodložených
tvrdeniach.

3.ŽalovanýW.O.G.navrholpotvrdiťrozsudokakovecnesprávny,žiadalzastaťdokladoďalšomtermíne
pojednávania, na ktoré sa on chce dostaviť. V Košiciach sa nezdržiava, žije v Galante. Nevedel o skutku,
že táto vec je na súde, preto sa nevedel dostaviť.

4. K procesným podmienkam v odvolacom konaní patrí v rámci zavedenej zásady koncentrácie konania

aj to, že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom čase - odvolacej lehote,
uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v (§ 205 ods.2 O. s. p.) § 365 ods.1,2 CSP rozhodnutie
súdu prvej inštancie napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda, môže
odvolateľmeniť,modifikovaťadopĺňať,totoprávovšakmôževyužiťlendouplynutialehotynaodvolanie.Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný podľa § 380 ods.1 CSP (§ 212 ods.1 O. s. p.), čím sa obmedzuje
preskúmacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s

výnimkou podľa § 380 ods.2 CSP, § 379 CSP - predtým § 212 ods. 2 a 3 O. s. p.). Odvolací súd je viazaný
dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote (§ 362, § 365 CSP - predtým §
204 O. s. p. a § 205 O. s. p.) a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 279/2010).

5. Podľa § 380 ods.2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj
keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

6.Vkontextesuvedenýmodvolacísúdpodrobilodvolaciemuprieskumuodvolaniežalobculenvrozsahu
§ 380 ods.2 CSP. Aj keď CSP výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, možno z neho
vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené

na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení CSP
(v prvej hlave prvej časti). Odvolací súd z úradnej povinnosti skúma vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, t.j. prihliada na tieto vady, aj keď odvolateľom uplatnené neboli.

7. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. a) CSP (Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky), spočíva v tom, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, ktoré sú také
vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ
súdnehokonania,vyplývajúcizozákladnýchustanoveníCivilnéhosporovéhoporiadku(napr.nedostatok
procesnej subjektivity). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania.
Odvolací súd žiadny nedostatok týkajúci sa procesných podmienok nezistil a uplatnený odvolací dôvod

nie je daný.

8. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca neoznačil žiadne skutočnosti, ktorými by odôvodnil odvolacie
dôvody a odvolací súd žiadne procesné nedostatky, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
nezistil uzavrel, že žiadne odvolacie dôvody uplatnené žalovanou nie sú dané a procesný postup súdu

prvej inštancie bol správny, odvolanie je neopodstatnené (porovnaj NS SR R 129/99, 5Cdo 201/2011
a ďalšie).

9.Žalobcavodvolanísiuplatnilodvolacídôvodpodľa§205ods.2písm.f)O.s.p.,ktoréhoekvivalentomje
§365 ods.1 písm. h) CSP, ktorý spočíva v tom, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri

ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový

stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o

tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

10. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis a správne ho aj aplikoval, tzn. z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu,

rozsudok bol potvrdený podľa § 387 CSP.

11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 263 ods.1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.14. Podľa § 262 ods.1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Podľa § 9 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát
vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

17. Odvolací súd k námietkam uvedeným v odvolaní poznamenáva, že je správne tvrdenie odvolateľa o
tom, keď zmyslom uznania dlhu je predsa to, ak poskytuje veriteľovi uznanie dlhu pre nesporný právny

základ pri vymáhaní jeho pohľadávky. V tomto konaní však správne postupoval súd prvej inštancie,
ak zamietol žalobu v celom rozsahu proti žalovanej v 2.rade. Žalovaní 1., 2. totiž 2.3.2010 písomne
prehlásili na listinu označenú ako Zmluva o pôžičke, že si požičali od žalobcu finančnú čiastku vo
výške 90 000,- Sk, t.j. 2.987,45 € bez úrokov, a súčasne na základe dohody z 1.3.2010 majú túto
sumu vrátiť žalobcovi v mesačných splátkach po 200 € počnúc marcom 2010. Z tejto listiny ako aj zo

všetkých skutočností pri okolnostiach vzniku Zmluvy o pôžičke (z 1.1.2008), súd prvej inštancie dospel k
zákonnému a presvedčivému záveru, že listina „Zmluva o pôžičke z 2.3.2010, je podľa obsahu uznaním
dlhu vyplývajúcim z občianskoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade založeného
zmluvou o pôžičke, t.j. z 1.1.2008, ktorým žalovaný v 1.rade jednostranne vyhlásil voči veriteľovi, že
uznáva svoj dlh z dôvodu pôžičky na základe Zmluvy o pôžičke z 1.1.2008, čo do výšky 90.000,- Sk

a súčasne sa zaviazal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a čo do výšky v mesačných splátkach
po 200 € počnúc marcom 2010.

18. Naopak žalobca nepreukázal, aby vôbec vznikol dlh voči žalovanej v 2.rade, keďže peniaze boli
odovzdané v tomto konaní len žalovanému v 1.rade (reálne k odovzdaniu finančných prostriedkov

žalovanej v 2.rade nedošlo). Ak by aj žalovaná v 2.rade následne podpísala uznanie dlhu tak ako
žalovaný v 1.rade, výkon tohto práva by bol voči nej pre neexistenciu neopodstatnený, lebo ona nemala
vôbec dlh voči veriteľovi, t.j. žalobcovi.

19. Súd prvej inštancie správne aplikoval § 558 a § 657 Obč.zák. a zákonné je aj jeho rozhodnutie, čo

do vyhovujúceho výroku.

20. Na základe uvedeného potom odvolací súd zákonným spôsobom a so zreteľom na § 385 OZ bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, spôsobom verejného vyhlásenia rozsudku, preskúmal napadnutý
rozsudok a to aj vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.rade a v nadväzujúcich výrokoch o trovách konania

a tento rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 385 CSP.

21. Keďže zákonný je aj výrok o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1.rade, aj tento
výrok bol potvrdený ako nadväzujúci a to aj vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.rade.

22. Podľa § 396 CSP trovy konania priznané majú byť úspešnej strane v odvolacom konaní, ale neboli
priznané, keďže nie sú účelné.

23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istejveci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.