Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/688/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206919
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206919.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: CD
Consulting, s. r. o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO:
26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Q. Z.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom V., F. XXX/XX, o zaplatenie zmenkovej sumy 264 eur s príslušenstvom a

zmenkovej odmeny 0,88 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16.
októbra 2015 č. k. 7C/326/2013-100 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 156 ods. 3 OSP, čl. I §

75, čl. I § 11 ods. 1, čl. I § 5 ods. 1, čl. I § 48 ods. 1 bod 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1 zákona č. 191/1950
Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších predpisov, oboznámil sa so žalobou spolu s prílohami,
originál zmenkou a zistil, že žalobca predložil v konaní vlastnú zmenku, ktorá obsahuje nasledovné
údaje: označenie, že sa jedná o zmenku, číslo zmluvy: 408500007, meno, priezvisko, rodné číslo a
podpis vystaviteľa - žalovaného, miesto vystavenia: v V., dátum vystavenia: 29. 07. 2009, zmenková
suma: 264 eur, vyhlásenie vystaviteľa: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,

s. r. o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 25. 11. 2009“,
splatné: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, doložka: „bez protestu", „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým
bola zmenka prevedená na žalobcu. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu na zaplatenie sumy 264 eur. Súd však vo
veci zmenkový platobný rozkaz nevydal a za účelom a rozhodnutia o podanom návrhu sa oboznámil

s obsahom spisového materiálu, a to s predloženou xerox-kópiou, ktorú si porovnal s originálom listiny
založenej v trezore súdu označenej ako zmenka, vystavenej v V. s dátumom vystavenia dňa 29.
07. 2009 na 264 eur zmenkovej sumy, ktorá listina obsahuje doložku v znení: „zaplatím za túto zmenku
pri predložení na rad: Pohotovosť s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava zapísaná v
obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sro, vložka číslo 23 636/B, zmenkovú sumu
slovom deväťstodeväťdesiatšesť eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia 25.

11. 2009. Ďalej uvedená zmenka obsahuje doložku nasledovného znenia: Splatné: Pohotovosť s. r. o.,
IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, ako aj doložku: „bez protestu", „na platenie predložiť v
lehote4rokovodvystavenia"suvedenímmenaapriezviska:Q.Z.,vkolonketrvalébydliskosoznačením
F. XXX/XX, V. XXX XX, rodné číslo XXXXXX/XXXX s grafickým vyobrazením nečitateľného podpisu
nad kolonkou, podpis vystaviteľa. Ďalej uviedol, že každá zmenka obsahuje formálne a obsahové
náležitosti. Medzi formálne náležitosti patria písomná forma a určitý jazyk rovnaký pre platobný príkaz

(zaplaťte, zaplatím) a pre označenie: „zmenka“. Obsahové náležitosti vlastnej zmenky sa členia na
podstatné a nepodstatné, ktoré sú uvedené v čl. I § 75 a súvis. ustanovení zák. č. 191/1950 Zb. ozmenkách a šekoch. Zmenka obsahuje všetky práva a povinnosti, ktoré sú inkorporované v skriptúrnych
prejavoch na zmenke, ktorá predstavuje množinu doložiek a preto nespornosť zmenečného záväzku
znamená, že zmenka sama osebe je jediným a celkom dostatočným dôvodom pre platenie, a preto

nie je k tomu nič potrebné preukazovať len existenciou samotnej platnej zmenky, ktorá má charakter
abstraktnéhozáväzkuatovtomzmysle,žesaneuvádzajúokolnostiadôvodyvznikuzáväzku,apretosa
nemôžu uplatniť ani námietky z tohto titulu. Ak vznikne zmenečný záväzkový vzťah sa stáva záväzkovým
vzťahom celkom samostatným, ktorý existuje, mení sa a vyvíja sa, bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré
stáli pri ich vzniku a nepochybne s každým indosamentom sa nesporne charakter zmenky ďalej posilňuje

a prehlbuje v neprospech zmenečne zaviazanej osoby, kedy zjednodušene možno uviesť, že zmenka
si začne žiť svojim životom. Tento abstraktný záväzok zo zmenky možno preto obmedziť po uplatnení
dôvodnýchnámietokzostranyosôbzúčastnenýchnazmenkovo-právnomvzťahu,resp.uplatnenýnárok
z takejto listiny síce označenej ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku napr. podľa § 33
ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb., čím by došlo k zamietnutiu žaloby. Medzi uvádzané minimálne zákonom
požadované štandardy patrí aj údaj určujúci splatnosť zmenky a ako je tomu v prejednávanom prípade,

kedy popri údaji určujúcom splatnosť Vista zmenky, inak povedané zmenky pri predložení (upravenej
v § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zák.) sa vyskytuje ďalšia doložka nad podpisom výstavcu, čím táto
doložka je rovnako krytá podpisom výstavcu, je údaj určujúci konkrétny deň splatnosti a to štyroch rokov
od vystavenia, t. j. jeden konkrétny deň a to 29. 07. 2013, kedy súd poukazuje na výkladové pravidlá
k § 36 ods. 1 a súvis. ustanovení zmenkového práva, podľa ktorého platí, že ak je zmenka znejúca na

jeden alebo viac mesiacov, ako je tomu v prejednávanom prípade 4 rokov od 29. 07. 2009, t. j. po dáte,
alebo ...... je zročná odpovedajúceho dňa mesiaca, v ktorom sa má platiť, len ak by nebolo toho dňa, bola
by zmenka zročná posledného dňa v mesiaci. Súd prvej inštancie pri preukázaní svojich úvah poukázal
na argumentáciu z rozhodnutia v obdobnej veci NS SR sp. zn.: 1 Obdo 59/2010 z dňa 26. januára 2011,
ktorým NS SR zamietol dovolanie voči rozhodnutiu KS v Nitre 15CoZm 1/2010-139 v spojení

s uznesením z 20. 07. 2010 k č. k. 15CoZm 1/2010-150 (vec OS Nitra) a jednoznačne skonštatoval
neplatnosť zmenky s dvoma údajmi splatnosti, ako je tomu v prejednávanom prípade s poukazom na
citovaný § 33 ods. 2 Zákona o zmenkách a šekoch. Rovnako súd prvej inštancie poukázal, vzhľadom
k zhodnej úprave zák. č. 191/1950 Zb. zák. o zmenke a šeku vo vzťahu k § 33 a § 34 aj v inom
členskom štáte ES v ČR napríklad na rozhodnutia Městského soudu Praha sp. zn. 196/Cm 6/2009 z

dňa 08. 12. 2009, ako aj na právny názor sudcu (t. č. Vrchního soudu Praha) odborníka na zmenkové
právo pána JUDr. Zdenka Kovaříka. Podľa súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť s argumentáciou
prezentovanou za posledné obdobie, podľa ktorého doložka: „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia" je výrazom akejsi postupnej splatnosti, resp. predĺženia lehoty na predloženie vistazmenky
na platenie o 4 roky, prípadne iných úvah. Prezentované názory vo vzťahu k citovanej doložke súd prvej

inštancie považoval za účelové a v rozpore so znením § 34 ods. 1 zák. a § 36 Zmenkového
zákona. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 156 ods. 3 OSP, ako aj podľa Nariadenia EPaR (ES)
č. 861/2007, ktorým sa ustanovovalo Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a podľa
deklarácie vyjadrenej v bode 8 platí, že Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo
zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zároveň

znížiť náklady tým, že okrem možností existujúcich na základe práva členských štátov, ktoré zostanú
nedotknuté, poskytne alternatívny ďalší nástroj s tým, že priebeh konania je upravený v čl. 5., podľa
ktorého platí, že Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd mal za to,
že vo veci je možné postupovať podľa citovanej právnej úpravy bez nariadenia ústneho pojednávania,
kedy len oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej

päť dní pred jeho vyhlásením, nakoľko podľa súdu sa nedá výsluchom strán ani žiadnym výkladom v
rámci dokazovania vysvetliť skutočnosť, že na zmenke sú 2 údaje splatnosti. Uviedol, že na zmenke sa
vyskytuje aj tzv. fakultatívna doložka, číslo zmluvy s niekoľko miestnym číslom, z čoho možno odvodiť,
že došlo len k zobchodovaniu cenného papiera ako zabezpečovacieho inštitútu, kedy práva zo zmluvy
o poskytnutí finančných prostriedkov zostali zachované veriteľovi voči dlžníkovi v tomto prípade voči

vystaviteľovi zmenky. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníkom konania
náhradu trov konania nepriznal podľa § 151 ods. 1 OSP. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu
z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní úspešný účastník
konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že
žalovanej žiadne trovy tohto konania ani nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzaz nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo
skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol,

ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou NS SR. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti; neurčitosť má vyplývať z
údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom "zaplatím za túto zmenku pri predložení" údajom
"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Poukázal na konkrétne ustanovenia Zmenkového
a šekového zákona a na niektoré súdne rozhodnutia. Podľa neho je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený

na zmenke ako údaj splatnosti "pri predložení", je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri
vistazmenke, t. j. zmenky splatnej na videnie. V súlade s výkladovými pravidlami slovenského jazyka je
možné vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, čo znamená,
že uvedený údaj vymedzuje časový úsek, odkedy (od vystavenia) dokedy (uplynutým štyroch rokov od
vystavenie) má byť zmenka preložená na platenie. Nestotožnil sa so záverom, že v údaji predlžujúcom
lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená predložka "do", a to tak, že údaj by mal znieť "na platenie

predložiť v lehote do 4 rokov od vystavenia". Ďalej uviedol, že nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi
pôvodnýmvlastníkomzmenkyavystaviteľomzmenky(vtomtokonanížalovanou).Žalobcajevlastníkom
cenného papiera (má len zmenku), ktorý nadobudol na základe indosamentu, žiadne iné informácie,
či dokumenty žalobca k zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať
na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov

ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany
indosatára, je neprípustné a nezákonné. Uviedol, že záver súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21. 11. 2013
sp. zn. 43CoZm/10/201, Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 03. 2014 sp. zn. 9Co/22/2014, Krajského
súdu v Trnave zo dňa 11. 02. 2015 sp. zn. 11Co/529/2014 a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania.

3. Žalobca podaním zo dňa 21. 12. 2015, doručeným súdu prvej inštancie dňa 23. 12. 2015 v zmysle
§ 96 ods. 1 OSP zobral svoju žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19% denne späť

a v tejto časti navrhol konanie zastaviť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 380 ods. 1
CSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozsudok
súduprvejinštanciejepotrebnépodľa§389ods.1písm.b)CSPzrušiťavecmuvrátiťnaďalšiekonanie.

5. Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 264 eur so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 264 eur od 25. 11. 2009 do zaplatenia, 6% ročného
úroku zo zmenkovej sumy 264 eur od 25. 11. 2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške
1/3% zmenkovej sumy, teda 0,88 eura a náhrady trov konania. O žalobe rozhodol súd prvej inštancie

napadnutým rozsudkom.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7.Predmetomtohtokonaniajenávrhnauplatneniepohľadávkypodľačl.4ods.1NariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie"). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej
zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa predloženej žaloby je
žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom

indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.
Súd prvej inštancie konštatoval, že na zmenke vystavenej žalovanou dňa 29. 07. 2009 na zmenkovú
sumu 364 eur sa nachádza aj údaj o čísle zmluvy: 408500007, pričom vystaviteľ vyhlásil, že zaplatí za
zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava

a na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Podľa
obsahu spisu a aj podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie neskúmal,
na základe akého právneho vzťahu žalovaná zmenku vystavila, odôvodnenie rozsudku zameral na
neplatnosťzmenkyakotakejprenesprávnosťlehoty,vktorejmalabyťzmenkapredloženánazaplatenie.8. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a

v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

11. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).

12. Podľa § 157 ods. 2 OSP účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

13. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

14. Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra
práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

15. Právo strany sporu na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom,
ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v ustanovení § 157
ods. 2 OSP (teraz § 220 ods. 2 CSP), musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti
a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na

prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku;
odôvodnenie musí byť súčasne preskúmateľné.

16. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie na súde prvej inštancie je postihnuté
vadou z dôvodu nedostatočnej preskúmateľnosti odôvodnenia, pretože odôvodnenie napadnutého

rozsudku je síce obsiahle, ale neobsahuje jasný a zrozumiteľný výklad opodstatnenosti, zákonnosti
a spravodlivosti rozhodnutia. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nepodstatné údaje o publikáciách
konkrétnych autorov, ale jasným, stručným a zrozumiteľným spôsobom neuviedol všetky svoje skutkové
zistenia a najmä právny záver o neopodstatnenosti žalobného návrhu. Pokiaľ aj citoval obsah publikáciíodborníkov na zmenkové právo, tento obsah vecne nespojil so zisteným skutkovým a svojím vlastným
právnym záverom. Odôvodnenie tak vyznieva chaoticky, zmätočne, nejasne a v konečnom dôsledku aj
nepresvedčivo, a tak odvolací súd dospel k tomu, že súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným

spôsobom nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pre vydanie rozhodnutia podstatné.

17. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách súdnych
konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. - s najväčšou pravdepodobnosťou

zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady
č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len "Smernica"), používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14

Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto
potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a
judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný
charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu

pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

18. Na základe toho sa súd mal v prvom rade s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov
ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,

resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky. Keďže súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti OSP, mal v súlade s ustanovením
§ 120 ods. 1 tretej vety OSP aplikáciou výnimky z prejednacej zásady mal súd - bez ohľadu na to, že
ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný
obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky a na tento účel postupom súladným s

procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere,
ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., ak takéto konanie bolo vedené. V súlade s právom Európskej únie, ktorým
je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, mal súd
posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za

istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (zákon č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov). Na
tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či zmenka vôbec vznikla,
resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach o právnych úkonoch

a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení platnosti zmluvy o úvere by bolo
nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú podmienku považuje
aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili zmluvu o úvere
ako „absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou
prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

19. V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovanou a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s. r. o. išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosť
spotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvej inštancie aplikovať
ustanovenia obsiahnuté v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských

zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti
sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že

nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.20.RešpektovanievýlučneabstraktnéhocharakteruzmenkyjeneprijateľnévosvetlejudikatúrySúdneho
dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci
vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť

spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie
zásady efektivity. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6 Zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v
súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

21. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovať v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na
ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne

vystavená a ani platne indosovaná.

22. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou

procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa.Vnútroštátnaprávnaúpravado31.12.2010nezabezpečilavhodnúochranuspotrebiteľana

základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až
zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní
znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je
opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť aj k právnemu
záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

23. Súd prvej inštancie riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok
neplatnosť zmenky, no vôbec sa nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského
vzťahu tak, ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia.
Vzhľadomnatoavspojenísprávnymzáveromodvolaciehosúduonepreskúmateľnostiprvostupňového
rozhodnutia odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol žalobný návrh žalobcu zamietnutý,

podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere. Názorom odvolacieho
súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).24. Odvolací súd v závere poznamenáva, že rozhodnutie o trovách konania v napadnutom rozsudku v
nadväznosti na zamietnutie žalobného návrhu nebolo správne, pretože v prípade úspechu žalovanej,
ktorej trovy v konaní nevznikli, bolo potrebné rozhodnúť, že žalovanej sa náhrada trov nepriznáva.

Okrem toho, po čiastočnom späťvzatí žaloby mal súd vyzvať žalovanú, aby sa vyjadrila, či s čiastočným
späťvzatím žaloby súhlasí, a nie len jej čiastočné späťvzatie žaloby zaslať na vyjadrenie, bez výslovnej
otázky, či so späťvzatím žaloby súhlasí. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne
rozhodnúť, svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a po zopakovaní výzvy na žalovanú, či súhlasí s
čiastočným späťvzatím žaloby, prihliadnuť aj na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).