Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/733/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206829
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206829.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
SidónieSládečkovejaJUDr.ErikyMadarászovej,vprávnejvecižalobcu:CDConsulting,s.r.o.,sosídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: P. C.,
bytom M. XXX/X, XXX XX A. O., o zaplatenie zmenkovej sumy 772,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/343/2013-88 zo dňa 26.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časz a s t a v u j e .

V ostatnej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa žalobca - formou tlačiva
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - domáhal zaplatenia zmenkovej
sumy 772,53 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 772,53 eura od 29.06.2010
do zaplatenia, 6,00% ročného úroku zo sumy 772,53 eura od 09.09.2010 do zaplatenia a zmenkovej
odmeny v sume 2,58 eura. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
ich náhradu, čo odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) s tým, že v
konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil najmä podľa čl. I § 5 ods. 1, § 11 ods. 1, § 33 ods. 1,2, § 34
ods. 1, § 48 ods. 1 bod 2, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“) a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
konštatoval, že predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1 nariadenia Rady (ES) č.

861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej aj „Nariadenie“), ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, pričom žalobca má sídlo v Českej republike a hodnota pohľadávky nepresahuje
2.000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Právomoc súdu je daná i podľa čl. 16 bodu
2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 Z. z. o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach. Predmetom konania je spor zo zmenky, vystavenej podľa slovenského práva
na území Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto; majetkové vzťahy účastníkov konania sa

spravujú slovenským právnym poriadkom v súlade s ustanoveniami § 10, § 11 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Keďže ide o drobný
spor, súd podľa § 115a ods. 1, 2 OSP pojednávanie nenariadil. Po vykonanom dokazovaní mal za
preukázané, že na zmenke je o. i. aj údaj o čísle zmluvy: 400700252, pričom vystaviteľom zmenky je
žalovaný, dátum vystavenia zmenky je 20.01.2010 na zmenkovú sumu 772,53 eura a vystaviteľ vyhlásil,
že zaplatí za zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811

09 Bratislava, zmenkový úrok 0,25 % denne od 29.06.2010“, s doložkou „bez protestu“ a „na plateniepredložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým
bola zmenka prevedená na žalobcu.

2. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zmenka má obsahovať formálne náležitosti, podstatné aj
nepodstatné, upravené v Zmenkovom a šekovom zákone. Zmenka má charakter abstraktného záväzku,
pretože sa v nej neuvádzajú okolnosti a dôvody vzniku záväzku, a tak sa nemôžu uplatniť ani námietky
z tohto titulu. Zmenkový vzťah sa môže vyvíjať bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré stáli pri ich vzniku
a s každým indosamentom sa charakter zmenky ďalej posilňuje a prehlbuje v neprospech zmenkou

zaviazanej osoby. Abstraktný záväzok zo zmenky možno obmedziť po uplatnení dôvodných námietok
zo strany osôb zúčastnených na zmenkovo-právnom vzťahu, resp. uplatnený nárok z takejto listiny síce
označenej ako zmenka ex offo posúdiť ako neplatnú zmenku, napr. podľa § 33 ods. 2 Zmenkového
a šekového zákona s následkom zamietnutia žaloby. Zmenka je znejúca na 4 roky od vystavenia.
Súd v odôvodnení poukázal na publikácie niektorých autorov k zmenkám. Na základe uvedených
skutočností dochádza k rozporu so zákonom o zmenkách v časti určenia dňa splatnosti, kedy zmenka

na videnie sa dostane do rozporu s vymedzením jedného konkrétneho dňa splatnosti (štyroch rokov od
vystavenia) a to 20.01.2014. Súd danú zmenku považoval v zmysle § 33 ods. 2 Zmenkového a šekového
zákona za neplatnú a poukázal na niektoré súdne rozhodnutia. Ak zmenka obsahuje vyhlásenie určitého
dňa splatnosti, ide o navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je neplatná
pre neurčité stanovenie splatnosti. Nemožno súhlasiť s názorom, podľa ktorého doložka: „na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" je výrazom postupnej splatnosti, resp. predĺženia lehoty na
predloženie vistazmenky na platenie o 4 roky, prípadne iných úvah. To súd považoval za účelové a v
rozpore s § 34 ods. 1 a § 36 Zmenkového a šekového zákona a stotožnil sa s názorom, že „Výstavca
môže lehotu k predloženiu vista zmenky k plateniu stanoviť (predĺžiť, alebo skrátiť), napríklad slovami:
„k plateniu predložiť v lehote ...(x-rokov)“, čím by došlo k platnému predĺženiu lehoty, a nie tak ako

je to v podanej žalobe, že malo dôjsť predĺženiu lehoty splatnosti o 4 roky od vystavenia. Akákoľvek
z uvedených lehôt beží od dáta, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť k plateniu a nie od dáta
vystavenia na zmenke. Uvedené vymedzenie splatnosti podľa § 36 zmenkového a šekového zákona je
v rozpore so splatnosťou zmenky na videnie, ktorá sa označuje aj ako lehotná zmenka s datozmenkou
podľa § 36 zmenkového a šekového zákona, splatnou v jeden konkrétny deň, a preto je zmenka v zmysle

§ 33 ods. 2 zmenkového a šekového zákona neplatná.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

OSP, postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel, a je tu aj
rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná
pre neurčitý údaj splatnosti; neurčitosť má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným

údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Poukázal na konkrétne ustanovenia Zmenkového a šekového zákona a na niektoré súdne
rozhodnutia. Podľa neho je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na zmenke ako údaj splatnosti „pri
predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t. j. zmenky splatnej
na videnie. V súlade s výkladovými pravidlami slovenského jazyka je možné vyvodiť, že zmenka má

byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, čo znamená, že uvedený údaj vymedzuje
časový úsek, odkedy (od vystavenia) dokedy (uplynutým štyroch rokov od vystavenie) má byť zmenka
preložená na platenie. Nestotožnil sa so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na platenie by mala
byť ešte uvedená predložka „do“, a to tak, že údaj by mal znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov
od vystavenia“. Záver súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Po podaní odvolania, podaním zo dňa 21.12.2015, žalobca vzal žalobu späť v rozsahu uplatneného
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne, a teda zotrval na zaplatení zmenkového úroku len vo výške 0,06 % denne. Čiastočné späťvzatie
žaloby súd prvej inštancie doručil žalovanému s výzvou na vyjadrenie sa.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril a s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcu nesúhlas neprejavil.6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383

CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1) a po prejednaní veci
urobil záver, že pre nepreskúmateľnosť odôvodnenia nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na
zmenu napadnutého rozsudku. Preto tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pritom postupoval v súlade s ustanovením §
470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. V časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, odvolací súd vychádzal z toho, že právo disponovať
so žalobou má výlučne žalobca, pričom žalobu vzal čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku
0,19 %. Čiastočným späťvzatím žaloby prejavil voči súdu vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne

nerozhodovalo. Odvolací súd v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby postupoval v zmysle § 370
ods. 1,2,3 CSP, podľa ktorého: (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. (3) Ak je žaloba vzatá

späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Odvolací súd rozhodujúc o
späťvzatí časti žaloby v súlade s ustanovením § 370 ods. 1,2,3 CSP pripustil späťvzatie návrhu v časti
zmenkového úroku 0,19 % denne, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto
časti zastavil.

8.Predmetomtohtokonaniajenávrhnauplatneniepohľadávkypodľačl.4ods.1NariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej
zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný, pričom indosovaná zmenka je

vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Súd prvej inštancie
konštatoval, že na zmenke vystavenej žalovaným dňa 20.01.2010 na zmenkovú sumu 772,53 eura
sa nachádza aj údaj o čísle zmluvy: 400700252, pričom vystaviteľ vyhlásil, že zaplatí za zmenku pri
predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a na

rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na žalobcu. Podľa
obsahu spisu a aj podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie neskúmal,
na základe akého právneho vzťahu žalovaný zmenku vystavil, odôvodnenie rozsudku zameral na
zdôvodnenie, prečo vo veci rozhodol bez prejednania na pojednávaní so záverom o neplatnosti zmenky
ako takej pre nesprávnosť lehoty, v ktorej mala byť zmenka predložená na zaplatenie.

9. Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (teraz §
220 ods. 2 CSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Základné právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho
prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý
rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ako aj z rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj
právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania
a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočívalen v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

10. Daný procesný predpis v ustanovení § 1 upravoval postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. To, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej

republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je
jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je v občianskom súdnom konaní priznané za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odôvodnenie rozsudku súdu musí

mať náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia je predovšetkým preukázať správnosť

rozsudku; odôvodnenie musí byť súčasne preskúmateľné.

11. Po prejednaní tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie na súde prvej inštancie
je postihnuté vadou z dôvodu nedostatočnej preskúmateľnosti odôvodnenia, pretože odôvodnenie
napadnutého rozsudku je síce obsiahle, ale neobsahuje jasný a zrozumiteľný výklad opodstatnenosti,

zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol nepodstatné údaje o
dôvode rozhodnutia bez nariadenia pojednávania a o publikáciách konkrétnych autorov, ale jasným,
stručným a zrozumiteľným spôsobom neuviedol všetky svoje skutkové zistenia a najmä právny záver
o neopodstatnenosti žaloby. Pokiaľ aj citoval obsah publikácií odborníkov na zmenkové právo, tento
obsah vecne nespojil so zisteným skutkovým a svojím vlastným právnym záverom. Odôvodnenie tak

vyznieva chaoticky, zmätočne, nejasne a v konečnom dôsledku aj nepresvedčivo, a tak odvolací súd
dospel k tomu, že súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli pre vydanie rozhodnutia podstatné.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky

vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách
súdnych konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - s najväčšou pravdepodobnosťou
zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady
č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „Smernica“), používanie zmeniek

v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na čl. 14
Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto
potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a

judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný
charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či
táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Na základe toho sa súd mal v prvom rade s ohľadom na

uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla
pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi)
vôbecvznikloprávonavyplnenieblankozmenky.Natentoúčelvsúladesustanovením§120ods.1tretej
vety OSP aplikáciou výnimky z prejednacej zásady mal súd - bez ohľadu na to, že ide o konanie podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah zmluvy, ktorá

bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s procesným predpisom
vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s obsahom
exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ak takéto konanie bolo vedené.13. V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna

právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či
zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach

o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení platnosti zmluvy
o úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú
podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili
zmluvu o úvere ako "absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť
prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách.

14. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v
rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok 4
Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou

hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver o tom, že
ak by súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii
všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol by žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol
realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je
obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie

technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by ani
možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9
uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná

možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

15. V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovaným a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,išloospotrebiteľskúzmluvuoúvere,sohľadomnavýnimočnosťspotrebiteľského
vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvej inštancie aplikovať ustanovenia obsiahnuté
v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine

to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia
zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú
spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť

bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

16. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení účinnom do 22.12.2015,
ten kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal

vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s
uvedenou výnimkou - nemal oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi, ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský
úver. Ide o zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia, ktoré sa pri spotrebiteľských vzťahoch musí
vykladať v spojení s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“). Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo
svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania
prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom;súdy musia zabezpečiť spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS,
čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej
zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o

nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v ustanovení § 4 ods. 6
Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého v
súvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobybolozakázanésplniťdlhzmenkoualebo
šekom; veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou
vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto
odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

17. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950
Zb. bolo novelizované zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, a právna úprava v tomto
smere je v súčasnosti nasledovná: „(1) Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem

ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten,
koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom
vždy. (2) V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti
prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo

zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.“
K tejto novelizácii neboli prijaté prechodné a záverečné ustanovenia.

18. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť
na ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

19. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo

zmenky mal ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava
platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako
takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa
na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil

až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá

umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch (ako je
opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy bolo možné dospieť aj k právnemu
záveru o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok.20. V tomto smere prijal svoje stanovisko k žalobným návrhom založeným na zmenke vo vzťahu
k ochrane spotrebiteľa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 01.12.2015, publikované pod č.
93/2015 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky, podľa ktorého: „Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť

predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených
námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu
neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,
je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné

preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v
rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

21. Súd prvej inštancie riešil v prvom rade splatnosť zmenky, ktorej nesprávnosť mala mať za následok
neplatnosť zmenky, no nezaoberal sa tým, či zmenka nevznikla na základe spotrebiteľského vzťahu tak,

ako odvolací súd opísal vo vyššie uvedených častiach odôvodnenia svojho rozhodnutia. Vzhľadom na
to a v spojení s právnym záverom odvolacieho súdu o nepreskúmateľnosti prvoinštančného rozhodnutia
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere, t. j. nariadi
pojednávanie, na ktorom vykoná dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so zmenkou, so

zmluvou č. 4094889 spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a exekučným spisom (ak bolo vedené exekučné
konanie), prípadne vykoná aj ďalšie potrebné dokazovanie. Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby
zodpovedalo vyššie uvedeným zákonným požiadavkám (§ 220 ods. 2 CSP). Zároveň rozhodne aj o
trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.

22. V dôsledku pripustenia čiastočného späťvzatia žaloby, zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a
zastavenia konania v tejto časti, predmetom konania zostalo zaplatenie zmenkovej sumy 772,53 eura,
zmenkového úroku 0,6 % denne zo sumy 772,53 eura od 29.06.2010 do zaplatenia, 6,00% ročného
úroku zo sumy 772,53 eura od 09.09.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny v sume 2,58 eura.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).