Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Blažena Szpyrcová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13Csp/14/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116215583
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116215583.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobkyne: X. K., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom S., X. I. Č.. XX právne zastúpená Mgr. Pavlom Kissom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s. so sídlom Košice, Garbiarska
2, IČO: 31690904 zastúpený JUDr. Irenou Sopkovou so sídlom Košice, Zborovská 1524/8, správkyňou
na výkon nútenej správy žalovaného v konaní o zaplatenie 1 667,68 Eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1 667,68 Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania
od 6.7.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. P r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok v sume 100 Eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 1 667,68
Eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 6.7.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a zároveň nahradiť jej trovy konania.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným dňa 22.1.2003 uzavrela poistnú zmluvu č. 4157600043
na produkt UDP-K kapitálové poistenie. Žalovaný v tom čase používal obchodné meno Prvá Česko-
slovenská poisťovňa a. s. Výška poistnej sumy pre prípad smrti bola stranami sporu dohodnutá na
30 000 Sk, t. j. v súčasnosti 995,82 Eur a pre prípad dožitia bola určená na sumu 32 159 Sk, t. j. v
súčasnosti 1 399,42 Eur. Poistná doba bola dohodnutá na 15 rokov s tým, že doba platenia poistného
bola dohodnutá na 10 rokov. Začiatok poistenia bol dohodnutý na deň 23.1.2003 a koniec poistenia na
23.1.2018. Výška poistného bola dohodnutá na 300 Sk mesačne, t. j. v súčasnosti 9,99 Eur mesačne.
Žalobkyňa neskôr pristúpila na zmenu poistnej zmluvy s tým, že pri nezmenených poistných sumách
platila mesačné poistné vo výške 20,08 Eur. Zmenilo sa aj číslo poistnej zmluvy na č. 4157690419.
Pravdepodobne pristúpila aj na zmenu poistných podmienok. Žalovaný jej minimálne raz ročne ku koncu
roka zasielal výpis jej finančného stavu na predmetnej poistnej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že k
31.12.2008 mala zostatok na účet 297,50 Eur. Za rok 2009 uhradila žalovanému 240,96 Eur (12 x 20,08
Eur), zrážky a výbery boli 117,51 Eur, výnosy 9,22 Eur a zostatok 132,67 Eur. Bilancia od začiatku
poistenia ku 31.12.2009 bola 430,17 Eur. Žalobkyňa poukázala na to, že takto roky platila dohodnuté
poistné vo výške 240,96 Eur ročne. V roku 2015 sa rozhodla predčasne ukončiť poistnú zmluvu. Urobila
tak písomne listom zo dňa 1.7.2015, ktorým žiadala súčasne o vyplatenie odkupnej hodnoty. Žalovaný
reagoval na tento jej list zaslaním tlačivo nárokového listu na výplatu odkupnej hodnoty a na zaslanie
poistky, čo žalobkyňa splnila. Žalovaný jej dňa 11.3.2016 oznámil, že na odkupnú hodnotu nemá nárok,pretože podľa žalovaného z § 804 OZ vyplýva, že odkupná hodnota nie je v každom type poistenia
právne garantovaná.
3. Žalobkyňa dňa 29.4.2016 oznámila žalovanému, že naďalej trvá na vyplatenie odkupnej hodnoty zo
zrušenej poistnej zmluvy. Žalobkyňa poukázala na článok 10 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok,
ktoré boli pripojené k poistnej zmluve uzavretej v roku 2003 a na článok 10 ods. 6 týchto Všeobecných
poistných podmienok.
4. Podľa článku 10 ods. 1 VPP, ktoré podpísala žalobkyňa v roku 2003, pri poisteniach s právom odkupu,
ak ide o poistenie s bežným poistným, ktoré trvalo minimálne dva roky a bolo zaplatené poistné za toto
obdobie, má poistník právo na zrušenie poistenia s výplatou odkupnej hodnoty, ak o to písomne požiada.
5. Podľa článku 10 ods. 6 VPP, pokiaľ to nie je pri danom type poistenia uvedené inak, stanovuje sa
odkupná hodnota poistenia takto:
-odkupnáhodnotajedo2rokovodpočiatkupoisteniapribežnompoistenínulová,vprípadejednorazovo
plateného poistného je vo výške 80 % Zillmerizovanej rezervy poistenia,
- odkupná hodnota po dvoch rokoch od začiatku poistenia až do 2/3 dojednanej doby poistenia je pri
bežnom poistení 70 % a pri jednorazovo platenom poistnom 85 % Zillmerizovanej rezervy poistenia,
- odkupná hodnota po 2/3 doby poistenia je pri oboch spôsoboch platenia poistného vo výške 95 %
Zilmerizovanej rezervy poistenia.
6. Podľa článku 10 ods. 4 VPP, poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka
obdržala.
7.Žalobkyňapoukázalaďalejnato,žezrušeniepoistkyzasielalažalovanejdňa2.7.2015,pretopovažuje
poistenie zrušené najneskôr dňa 5.7.2015 a tým je žalovaný v omeškaní s vyplatením odkupnej hodnoty
od 6.7.2015. Poistenie zrušila u žalovaného v roku 2015, pričom bola poistená 12 rokov z pôvodne
dohodnutých 15 rokov, teda poistenie zrušila po viac ako 2/3 poistnej doby, preto jej patrí odkupná
hodnota vo výške 95 % Zillmerizovanej rezervy poistenia.
8. Žalobkyňa na preukázanie svojho žalobného nároku predložila súdu poistnú zmluvu č. 4157600043
uzavretú so žalovaným dňa 22.1.2003, výpis z obchodného registra Okresného súdu Košice I, vložka
č. 470/V, oddiel: Sa, z ktorého vyplýva, že žalovaný vystupuje od 1.1.2009 pod obchodným menom
Rapif life životná poisťovňa, a. s., oznámenie žalovaného zo dňa 12.2.2010, bilanciu poistenia ku
dňu 31.12.2009, žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy adresovanú žalovanému dňa 1.7.2015, odpoveď
žalovaného na jej dožiadanie zo dňa 29.7.2015, žiadosť o vyplatenie odkupnej hodnoty adresovanú
žalovanému dňa 7.3.2016, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané Prvou Česko-
slovenskou poisťovňou Košice platné ku dňu 22.1.2003.
9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.8.2016 žiadal žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú. Uviedol, že žaloba vychádza z neúplného a tým aj z nesprávneho skutkového a právneho
stavu. Uviedol, že dňa 8.4.2008 pristúpil k transformácii pôvodnej zmluvy produktu UDP-K na poistenie
typu Euro Kapitál plus, čím sa menila nielen povaha poistenia, ale i poistné podmienky, ktoré sa vzťahujú
k poistnému produktu EKP. Uvedenú skutočnosť preukazujú podpisy žalobkyne na návrhu poistnej
zmluvy, Všeobecných poistných podmienkach z 21.5.2007, na zmluvných dojednaniach pre poistenie
Euro Kapitál plus z 1.1.2007 ako aj z návrhu na transformáciu poistnej zmluvy č. 4157600043 a zázname
o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4157690419. Uvedené listinné dôkazy boli
žalobkyňou podpísané v ten istý deň 8.4.2008 s tým, že poistné podmienky ako aj zmluvné dojednania
pre poistenie EKP jej boli osobne odovzdané. Zmena poistného produktu a k tomu nadväzujúca zmena v
zmluvných dojednaniach mal podľa žalovaného zásadný dopad na výpočet a nárokovateľnosť odkupnej
hodnoty. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa pristúpila k transformácii poistenia UDP-K na poistenie
EKP, jej poistenie sa stalo výlučne rizikovým. V prípade rizikového poistenia nie je odkupná hodnota
garantovaná, nakoľko sa v zmysle článku 8 úvodných ustanovení zmluvných dojednaní pre poistenie
EKP sa kapitálová hodnota znižuje o rizikové poistné čím sa rovná nule. Z kapitálovej hodnoty rovnajúcej
sa nule nemôže podľa vzorca výpočtu výšky odkupnej hodnoty vzniknúť odkupná hodnota, respektíve
odkupná hodnota sa rovná nule. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa nemá právo na
vyplatenie odkupnej hodnoty, pretože výpočet výšky odkupnej hodnoty sa nikdy nerovná zaplatenému
poistnému.10. Na uvedené vyjadrenie reagovala žalobkyňa písomným podaním zo dňa 6.10.2016. V tomto
vyjadrení uviedla, že ak by pripustila takýto výklad ustanovení zmluvných dojednaní aký podáva
žalovaný, potom by nikdy nikto nemohol mať vyplatenú odkupnú hodnotu a dokonca ani pri riadnom
ukončení zmluvy vznikom poistnej udalosti napríklad dožitím, pretože stále by to „výlučne rizikové
poistenie“ a hodnota na vyplatenie by bola nulová, keďže by sa kapitálová hodnota v zmysle
horeuvedeného článku vždy rovnala nule. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný jej síce oznámil, že
jej bude zrážať „rizikové poistné“ z kapitálovej hodnoty jej poistky, avšak neoznámila jej konkrétne a
dopredu v akej výške jej bude tento poplatok sťahovať ani konkrétnejší spôsob jeho výpočtu. Je len
logické, že ak by ako spotrebiteľka mala vedomosť pri uzavretí zmluvy, že síce bude platiť poistné, ale
celá výška ňou zaplateného poistného pôjde na rizikové poistné a v skutočnosti ostane výška kapitálovej
hodnoty jej poistky od počiatku nulová, nikdy by takúto zmluvu ako priemerný spotrebiteľ neuzavrela.
Tým, že žalovaný ju neinformoval pri uzavretí zmluvy o výške rizikového poistného respektíve o spôsobe
jeho výpočtu, považuje ustanovenia o rizikovom poistnom v zmluvných dojednaniach za neprijateľnú
zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Napriek požiadavke dôvery došlo k výraznej nerovnováhe
práv medzi ňou ako spotrebiteľkou a žalovanou na jej škodu. Ustanovenia o rizikovom poistnom sú teda
podľa žalobkyne v zmluvných dojednaniach pre poistenie Euro Kapitál neplatné. Žalobkyňa poukázala
na § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza, že za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa
nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Poukázala aj na § 53 ods. 5 citovaného zákona, že
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 12.12.2016 uviedol, že výška nároku, ktorou sa domáha
žalobkyňa nie je dôvodná, nemá oporu ani v zákone ani v poistných podmienkach a navrhol vypočuť
aktuára žalovaného H.. X. Q., ktorého účasť mal zabezpečiť na pojednávaní. Ďalej žalovaný mal
predložiť súdu ako boli použité peňažné prostriedky zo zrušenej poistnej zmluvy žalobkyne ako prvý
vklad do novej poistnej zmluvy a vyjadriť sa k transformácii poistnej zmluvy.
12. Na pojednávanie určené na deň 8.11.2017 sa žalovaný nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný
a svoju neúčasť vopred súdu neospravedlnil.
13. Na tomto pojednávaní žalobkyňa podala návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný sa na
určené pojednávanie na deň 8.11.2017 nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi
okolnosťami, pričom predvolanie obsahovalo poučenie o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti
rozhodnúť v spore rozsudkom pre zmeškanie.
14. Podľa ustanovenia § 274 CSP na pojednávanie rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na
návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak:
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bolo žalovaný poučení o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie,
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas vážnymi okolnosťami.
15. Podľa ustanovenia § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú
identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
16. Podľa ustanovenia § 277 ods. 2 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal
pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento
rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
17. Podľa ustanovenia § 277 ods. 3 citovaného zákona návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať
do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie
súd poučí.
18. Predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne na vyplatenie odkupného na zrušenej poistenej
zmluve.19. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 až 4 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktoré s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva
obsahuje najmä:
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzavrie poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.
20. Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvu tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť
len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť len pokiaľ je to na prospech
poisteného.
21. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1, 2, 3 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do
15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinností poistiteľa plniť.
22. Podľa ustanovenia § 816 OZ z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá
suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
23. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.1.2013, podľa
ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Vzhľadom k tomu, že v danom spore boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
podľa § 274 CSP, pričom nárok žalobkyne považoval súd za dôvodný, súd rozhodol rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1 667,68 Eur s 8,05 % ročným
úrokom z omeškania od 6.7.2015 do zaplatenia.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
28. Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala plný úspech vo veci, súd jej priznal právo na náhradu trov
konania proti žalovanému vo výške 100 %.
29. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 100 Eur súd rozhodol podľa
ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, pretože žalobkyňa je od poplatku
oslobodená, súd jej žalobe vyhovel, preto je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalovaný.Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné podľa §
356 písm. b) CSP okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Odvolanie možno podať len proti výroku o trovách konania a o
o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok v lehote
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.