Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/241/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313200253
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313200253.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: MUDr. Z. E., nar.
XX.XX.XXXX, N. XXX/X, H., zastúpená splnomocnenkyňou: STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská
25, Nitra, proti žalovanému: C. S., nar. XX.XX.XXXX, E. H. N. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovít
Štanglovič, Jarmočná 2264/3, Šaľa, o zaplatenie 58.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5C 71/2013-245 zo dňa 25. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 58.000 eur m e n
í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 58.000 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti uplatneného príslušenstva a v
závislom výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh zamietol a navrhovateľke (akt.
žalobkyni) uložil povinnosť zaplatiť odporcovi (akt. žalovanému) náhradu trov konania vo výške 6.960,-
eur a na účet právneho zástupcu odporcu (akt. žalovaného) náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

5.550,66 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 657 Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým,
že žalobkyňa v konaní tvrdila, že na základe telefonického dohovoru so žalovaným, tomuto na jeho účet
zaslala dňa 4.8.2011 sumu vo výške 11.000,- eur, dňa 18.8.2011 sumu vo výške 9.000,- eur, 8.9.2011
sumu vo výške 20.000,- eur a dňa 26.10.2011 poslala na účet pani R. sumu 18.000,- eur, t.j. poskytla
pôžičku vo výške 58.000,- eur. Žalovaný potvrdil, že so žalobkyňou uzavrel zmluvy o pôžičke, pokiaľ

ide o čiastky 11.000,- eur, 9.000,- eur a 20.000,- eur, pri ich uzatváraní však nevystupoval ako fyzická
osoba,aleakomanažérobčianskehozdruženiavmenetohtozdruženia,ktoráskutočnosťbolažalobkyni
známa. Z tohto dôvodu žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Krajský súd (v
zrušujúcom rozhodnutí - pozn. odvolacieho súdu) v odôvodnení konštatuje, že na žalobkyne spočívalo
dôkazné bremeno preukázať, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a to podľa jej
tvrdení ústne, preukázať teda ponuku a jej akceptáciu a reálny prevod peňazí. Žalobkyňa na toto svoje
tvrdenie poskytla ako dôkaz svoju výpoveď, výpovede ňou navrhnutých svedkov, kópiu príkazov na

úhradu a SMS komunikáciu medzi účastníkmi konania, prehlásenie jedného člena výkonného výboru
Volley Team Bratislava p. H. a kópie novinových článkov. Žalovaný na svoju obranu okrem svojej
výpovede a výpovede ním navrhnutých svedkov predložil kópie príjmových pokladničných dokladov
Volley Teamu Bratislava o prijatí peňazí od žalobkyne, daňové priznanie Volley Team Bratislava za rok2012 a súvahu k 31.2.2012, stanovisko členov výboru Volley Team Bratislava o rokovaniach o pôžičke
od navrhovateľky.
Súd na základe pokynu krajského súdu opätovne posúdil uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov

vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pokiaľ ide o
preukázanie pasívnej legitimácie žalovaného. Pokiaľ ide o výpoveď žalobkyne o tom, že k uzavretiu
zmlúv došlo ústne na základe telefonátov medzi ňou a žalovaným ako fyzickou osobou, žalovaný jej
tvrdenia o uzavretí jednotlivých zmlúv o pôžičke s ním ako fyzickou osobou poprel, pričom tvrdil, že
pri uzatváraní zmlúv ako manažér zastupoval Občianske združenie Volley team Unicef ako dlžníka.

Žalobkyňa ďalej tvrdila, že z doložených SMS je zrejmé, že pôžička bola poskytnutá fyzickej osobe. Súd
sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Žalovaný v správach, v ktorých odpovedá žalovaný, používa množné
číslovoformuláciách„abysmetidlhsplatiličonajskôr“,„sútotvojepeniazeamalismetiichdávnovrátiť“,
„ja nezabúdam, že som (sme) dlžný“, „sme dohodnutý, že ich vraciame“. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že v
predmetnej komunikácii žalovaný nikdy nepoprel, že finančná pôžička bola poskytnutá jemu ako fyzickej
osobe. Toto tvrdenie je v rozpore s komunikáciou zo dňa 18.5.2012, v rámci ktorej sa žalovaný ohradil

proti tomu, že peniaze boli poskytnuté jemu ako fyzickej osobe (žalobkyňa napísala : Sme sa dohodli, že
peniaze som požičala tebe. Žalovaný v reakcii uviedol: Prečo je problém, keď to F. zaplatí? Vieš predsa,
že to nebolo pre mňa! Žalobkyňa následne napísala: Mne je jedno kto to zaplatí. …. Je nepodstatné pre
koho to bolo, zaručoval si sa, že sa to vráti, ...). Súd ďalej poukazuje na správy žalobkyne z 8.8.2012
a 24.9.2012, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa sa na neho s výzvami na zaplatenie obracala ako na

managera, resp. uvádzala, že peniaze požičala „im“ (z 8.8.2012 - „Peniaze som Vám požičala na mesiac
nie rok. Po ich vrátení nechcem s vami a Vám podobnými ľuďmi mať nič spoločné. Úver Vám dajú, alebo
F., za tri dni bez potvrdení, ale s 8% úrokom.“ z 24.9.2012 - „Pri požičiavaní peňazí tiež F. nebol, a ty si
manager, takže daj termín.“). Pokiaľ ide o výpoveď svedka p. T., ten súdu sprostredkoval len opis jeho
rozhovoru so žalobkyňou, v ktorom mu mala povedať o úmysle požičať žalovanému vyššiu peňažnú

čiastku.Svedokpriuzatváranípôžičkynebol,kokolnostiamjejsamotnéhouzavretiasavyjadriťnemohol.
Svedkyňa p. F., zamestnankyňa žalobkyne uviedla, že počula, ako žalobkyňa rokovala so žalovaným
telefonicky o pôžičke a následne mala žalobkyňa realizovať prevody prostredníctvom internetbankingu.
Sama svedkyňa uviedla, že pri osobnej návšteve žalovaného u žalobkyne, sa žalovaný odmietol o
peniazoch so žalobkyňou v prítomnosti svedkyne rozprávať. Pri hodnotení výpovedí uvedených svedkov

súdvychádzalztoho,žesvedkoviamalilenjednostrannéačiastkovévedomostioprávnomvzťahu,ktorý
mal vzniknúť medzi žalobkyňou a žalovaným, a to len zo strany žalobkyne. Ich výpovede z tohto dôvodu
súd nepovažoval za dostatočné dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobkyne. Ďalšími listinnými dôkazmi
boli predložené príkazy na úhradu, pričom v priebehu konania bolo preukázané, že celková suma
40.000,- eur bola poukázaná na účet žalovaného a suma 18.000,- eur na účet svedkyne Z. R.. V tejto

súvislosti súd uvádza, že dlžník a veriteľ sa môžu v zmluve dohodnúť, že peniaze ako predmet pôžičky
budú poukázané na bankový účet nepatriaci dlžníkovi, ale inej osobe. Určenie iného bankového účtu,
ako patriaceho dlžníkovi, resp. iného sprostredkovaného spôsobu prenechania predmetu pôžičky, musí
byť výsledkom zhodného prejavu vôle zmluvných strán. Vzhľadom na uvedené, samotná skutočnosť,
že peňažné prostriedky neboli poukázané na účet občianskeho združenia, nie je dostatočným dôkazom

o tom, že zmluva o pôžičke nebola uzavretá s uvedeným občianskym združením, ale so žalovaným
ako fyzickou osobou. Žalovaný, svedkyňa R. aj svedok D. pred súdom zhodne uviedli, že uvedené
peňažné prostriedky predstavovali peňažnú pôžičku poskytnutú žalobkyňou občianskemu združeniu,
pričom poukázanie na účty iných osôb zdôvodnili lepšou možnosťou s prostriedkami v krátkom čase
disponovať. Súd dospel k záveru, že predpoklad reálneho nakladania dlžníkom - občianskym združením

- s požičanými peňažnými prostriedkami bol splnený momentom ich pripísania na účty dlžníkom
určených osôb. Z predložených príjmových pokladničných blokov a súvahy k 31.12.2012 vyplýva, že
pôžička zo strany žalobkyne je riadne evidovaná v účtovníctve občianskeho združenia. Ďalším listinným
dôkazom, ktorý žalobkyňa predložila na preukázanie svojich tvrdení je prehlásenie p. Q. H., z ktorého
však nemožno vyvodiť, že by výkonný výbor v priebehu roku 2011 neschvaľoval prevzatie pôžičky od

žalobkyne, ale len záver, že o tom uvedený člen výboru nemal vedomosť. Zo strany žalovaného bolo
predložené stanovisko ostatných 4 členov výkonného výboru, podľa ktorého sa pôžičky prerokúvali a
zároveň, že p. H. sa na rokovaniach zúčastňoval nepravidelne. Novinové články týkajúce sa finančných
ťažkosti Volley Teamu Bratislava a v nich citovaných vyjadrení o výške dlhov súd nepovažoval za
použiteľný dôkaz, keďže nie je možné overiť v akom kontexte uvedené vyjadrenia zazneli. Na základe

vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď súdu
nepreukázala, že medzi ňou a žalovaným ako fyzickou osobou došlo k uzavretiu zmlúv o pôžičke,
na základe ktorých mala žalovanému poskytnúť v dňoch 4.8.2011, 18.8.2011, 8.9.2011, 26.10.2011postupne sumu v celkovej výške 58.000,- eur. Vzhľadom k tomu súd návrh v celom rozsahu zamietol,
pričom ďalej nepovažoval za potrebné nezaoberať sa sporným termínom splatnosti pôžičiek.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., kde žalovaný ako vo veci úspešný
účastník má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni ako neúspešnému účastníkovi, kde trovy
žalovaného pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 3.480 eur (žalovaný
ho uhradil 30.6.2014) a súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu vo výške 3.480,-
eur, na zaplatenie ktorého bol žalovaný zaviazaný uznesením zo 16.4.2013 (súdny poplatok nebol

doposiaľ uhradený) a trov právneho zastúpenia vo výške 5.550,67 eur. Tarifná odmena za jeden úkon
bola stanovená v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl.“), a odvíjala sa od výšky
peňažného plnenia, ktorého sa právny služba týkala, t.j. zo sumy 58.000,- eur), a to vo výške 539,41
eur. Žalobkyni bola priznaná náhrada za nasledovné úkony advokáta: 18.3.2013 - písomné podanie na
súd - odpor §13a ods. 1 písm. c) - 539,41 eur, 20.5.2013 - účasť na pojednávaní §13a ods. 1 písm. d)

- 539,41 eur, 25.9.2013 - pís. podanie na súd - doloženie dôkazov §13a ods. 1 písm. c) - 539,41 eur,
30.9.2013 - účasť na pojednávaní §13a ods. 1 písm. d/ 539,41 eur, 19.2.2014- účasť na pojednávaní
§13a ods. 1 písm. d) - 539,41 eur, 7.4.2014- účasť na pojednávaní §13a ods. 1 písm. d) 539,41 eur,
29.5.2014 - pís. podanie na súd - odvolanie §13a ods. 1 písm. c) 539,41 eur, 25.4.2016 - účasť na
pojednávaní §13a ods. 1 písm. d) 539,41 eur, spolu 4.315,28 eur.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky má advokát právo na úhradu režijného paušálu vo výške jednej stotiny
výpočtového základu za každý úkon právnej služby, čo v roku 2013 činilo sumu 7,81 eur, v roku 2014
sumu 8,04 eur a v roku 2016 sumu 8,58 eur. Režijný paušál bol priznaný za 4 úkony vykonané v roku
2014 vo výške 4 x 7,81 eur, za 3 úkony v roku 2014 vo výške 3 x 8,04 eur a za 1 úkon v roku 2016 vo
výške 1 x 8,58 eur, spolu v sume 63,94 eur.

Podľa § 15 písm. a/ vyhlášky má advokát nárok na cestovné, ktoré bolo vyčíslené podľa § 16 ods. 4
vyhlášky v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 25.4.2016 za cestu Šaľa - Galanta a späť (12 km
x 2, spotreba paliva 8,6 l/100km, cena paliva 0,996 eur/l, amortizácia vozidla 0,183 Eur/km x 24 km),
vo výške 6,45 eur.
Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky má advokát nárok na náhradu za stratu času za cestu na pojednávanie, za

rok 2013 8 x polhodina á 13,01 eur za cestu Bratislava - Galanta vo výške 104,08 eur, za rok 2014 8 x
polhodina á 13,40 eur za cestu Bratislava - Galanta vo výške 107,20 eur, za rok 2016 2 x polhodina á
14,30 eur za cestu Šaľa - Galanta vo výške 28,60 eur.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného

predpisu. Nakoľko advokát doložil potvrdenie o tom, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu
náhrada sumy 20% DPH zo súčtu tarifnej odmeny a režijného paušálu, náhrady cestovného a náhrady
za stratu času (4.625,55 eur), vo výške 925,11 eur.
Účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia žalovaného predstavovali celkovo sumu 5.550,66 eur.
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 6.960 eur a na účet právneho

zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 5.550,66 eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenkyne v celom
rozsahu. Nesprávnosť napadnutého rozsudku vidí v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., pretože

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v celom konaní tvrdil, že
peniaze boli použité pre Občianske združenie Volley Team Unicef a žalobkyňa nemala dôvod rozporovať
toto tvrdenie, pretože nepátrala po informáciách na aký účel si žalovaný od nej peniaze požičal resp.
či on ich skutočne požičiaval ďalej tomuto občianskemu združeniu. Ak ich ďalej naozaj postúpil tomuto

občianskemu združeniu v ktorom bol funkcionárom je logické, že uvádzal osoby vracajúce pôžičku aj v
množnom čísle keď očakával vrátenie požičaných súm sebe a následne ich vrátenie žalobkyne, pričom
pochopiteľne nenamietala ak tvrdil, že budú peniaze priamo vrátené žalobkyne. Diskusia, do ktorej ju
začal žalovaný zaťahovať mohla preto v niektorých bodoch vyznieť ako diskusia medzi veriteľom a
viacerými dlžníkmi, ale s ohľadom na chronologický a obsahový rámec všetkých SMS správ nemôže

byť pochybnosť o tom, že poskytnutím pôžičky žalovanému bol založený výlučne vzťah medzi ním
a jeho osobou. Výpovede navrhnutých svedkov žalobkyne T., F. a H. súd vyhodnotil ako výpovede
svedkov nepriamych, ktoré majú len jednostranné a čiastkové vedomosti a preto boli nepostačujúce,
pričom výpovede svedkov navrhnutých žalovaným a to svedka D., R. a S. S. vyhodnotil ako výpovedepotvrdzujúce výpoveď žalovaného, hoci na rozdiel od svedkov navrhnutých žalobkyne, išlo o osoby
navzájom blízke, alebo blízke žalovanému, ktoré naviac boli absolútne nevierohodné pre zásadné
rozpory v ich výpovediach. Na tieto rozpory už poukázala vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa

18.07.2014. Ak súd preukazoval prečo mali byť peniaze poskytované na osobitný účet žalovaného
alebo na druhý ním označený účet, bolo jeho povinnosťou zdôvodniť aj prečo považoval za vieryhodné
tvrdenie žalovaného, že peniaze na jeho účet išli z dôvodu, aby mal prezident tímu ľahší prístup k ním
a podobne, keď toto občianske združenie malo účet v rovnakej banke ako žalobkyňa a jeho štatutárny
orgán mal nesporný prístup k tomuto účtu a nebol jediný dôvod nepoukázať potom tieto finančné

prostriedky priamo na účet občianskeho združenia. Súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa s
namietanými skutočnosťami zo strany žalobkyne, že predložený príjmový doklad zo dňa 26.10.2011 je
vystavený na ňou poskytnuté finančné prostriedky, keď peniaze z jej účtu žalobkyňou poukázané na
účet p. R. boli vybraté v dňoch 27.10. a 28.10.2011. Rovnako sa súd nevysporiadal ani s tvrdením
žalovaného, že peniaze obdržané od žalobkyne dňa 18.08.2011 nemohol vybrať a vložiť do pokladne
občianskeho združenia, pretože hneď nasledujúci deň ich poukázal do Českej republiky a iné peniaze

na účte nemal. Jednostranne súd vyhodnotil aj stanovisko štyroch členov výkonného výboru podľa
ktorého výbor rokoval o pôžičke aj od žalobkyne, čo však podľa súdu už nevadilo ako nepriamy dôkaz
o tom, že pôžička bola poskytnutá občianskemu združeniu. Žalobkyňa poukazuje na svoje vyjadrenie
zo dňa 18.07.2014 a žiada, aby toto bolo považované ako súčasť odvolania. Rozsudok je arbitrárny,
nepreskúmateľný, čo do dôvodov a jednostranne vyhodnocujúci len niektoré z dôkazov. Poukázala na §

132O.s.p.Zároveň poukázalaazopakovalaniektoréfakty.Vkonanípredsúdompreukázala,žepeniaze
neadresovala ani nedoručovala občianskemu združeniu, počas konania sa žalovaný bránil tvrdením, že
očastipôžičkyvovýške18.000,-eurnevedelatentoúčetneoznamoval,pričompravdivosťtohtotvrdenia
vyvracia jednak odpor kde tvrdí, že bol to on, kto označil dva účty a jednak aj vyjadrenie žalobkyne,
ktoré sú v zhode s jej konaním. Súd sa nevysporiadal resp. nezohľadnil rozpor v tom, že postupne si

žalovaný budoval dôkaznú situáciu tvrdeniami jemu blízkych osôb, ktoré si na viacerých miestach
si odporujú, ale listinným dôkazom, ktoré sú založené v spise napr. príjmový doklad na 8.000,- eur z
26.10.2011 a výpis z účtu p. R. za mesiac október 2011 str. 2. Súd sa s týmito rozpormi nevysporiadal.
Podľa žalobkyne je nevierohodné tvrdenie žalovaného, že peniaze by bez akejkoľvek písomnej zmluvy a
akejkoľvek zábezpeky poskytla občianskemu združeniu o ktorom vedela s istotou iba to, že je v hlbokom

finančnom deficite. Jedine osoba žalovaného predstavovala garanciu návratnosti a bola príčinou toho,
že peniaze poskytla bezúročne. Vôľou žalobkyne bolo poskytnúť pôžičku žalovanému a žalovanému ju
aj poskytla. Platobné miesta si žalovaný určil sám. Ani jedno z platobných miest nepatrilo občianskemu
združeniu a občianske združenie nemalo k predmetným bankovým účtom dispozičné oprávnenie. Súd
nemôže ponechať bez povšimnutia povinnosti občianskeho združenia ako daňovníka podľa zákona o

dani z príjmov a rovnako tak ako účtovnej jednotky podľa zákona o účtovníctve a je zrejmé, že žalovaný
v konaní nepreukázal žiadnym vierohodným dôkazom, že by už v čase poskytnutia pôžičky evidovalo
občianske združenie vo svojom účtovníctve záväzok voči osobe ako veriteľovi vo výške 58.000,- eur.
Preukázateľne a dodatočne vyhotovené, účelovo skreslené účtovníctvo a daňové priznanie nemôže
tvoriť reálny dôkaz preukazujúci tvrdenie žalovaného. Súd sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného

podľa ktorého len zastupoval pri rokovaniach o pôžičke občianske združenie so žalobkyňou ako osoba
oprávnená konať v jej mene. Je nepravdepodobné a v rozpore s povinnosťami štatutárneho zástupcu
občianskeho združenia, aby tento nemal možnosť operatívne disponovať peniazmi na bankovom účte
združenia a zdôvodnenie údajne lepšou možnosťou v krátkom čase disponovať s prostriedkami na iných
bankových účtoch i s ohľadom na totožný bankový subjekt nelogické, nevierohodné ale predovšetkým

nepreukázané. Podľa žalobkyni je nesporné, že peniaze poukázala na dva bankové účty označené
žalovaným a je nesporné, že peniaze jej žalovaný ani nik iný doposiaľ nevrátil. Ak má súd pochybnosti
o tom, či zmluvu o pôžičke uzatvorila so žalovaným potom v totožnej dôkaznej situácii nemôže mať
súd pochybnosti o tom, že nikdy nedošlo k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a
občianskym združením pre absenciu vôle z jej strany takúto zmluvu uzavrieť. Ani účelové a nepravdivé

tvrdenie kumpánov žalovaného D. a jeho družky R. nemôžu preukazovať opak a v tejto situácii potom
vzniká povinnosť toho, kto sa bezdôvodne obohatil obohatenie vydať podľa § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Odvolateľka je presvedčená, že ak odvolací súd vyhodnotí jednotlivé dôkazy musí mať za
preukázanie unesenie dôkazného bremena t.j. preukázanie, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo
k uzavretiu zmluvy o pôžičke, teda k preukázaniu oferty a jej akceptácie reálneho prevodu peňazí. K

takémuto záveru by mal dospieť aj z toho dôvodu, že pri tvrdení o dôkaznej núdzi žalobkyne uvádzal
okrem protichodných a preukázateľne nepravdivých výpovedí žalovaného navrhnutých svedkov kópie
príjmových pokladničných dokladov o prijatí peňazí od žalobkyne a daňové priznanie za rok 2012,
ktoré sú jednoznačne nesprávne, daňové priznanie bolo nesporne vyhotovené dodatočne a účelovo,naviac nepreukazuje od koho bol úver prevzatý. V napadnutom rozsudku opätovne nie sú tieto listinné
dôkazy vyhodnotené tak ako odvolací súd uvádzal vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Navrhuje preto,
aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, návrhu vyhovel a priznal náhradu trov konania. Pre prípad,

že sa odvolací súd stotožní s tvrdením o arbitrárnosti prvoinštančného rozhodnutia navrhuje napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K doručenému odvolaniu sa vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý sa s rozhodnutím súdu
prvej inštancie stotožňuje, považuje ho za správne, náležite odôvodnené, navrhuje napadnutý rozsudok

potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného
v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania,
aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými osobami - účastníkmi (§ 201

Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhovčasepodaniaodvolania,aktuálne§359Civilnéhosporového
poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku)

a že odvolatelia v odvolaní použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f)
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods.
1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 58.000 eur zmeniť v zamietajúcej časti uplatneného príslušenstva
a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovanému v sume 58.000 eur s príslušenstvom z
dôvodu poskytnutia uvedenej sumy ako pôžičky, ktorá mala byť uzatvorená medzi stranami ústne v
mesiacoch august, september a október 2011. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne je
predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil nárok žalobkyne.

9. Sporným medzi stranami sporu zostala v prvom rade otázka pasívnej legitimácie žalovaného. Súd
prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nie je
v spore pasívne legitimovaný.

10. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie

je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľomhmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004)

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby, veci rovnakého
druhu.

12. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť aj ústne,

konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú prenechanie veci na voľné nakladanie, teda
aj na spotrebovanie, druhovo (genericky) určené veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť
veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky nie
je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563
Občianskeho zákonníka).

13. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie
predmetupôžičky(peňazí)veriteľomdlžníkoviatobuďbezhotovostnýmspôsobomnaúčetdlžníkaalebo
odovzdaním krátkou cestou. Dokiaľ k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) nedôjde, medzi zmluvnými
stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (obdobne NS SR sp. zn. 5Cdo/55/1998, 3Cdo/325/2009).

14. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie veci.

15. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie súd rozhodne na základe
skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

16. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených

skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých

dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
Súd musí teda zo zákona preskúmať, či skutkové tvrdenia žalobkyne sú dôvodné, a pokiaľ ich žalobkyňa
v konaní jednoznačne nepreukáže, nemôžu sa na základe skutkového stavu uvedeného v žalobe
domáhaťzaplateniapožadovanejistinyspríslušenstvom.Vsporovomkonaní,kdestranystojaprotisebe
a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, aktuálne § 150 Civilného sporového
poriadku) a povinnosť dôkazná (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania
pred súdom prvej inštancie, aktuálne § 132 Civilného sporového poriadku) pre obe strany sporu sú teda
odlišné a celkom samostatné. Keďže potom v danom prípade žalobkyňa tvrdí, že žalovanému reálne
poskytla predmetné pôžičky, ktorú skutočnosť žalovaný popiera, na žalobkyni spočíva dôkazné bremeno

túto skutočnosť preukázať.

17. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa svoj nárok odôvodnila dohodnutými zmluvami o
pôžičkách medzi ňou a žalovaným na základe telefonických dohovorov vzhľadom na ich dobré vzťahy.
Žalobkyňa tvrdila, že so žalovaným postupne uzavrela zmluvy o pôžičke spolu na sumu 58 000 eur

a to tak, že na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktoré uviedol žalovaný zaslala dňa 04.08.2011 sumu
vo výške 11 000 eur, dňa 18.08.2011 sumu vo výške 9 000 eur, dňa 08.09.2011 sumu vo výške 20
000 eur a napokon na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX dňa 26.10.2011 sumu vo výške 18 000 eur.
Zároveň sa so žalovaným dohodla, že pôžička bude splatená jednorazovo a to v lehote jeden mesiac
od poslednej platby, teda do 26.11.2011. Žalovaný však pôžičku doposiaľ nevrátil. Žalobkyňa tvrdila, že

v čase uzavretia zmlúv o pôžičkách vystupoval žalovaný ako fyzická osoba a nie ako osoba oprávnená
konať v mene občianskeho združenia VOLLEY TEAM BRATISLAVA. Žalovaný tvrdil, že pri uzatváraní
zmlúv vystupoval ako manažér zastupujúci uvedené občianske združenie. Žalobkyňa poskytla pôžičku
žalovanému práve preto, že ho poznala a dôverovala mu, že pôžičku vráti, naopak občianskemuzdruženiu pôžičku poskytnúť nechcela, pretože mu nedôverovala. Prejavy vôle žalobkyne boli určité,
pretože určité boli ich obsahy. Prejavy vôle žalobkyne boli zrozumiteľné. Vôľa žalobkyne a aj prejavy
vôle preto smerovali k tomu, aby veriteľom pôžičiek bol žalovaný ako fyzická osoba. Pri posudzovaní

daných úkonov sa vychádza zo stavu, ktorý tu bol v čase ich uskutočnenia. Nie je možné preto prihliadať
na skutočnosti, ku ktorým došlo následne. Zo skutočnosti, že vypožičané sumy mali byť použité pre
činnosť a prevádzku občianskeho zduženia, nemožno dovodiť vôľu žalovaného uzavrieť zmluvy ako
osoba konajúca za občianske združenie, ide iba o motív konania žalovaného. O tom, že žalovaný konal
ako fyzická osoba podporne svedčí aj skutočnosť, že požiadal žalobkyňu, aby peniaze poslala na účet

patriaci žalovanému ako fyzickej osoby a v jednom prípade na účet tretej osoby, avšak ani v jednom
prípade peniaze neboli poukázané občianskemu združeniu.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázaním aj na SMS komunikáciu medzi stranami vyvodil záver, že
žalovaný nie je pasívne legitimovaný a to preto, že sa používa množné číslo, teda pôžičku má vrátiť
občianske združenie, je potrebné na druhej strane poukázať aj na takú komunikáciu, v ktorej žalovaný

uvádza, že si „bude musieť zobrať úver a vyriešiť to!“ Pokiaľ žalovaný používal množné číslo smerujúce
s osobám dlžníkov z pôžičiek, tak potom, ak požičané sumy následne poskytol občianskemu združeniu
a očakával ich vrátenie od občianskeho združenia, je logické aj požívanie množného čísla pokiaľ ide o
osobu dlžníka. Pokiaľ však ide o celkové hodnotenie SMS komunikácie (len jej prepis je na 10 stranách),
je zo strany žalobkyne niekedy emotívna, pretože situáciu vnímala miestami až zúfalo, ide však už len

o okolnosti ku ktorým došlo následne, po poskytnutí pôžičiek.

19. Žalobkyňa poukázala, že finančné prostriedky vložila na dva účty a to účet žalovaného č.
XXXXXXXXXX/XXXX na ktorý bola žalobkyňou poukázaná suma 40.000 eur a účet patriaci tretej osobe
p.R..XXXXXXXXXX/XXXX,naktorýžalobkyňapoukázalasumu18.000eur.Zvykonanéhodokazovania

vyplynulo, že čísla účtov žalobkyni uviedol žalovaný. Pokiaľ žalovaný neskôr v konaní uvádzal, že pri
dohodovaní sumy 18.000 eur nebol, v tomto smere ide o tvrdenie žalovaného, ktoré je v rozpore s
inými jeho tvrdeniami, z ktorých vyplýva, že oba bankové účty označil žalovaný. Tieto svoje rozporuplné
tvrdeniažalovanýnevysvetlilžiadnymspôsobom.Pretosúdvychádzalztvrdenia,ktoréžalovanýuvádzal
ako prvé.

20. Pokiaľ ide o sumu 18.000 eur, ako bolo už uvedené vyššie, je potrebné zmluvu o pôžičke považovať
za reálnu zmluvu, teda vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky. Pri peňažnej pôžičke nemožno vylúčiť, aby sa zmluvné strany dohodli, že predmet
pôžičky bude prevedený na účet tretej osoby, pokiaľ sa na tom strany dohodli. Uskutočnením prevodu

je potom splnená podmienka prenechania predmetu pôžičky dlžníkovi podľa § 657 Občianskeho
zákonníka. Z uvedených dôvodov preto žalovaný je pasívne legitimovaný aj pokiaľ ide o vrátenie sumy
18.000 eur.

21. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvami o pôžičkách prenechala žalobkyňa ako veriteľ

žalovanému ako dlžníkovi sumu 58.000 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutú sumu vrátiť. Teda medzi
stranami sporu došlo k dohode o prenechaní druhovo určených vecí (v danom prípade sumu 58.000
eur), vrátenie vecí rovnakého, dočasnosť prenechania a faktické odovzdanie žalovanému. Žalovaný
požičanú sumu 58.000 eur doposiaľ nevrátil.

22. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol v časti uplatnenej istiny
58.000 eur, nerozhodol vecne správne, preto odvolací súd s použitím § 388 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v časti istiny bez potreby zopakovania dokazovania na odvolacom súde, keďže vyhodnotenie
dôkazov prvoinštančným súdom je po právnej stránke nesprávne, zmenil tak, že žalovanému uložil
povinnosť žalobkyni sumu 58.000 eur.

23. Žalobkyňa si okrem istiny uplatňovala aj príslušenstvo - úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 58.000 eur od 27.11.2011 do zaplatenia. Žalobkyňa tvrdí, že so žalovaným sa dohodla, že pôžička
bude jednorázovo splatená v lehote jeden mesiac od poslednej platby, teda do 26.11.2011. Žalovaný na
druhej strane tvrdil, že pri dohodách o pôžičkách bola dohodnutá lehota splatnosti 5 rokov týchto pôžičiek

od poslednej platby, ktorú uskutočnila žalobkyňa. Vzhľadom na rozpor tvrdení a skutočnosť, že súd
prvej inštancie sa splatnosťou pôžičiek nezaoberal v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd nemal inú
možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie v časti uplatneného príslušenstva zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).24. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude posúdiť uplatnený nárok na zaplatenie príslušenstva - úrokov
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 58.000 eur od 27.11.2011 do zaplatenia, následne o

tejto zrušenej časti opätovne vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s
ustanovením § 220 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odôvodniť.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

26. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).