Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/63/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611010148
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5611010148.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Juraja Lukáča a prísediacich
Drahomíra Hollého a Ľudovíta Surovčeka na hlavnom pojednávaní dňa 7. 12. 2016 v Liptovskom
Mikuláši takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný
X. Š. K. M. V. A. H. , nar. XX. X. XXXX v K., bytom K., I. XX,
nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že

1. obžalovaný X. Š. ako predajca firmy Spirit Slovakia s.r.o. Dúbravská cesta č. 2 Bratislava v presne
nezistenom čase opatril originálom firemnej pečiatky príjmové pokladničné doklady, na základe ktorých:
a/ 18.6.1996 vo firme Randa a spol. Jánošíkova Č. 20 Žilina prevzal
7.000,-Sk v hotovosti ako platbu za dodaný tovar,

b/ 27.6.1996 vo firme Rodina Úvažie Č. 10 Bytča prevzal 6.600,- Sk
ako platbu za dodaný tovar,
c/ 18.7.1996 vo firme UMG s.r.o. Jaltská Č. 2 Košice prevzal 12.284,-Sk v hotovosti ako platbu za
dodaný tovar,
d/ 12.8.1996 vo firme UMG S.LO. Jaltská Č. 2 Košice prevzal 20.000,- Sk v hotovosti ako platbu za
dodaný tovar,
e/ 21.8.1996 vo firme Rodina Úvažie č. 10 Bytča prevzal 3.215,20 -Sk v hotovosti

ako platbu za dodaný tovar,
f/ 9.9.1996 vo firme Randa a spol. Jánošíkova č. 20 Žilina prevzal 471,50 Sk v hotovosti ako platbu
za dodaný tovar,
g/ 10.9.1996 vo firme UMG s.r.o. Jaltská Č. 2 Košice prevzal 7.000,- Sk
v hotovosti ako platbu za dodaný tovar, pričom prevzaté peniaze ani v jednom prípade neodviedol do
pokladne svojho zamestnávateľa, ale tieto použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil škodu spoločnosti

Spirit Slovakia spol. s r.o., so sídlom Dúbravská cesta č. 2, Bratislava, po zmene sídla Gercenova 6/A,
Bratislava, IČO: 31 318 835, vo výške 56.570,70 Sk (1.877,80 eur),

2. obžalovaný X. Š. ako predajca firmy Spirit Slovakia s.r.o.Dúbravská č. 2 Bratislava 30.9.1996 prevzal
v sídle firmy 5 ks hodiniek zn. Tissot za účelom ich predaja prostredníctvom firmy jeho otca D.. E.
Š., tovar mu však nedodal, hodinky predal neznámym odberateľom a tržbu si ponechal pre seba, čím
spôsobil škodu spoločnosti Spirit Slovakia spol. s r. o., so sídlom Dúbravská cesta č. 2, Bratislava, po

zmene sídla Gercenova 6/A, Bratislava, IČO: 31 318 835 vo výške 32.980,-Sk (1.094,74 eur),3. obžalovaný X. Š. ako obchodný zástupca firmy DEL-REY, s.r.o. so
sídlom v Bratislave Ulica Kočánkovej Č. 153 2.4.1997 v predajni TINA-móda v Liptovskom Mikuláši

prevzal v hotovosti 17.428,-Sk ako platbu za dodaný tovar podľa faktúry Č. 970081, ale dňa 4.4.1997
zamestnávateľovi odviedol len 7.428,-Sk a 10.000,-Sk si neoprávnene ponechal pre seba, čím spôsobil
škodu spoločnosti DEL-REY s. r. o., po zmene obchodného mena OTTO BERG, s. r. o., so sídlom
Patrónska cesta č. 16, Bratislava, po zmene sídla Digital Park II, Einsteinova 23, Bratislava, IČO: 35
754 745, vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur),

4. v presne nezistený deň v apríli 1997 v Liptovskom Mikuláši po vzájomnej
dohode s právoplatne odsúdeným X. A. uviedli do omylu D.. L. C. - spolumajiteľa firmy YALE - Združenie
so sídlom v Závažnej Porube, okres Liptovský Mikuláš tak, že obžalovaný X. Š. ako obchodný zástupca
firmy DEL-REY s.r.o. Bratislava predstavil právoplatne odsúdeného X. A. pod menom D.. P. G. -majiteľ
spoločnosti UNI-MAG, Štefánikova ulica Č. 17, Bratislava, ktorý je známy v podnikateľských kruhoch

ako dobrý obchodník, jeho firma včas platí platby za dodaný tovar, hoci obaja vedeli, že to nie je pravda,
pretože firma UNI-MAG neexistovala, na základe čoho D.. L. C. uzavrel s X. A.Q. alias D.. P. G. dohodu
o obchodných podmienkach, v ktorej dohodli odber džínsových pánskych a dámskych nohavíc v počte
1000 až 1500 ks mesačne s
účinnosťou od 1.5.1997 a podľa tejto zmluvy obžalovaný X. Š. prevzal v mene firmy UNI-MAG s.r.o.

Bratislava 18.4.1997 tovar v hodnote
37.852,-Sk, 7.5.1997 tovar v hodnote 225.640,-Sk a 2.6.1997 na telefonickú
žiadosť obžalovaného X. A. alias D.. P. G. bol vydaný tovar nezistenej osobe v hodnote 308.642,-Sk,
ktorý tovar obaja rozpredali
a peniaze použili pre vlastnú potrebu, čím spôsobili škodu VALE - Združeniu so sídlom Závažná Poruba

Hlavná ulica Č. 21, okres. Liptovský Mikuláš, vo výške 572.134,-Sk (18.991,37 eur),

5. obžalovaný X. Š. v presne nezistený deň koncom mesiaca september
1997 uviedol do omylu pracovníka firmy OZETA odevné závody a. s. Trenčín
tak, že sa mu predstavil pod menom X. Š. - obchodný managér

spoločnosti Cibotex Bodrocká Č. 20 Bratislava a súčasne predložil sfalšovaný
živnostenský list Č. ŽO 5813/92/Já, vizitky firmy na jeho meno, na základe
čoho bola s ním uzavretá dohoda o obchodných podmienkach na rok 1997 a
obžalovaný súčasne vystavil objednávku podľa uzavretej dohody na odber
tovaru, v hodnote 1.071.563,70 Sk a 29.9.1997 prevzal na faktúru č.191311

textilný tovar v hodnote 696.303,-Sk, 9.10.1997 prevzal na faktúru č. 200511
textilný tovar v hodnote 375.260,-Sk, za ktorý doposiaľ nezaplatil, tovar
rozpredal a peniaze použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil škodu spoločnosti
OZETA odevné závody a.s. Trenčín v konkurze, Veľkomoravská Č. 9, Trenčín vo výške 1.071.563,70-
Sk (35.569,40 eur),

6. obžalovaný X. Š. 21.10.1998 v Trnave vylákal od P. J.
120.000,-Sk pod zámienkou kúpy osobného motorového vozidla pre neho a
asi o dva dni vylákal od P. J. ďalších 30.000,-Sk pod podmienkou, že
vozidlo bude mať kompletnú výbavu, hoci vedel, že osobné motorové vozidlo

nezabezpečí a peniaze použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil škodu P.
J., trvale bytom K., O. R. Č.. XX, vo výške 150.000 -Sk (4.979,09 eur),

7. obžalovaný X. Š. v presne nezistený deň v januári 1999 v Starom Tekove
navrhol D.. X. O. spoločné podnikanie v oblasti predaja

konfekcie do Nemecka a za tým účelom od neho vylákal pôžičku peňazí
v celkovej sume 250.000,-Sk, ktorú sumu prevzal 3.2.1999 podľa písomne
uzavretých zmlúv z 1.2.1999 na sumu 100.000,-Sk a z 2.2.1999 na sumu
150.000,-Sk, ktoré mal vrátiť 1.3.1999, 17.2.1999 pod zámienkou spoločného obchodu v oblasti
veľkoobchodného predaja bielej techniky vylákal od D.. X.

O. 100.000,-Sk, dňa 25.2.1999 pod zámienkou spoločného
podnikania v oblasti stavebného materiálu vylákal od neho 130.000,-Sk, ktorú sumu sa zaviazal vrátiť do
15.3.1999,hocivedel,žeanivjednomprípadespoločnépodnikanieneuskutoční,peniazepoškodenému
nevrátil v dohodnutej lehote, pretože tieto použil pre vlastnú potrebu a následne 10.5.1999 vylákal odD.. X. O. sumu 63.000,-Sk pod zámienkou splatenia faktúry za bielu techniku, ktorú sumu mal vrátiť
11.5.1999, pričom poškodeného ubezpečoval, že po zaplatení faktúry mu bude môcť vrátiť peniaze z
predchádzajúcich pôžičiek, čo nebola pravda, čím spôsobil škodu D.. X. O., trvale bytom Q. K. R. P.. A.

Č.. XX, výške 543.000,-Sk (18.024,30 eur),

8. obžalovaný X. Š. 23.3.1999 v Hoteli EDEN na Ulici Winterovej v
Piešťanoch a dňa 26.3.1999 v Hoteli KYJEV v Bratislave pod zámienkou
kúpy textilného tovaru z firmy OZETA odevné závody a. s. Trenčín a

následného výhodného predaja tovaru obchodnému partnerovi B.
V., F. XX/X Z. v SRN, vylákal od D..
F. G. 17.000,-DM s tým, že mu peniaze vráti s dohodnutou
províziou v priebehu apríla 1999, čo nebola pravda, pretože tovar nenakúpil, ani s obchodným partnerom
predaj nedohodol, peniaze použil pre vlastnú potrebu a spôsobil tak škodu D.. F. G., trvale bytom B. J.
L. Č.. XXX/XX, vo výške 388.331,- Sk (12.890,23 eur),

9. obžalovaný X. Š. pod falošným menom X. A. - majiteľ firmy Parex so sídlom Bojničky č. 180, okres
Hlohovec11.11.1999,vobchodnomstrediskuMatadora.s.PúchovnaKopčianskejulicič.14vBratislave
uzavrel kúpnu zmluvu č. 1/4/3/99/0749-64/99/Z na dodávku autoplášťov v hodnote 277.778,-Sk a
15.11.1999 podľa dojednaných podmienok chcel prevziať tovar, za ktorý nemal v úmysle zaplatiť,

avšak po zistení, že firma, pod ktorou obžalovaný vystupoval, neexistuje, mu tovar nebol vydaný, čím
by v prípade prevzatia tovaru spôsobil škodu spoločnosti Matador a.s., po zmene obchodného mena
MATADOR HOLDING a. s., so sídlom Terézie Vansovej 1054/45, Púchov, po zmene sídla Streženická
cesta 45, Púchov, IČO: 36 294 268, vo výške 398.272,80-Sk (13.220,24 eur),

10. obžalovaný X. Š. 13.12.1999 v Starom Tekove vylákal od Š. O.
20.000,-Sk pod zámienkou, že po zaplatení tejto sumy bude schopný vyplatiť
aj s úrokmi jeho synovi D.. X. O. dlžných 543.000,-Sk, v ten deň
vystavil v Q. Q. a.s. Bratislava, filiálke Karloveská 32,
Bratislava, prevodný príkaz z jeho účtu XXXXXXXXXX/XXXX na sumu

2.915.000,-Sk na účet D.. X. O. č. XXXXXXXXXX/XXXX, hoci vedel, že
na účte má len sumu 69,50-Sk a prevod nebude možné uskutočniť a dňa
14.12.1999 predložil poškodenému fiktívny výpis z účtu o prevode peňazí a
vylákal od neho ďalších 500,-DM, následne 14.1.2000 opätovne vylákal od
D.. X. O. 14.000,-Sk pod zámienkou zabezpečenia odblokovania

predchádzajúceho prevodu finančných prostriedkov v banke, o ktorých vedel,
že ich poškodený neobdržal, pretože mu banka zablokovala účet a ktoré mal
vrátiť 21.1.2000, čo nebola pravda, pretože obžalovaný nemal finančné
prostriedky na účte a získané peniaze použil na iné účely, čím spôsobil škodu
Š. O., trvale bytom Q. K. R. P.. A. Č.. XX, v sume

30.802,50 Sk (1.022,46 eur) a D.. X. O., trvale bytom Q. K., R. P..A. Č.. XX, v sume 14.000,-Sk (464,71
eur),

t e d a

v bode 1/, 2/
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie malú,
v bode 3/
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú,
v bode 4/

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil takým činom značnú škodu,
v bode 5/
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil takým činom značnú škodu,

v bode 6/
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil takým činom škodu nie malú,
v bode 7/, 8/na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil takým činom značnú škodu,
v bode 9/, 10/

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil
v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na
cudzom majetku väčšiu škodu, pričom v bode 9/ k dokonaniu trestného činu nedošlo a v bode 10/ k
dokonaniu trestného činu došlo,

č í m s p á c h a l

v bode 1/, 2/
pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Trestného zákona (účinného do 31. 12. 2005)
v znení zákona č. 248/1994 Z. z.,

v bode 3/
trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 Trestného zákona (účinného do 31. 12. 2005) v znení zákona
č. 248/1994 Z. z.,
v bode 4/, 5/

pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. l, 3 písm. b/
Trestného zákona (účinného do 31. 12. 2005) v znení zákona č. 248/1994 Z. z., pričom v bode 4/
vspolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona (účinného do 31. 12. 2005),

v bode 6/

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Trestného zákona (účinného do 31. 12. 2005) v znení zákona
č. 248/1994 Z. z.,
v bode 7/, 8/
pokračovací trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 písm. b/
Trestného zákona (účinného do 31. 12. 2005) v znení zákona č. 248/1994 Z. z.,

v bode 9/, 10/
pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. l, 2 Trestného zákona (účinného od 1. 1. 2006), pričom
v bode 9/ v štádiu pokusu podľa 14 ods. 1 Trestného zákona (účinného od 1. 1. 2006),

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 250 ods. 3, § 35 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005) v znení zákona č. 248/1994 Z.

z. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005) súd zaraďuje obžalovaného na výkon
trestu odňatia slobody do I. (prvej) nápravno-výchovnej skupiny.

Podľa § 228 ods. 1 Tr. poriadku (účinného do 31. 12. 2005) súd u k l a d á obžalovanému povinnosť
nahradiťškodupoškodenýmspoločnosti SpiritSlovakiaspol.sr.o.,sosídlomGercenova6/A,Bratislava,
IČO: 31 318 835 vo výške 2.972,54 eur, spoločnosti OTTO BERG, s. r. o., so sídlom Digital Park II,
Einsteinova 23, Bratislava, IČO: 35 754 745, vo výške 331,94 eur, Jurajovi Rehákovi, nar. 29. 11. 1968
v Bratislave, bytom Trnava, Hlavná č. 12, vo výške 4.979,09 eur a D.. F. G., nar. X. X. XXXX v Z. B.,

bytom B., J. L. Č.. XXX/XX, vo výške 12.890,23 eur.Podľa § 229 ods. 1 Tr. poriadku (účinného do 31. 12. 2005) súd o d k a z u j e poškodeného D..
L. C., nar. XX. X. XXXX v B. B., bytom E. F., Q. XXX/X, s nárokom na náhradu škody na konanie o
občiansko-právnych veciach.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala dňa 24. 7. 2001 na obvinených X. Š. a
X. A. obžalobu na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Trestná vec bola pôvodne
vedená pod sp. zn. 2T/74/2001.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/74/2001 vyhláseným na hlavnom pojednávaní

dňa 23. 3. 2011 súd vylúčil trestnú vec obžalovaného X. Š. na samostatné konanie, ktorá je vedená pod
sp. zn. 2T/63/2011.

V zmysle prechodného ustanovenia § 564 ods. 3 Trestného poriadku súd vykonal trestné konanie podľa
Trestného poriadku účinného do 31. 12. 2005 (Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom), keďže

obžaloba bola podaná na súd pred nadobudnutím účinnosti Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z.
z.).

Súd vykonal hlavné pojednávanie nariadené v dňoch 5. 12. - 7. 12. 2016 v neprítomnosti obžalovaného,
keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky podľa § 202 Trestného poriadku. Obžalovaný

výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie nariadené v uvedenom období, vykonalo v jeho
neprítomnosti.

Z dôvodu vykonania hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, boli prečítané zápisnice o
jeho výpovedi z prípravného konania zo dňa 22. 8. 2000, 7. 12. 2000 a 3. 5. 2001. Dňa 22. 8. 2000

a dňa 3. 5. 2001 obžalovaný k veci nevypovedal. Pri výsluchu dňa 7. 12. 2000 využil svoje právo na
odopretie výpovede vo vzťahu k obvineniu zo dňa 24. 7. 2000 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods.
1, 2 Trestného zákona. K bodu 1 uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 28. 4. 2000 za trestný čin
sprenevery podľa § 248 ods. 1 Trestného zákona uviedol, že je pravda, že sumu 2 000,- Sk, 1 500,- Sk
aj 4 000,- Sk prevzal, avšak tieto peniaze použil ako náklady firmy na služobných cestách, a to benzín a

ubytovanie. Po každom návrate zo služobnej cesty bolo jeho povinnosťou vyúčtovať peniaze, nakoľko by
neboldostalžiadneinépeniazenaďalšiuslužobnúcestu.Nemohlosastať,žebezvyúčtovaniapredošlej
služobnej cesty dostal peniaze na nasledujúcu služobnú cestu. Vždy predkladal bločky za benzín a
ubytovanie. Ak bolo treba, tak peniaze vrátil. Vo vzťahu ku bodu 2 uznesenia poprel, že by nezisteným
spôsobom opatril originálnou firemnou pečiatkou príjmový pokladničný blok. Ako zamestnanec firmy

Spirit mal ako každý iný zamestnanec prístup k pečiatke s tým, že pokladničné bločky už boli vopred
orazené firemnou pečiatkou. To, či vo firme Randa a spol. s. r. o., Žilina, prevzal sumu 7 000,- Sk dňa
18. 6. 1996 si nespomenul. Ak ju prevzal, tak ju určite vyúčtoval vo firme Spirit. Rovnako to bolo aj v
ďalšíchprípadochuvedenýchvbode2uznesenia.Vzhľadomnaodstupčasusinespomínalnajednotlivé
prípady prevzatia peňazí. V uvedenej firme robil obchodného zástupca, jeho pracovnou náplňou bolo

ponúkať komodity. Bol oprávnený preberať aj hotovosť uvedených firiem. K bodu 3 uznesenia uviedol,
že je pravdou, že prevzal od firmy Spirit 5 kusov náramkových hodiniek zn. Tissot k predaju pre D.. E. Š.
jeho otca. Urobil to preto, lebo v tom čase mu nebola vyplatená mzda a potreboval si privyrobiť nejaké
peniaze. Hodinky boli odpredané firme v Nových Zámkoch, o čom doklad odovzdal do firmy Spirit, takže
firma vedela, kde sa hodinky nachádzajú. Rozdiel v sume medzi ním kupovanou cenou a cenou, za ktorú

hodinky predal v Nových Zámkoch, si chcel ponechať ako náhradu za nevyplatenú mzdu. Nespomenul
si, aká firma v Nových Zámkoch to bola. S firmou Spirit bol dohodnutý, že cez otca odpredá hodinky a
za odpredaj si môže ponechať províziu. Takto bol dohodnutý asi s pani G., lebo vtedy bola majiteľkou
firmy. Poverenie na preberanie záloh - platieb za dodaný tovar firmám mu dala pani G., nevedel uviesť,
akým spôsobom.

V prípade svedkov, ktorí boli predvolaní na hlavné pojednávanie a na ktoré sa neustanovili, bola
prečítaná zápisnica o ich výpovedi z prípravného konania. Vzhľadom na značný časový odstup od
spáchania skutkov súd nepovažuje osobný výsluch uvedených svedkov za potrebný. Prokurátorka s
uvedeným postupom súhlasila. Súhlas obžalovaného nebol potrebný, pretože sám požiadal, aby sa

hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti a o tejto skutočnosti bol poučený v predvolaní(§ 211 ods. 1 Trestného poriadku). V prípade ostatných svedkov, ktorí neboli predvolaní na hlavné
pojednávanie, boli so súhlasom prokurátorky a obžalovaného prečítané zápisnice o ich výpovediach z
prípravného konania, keďže súd nepovažoval ich osobný výsluch za potrebný.

Svedok J. Č. v prípravnom konaní vypovedal, že firma Spirit Slovakia, s. r. o., sa zaoberala
distribúciou švajčiarskych hodín a luxusných písacích potrieb. V čase, keď prišiel do firmy, obžalovaný
tam už nepracoval. Osobne sa nestretli a nepozná ho. Nadriadení obžalovaného boli pani G. a pán A..
Obžalovaný pracoval ako obchodný zástupca firmy, mal za úlohu zabezpečovať obchodný kontakt so

zákazníkmi a zabezpečovať priamy predaj tovaru.

Svedkyňa F.. L. G. v prípravnom konaní vypovedala, že vo firme Spirit Slovakia, s.r.o. pracovala ako
obchodná riaditeľka. Zamestnancom uvedenej firmy bol aj X. Š., ktorý zastával funkciu predajca. Jeho
pracovnou náplňou bolo komplexné vypracovanie obchodných prípadov, od prejednania technického
a komerčného vyjasnenia, uzatvorenia obchodného prípadu, dojednania prepravy až vlastne po jeho

ukončenie. Jeho úlohou bolo zbierať objednávky, pripraviť tovar, prípadne zabezpečiť dopravu a
odovzdanie faktúry. Ak išiel tovar poštou spoločne s faktúrou, vtedy už nemal s obchodným prípadom nič
spoločné. Ak tovar odovzdal osobne, tak osobne aj faktúru. V jeho pracovnej náplni nemal preberanie
peňazí od zákazníka, tieto mali ísť výlučne cez banku. Jediný spôsob, keď sa v hotovosti inkasovali
peniaze,bolvtedy,akzákazníksámosobneprišieldofirmyaprevzal azakúpiltovarpriamovpriestoroch

firmy. V tomto prípade platba išla cez registračnú pokladňu. Obžalovaný si pred služobnými cestami z
pokladne prevzal zálohy - dňa 24. 5. 1996 sumu 1.500,- Sk, 17. 5. 1996 sumu 2.000,- Sk a 3. 7. 1996
sumu 4.000,- Sk. Použitie prevzatej zálohy nevyúčtoval. Mal povolenie preberať platby od klientov vo
výnimočných prípadoch, ak mal klient takú požiadavku. Na jednej z pracovných porád zistila, že firma
UMG Košice svoju pohľadávku dlhšiu dobu nezaplatila a keďže Š. nebol vo vymáhaní úspešný, osobne

kontaktovala spomenutú firmu. Keď tam zavolala, oznámili jej, že oni už čiastočne faktúru zaplatili v
hotovosti Š., z čoho vyplýva, že Š. prevzal peniaze, sfalšoval príjmový doklad, ktorý bol vystavený
ručne a nie registračnou pokladňou a peniaze neodovzdal. Je pravdou, že každý mal prístup k firemnej
pečiatke, čisté príjmové doklady neboli nikdy vopred opečiatkované. K prevzatiu hodiniek zn. Tissot Š.
uviedla, že niekedy v auguste 1996 prišiel za ňou Š. s tým, že má záujemcu o kúpu 5 ks uvedených

hodiniek. Svedkyňa dala povolenie, aby E., ktorý bol zodpovedný za predaj hodiniek, zo skladu vydal
5 ks hodiniek. Š. protokol prevzal a podpísal, pričom sľúbil, že hodinky budú zaplatené v 33. týždni a
uviedol, že ich chce zakúpiť jeho otec, ktorý má firmu v Trenčíne. Keďže hodinky neboli zaplatené v
stanovenom termíne, Š. požiadal svekyňu, aby bola vystavená faktúra na firmu jeho otca. Z tohto dôvodu
bola dňa 30. 9. 1996 vystavená ich firmou faktúra na sumu 32.980,- Sk, pričom všetky potrebné údaje do

faktúry uviedol Š. ústne. Nakoľko faktúra nebola uhradená, kontaktovala E. Š., ktorý uviedol, že žiadne
hodinky od syna X. neprevzal a nemá žiadnu firmu pod uvedeným IČO. Po zistení, že chýbajú peniaze,
Š. prisľúbil, že všetko vyrovná a vráti.

Svedok D.. V. A. v prípravnom konaní vypovedal, že vo firme Spirit s. r. o. zastával funkciu

ekonomického riaditeľa od mája 1996 do júla 1998. V tom čase tam pracoval aj X. Š. vo funkcii
obchodného zástupcu. Jeho úlohou bolo získavať klientov pre firmu, udržiavať s nimi kontakty,
dopĺňať predajne tovarom podľa objednávok a vymáhať pohľadávky od zákazníkov. Mal na starosti
predaj značkových pier. Obžalovaný nemal povolenie preberať platby v hotovosti od zákazníkov. Tieto
prebiehali bezhotovostne. Jedine v prípade nákupu vo firme bolo možné zaplatiť hotovosťou cez

registračnú pokladňu. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či obžalovaný prevzaté platby odovzdal do firmy. K
pečiatke firmy nemal obžalovaný voľný prístup, avšak v niektorých prípadoch v súvislosti s výkonom jeho
pracovných povinností k nej prístup mal. Svedok nemal vedomosť o vopred opečiatkovaných čistých
príjmových pokladničných dokladoch.

Svedkyňa T. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v Spirit Slovakia pracuje ako administratívny
pracovník. Š. bol prijatý ako obchodný zástupca na predaj pier zn. Parker a mal za úlohu ponúkať perá,
chodil za klientmi na služobné cesty, od klientov bral peniaze, ale ich nevyúčtoval. Nevedela sa vyjadriť,
o akú čiastku išlo, ktorú neodviedol firme. Dozvedela sa to od kolegyne, keď volala klientom z dôvodu
neuhradenia faktúr a oni povedali, že platili v hotovosti Š. a poslali príjmový doklad. Zobral si na firmu

svojho otca hodinky zn. Tissot s tým, že faktúru neuhradil. Nepamätala si, koľko bolo tých hodiniek, išlo
o väčší počet, možno desať. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či vyberanie peňazí od klientov bolo v jeho
pracovnej náplni. Peniaze vyberal preto, lebo povedal klientom, že je nevyhnutné, aby platili v hotovosti.
Keď svedkyňa vedela, že budú platiť faktúru v hotovosti, vypísala pokladničné doklady a on mal doniesťpríjmový doklad. Obžalovaný chodil na pracovné cesty a boli mu vyplácané diéty, na ktoré mu bola
poskytovaná záloha. Nebolo možné, aby si z vybratých peňazí od klientov vyúčtoval diéty. Z dôvodu
odstránenia rozporov bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy svedkyňa uviedla,

že X. Š. pri svojich obchodných cestách mohol vyberať hotovosť od klientov firmy Spirit, musel mať
vopred blok z registračnej pokladne, ak vedel, že ide aj pre peniaze. Obžalovanému na služobné cesty
vydala zálohy. X. Š. jej neodovzdal žiadny doklad o predaji hodiniek Tissot, ktoré mal predať nejakej
firme. K rozporom vo výpovedi uviedla, že môže byť pravda to, čo uviedla v prípravnom konania.

Svedok J. Š. v prípravnom konaní vypovedal, že vo firme Spirit pracoval v období od roku 1993 do roku
1999. Faktúra za tovar sa hradila bankovým prevodom. Stávali sa aj také prípady, že tovar bol uhrádzaný
objednávateľom aj v hotovosti, tiež na základe faktúry, čo sa robilo len po predchádzajúcej dohode s
klientom. Doklad o prevzatí peňazí musel ísť cez registračnú pokladňu.

Svedok D.. X. O. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že obchodný zástupca vo firme Spirit mal

na starosti objednávky tovaru, vybavovanie tovaru a jeho rozvoz.

Svedkyňa M. Q.?v prípravnom konaní vypovedala, že vo firme UMG, s. r. o., Košice pracovala ako
vedúca. S firmou Spirit Slovakia, s. r. o., začali obchodovať niekedy na jar v roku 1996 a v tom čase
sa zoznámila s X. Š.. Vtedy vystupoval ako zástupca firmy Spirit. Vždy až na posledný prípad, kedy

firma končila, jej Š. pri odovzdaní finančnej hotovosti nedal príjmový pokladničný doklad, ale podpísal
jej prevzatie na jej výdavkový pokladničný doklad. Takýmto spôsobom vyplatila obžalovanému trikrát
finančnú hotovosť v júli 1996 sumu 12 284,- Sk za faktúru č. 268, v auguste 1996 sumu 20 000,- Sk ako
čiastkovú úhradu za faktúru č. 452 a v septembri 1996 sumu 7 000,- Sk ako čiastkovú úhradu faktúry č.
452. Všetky uvedené platby vyplácala na základe predtým doručených faktúr a pri preberaní peňazí vždy

vypísala výdavkový pokladničný doklad, ktorý jej X. Š. podpísal a potvrdil pečiatkou firmy Spirit s. r. o..
Taktiež jej vystavil príjmový pokladničný doklad. Za jej pôsobnosti neboli platby realizované prevodnými
príkazmi s firmou Spirit, tovar sa vyplácal v hotovosti.

Svedkyňa P. P. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že asi v mesiaci júl 1996 prišli do jej obchodu

RODINA zástupcovia firmy Spirit Slovakia, s.r.o., ktorí jej ponúkali na predaj perá zn. Parker. Dohodli
sa, že perá im nechajú v predajni formou komisionálneho predaja. Bola vystavená faktúra v sume asi
28.000,- Sk, asi za týždeň bola zaplatená v hotovosti zálohová platba okolo 6.000,- Sk zástupcovi firmy
Spirit Slovakia, s.r.o., nevedela uviesť, komu konkrétne. Asi po mesiaci prišiel X. Š., ktorý sa predstavil
ako zástupca firmy Spirit, prišiel vyúčtovať predané perá, požadované peniaze mu vyplatila v sume asi

3.000,- Sk, on jej vystavil príjmový doklad.

Svedkyňa H. J. v prípravnom konaní uviedla, že bola spolumajiteľkou firmy Randa a spol. Žilina. X. Š.
prevzal z jej firmy sumy 7.000,- Sk, 3.165,- Sk a 471,50 Sk.

Svedkyňa F. Q. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že do mája 1997 pracovala ako
vedúca predajne. Firma Randa nakupovala od firmy Spirit Slovakia, značkové perá Parker, ktoré boli
predávané formou komisionálneho predaja. Perá im boli dodané v hodnote 21.114,- Sk. Počas predaja
asi po mesiaci prišiel do firmy X. Š. a požadoval od nej vyplatenie sumy 4.000,- Sk za predané perá a
to bez vystavenia pokladničného dokladu. S týmto nesúhlasila. Asi o mesiac prišiel opäť už s pečiatkou

firmy Spirit, v ten deň mu bola vyplatená suma 7.000,- Sk, načo jej vystavil príjmový doklad a dodací list
na perá. Asi po mesiaci mu podobným spôsobom vyplatila sumu 3.165,- Sk.

Svedok X. E. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že vo firme Spirit Slovakia s.r.o. pracoval
od marca do septembra 1996, jeho pracovnou náplňou bola distribúcia hodiniek zn. Tissot. 5 ks hodiniek

zn. Tissot od neho prevzal X. Š. ako komisionálnu zápožičku, t. j. uhradí ich, keď sa predajú. Kým svedok
pracoval vo firme Spirit, obžalovaný mu neuhradil uvedené hodinky. V septembri 1996 z firmy odchádzal,
preto sa robila inventúra. Vtedy sa tých 5 ks fakturovalo na firmu otca Š., nakoľko tvrdil, že jeho otec má
obchod a tieto hodiny odkúpi. Údaje na faktúru pre jeho otca nadiktoval X. Š..

Svedok D.. E. Š., otec obžalovaného, vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že je súkromný
podnikateľ a mal živnosť na stavebnú činnosť - projektovanie. Podnikal od februára 1995, sídlo firmy
má na adrese trvalého bydliska K.Í., I. Č.. XX. Na inej adrese nemal nikdy sídlo firmy. Od syna X. Š.
nikdy žiadne hodinky, ani 5 ks hodiniek zn. Tissot neprevzal. Nikdy mu syn nespomínal, že cez jehofirmu odkúpi a následne odpredá nejaké hodinky. S firmou Spirit, s. r. o., Bratislava nikdy neobchodoval,
nepozná ju.

Podľa odborného vyjadrenia KEÚ PZ Bratislava zo dňa 4. 11. 1998 sporné podpisy k priezvisku Š. na
označených materiáloch č. 1-9/572-98 vyhotovil ten istý pisateľ, od ktorého im boli predložené ukážky
podpisov, teda X. Š., nar. XX. X. XXXX.

Svedok J. G. v prípravnom konaní vypovedal, že je konateľom firmy DEL-REY, s.r.o., Bratislava, kde

pracoval toho času aj X. Š. a to vo funkcii predajcu. K dispozícii mal služobné motorové vozidlo, firemnú
pečiatku a v náplni práce vybavovanie dodávok tovaru do predajní podľa objednávok a vybavovanie
objednávok pre ich firmu. Počas doby, kedy obžalovaný pracoval v ich firme, spôsobil firme škodu vo
výške 10.000,- Sk, ktoré neodviedol na účet firmy. Ponechal si ich pre vlastnú potrebu a uvedenú sumu
nevrátil. Išlo o skrátenie finančného obnosu od firmy TINA Móda Liptovský Mikuláš, kde prevzal za
dodaný tovar sumu 17.428,- Sk, ale firme odovzdal čiastku 7.428,- Sk.

Svedok X. F. si na hlavnom pojednávaní nespomenul na nič, k čomu má byť vypočutý. Uviedol,
že podnikali v TINE Móda s odevom, asi to bola živnosť na manželku. Ak sú to odevy, tak zrejme
spolupracovali s firmou DEL-REY. Bolo to bežné, že v tom období platili za tovar aj v hotovosti. Z
dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, kedy uviedol, že firma

TINA Móda bola na manželku, podnikala v Liptovskom Mikuláši, v období marec - apríl 1997 ju svedok
zastupoval z dôvodu materskej dovolenky. Na osobu menom X. Š. si nespomenul. Firma DEL-REY
obchodovala s firmou TINA Móda, dodávali saká, obleky a podobne. Asi by nespoznal dílera, ktorý chodil
zfirmyDEL-REY,jetouždlhádoba.Aksavydávalipeniazezadovezenýtovar,takurčitelenosobe,ktorá
tovar doviezla a ktorý zastupoval príslušnú firmu. Po predložení faktúry č. 970081 na platbu 17.428,- Sk

za dodaný tovar od firmy DEL-REY uviedol, že za uvedenú faktúru zaplatili. Po predložení dokladu č.
01-009639 uviedol, že za tovar zaplatili sumu 17.428,- Sk, teda plnú sumu. Ak osoba, ktorá peniaze
prevzala, tvrdí, že prevzala sumu len 7.428,- Sk, tak to nie je pravda. Peniaze určite vyplácal svedok. K
odstráneniu rozporov svedok uviedol, že už si teraz nespomína, teraz si pamätá menej ako vtedy.

Svedok - poškodený D.. L. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že niekedy podnikal, šil detskú konfekciu.
Skontaktoval sa so Š. prostredníctvom jeho bývalej manželky, ktorá mala obchod s odevmi. Š. bol
díler, ktorý sprostredkovával obchod s rôznym odevom, odevy mala aj jeho bývalá manželka a tak sa
spoznali. Š. sa dozvedel, že svedok vyrába detskú konfekciu, čo ho zaujalo, povedal mu, že by mohol
sprostredkovať predaj riflí vo väčšom množstve. On bol rád, že je taká možnosť a nemal podozrenie, že

by to mohol byť človek, ktorý ho môže oklamať. Predtým, ako sa mal kontrakt uskutočniť, sa stretli. Š.
ho zoznámil s pánom, ktorého meno si nevedel spomenúť, a tento sa mu predstavil nie svojím vlastným
menom, čo sa neskôr dozvedel na polícii. Š. mu ho predstavil tak, že robí v odevnom priemysle a má
kontakty. Nespomenul si, že by mu hovoril o ich obchodných vzťahoch. Títo dvaja sa s ním stretli ešte
raz, naposledy v Žiline a tam sa dohodli, koľko riflí by boli schopní odobrať. Dohodli si dátum a dokedy je

potrebné ich našiť. Svedok bol pri tom, keď sa zásielka expedovala, nevedel uviesť, v akom množstve
to bolo. Dohodli sa na zaplatení faktúry do 14 dní. Faktúru nezaplatili a tak volal tomu druhému, nie
Š., ktorý mu povedal, aby počkal 1-2 týždne, tak počkal. Potom už bolo 1-1,5 mesiaca, preto to šiel
oznámiť na políciu. Mal s tým veľké problémy, do zákazky musel vložiť peniaze, ktoré si požičal na
materiál. Detaily si nepamätal, ani sumy, všetko však vydokladoval. So Š. sa poznal v roku 1996, v

období apríl - máj urobili tú zákazku. Predstavil sa ako firma UMAG, ku ktorej mali razítko. Potom zistil,
že to bola firma v Chorvátsku. Ten druhý sa volal X. A.. Nevedel si spomenúť, pod akým menom mu
bol predstavený. Do združenia VALE vložil peniaze, ktoré sa používali na výrobu. Združenie zaniklo
hneď potom, lebo musel vrátiť peniaze, ktoré si požičal, zaplatiť štátu DPH, vyplatiť pracovníčky a tým
skončil. Tovar bol podľa jeho názoru prevzatý dvakrát. Z celkovej čiastky mu nebolo nič vrátené. Po

zániku združenia všetky podklady odovzdal na Daňový úrad. Veriteľom pohľadávky je on. Zálohy na
objednávky bežne nebrali. Z dôvodu odstránenia rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná časť jeho
výpovede z prípravného konania, kedy uviedol, že s X. Š. sa zoznámil v mesiaci marec 1997. Š. mu
telefonicky oznámil, že má dobrého obchodníka, majiteľa firmy Unimag Bratislava, ktorý má záujem o
ich rifle. Potom prišiel Š. osobne do Liptovského Mikuláša, kde sa opätovne rozprávali o spomenutom

záujemcovi. Š. mu vtedy povedal, že ide o G., s ktorým firma DEL-REY dlhé roky obchoduje. Nie sú
s ním žiadne problémy s platením faktúr, že firme DEL-REY firma Unimag platí včas a že sa nemusí
obávať o problémy s platením. G. je známy a solventný, čiže neprichádza do úvahy, že by tovar včas
neuhradil. Na stretnutí v Žiline mu Š. predstavil uvedenú osobu ako D.. P. G., ktorý je majiteľom UnimagBratislava. Od G. obdržal objednávku na detské rifle zo dňa 7. 4. 1997. Ozval sa mu G. a uviedol, že tovar
prevezme Š., na základe čoho Š. dňa 18. 4. 1997 tovar prevzal, čo potvrdil svojím podpisom. Išlo o tovar
v sume 37 852,- Sk s DPH. Na základe odberu bola vystavená faktúra, ktorá bola zaslaná firme Unimag

na adresu Štefánikova 17, Bratislava. Faktúra sa vrátila späť, preto telefonoval s G., ktorý mu uviedol,
že firma sa sťahuje na novú adresu a faktúru mal poslať tam. Uviedol, že ako náhle faktúru obdrží, tak
ju uhradí. Začiatkom mája bol na druhom stretnutí, kde sa stretol s G. a Š.. Pri stretnutí od neho Š.
pýtal províziu za sprostredkovanie obchodu vo výške 20 000 až 30 000,- Sk. Svedok s tým nesúhlasil
a uviedol, že mu dá 10 000,- Sk za podmienky, ak sa uhradí prvá faktúra. G. vtedy navrhol, či by ich

firma bola schopná zabezpečiť výrobu džínsových nohavíc v množstve 5 až 7 000 kusov, ktoré mali
ísť do Maďarska. Po niekoľkých dňoch si G. telefonicky objednal ďalšiu zásielku riflí, pri ktorej upresnil
počet. Rovnako uviedol, že po tovar príde Š.. Na základe objednávky dňa 7. 5. 1997 prevzal tovar Š., čo
potvrdil svojim podpisom, tento naložil do vozidla. Na uvedený tovar bola vystavená faktúra a zaslaná
na adresu do Bratislavy, išlo o tovar za sumu 225.640,- Sk. G. mu telefonicky potvrdil, že tovar dostal v
poriadku, požadoval, aby rifle šili dlhšie a chcel krátke nohavice. Svedok ho znovu upozornil, že nebola

uhradená prvá faktúra, on ho ubezpečoval, že platba išla a že to u účtovníčky preverí. Posledný odvoz
tovaru sa uskutočnil 2. 6. 1997, rovnako predtým volal G.. Po tovar poslal pracovníka, pri tomto odbere
svedok nebol, bol odcestovaný. Dňa 3. 6. 1997 bola vystavená faktúra a zaslaná na firmu Unimag. Išlo
o tovar v sume 308.642,- Sk. Po tomto odbere sa vrátila prvá faktúra ako aj ďalšie s tým, že adresát je
neznámy. Vtedy sa utvrdil, že niečo nie je v poriadku, asi naletel podvodníkom. V banke zistil, že účet na

firmu Unimag u nich neexistuje. Potvrdilo sa mu, že taká firma neexistuje. Rozpory vo výpovedi vysvetlil
odstupom času, stalo sa to tak ako je uvedené v zápisnici z prípravného konania.

Svedkyňa Q. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že už si nepamätá ani na rok, kedy to bolo. Má
predajňu so sestrou, kde jej bývalý manžel ju chodil navštevovať. Raz tam prišiel Š., ktorý zastupoval

firmu DEL-REY, robil rozvoz tovaru, ktorý odoberali. Prišiel ako nový s tým, že robí dlhé roky pre tú firmu.
Manžel mu vtedy doniesol ukázať vzorky detských riflí. Š. zbadal, že by z toho mohol mať prospech,
ponúkol sa, že má priateľa, ktorý ide otvárať veľké obchodné domy na Slovensku a sprostredkoval by mu
odber týchto riflí. Dali sa dokopy. Manžel zvýšil výrobu riflí. Š. od neho odobral rifle na faktúru, potom sa
stratil. Bolo to viac odberov, nevedela uviesť koľko. So Š. bol u nich raz v predajni pán, ktorý mal otvoriť

obchodné domy, tohto opísala ako vysokého, mohutnejšieho muža, nevedela uviesť, pod akým menom
im bol predstavený. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania,
kedy uviedla, že koncom roka 1996 a začiatkom roka 1997 pracoval pre firmu DEL-REY obžalovaný,
ktorý videl v ich predajni vzorky riflí. Š. povedal, že zabezpečí odberateľa, skontaktoval manžela s D..
G. s odporúčaním, že s ním obchoduje aj firma DEL-REY dlhú dobu a bez problémov. Manžel bol na

niekoľkých rokovaniach v Žiline, na ktorých bol D.. G. aj Š.. D.. G. videla v tej dobe, keď sa uzatvárala
zmluva. K odstráneniu rozporov uviedla, že súhlasila s výpoveďou, ktorá jej bola prečítaná, ozrejmilo
sa jej to.

Svedkyňa D. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že so Š. sa stretla ako so zamestnancom firmy

DEL-REY, ktorá im dodávala obleky. Je spolumajiteľkou firmy SIBA. Š. im vozil tovar, bližšie o ňom
nevedela nič povedať. Spolupracovali asi 20 rokov dozadu. Š. sa predstavil ako obchodný zástupca
firmy DEL-REY. V predajni komunikoval s pani C., jej bývalým manželom pánom C.. Navrhoval pánovi
C., aby začal s výrobou, bližšie o tom nevedela uviesť nič. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná
jej výpoveď z prípravného konania, kedy uviedla, že v období roku 1997 chodil do ich obchodu SIBA Š..

Š. raz videl v predajni vzorky riflí zo združenia VALE, kedy sa ponúkol, že zabezpečí odberateľa. Pani
C. zoznámila Š. s manželom, kde oni spolu rokovali. Š. zoznámil D.. C. s D.. G., ktorý bol jedenkrát v
ich predajni. Rozpory vo výpovedi vysvetlila odstupom času, ako aj tým, že jej sa to až tak netýkalo.

Svedkyňa P. X. v prípravnom konaní uviedla, že v tom čase pracovala v textilnej predajni OSOS Vrútky.

V apríli 1997 prišiel do ich predajne díler, ktorý sa predstavil menom Š. s tým, že pracuje pre firmu DEL-
REY Bratislava. Ponúkol im pánsku konfekciu, tiež im ukázal detské rifle - vzorky, o ktoré mali záujem.
Potom prišiel ešte raz 18. 4. 1997 a doviezol rifle. Vypísal dodací list na 94 ks po 235,- Sk bez DPH.
Boli mu vyplatené peniaze v hotovosti v sume 22.090,- Sk. Predával to pod firmou DEL-REY, inú firmu
nespomínal. Asi o mesiac telefonovala do firmy DEL-REY s tým, že majú záujem o detské rifle. Majiteľ

G. jej uviedol, že oni nerobia žiadne rifle, len pánsku konfekciu.

Svedkyňa T. A. uviedla vo výpovedi v prípravnom konaní, že v danom čase pracovala ako predavačka
v obchode OSOS Vrútky. Nespomenula si na presný dátum, bolo to niekedy v lete 1997, keď do ichobchodu prišiel díler firmy DEL-REY, nespomenula si, ako sa volal. Prišiel s ponukou pánskej módy
a dohodli sa na tom, že príde druhý raz. Prišiel znovu a vtedy doviezol rifle, spravila sa objednávka,
díler zložil v obchode rifle a vyplatilo sa mu za tovar v hotovosti viac ako 20.000,- Sk. Po predložení

fotoalbumu č. 1 a č. 2 označila obžalovaného ako osobu, ktorá prišla do predajne a odpredala im rifle.

Svedkyňa M. A. v prípravnom konaní vypovedala, že v danom čase bola majiteľkou firmy EKA móda
Praha v Brezne. Na presný dátum si nepamätala, v roku 1997 chodil do ich firmy s ponukou tovaru niekto
z firmy DEL-REY, na meno si nespomenula. Doniesol rifle s tým, že si založí vlastnú výrobu, doniesol 40

ks riflí a oni mu vyplatili 10.000,- Sk v hotovosti. Na predložených fotografiách označila obžalovaného
ako osobu, ktorá chodila do ich firmy ako díler firmy DEL-REY.

Svedkyňa F. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že meno X. Š. počuje prvýkrát. Netuší o koho ani o
čo ide. V minulosti pracovala vo firme EKA Móda v roku 1998. Je jej povedomá firma DEL-REY. Ona
bola ako predavačka, tak asi tovar od tejto firmy brali. Z firmy DEL-REY asi nakupovali tovar s pánskou

módou. Bližšie si nič nepamätala. Z dôvodu odstránenia rozporov vo výpovedi svedkyne bola prečítaná
jej výpoveď z prípravného konania, kedy svedkyňa uviedla, že v danom čase pracovala ako ekonómka
firmy EKA Móda v Brezne. V roku 1997 do ich firmy chodil díler z firmy DEL-REY, ktorý raz doviezol
rifle v počte 40 kusov. Vtedy sa mu v hotovosti vyplatilo 10 000,- Sk. Prišiel ešte s jedným mužom.
Svedkyňa opísala obidve osoby a po predložení fotoalbumov s určitosťou potvrdila, že na fotografii

označila obžalovaného ako osobu, ktorá do ich firmy chodila ako díler z firmy DEL-REY. K odstráneniu
rozporov svedkyňa uviedla, že vôbec si na to nepamätá.

Svedkyňa Ľ. Q. vo výpovedi uviedla, že so Š. sa stretla raz v ich predajni v Poprade, predstavil sa ako
zástupca firmy DEL-REY a doniesol im tovar. V tom čase boli dosť veľkí odberatelia firmy, platili im na

účet, jemu žiadne peniaze do ruky nedávali. Pri tejto príležitosti spomenul, že v najbližšom období začne
pracovať pre ďalšiu firmu, ktorá obchoduje s tovarom riflí s tým, že či majú záujem o tovar. Povedali
mu, že najskôr chcú vidieť tovar, aké sú ceny, bolo to v období, keď mali ísť na dovolenku. Presne v
čase, keď odišli na dovolenku, sa zastavil Š. na predajni, bolo to asi v roku 1998, koncom 90-tych rokov.
Doniesol rifle, predavačke povedal, že bol dohodnutý, že mal doniesť tovar, že treba zaplatiť za tovar.

Predavačka nemala v hotovosti toľko peňazí, tak volala synovi, ktorý doniesol peniaze na úhradu. Š.K.
po vyplatení im dal do ruky doklad - dodací list s podpisom, nevideli, či ho podpisoval alebo nie. Z dôvodu
odstránenia rozporov bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla, že Š. prišiel
do ich predajne v apríli - máji 1997.

Svedkyňa T. B. v prípravnom konaní uviedla, že v danom čase pracovala ako predavačka vo firme
PRAKTIK. Niekedy v mesiaci jún 1997 F. Q., syn majiteľov predajne, ich zastupoval počas dovolenky.
Vtedy mu zavolal díler ohľadom objednaných riflí. Oni nevedeli o žiadnych rifliach, asi o 1-2 dni prišiel
díler, ktorý uviedol, že doviezol rifle, kvôli ktorým telefonoval. F. Q. tam nebol, ale nechal peniaze na
vyplatenie. Svedkyňa rifle prevzala, po prevzatí riflí mu vyplatila peniaze 20.350,- Sk. Na jeho meno si

nespomenula.

Svedok F. Q. v prípravnom konaní vypovedal, že v júni 1997 zastupoval rodičov v predajni PRAKTIK
v Poprade, počas tejto doby sa mu telefonicky ozval Š., díler firmy DEL-REY, najprv si pýtal rodičov,
keď zistil, že sú na dovolenke, tak začal rokovať s ním. Uviedol mu, že si jeho otec objednal rifle, či

ich môže doviezť. Asi o dva dni doviezol rifle, podľa dodacieho listu 55 ks, za ktoré mu bola vyplatená
suma 20.350,- Sk. Pri ich dodávke nebol, takže sa nevie vyjadriť k tomu, ako vyzeral. Š. nikdy predtým
nevidel. Rozprával s ním len raz telefonicky. Š. v telefóne hovoril, či to môže byť na faktúru, on s tým
nesúhlasil, chcel peniaze na ruku. Rodičia mu po návrate z dovolenky povedali, že žiadne objednávky
ohľadom odberu riflí neboli dojednané.

Svedkyňa F.. M. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že na bližšie okolnosti si nepamätá, robila na
právnom oddelení, od roku 2003 v OZETE nepracuje. Predložili sa faktúry a OZETE vznikla škoda, oni
požadovali v rámci trestného konania náhradu škody. Obžalovaného nevidela.

Svedok J. A. na hlavnom pojednávaní k veci vypovedal, že tam bol problém, čo sa týka obžalovaného,
ktorý prevzal tovar z OZETY na základe toho, že tovar odobral na faktúru, ktorú neuhradil. Ťažko mu
je povedať konkrétne súvislosti po tých rokoch. V OZETE pracoval na obchodnom oddelení, mal na
starosti predaj tovaru. Obžalovaný Š. prišiel, že chce odobrať nejaký tovar, raz sedeli s kolegom, aj Š.prišiel s pánom, doniesol papiere o jeho vlastnej firme, zaregistroval sa na oddelení. Na základe jeho
požiadaviek sa určil tovar, ktorý odobral zo skladu, myslí si, že sa mu predstavil vlastným menom, meno
toho druhého pána si nepamätal. Doniesol kópiu živnostenského oprávnenia s výpisom o firme. Nevedel

presne uviesť, aký to bol tovar, išlo o textilný tovar, ktorý OZETA vyrábala. Rovnako sa nevedel vyjadriť
k tomu, koľkokrát bol tovar odobratý. Nevedel presne uviesť, kedy prišiel do kontaktu s obžalovaným,
ale bolo to zrejme pred rokom 2000. Či boli faktúry za tovar zaplatené, nevedel. Nepamätal si názov
spoločnosti, ktorá tovar odobrala. Podľa jeho názoru na základe preverenia, spoločnosť bola fingovaná,
údaje, ktoré boli na živnostenskom oprávnení, neboli pravdivé. V tom období bolo bežné dávať tovar na

faktúru, lebo tovaru bolo v tom čase veľa, tak bola snaha ho predať. Z dôvodu odstránenia rozporov vo
výpovedi svedka, bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, kedy uviedol, že niekedy
v mesiaci september 1997 sa ohlásil spoločnosti OZETA X. Š. s úmyslom odobrať tovar. Predstavil sa
mu ako X. Š., zároveň mu povedal, že je obchodným zástupcom firmy Cibotex Bratislava a že koná v
jej mene. Predložil živnostenský list na obchodné meno E. C.. Prejavil záujem o odber tovaru väčšieho
množstva zo skladových zásob - hotová konfekcia. Dohodu o obchodných podmienkach na rok 1997

podpísal za OZETU D.. J. F.. Osoba, ktorá sa mu predstavila ako X. Š., mu nadiktovala zoznam tovaru,
na základe čoho vypracovali objednávku. Dňa 29. 9. 1997 prišlo do firmy nákladné auto a na základe
objednávky od X. Š. zo skladu hotových výrobkov vyexpedovali 420 ks pánskeho oblečenia v hodnote
566.100,- Sk bez DPH. Tento istý postup zopakovali dňa 9. 10. 1997, kedy vyexpedovali 220 ks hotových
výrobkov v hodnote 305.090,- Sk bez DPH. Prevzatie tovaru potvrdil vodič vozidla. Š. pri odbere tovaru

nebol. K prevzatému tovaru boli vystavené faktúry na sumu 696.303,- Sk a 375.260,70 Sk. Faktúry
boli zaslané poštou firme Cibotex Bratislava, vrátili sa ako neprevzaté. Neskôr zistili, že firma Cibotex
neexistuje. Rozpory vo výpovedi odôvodnil značným časovým odstupom.

Svedok V. B. v prípravnom konaní vo výpovedi uviedol, že podnikal v oblasti autodopravy. Dňa 28. 9.

1997 mu zavolal neznámy muž a chcel od neho, aby dňa 29. 9. 1997 prišiel ráno aj s nákladným vozidlo
do firmy OZETA v Trenčíne s tým, že ho bude čakať v sklade hotových výrobkov. Povedal, že potrebuje
od neho previezť nejaké výrobky. Nasledujúci deň svedok prišiel do firmy OZETA ku skladu a po chvíli
prišiel za ním neznámy muž, s ktorým sa rozprával o tom, čo má viesť a kam a podobné veci. Muž
sa mu nepredstavil, povedal mu, že je z firmy Cibotex. Po rozhovore s týmto mužom naložil tovar a to

dlhé kabáty, saká, obleky do jeho vozidla zn. Avia, všetky doklady, vrátane dodacieho listu, mal pri sebe
muž, s ktorým tovar nakladal. Tento muž si ku nemu prisadol ako závozník a asi po 50 m ich čakal ďalší
muž na čiernom motorovom vozidle. Muž ešte predtým, ako si presadol z jeho auta do čierneho auta,
mu povedal, že tovar má zložiť v Leopoldove na odstavnej ploche. Neskôr ho títo dvaja muži dobehli
na čiernom aute, zastavili ho a povedali mu, že má ísť s tovarom do obce Drahovce. Na mieste tovar

vyložili a po vyložení mu za odvoz zaplatili 1.500,- Sk podľa dohody. Za odvoz tovaru mu nevystali žiadny
príjmový, ani výdavkový doklad.

Svedok F. C. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že živnostenský list č. Žo 393/19994/Po z 1. 2.
1994, je jeho živnostenským listom, ktorý si vybavil on a ktorý platil aj v čase jeho výsluchu. Na tento

doklad nakupoval vo veľkoskladoch, kópiu dokladu nechával v jednotlivých firmách. Pripustil, že mu
niektorý z nich mohol byť odcudzený. Osobu X. Š. nepozná.

SvedokD..J.F.vosvojejvýpovedivprípravnomkonaníuviedol,ževdanomčasepracovalakoobchodný
riaditeľ spoločnosti OZETA, odevné závody, a. s., Trenčín. Jeho pracovnou náplňou bolo aj podpisovanie

dohôd o obchodných podmienkach na daný kalendárny rok s jednotlivými zákazníkmi. Vo vzťahu k X. Š.
uviedol, že podpísal s firmou Cibotex, ktorej zástupcom bol X. Š., dohodu o obchodných podmienkach na
rok 1997. Dohodu pripravil na základe jeho objednávok pre odber tovaru na začiatku septembra 1997.
Zmluvu podpísal za OZETU pred odberom tovaru s tým, že keď príde Š., tak ju podpíše. On osobne sa
so Š. nestretol. Neskôr sa v práci dozvedel, že evidujú pohľadávku po lehote splatnosti na firmu Cibotex

a dal pokyn na zabezpečenie vymáhania pohľadávky. Pri spätnej kontrole zistil, že X. Š. predložil ich
spoločnosti živnostenský list na obchodné meno E. C., ktorý, ako neskôr zistili, bol falošný.

Svedok - poškodený P. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že so Š. boli dobrí kamaráti, chodil ku nim
často domov, stretávali sa denne. Po niekoľkých mesiacoch mu Š. hovoril, že mu dokáže zabezpečiť

dobré auto Škoda Felícia diesel, ktoré sa nedostane do predaja. Vtedy mu uveril, povedal, nech mu dá
120.000,- Sk a on mu auto zoženie. Chcel Felíciu. Dal mu peniaze, pred notárom potvrdili, že požičal
obžalovanému peniaze. Dohodli sa, že za dva týždne bude auto, zrazu auto nebolo, obžalovaný mu
volal, že až na budúci týždeň, potom na ďalší týždeň, neskôr sa už neukazoval na tréningoch, nechodilku nemu domov, nedvíhal telefón. Na adrese u neho doma nebýval, neskôr sa dopočul, že aj ďalších ľudí
oklamal.Naposledyhovidelivroku2005.Bolamuspôsobenáškoda120.000,-Sk.Zdôvoduodstránenia
rozporov vo výpovedi svedka bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kedy uviedol,

že po odovzdaní sumy 120.000,- Sk asi za týždeň prišiel Š. a povedal, že treba ešte doplatiť 30.000,- Sk,
tieto peniaze mu svedok asi za dva dni zohnal. Peniaze mu dal u neho doma a bez potvrdenia. Na to mu
povedal, že vozidlo bude mať o pár dní, teda v priebehu budúceho týždňa, doma. K odstráneniu rozporov
vo svojej výpovedi uviedol, že tých 30.000,- Sk určite bolo, pozabudol na to, požičala mu ich svokra, sú to
už roky, presne si to nepamätal. Pri odovzdávaní 30.000,- Sk nebol nikto prítomný. Z dôvodu odstránenia

rozporov v uvedenej časti výpovede mu bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, kedy
svedok uviedol, že pri odovzdávaní sumy 30.000,- Sk bola prítomná jeho manželka a matka. Rozpory
v uvedenej okolnosti vysvetlil tak, že to, čo je napísané v zápisnici z prípravného konania je pravda,
lebo to bolo hneď po tom. Celkovo mu teda bola spôsobená škoda 150.000,- Sk, z ktorej mu nebolo
nič uhradené.

Svedkyňa L. J. v prípravnom konaní vypovedala, že X. Š. osobne pozná, lebo ich doma navštevoval asi
od roku 1998. Manžel jej povedal, že X. Š. im má zohnať zo zahraničia vozidlo, toto je povedal aj sám
Š., nakoľko chodil k nim na návštevy. Š. pôvodne žiadal zálohu 120.000,- Sk, pričom mal kúpiť Felíciu
diesel. Uvedené peniaze dal Š. manžel a spísali o tom potvrdenie, pričom u notára boli overiť podpisy.
Uvedené peniaze dostal manžel od jeho matky. Asi za 4 dni Š. prišiel k nim a povedal, že bude treba

doplatiť 30.000,- Sk, nakoľko pôjde o vozidlo v plnej výbave a bude drahšie. Doslova povedal, že ak
doplatia uvedenú sumu, vozidlo bude v kompletnej výbave a dodané do týždňa. Jej matka jej požičala
30.000,- Sk, ktoré manžel za prítomnosti svedkyne a za prítomnosti jeho matky odovzdal Š. u nich doma.
O uvedenej skutočnosti nebolo spísané žiadne potvrdenie. Uvedené peniaze odovzdal Š. asi 4 dni po
tom, ako ho požiadal o doplatok. Od uvedenej doby Š. nevidela. Všetky peniaze, ktoré dal manžel Š.,

boli peniaze vyhradené na kúpu vozidla a nič iné.

Svedkyňa M. H. vypovedala v prípravnom konaní, že X. Š. pozná osobne, bol to priateľ rodiny jej dcéry a
má vedomosť o tom, že ich navštevoval. Š. sľúbil, že dcére a zaťovi zadováži osobné motorové vozidlo,
ktoré mal priviezť zo zahraničia. Za tým účelom dal zať Š. sumu 120.000,- Sk. Krátko na to jej dcéra prišla

za svedkyňou a požiadala ju o sumu 30.000,- Sk ako doplatok, nakoľko vozidlo bude drahšie. Niekedy
v mesiacoch október alebo november 1998 mala doma asi 10.000,- Sk a 20.000,- Sk bola vybrať z
peňažného ústavu, uvedené peniaze potom dala dcére. Podľa jej vedomostí Š. im vozidlo nezadovážil
a nevrátil ani peniaze.

Svedkyňa O. J. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že asi pred 2 rokmi na jeseň prišiel za
ňou jej syn P. J. s prosbou o zapožičanie 120.000,- Sk na výhodnú kúpu osobného vozidla, ktorú mal
sprostredkovať jeho dobrý kamarát X. Š.. Všetci traja - ona, jej syn a Š. cestovali spoločne do Bratislavy
vybrať z banky v sume 120.000,- Sk. Potom cestovali späť, jej syn so Š. šli k notárovi podpísať prevzatie
uvedených peňazí. K pôžičke sumy 30.000,- Sk uviedla, že ich požičali jej synovi svatovci, nakoľko Š.

tvrdil, že cena osobného automobilu sa predražila a treba doplatiť uvedenú čiastku. Syn P. J. ju požiadal
o požičanie sumy 120.000,- Sk kvôli kúpe vozidla, o investovaní peňazí inde nespomínal nič a už vôbec
nie do investovania do obchodu s obuvou.

Svedok F. R. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že P. J. pozná, hrával sním hokej. K dohode

medzi ním a X. Š. uviedol, že P. J. chcel kúpiť od X. Š. auto, ktoré asi vlastnil, nevedel to presne uviesť
a dohadovali sa na kúpe auta. Nevedel uviesť, či ku kúpe došlo, má vedomosť o tom, že Š. uvedené
auto nabúral, bola to Octávia.

Svedkyňa T. R. sa vo svojej výpovedi v prípravnom konaní nevyjadrila ku skutku.

Svedok - poškodený D.. X. O. vo výpovedi dňa 29. 5. 2000 v prípravnom konaní uviedol, že X. Š. pozná
5-6 rokov, je synom jeho rodinných známych jeho svokrovcov z Trenčína. Vedel o ňom, že je súkromný
podnikateľ a podniká v oblasti predaja pánskej konfekcie. Vedel, že sa mu v tej oblasti darí a keď bol u
neho na návšteve, tak si všimol, že pánsku konfekciu, ktorú vyváža do zahraničia, odoberá aj z OZETY

Trenčín. Koncom mesiaca január 1999 sa X. Š. dostavil k nemu do Starého Tekova a tu mu navrhol, či
by sa s ním nepodieľal na financovaní nákupu a vývozu pánskej konfekcie do Nemecka. Tvrdil mu, že
musí dokúpiť konfekciu tak, aby bol kamión, ktorý ju vyváža, zaplnený a od svedka požadoval požičať
sumu 250.000,- Sk. Navrhol mu, že uvedenú sumu mu vráti a po zhodnotení tovaru mu vyplatí aj 70 %z požičanej sumy. Svedok s týmto návrhom súhlasil. X. Š. mu uviedol, že čiastku mu vráti do 2 týždňov.
Svedok mu povedal, že ju môže vrátiť do 1 mesiaca s tým, že ním navrhovaná provízia bude mesačný
úrok, s čím súhlasil. Svedok pripravil zmluvu o pôžičke a vyhlásenie o uznaní dlhu a súhlase dlžníka

s exekúciou. Vypracoval takéto dve zmluvy, nakoľko Š. bol za ním dvakrát a to 1. 2. a 2. 2. 1999. Na
základe zmluvy z 1. 2. 1999 mu odovzdal sumu 100.000,- Sk, pričom súhlas so zmluvou potvrdil Š.
svojím podpisom. Túto čiastku si svedok požičal sčasti zo svojich vlastných finančných prostriedkov vo
výške 79.000,- Sk a 21.000,- Sk mu požičal brat D.. X. O.. Druhá zmluva medzi ním a Š. bola z 2. 2.
1999, na základe ktorej mu požičal 150.000,- Sk, pričom uvedenú sumu si svedok požičal od P. Q. v

sume 50.000,- Sk a od D.. X. E. v sume 100.000,- Sk, o čom tiež boli spísané zmluvy. Po zabezpečení
uvedených finančných prostriedkov sa za ním dostavil 3. 2. 1999 Števko a sumu 250.000,- Sk si prevzal
a vtedy podpísal zmluvy o pôžičke s tým, že sumu sa zaviazal vrátiť do 1. 3. 1999. Asi o dva týždne ho
Š. navštívil v Starom Tekove znovu a navrhol mu novú spoluprácu. Išlo o vstup do spoločnosti, ktorá sa
bude zaoberať veľkoobchodom s bielou technikou zn. Calex. Podiel svedka na vstup do tejto spoločnosti
mal predstavovať sumu 100.000,- Sk. Sumu 100.000,- Sk odovzdal Š. a tento mu prisľúbil, že prinesie v

najbližšom čase všetky právne doklady, ktoré by nasvedčovali jeho pristúpeniu do spoločnosti. Uvedené
doklady mu Š. nepriniesol. Pri tomto stretnutí mu spomenul, že pánsku konfekciu, na ktorú mu svedok
požičal sumu 250.000,- Sk, vyviezol a v tej dobe mu nemohol vrátiť uvedenú čiastku a úroky, nakoľko
kamiónstovarommuselčakaťnahraniciachvČeskejrepublikekvôlisnehovejkalamite,aledo1.3.1999
mu celú sumu s úrokom vráti. Dovtedy svedok nepochyboval o jeho aktivitách, nakoľko skutočne bola v

tej dobe snehová kalamita. Čo sa týka obchodu s bielou technikou, X. Š. začal rokovania v Novocheme
družstvo Levice o otázke prenájmu skladových priestorov na uvedený tovar. Všetko vyzeralo tak, že je
to v poriadku. Asi týždeň po tom, ako mu odovzdal sumu 100.000,- Sk, mu Š. telefonoval s tým, že má
lukratívny obchod v oblasti dodávky stavebného materiálu pre výstavbu diaľnic pre investora Hydrostav.
Podľa jeho slov išlo o 100 miliónovú zákazku, potreboval súrne požičať 130.000,- Sk, preto sa obrátil

na svedka, či mu ich nepožičia. Na to mu svedok oznámil, že 1. 3. je splatnosť pôžičky 250.000,- Sk a
úroky a po vyplatení tejto sumy mu z peňazí požičia. Š. na to reagoval, že je to veľmi súrne a dovtedy
nepočká a navrhol svedkovi províziu z tejto pôžičky 2.000.000,- Sk. Š. mu uviedol, že ide o vysokú
dodávku a pri tom množstve bude provízia pre svedka zodpovedať uvedenej sume podľa úmernosti
jeho vkladu. O pôžičke tejto sumy bola spísaná zmluva 25. 2. 1999 v Leviciach. Uvedenú sumu mu

mal vrátiť s províziou do 15. 3. 1999. Túto čiastku získal tým spôsobom, že od P. Q. si požičal sumu
100.000,- Sk, 11.000,- Sk mal požičaných z 990,- GBP od D.. E. a 19.000,- Sk si požičal z vlastných
finančných prostriedkov. Svedok požadoval od neho nejaké doklady, resp. zmluvy, aby mal prehľad o
investovaní ním požičaných finančných prostriedkov, čo Š. stále sľuboval, ale ani v jednom prípade tak
neurobil, stále uvádzal nejaké dôvody. Došlo k termínu splatnosti prvej pôžičky, Š. mu žiadne finančné

prostriedky nevrátil. Po viacerých jeho výzvach mu Š. sľuboval, že v krátkej dobe záväzky vyrovná, stále
tvrdil, že všetky obchody, resp. aktivity, kde boli použité peniaze, vyšli, všetko mu vráti, ale neskôr. Týmto
spôsobom ho urgoval v mesiacoch marec - máj 1999, nakoľko on musel vrátiť svojim veriteľom požičané
peňažné prostriedky. Začiatkom mesiaca máj 1999 ho Š. oslovil s tým, aby mu požičal sumu 60.000,- Sk
na jeden deň, čo zdôvodnil tým, že sumu použije na úhradu faktúry za bielu techniku spoločnosti Calex

a tým pádom po predaji tovaru sa uvoľnia finančné prostriedky a celý jeho záväzok voči svedkovi bude
môcť vrátiť aj s úrokmi a províziami. Dňa 10. 5. 1999 za prítomnosti jeho brata D.. X. O., od ktorého si
požičal tieto finančné prostriedky, odovzdal 63.000,- Sk, o čom bola spísaná zmluva s tým, že peniaze
mu vráti dňa 11. 5. 1999 do 12.00 hod, spolu s províziou 5.000,- Sk. Š. ho ubezpečoval, že všetko bude
v poriadku a peniaze vráti. Na druhý deň mu peniaze nevrátil a stále mal rôzne výhovorky, prečo mu

nemôže peniaze vrátiť. Nakoľko do 26. 5. 1999 mu Š. peniaze nevrátil, v tento deň mu napísal list, v
ktorom ho vyzval na vrátenie všetkých dovtedy požičaných finančných prostriedkov. Na uvedený list
Š. nereagoval. Po návšteve rodičov X. Š. mu Š. oznámil, že požičané peniaze mu vráti, kedy on bude
chcieť, keď sa jeho finančná situácia stabilizuje. V júni 1999 svedok obnovil kontakt so Š., ktorý sa stále
vyhováral, že to nie je v poriadku a že peniaze vráti. V decembri 1999 sa mu Š. ozval s tým, že peniaze

je schopný vrátiť, sú pripravené v sporiteľni a potrebuje sumu 20.000,- Sk a 500,- DM, aby mohol vyviezť
ďalšiu konfekciu do Nemecka, nakoľko všetky finančné prostriedky má v obehu. Ďalej mu uviedol, že
v prípade, že mu tie prostriedky nepožičia, oddiali sa vrátenie jeho pohľadávky, keďže bude musieť
použiť na tento obchod peniaze, ktoré sú pripravené pre neho na vrátenie. Dňa 13. 12. 1999 svedok za
prítomnosti jeho otca Š. O. odovzdal Š. sumu 20.000,- Sk a všetci traja šli následne do Q. Q. - Karlova

Ves, kde Š. v prítomnosti svedka podal prevodný príkaz na úhradu sumy 2.915.000,- Sk, ktorá vznikla
sčítaním všetkých jeho záväzkov a proti ktorej nič nenamietal. Suma mala byť uhradená na účet svedka
prevodom z účtu Š.. Dňa 14. 12. 1999 sa Š. stretol s jeho otcom Š. O. v Nitre, kde Š. odovzdal otcovi
fotokópiu výpisu z účtu, ktorý potvrdzoval prevod spomínanej čiastky na účet svedka. Na základe tohtodokladu mu otec odovzdal sľúbených 500,- DM. Sumu 20.000,- Sk a 500,- DM sa Š. zaviazal vrátiť ústne
otcovi hneď po návrate z Nemecka do 2 týždňov. Po určitom čase žiadne finančné prostriedky na účet
svedka nenabehli z účtu Š.. Š. mu tvrdil, že nevie, čo sa stalo, nakoľko sa nachádzal v zahraničí a v

januári 2000, keď sa vrátil, mu oznámil, že došlo k problémom s prevodným príkazom, nakoľko on zadal
príkaz na prevod, následne svoj účet zrušil a poukázané finančné prostriedky nenašli koncový účet, teda
účet svedka a nemali sa kam vrátiť, keďže on účet zrušil a je potrebné zaplatiť sumu 14.000,- Sk, aby
to celé mohlo znovu prebehnúť, nakoľko tieto peniaze sú zablokované v banke. Svedok mu navrhol,
aby v banke stiahli uvedenú čiastku z prevádzajúcej sumy, na čo mu Š. povedal, že to nie je možné.

Nakoľko svedok chcel mať s ním pokoj a tvrdil, že odchádza do zahraničia na dlhú dobu a chcel, aby
mu peniaze vrátil, dňa 17. 1. 2000 za jeho prítomnosti svedok vložil 14.000,- Sk na jeho účet v Q. Q., o
čom má doklad. Peniaze však nenabehli na účet svedka a so Š. stratil kontakt. Asi v polovici mesiaca
február 2000 Š. zastihol v byte rodičov v Trenčíne, keď Š. ležal, mal zlomený členok a uviedol mu, že
keď sa vylieči, tak vec dá do poriadku, čo malo byť do polovice marca 2000, k tomu nedošlo a žiadne
finančné prostriedky mu nevrátil. Po celý čas od mesiaca máj 1999 bol v tom, že Š. skutočne potreboval

finančné prostriedky a bol v tom, že mu ich vráti, ale po tomto termíne a vyššie opísaných skúsenostiach
nadobudol podozrenie, či ho Š. nepodviedol a nevylákal peniaze od neho s tým, že mu ich už nevráti.

Svedok - poškodený Š. O. v priebehu trestného stíhania zomrel. Z tohto dôvodu bola prečítaná zápisnica
o jeho výpovedi z prípravného konania zo dňa 5. 10. 2000 (§ 211 ods. 2 písm. a/ Tr. poriadku). V

prípravnom konaní uviedol, že po návrate zo zahraničia v novembri 1999 sa od syna X. dozvedel, že
má obchodné aktivity s X. Š.. Začiatkom decembra prišiel X. za ním s tým, že Š. mu volal a nevyhnutne
potrebuje pre zrealizovanie ďalších obchodov 20.000,- Sk. Rozhodol sa, že Š. požičia túto sumu, lebo X.
mu už nemal z čoho požičať. Za tým účelom spoločne s X. vycestovali do Bratislavy na jeho motorovom
vozidle, pričom cestou vybral v Tlmačoch z banky sumu 20.000,- Sk. So Š. sa stretli v Bratislave na

čerpacej stanici, kde nasadol do jeho vozidla a svedok mu za prítomnosti jeho syna odovzdal sumu
20.000,- Sk. Š. požiadal, či by ho nezaviezol do Trenčína, kde potrebuje uvedenú sumu odovzdať
za účelom zrealizovania obchodu, zrejme spomínal vývoz šatstva do zahraničia. Na žiadosť Š. tohto
zaviezol do Trenčína, kde zastali na sídlisku, Š. odišiel z vozidla do niektorého z činžiakov, kde mal
túto sumu údajne odovzdať. Potom sa všetci traja vrátili do Bratislavy, svedok cestou žiadal X. Š., aby

peniaze, ktoré si požičal aj od syna X., vrátil. Š. ich ubezpečoval, že peniaze na účte má. Dohodli sa,
že 13. 12. 1999 sa stretnú v Bratislave, kde on podá príkaz na úhradu požičanej čiastky zo svojho účtu.
Dňa 13. 12. 1999 sa on, jeho syn X. a X. Š. dostavili do Q. Q. filiálky Karloveskej, kde X. Š. vypísal príkaz
na úhradu sumu 2.915.000,- Sk zo svojho účtu na účet syna X.. V tejto sume nebola započítaná čiastka
20.000,- Sk, ktorú požičal Š.. Kópiu z uvedeného príkazu im Š. odovzdal. Tu mu X. Š. vravel, že nemá

peniaze a musí vycestovať do Nemecka za účelom obchodu. Keďže svedok videl, že predtým vypísal
príkaz na úhradu, myslel si, že všetko je v poriadku a rozhodol sa, že mu požičia 500,- DM na cestu
do Nemecka. Nepamätal si na presný dátum, kedy Š. uvedenú sumu odovzdal, nikto nebol prítomný,
odovzdal mu ich v Nitre. Pri tomto mu X. Š. odovzdal kópiu výpisu z účtu, z ktorého bolo zrejmé, že ním
zadaný príkaz na úhradu sumy 2.915.000,- Sk bol realizovaný. Na jeho žiadosť mu nepredložil originál

tohto výpisu. Predtým, ako mu odovzdal 20.000,- Sk, ho nepoznal.

Svedok D.. X. O. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že začiatkom februára 1999 prišiel za ním
brat D.. X. O. s tým, či by mu nepožičal sumu 21.000,- Sk, ktoré potrebuje na investovanie do obchodu
a to vývozu pánskej konfekcie do zahraničia. Obchod mal realizovať cez X. Š.. Dňa 3. 2. 1999 bratovi

požičal uvedenú sumu, spísali zmluvu o pôžičke a ústne sa dohodli, že finančné prostriedky mu vráti
potom, ako prebehne transakcia s pánskou konfekciou približne do 1-2 mesiacov. Niekedy v priebehu
mesiaca február 1999 prišiel za ním znovu brat s tým, že má možnosť vstúpiť ako tichý spoločník do
nejakej spoločnosti, kde je majiteľom X. Š.K., ktorá sa zaoberá veľkoobchodom bielej techniky. Išlo
o dlhodobý obchod, pričom z predaja bielej techniky mala byť vyplatená každému spoločníkovi určitá

provízia. Preto požičal bratovi sumu 50.000,- Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 2. 1999. V
mesiaci marec 1999 malo dôjsť zo strany Š. k vráteniu pôžičiek jeho bratovi, ale Š. vždy uvádzal nejaké
dôvody, pre ktoré nemohol požičané peniaze vrátiť. Dňa 10. 5. 1999 prišiel za ním brat X. spolu s X. Š.,
ktorého vtedy prvýkrát videl, brat mu uviedol, že potrebujú 63.000,- Sk na vyplatenie predfakturácie za
chladničky a po tomto zaplatení sa obchod rozbehne a všetko bude fungovať a Š. bude môcť všetky

predchádzajúce zapožičané finančné prostriedky. Uvedenú sumu požičal bratovi 10. 5. 1999 na základe
zmluvy o pôžičke a brat ju hneď pred ním odovzdal Š. a medzi nimi bola tiež spísaná zmluva o pôžičke
s tým, že Š. mal bratovi uvedené finančné prostriedky vrátiť nasledujúceho dňa do 12.00 hod. Bola
dohodnutá aj provízia 5.000,- Sk. Do druhého dňa žiadne finančné prostriedky vrátené neboli, v priebehunasledujúceho obdobia brat viackrát dotazoval X. Š. na vrátenie požičaných peňazí, ale z jeho strany boli
vždy nejaké výhovorky. Mal vedomosť o tom, že Š. zadal v banke príkaz na úhradu sumy 2.915.000,- Sk
na bratov účet, ktorá nebola prevedená. Š. to bratovi vysvetľoval tak, že podal zlé číslo účtu a peniaze

sa vrátili späť, kde boli bankou zablokované. V januári 2000 Š. telefonoval bratovi, že potrebuje sumu
14.000,-Sk,ktorúbudemusieťvložiťdoQ.,abymohlabyťodblokovanápoukázanásumanabratovúčet.
Nakoľko už Š. nechceli požičať ďalšie prostriedky, rozhodli sa, že budú pritom, keď ich vloží do banky. Z
uvedeného dôvodu spolu s bratom bol dňa 17. 1. 2000 za X. Š., kde mu brat požičal sumu 14.000,- Sk,
pričom bola spísaná aj zmluva o pôžičke, ktorú mal Š. vrátiť do 21. 1. 2000. Š. vysvetľoval celú vec tak,

že táto suma bude poukázaná na jeho účet, suma, ktorá bola údajne bankou zablokovaná, bude môcť
byť prevedená na bratov účet a tým spôsobom Š. vyrovná celý záväzok voči bratovi. Svedok bol osobne
s bratom pri tom, keď Š. v Q. Q. vkladal uvedenú čiastku na svoj účet, ale ani po vložení uvedenej čiastky
finančné prostriedky vrátené neboli. Koncom mája 2000 sa spoločne s bratom stretol v Bratislave so Š.,
ktorý uvádzal, že sú problémy v sporiteľni so zablokovaním finančných prostriedkov, preto nemohli byť
bratovi vrátené. Uviedol, že jeho právny zástupca vymôže od sporiteľne čiastku, ktorá bude vrátená jeho

bratovi. Toto stretnutie bolo 25. 5. 2000, peniaze mali prísť na účet do piatku nasledujúceho týždňa,
čo sa nestalo.

Svedok P. Q. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že koncom mesiaca január 1999 ho X. O. oslovil
s tým, že potrebuje požičať finančné prostriedky. Svedok sa rozhodol, že mu požičia sumu 50.000,- Sk,

ktorá bola uzatvorená dňa 2. 2. 1999, kedy mu odovzdal uvedenú čiastku s tým, že do 1. 3. mu tieto
prostriedky vráti. Po nejakom čase ho znovu oslovil D.. X. O. s tým, že obchod sa rozbehol, sú potrebné
ďalšie financie a požiadal ho o pôžičku v sume 100.000,- Sk, po rozmyslení s touto súhlasil a dňa 25.
2. 1999 mu požičal uvedenú čiastku, o čom bola v tento deň uzavretá zmluva o pôžičke a vyhlásenie o
uznaní dlhu. Požičanú sumu mal vrátiť do 15. 3. 1999. V januári 2000 mu D.. X. O. vrátil sumu 100.000,-

Sk a dohodli, že zostávajúcu časť mu vráti podľa svojich možností alebo keď mu vráti peniaze Š.. Keď D..
X. O. chcel požičať od neho finančné prostriedky, uviedol mu, že tieto majú byť investované do obchodu,
ktorý bude realizovať X. Š..

Svedok D.. X. E. v prípravnom konaní uviedol, že koncom januára 1999 prišiel za ním D.. X. O. s tým,

že potrebuje požičať sumu finančných prostriedkov. Vysvetlil to tým, že mu bola ponúknutá účasť na
ziskovomobchode,malspoločníkaŠ.,ktorýjerodinasjehomanželkou.Najskôrmuuviedol,žepotrebuje
požičať sumu 100.000,- Sk, asi 2-3 mesiacoch ho znovu navštívil a uviedol mu ďalšie informácie k
obchodu, najmä, že obchod funguje a menovaný Š. úspešne realizoval takýto obchod, preto sa svedok
rozhodol, že D.. X. O. požičia sumu 100.000,- Sk. Dňa 1. 2. 1999 mu odovzdal uvedenú sumu a zmluva

bola podpísaná. Dohodli sa na vrátení finančných prostriedkov do jedného mesiaca. Dňa 16. 2. 1999
sa D.. O. znovu dostavil za ním s tým, že potrebuje finančné prostriedky, svedok mu uviedol, že má len
devízy a to 990,- GBP (anglických libier). Uvedenú sumu mu požičal s tým, že mu ju vráti v devízach, na
to pripravili aj dodatok k zmluve o pôžičke zo dňa 1. 2. 1999, ktorý obidvaja podpísali. Uvedenú sumu
mali vrátiť do 15. 3. 1999. V januári 2000 mu D.. O. sčasti vrátil peňažné prostriedky v sume 80.000,-

Sk a neskôr mu ešte požičal 20.000,- Sk, o čom nebola spísaná zmluva a tieto od neho Š. požadoval
na odblokovanie účtu, aby mohol vyrovnať dlžobu voči D.. O..

Svedok - poškodený D.. F. G. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v období medzi 26. 3. a 6.
4. 1999 požičal X. Š. sumu 17.000,- DM (prvýkrát 10.000,- a druhýkrát 7.000,-) na nákup odevov vo

firme OZETA, ktoré mali byť predané do SRN B. V. s celkovým výnosom 70 %, t.j. 11.900,- DM, čiže
po skončení obchodnej operácie mu mal vyplatiť sumu v celkovej výške 28.900,- DM. Približne v strede
marca1999osloviljehomanželkujehodlhoročnýznámyakolegaE.J.stým,žejehopríbuznýX.Š.K.má
dohodnutý obchodný prípad s výnosom 70 %, avšak nemá dostatok peňazí, aby ho celý prefinancoval
a potrebuje na dofinacovanie asi 300.000,- Sk. Peniaze vyplatí ihneď pri odovzdávaní tovaru priamo v

Nemecku a samozrejme je možné ísť s ním na určené miesto. Pretože pána J. poznal, myslel si, že ak
doporučuje obchod so svojím príbuzným, ide o serióznu záležitosť. Dal mu telefonický kontakt na Š., s
ktorým sa skontaktovali a dohodli sa na podmienkach obchodného prípadu. Dňa 26. 3. 1999 sa stretli
so Š. a odišli každý svojim vozidlom do Piešťan, v hoteli Eden sa stretli so Q., ktorého mu predstavil
ako zástupcu firmy OZETA Trenčín, ktorý mal na starosti export, Tu odovzdal Š. sumu 10.000,- DM

do rúk Q., ktoré mu svedok predtým požičal s tým, že dodávka je pripravená na odoslanie. Nemecké
marky mu dával preto, lebo nemal takú hotovosť v Sk. Neskôr mu Š. zavolal, že od svojho nemeckého
partnera obdržal dodatočnú objednávku s tým, že bude vyťažené celé vozidlo. Za tým účelom sa stretli
toho istého roku so Š. a s pánom O., ktorého predstavil ako obchodného námestníka OZETY Trenčín,najprv v hoteli Kyjev v Bratislave. Pri osobnom stretnutí O. potvrdil, že môže potvrdiť navýšenie dodávky
z ich pobočného závodu v Tornali. Pretože cestoval do Viedne, dohodli sa, že cestou naspäť sa ohlási
cez mobilný telefón a operatívne sa dohodnú na mieste stretnutia. Stretli sa v areáli zimného štadióna

na nasledujúci deň. Š. svojím podpisom v jeho diári potvrdil prevzatie 7.000,- DM, ako aj pôvodných
10.000,- DM. Dohodli sa, že svedok pôjde osobne do Norimbergu, tovar mal byť podľa oznámenia
Š. naložený na vozidlo Iveco bielej farby, na ktorom je nápis Hell. Ako doprovod vozidla mal ísť P. L.,
spoločník Š.. Mal ísť na vozidle Opel Vectra a na mieste svedkovi odovzdať peniaze. Oni odchádzali 6.
4. 1999 aj s tovarom a vzhľadom na to, že vybavovanie colných formalít trvá dlhšie, svedok vyštartoval

7. 4. 1999 a mali sa stretnúť v hoteli Novotel v Norimbergu. Svedok šiel svojím vozidlo, po ceste sa
telefonicky skontaktoval so Š., ktorý potvrdil, že dodávka prešla všetkými hranicami v poriadku s tým, že
sa nestretnú v hoteli, ale príde po neho ráno L. do hotela a spolu pôjdu odovzdať tovar. Na druhý deň
sa znova telefonicky skontaktoval so Š., pretože sa nevedel dovolať L., ani B.. Š. mu potvrdil, že všetko
by malo byť v poriadku, ani on sa nevie dovolať, má čakať a oznámiť ďalší postup. Š.K. niekoľkokrát
ubezpečoval, že všetko je v poriadku, len B. oznámil, že tovar sa má vykladať na inom mieste, keďže je

to na opačnom konci mesta, tak po vyložení tovaru sa za ním zastaví L. a odovzdá mu peniaze. Keďže
L. neprichádzal, oznámil Š., že odchádza do Bratislavy. Na druhý deň sa stretol so Š., cestou do hotela
zazvonil Š. mobil s tým, že na druhej strane mal byť L., ktorý oznamoval, že sa mu pokazilo auto, je v
Prahe a oprava môže byť hotová najskôr na druhý deň. Na ďalší deň mu Š. oznámil, že asi bude musieť
ísť do Prahy za L.. Poobede mu však oznámil, že to vozidlo sa predsa bude dať opraviť a L. príde sám.

V nedeľu na ďalší deň sa stretli so Š., Š. mu oznámil, že L. sa mu stratil, pretože vraj má nejaké finančné
problémy, zostal v ČR a nemá žiadne peniaze. Uvedomuje si záväzok voči svedkovi a vzhľadom na J.
si svoj záväzok voči svedkovi splní, peniaze zoženie a vráti mu ich. Celý týždeň od 12. 4. 1999 ho Š.
cez mobil ubezpečoval, že je práve v Poprade, neskôr v Košiciach, či inom meste. Dňa 15. 4. 1999 mu
oznámil, že už peniaze zohnal, že mu ich donesie najneskôr v nedeľu večer alebo v pondelok ráno.

Skontaktoval sa s J., ktorý mu povedal, že sa stretol so Š., ktorý mu povedal, že sa obchod podaril,
zostal prekvapený, keď mu svedok oznámil skutočný stav. J. mu prisľúbil pomoc, niekoľkokrát sa s ním
stretli pred bytovkou, kde mal Š. bývať, von však vyšla len jeho manželka, ktorá tvrdila, že Š. nie je
doma, nevie, kde sa nachádza. J. ho potom skontaktoval s P. z firmy ISFS Security, s ktorým uzatvoril
mandátnu zmluvu o vymáhaní pohľadávky, jej činnosť však nebola úspešná. Pán, ktorý bol predstavený

ako Q., mal asi 30 rokov, silnej postavy, určite cez 100 kg, krátke svetlé vlasy, na tvári mal stopy po
akné. Druhý pán, ktorý mu bol prestavený ako O., bol asi 40 ročný, štíhlej postavy, krátke šedivé vlasy,
šedivé fúzy, k tomuto by vedel uviesť skoro aj presný popis, nakoľko pozná osobu, ktorá sa na neho
veľmi podobá. Na predloženom fotoalbume spoznal iba osobu Š.. Q., ani inú osobu, s ktorou prišiel do
kontaktu, na fotografiách nespoznal.

Svedok P. L., nar. v roku 1935, zomrel v priebehu trestného stíhania, z tohto dôvodu bola prečítaná
jeho výpoveď z prípravného konania. Vo výpovedi uviedol, že nepozná osoby X. Š. z Trenčína, E. J.
z Mosta pri Bratislave, D.. O., Q., V. B. z Norimbergu, D.. F. G. z Bratislavy. Tieto osoby sú pre neho
neznáme, nikdy sa s nimi nestretol. V roku 1999 nevykonával žiadnu prepravu na nákladnom vozidle

do Norimbergu, od roku 1995 je na dôchodku a žiadnu činnosť nevykonával. Mobilný telefón nikdy
nevlastnil.

Svedok P. L., nar., v roku 1962, v prípravnom konaní vypovedal, že nepozná osoby X. Š. z Trenčína,
E. J. z Mosta pri Bratislave, D.. O., Q., V. B. z Norimbergu, D.. F. G. z Bratislavy. Nikdy nevykonával

žiadnu prepravu tovaru na nákladnom motorovom vozidle do Norimbergu a nevykonával ju ani v roku
1999. Nikdy nemal číslo mobilného telefónu XXXX XXXXXX.

Svedok P. F. v prípravnom konaní vypovedal, že v danom čase pracoval vo firme Matador, a. s. Púchov
ako predajca. Niekedy začiatkom mesiaca november 1999 sa telefonicky ozval pán, ktorý sa predstavil

ako X. A. a uviedol, že je majiteľom firmy Parex. Tento prejavil záujem o kúpu pneumatík v sume do
400.000,- Sk. Na základe telefonického dohovoru dojednal s A., aby sa dostavil do firmy 10. 11. 1999.
Svedok sa s ním osobne stretol bez prítomnosti inej osoby v jeho kancelárii, pri stretnutí mu povedal, že
prevádzkuje veľkoobchodnú činnosť a chce ju rozšíriť o predaj pneumatík. A. mu predložil živnostenský
list na meno X. A. - Parex so sídlom v Bojničkách č. 180, okres Hlohovec. Svedok si pamätal, že osobne

dopisoval k tomuto listu na základe jeho údajov DIČ a dopísal mesto Hlohovec. Spísali spolu kúpnu
zmluvu na dodávku autoplášťov v celkovej hodnote 277.778,- Sk do konca roku 1999. A. nemusel vybrať
všetko naraz, ale podľa podmienok do konca roka a túto sumu mohol prekročiť. A. zmluvu pred svedkom
riadne opečiatkoval a podpísal ako majiteľ firmy Parex. Zmluva bola podpísaná aj nadriadeným svedka.S A. sa dohodli, že si pneumatiky prevezme v obchodnom stredisku Bratislava. Na A. bolo vidieť, že
nemá ujasnené množstvo pneumatík, ktoré chcel odobrať, nemal jasno v rýchlostných kategóriách, ani v
rozmeroch. Svedkovi poskytol číslo faxu na jeho firmu. Svedok odfaxoval kúpnu zmluvu do obchodného

strediska Bratislava p. D., ktorá zistila v zmluve nesprávne stanovený rabat. Svedok sa neskôr dozvedel,
že A. neboli pneumatiky vydané, nakoľko nevyplatil peniaze v hotovosti za tovar, boli tam nejasnosti
ohľadom splatenia pneumatík a keď v Bratislave zistili, že ide o neexistujúcu firmu, prípad bol nahlásený
na políciu. Podľa predloženého vyčíslenia celková škoda aj s rabatom za predaj pneumatík by bola vo
výške 398.272,- Sk.

Svedok D.. I. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vzhľadom na odstup času nevie presne, kedy
sa pokus k trestnému činu stal. V tom období pracoval ako vedúci obchodného strediska Matador v
Bratislave. Obžalovaný prišiel s objednávkou na pneumatiky s tým, že si ich odoberie na druhý deň, príde
s nákladným vozidlo. Pneumatiky chcel na faktúru, s vedúcou odbytu overovali pravdivosť podkladov,
ktoré predložil a zistili, že firma, na ktorú chce nakúpiť pneumatiky, neexistuje, preto sa obrátili na políciu.

Svedok si nepamätal, ako sa predstavil obžalovaný, keď prišiel do firmy, lebo s ním priamo nejednal, len
ho tam videl. Nespomenul si ani na označenie firmy, pre ktorú mal kupovať pneumatiky. Nepamätal si,
kedy malo dôjsť k tomuto konaniu. Podvod mal spočívať v tom, že ak by predložil falošný doklad, vydali
by mu tovar a peniaze by na účet nenabehli. Keď si zákazník zoberie tovar, dostane daňový doklad, keď
peniaze nabehnú na účet, vystaví sa riadna faktúra a tovar sa dá zákazníkovi. Z dôvodu odstránenia

rozporov bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, kedy uviedol, že v októbri 1999
zástupca firmy Parex, s.r.o., pravdepodobne sa volal X. A., prišiel s popísanou zmluvou na odber tovaru
v objeme asi 500.000,- Sk, zmluva bola podpísaná v Púchove, odberné miesto bolo v Bratislave na
obchodnom stredisku. Jeho konanie začalo byť podozrivé, lebo neprotestoval proti úprave rabatu v jeho
neprospech, v dôsledku čoho overovali v Hlohovci, či na uvedenej adrese existuje firma Parex a zistili,

že taká firma tam neexistuje a pán A. sa dlhšiu dobu zdržuje mimo adresy. Vedúca odbytu overovala v
banke správnosť výpisu z banky o úhrade a zistila, že je falošný, na základe čoho svedok informoval
kriminálnu políciu. K odstráneniu rozporov uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal podľa skutočnosti.

Svedkyňa F. D. uviedla vo výpovedi z prípravného konania, že v danom čase pracovala v spoločnosti

Matador Bratislava ako vedúca odbytu. Dňa 11. 11. 1999 prišiel na odbyt ako zákazník X. A. z firmy Parex
Hlohovec. Menovaný bol v predchádzajúci deň v spoločnosti Púchov - Matador, kde uzatvoril kúpnu
zmluvu. Potom, ako jej A. predložil zmluvu, svedkyňa zistila, že na pôvodnej zmluve nebolo vypísané
číslo účtu, preto na jej žiadosť jej ho A. nadiktoval, pričom jej povedal, že účet založil 11. 11. 1999 a
nepovedal jej, v ktorej konkrétne pobočke ho založil. Svedkyňa tiež zistila, že zmluva mala uvedený zlý

rabat, na čo A. upozornila a ten neprotestoval. A. jej následne nadiktoval požiadavky na tovar, rozmery,
množstvo, ktoré uviedli na zálohový list, celková suma na úhradu vrátane DPH činila 398.272,80 Sk. A.
jej uviedol, že výpis z účtu odfaxuje na druhý deň ráno. Bežný postup je taký, že zákazník im odfaxuje
výpis z účtu, z ktorého je zrejmé, že suma za tovar bola poukázaná na účet a následne dodajú tovar.
Svedkyni sa nepozdávalo ani jednanie ani osoba zákazníka, preto z vlastnej iniciatívy začala overovať

skutočnosti okolo A. a firmy Parex. V Q. Q. zistila, že účet, ktorý jej nadiktoval A., nie je vedený, resp.
evidovaný. Rovnako telefonicky zistila na okresnom úrade - živnostenský odbor, že IČO patrí firme
Parex, avšak firma bola zrušená v roku 1995. Potom, ako jej A. faxom dňa 12. 11. 1999 zaslal výpis z
účtu, tento odfaxovala do Q. Q., medzičasom im do predajne telefonoval A. a zisťoval, kedy mu tovar
dovezú, pretože na základe jeho požiadavky mal byť tovar dopravený do Trebatíc. V piatok poobede

jej telefonovala pracovníčka zo Q. Q. Bratislava a povedala jej, že výpis je falošný. Na základe toho
skontaktovali kriminálnu políciu.

Svedkyňa A. B. v prípravnom konaní vypovedala, že v danom čase pracovala v spoločnosti Matador, a.
s. Púchov, obchodné stredisko Bratislava. V novembri 1999 prišiel do uvedeného strediska X. A., tak sa

jej predstavil a povedal, že má uzavretú kúpnu zmluvu s ich firmou, ktorú uzavrel v Púchove u F.. Na
základe zmluvy, ktorá sa týkala odberu, resp. predaja pneumatík a duší a vložiek zn. Matador, chcel A.
odobrať tovar formou predfaktúry, t.j. na zálohový list. Kolegyňa F. D. chcela zaviesť firmu Parex, pod
ktorou vstupoval A., do počítača, aby mohli vystaviť zálohový list. Neskôr upozornila táto kolegyňa A.,
že nemá uvedené v zmluve číslo účtu a neprislúcha mu rabat uvedený na kúpnej zmluve, ktorý by mal

byť nižší podľa politiky ich firmy. Na to A. nadiktoval kolegyni číslo účtu s poznámkou, že ho zakladal
v ten deň, kedy bol u nich vo firme. Svedkyňu prekvapila reakcia A. na to, keď mu oznámili, že jeho
rabat bude nižší, pretože voči tomu nenamietal, čo by sa u iných zákazníkov nemohlo stať. S tým, že
zmluvu bolo treba kvôli rabatu prerobiť, odišiel A. za vedúcim strediska D.. I. Ž.. Kým sa prerábala kúpnazmluva, svedkyňa spoločne s kolegyňou D. vystavili zálohový list v sume asi 400.000,- Sk na odber
vyššie uvedeného tovaru. Keď prišiel A. s novou zmluvou, s kolegyňou ho upozornili, že k odberu tovaru
musí predložiť najskôr výpis z účtu a nie príkaz na úhradu. Po jeho odchode mala kolegyňa pochybnosti

o A. a jeho firme, preto zavolala na centrálu Q. Q., aby sa utvrdila, či účet je platný a či bol založený
v deň, ako povedal. Kolegyňa tiež zavolala na živnostenský odbor a zisťovala, či existuje IČO, ktoré
uvádzal A. na kúpnej zmluve, tam jej potvrdili, že také IČO vedú, ale firma Parex, ktorú A. uvádzal, bola
zrušená pred 3-4 rokmi. Vzhľadom na tieto skutočnosti ich firma celú vec ohlásila na políciu. Na druhý
deň A. do firmy osobne neprišiel, poslal faxom výpis z účtu, pričom na centrále v Q. Q. bolo povedané,

že taký účet neexistuje. V ten istý deň A. telefonicky povedal, že si žiada podľa dohody doviezť tovar, ich
firma jeho požiadavke nevyhovela, povedali mu, že nemajú k dispozícii auto, tak potom povedal, že on
si v pondelok na ďalší týždeň hneď ráno pošle svoje auto. Na základe toho firma upovedomila políciu
o tom, čo má A. v pláne. V ten deň ráno prišli príslušníci polície a čakali na auto, ktoré mal poslať do
firmy A.. Asi o 11.00 hod. prišlo do firmy nákladné auto, pričom vodič im povedal, že prišiel pre tovar,
ktorý má objednaný firma Parex. Vodiča si so sebou následne zobrali príslušníci kriminálnej polície. Po

predložení fotoalbumov uvedená svedkyňa označila obžalovaného X. Š. ako osobu, ktorá sa vydávala
vo firme za X. A..

Svedok J. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že podniká v autodoprave. Zazvonil mu telefón s
tým, že potrebujú prepravu z Bratislavy do Piešťan, tak im povedal, že má voľné auto a prepravu môže

uskutočniť. Stretol sa v Bratislave asi s pánom Š., ktorý mu dal poklady na nakládku do Matadoru.
Nepamätal si, ako sa mu ten pán predstavil, je to už veľa rokov. Prišiel do firmy, prišla políciu a
zobrala ho. Na polícii strávil 6 hodín, potom asi za dva mesiace na polícii opoznal obžalovaného podľa
fotoalbumu. Telefonoval mu jeden známy zo stavebnín v Leopoldove, asi F. X., že jeho známy potrebuje
uskutočniť prepravu. Z dôvodu odstránenia rozporov vo výpovedi svedka, bola prečítaná jeho výpoveď

z prípravného konania, kedy uviedol, že s X. A. ho skontaktoval F. X., ktorého pozná z firmy, kde X.
pracoval. Bolo to niekedy v novembri 1999, kedy mu večer zavolal X. A., či mu môže spraviť prepravu
tovaru z Bratislavy do Trebatíc. Išiel do Bratislavy za A., stretli sa na pumpe, kde mu dal pečiatku firmy
Parex a svedok išiel nakladať tovar do firmy Matador Púchov v Bratislave. Došiel do tejto firmy, odovzdal
tam doklady, onedlho prišli policajti, ktorý od neho pýtali doklady na tovar, ktorý mal z Matadorky odviezť,

vedel, že to mali byť nejaké pneumatiky. Tovar sa mal vyložiť v obci Trebatice. K odstráneniu rozporov
svedok uviedol, že je to už veľa rokov, spomenul si ako mu to bolo prečítané.

Svedok Q. Q. v prípravnom konaní vypovedal, že nikdy nebol registrovaný ako súkromný podnikateľ,
nikdy nebol vo firme a. s. Púchov. O firme Parex nemá žiadnu znalosť, nikdy o nej nepočul a nepozná

osoby X. A., F. X. a X. Š.. Niekedy v júni 1998 sa vracal zo služobnej cesty, vtedy mal určite pri sebe
doklady, ktoré boli v peňaženke a to občiansky preukaz, vodičský preukaz a ďalšie doklady. Po čase,
keď ich potreboval, zistil, že tam nie sú. Najprv si nebol istý, či ich stratil alebo mu boli ukradnuté, preto
stratu neohlásil hneď na polícii a po čase si začal vybavovať nové doklady.

Svedkyňa P. Š., manželka obžalovaného, v prípravnom konaní uviedla, že jej muž ju poprosil, aby
zavolala mame, či môže zaslať fax do práce na Infotel. Bolo to niekedy v novembri alebo decembri 1999.
Mama tým nebola moc nadšená. Nadiktovala jej faxové číslo do roboty a svedkyňa ho dala manželovi,
upozornila ho, aby mama s tým nemala problémy. On ju ubezpečil, že nie. Keď prišiel fax, mama im
zavolala, že môžu prísť pre neho. Mama je ho dala do ruky a ona ho dala manželovi. Nevedela uviesť,

odkiaľ bol fax a čoho sa týkal. K osobe X. A. uviedla, že bol to bývalý priateľ jej sestry, väčšinou sa stretli,
keď prišli na návštevu. Nevedela uviesť, či jej manžel bol zaregistrovaný na úradoch ako súkromný
podnikateľ, on sa jej o tom nezdôveroval, ani sa o tom nerozprávali. O firmách Parex a Cibotex nevie
nič, ani ich nepozná, takisto nepozná osoby s menom X. A., E. C., Q., ani o nich nepočula. Nikdy sa
nezaujímala o to, čo manžel robí a kam chodí.

Svedkyňa M. X. v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedla, že dcéra ju požiadala na jeseň alebo
v zime 1999 o prevzatie faxu pre jej manžela X. Š.. Tým, že sa nestýkali a mala určité výhrady voči jeho
chovaniu, upozornila dcéru, že si neželá, aby využíval jej pracovisko na ich pracovné záležitosti. Bolo
jej povedané, že to má prísť z Matadoru Púchov. Po prijatí faxu zavolala dcéru, ktorá preň prišla aj s

manželom, ďalšie faxy z uvedenej firmy, ani z iných firiem neprišli na fax na jej pracovisko pre X. Š..

Svedok F. X. vo výpovedi z prípravného konania uviedol, že v roku 1999 sa zaoberal predajom
stavebného materiálu, pričom mal prenajaté skladové priestory. Niekedy v letných mesiacoch v roku1999 prišiel za ním jemu neznámy muž, ktorý sa predstavil ako X. A. a ponúkol mu drevo, svedok mu
povedal, že nemá záujem, nakoľko má plné skladové priestory. Dohodli sa na tom, že A. sa zastaví
neskôr. Keď mu ponúkal uvedený tovar, tento mal aj privezený na nákladnom vozidle. Pamätal si, že

následne bol A. za ním ešte dvakrát, pričom ho poprosil, či nemá pre neho skladové priestory, povedal
mu, že sú plné, ponúkol mu priestor vonku, čo nechcel. Spomínal tiež niečo o nejakých pneumatikách,
ktoré potreboval uskladniť, avšak presne si to už nepamätal. Následne ho A. požiadal, či by mu nemohol
pomôcť, pretože mu vypadlo nákladné vozidlo a potrebuje previezť materiál, asi pneumatiky z Bratislavy
do Piešťan, teda či nemá k dispozícii nákladné vozidlo. Svedok mu ponúkol vodiča J. Š., ktorý pre

neho zabezpečoval dopravu a dal mu na neho kontakt. Tiež bol osobne so Š., ktorému povedal, že A.
chce niečo previezť na uvedenej trase. Š. povedal, že to prevezie, následne sa oni dvaja dohodli. Š.
nakoniec tovar neodviezol z dôvodu, že v Bratislave mal byť predložený nejaký falošný doklad, pričom
mal problémy, pretože ho zobrali policajti a vypočúvali ho. Hneď na to volal A. na mobil, ale nedovolal
sa mu. Následne svedok uviedol popis X. A., pričom po predložení fotoalbumu označil X. Š. ako osobu,
ktorá vystupovala pod menom X. A..

Obžalovaný ku skutku pod bodom 1/ a 2/ obžaloby potvrdil, že v spoločnosti SPIRIT Slovakia, s.
r. o., pôsobil ako obchodný zástupca a jeho pracovnou náplňou bolo ponúkať komodity uvedenej
spoločnosti na predaj, vrátane oprávnenia preberať hotovosť od zákazníkov. Obžalovaný nepoprel,
že ako zamestnanec mal prístup k pečiatkam firmy. Pracovnou zmluvou mal súd preukázané, že

obžalovaný bol zamestnancom uvedenej spoločnosti v pozícii predajcu od 13. 5. 1996. Jeho
pracovný pomer bol skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo dňa 14. 3. 1997. Z pracovných
pokynov vyplýva, že predajca označenej spoločnosti zabezpečoval komplexné spracovanie obchodných
prípadov, vrátane zaistenia inkasa a rovnako aj zodpovedal za inkaso realizovaných obchodov. Je teda
zrejmé, že časové vymedzenie spáchania skutkov v bode 1/ a 2/ spadá do obdobia trvania pracovného

pomeru obžalovaného v tejto spoločnosti. Obžalovaný v podstate nepoprel, že v obchodných prípadoch
špecifikovaných v bode 1/, prevzal peniaze od dotknutých subjektov, bránil sa však tým, že tieto
vyúčtoval spoločnosti. Táto obhajoba je však vyvrátená výpoveďou svedkyne G., ktorá preverila
neuhradenie faktúry spoločnosťou UMG Košice a zistila, že pohľadávka bola čiastočne zaplatená
obžalovanému, ktorý prevzal peniaze, avšak tieto neodovzdal spoločnosti SPIRIT Slovakia, s.r.o.

Oprávnenie obžalovaného preberať peňažnú hotovosť za uskutočnený obchod je preukázané aj
výpoveďami viacerých svedkov (Č., G., A.). Výpoveďou svedkyne M. Q., zamestnankyne spoločnosti
UMG Košice, mal súd preukázané, že obžalovanému ako zástupcovi spoločnosti SPIRIT Slovakia,
s.r.o. vyplatila za dodaný tovar v júli 1996 sumu 12.284,- Sk, v auguste 1996 sumu 20.000,- Sk a
v septembri 1996 sumu 7.000,- Sk. Za každú úhradu jej obžalovaný vystavil príjmový pokladničný

doklad. Z výpovede svedkyne P. P., ktorá bola v danom období podnikateľkou vystupujúcou pod
obchodným menom RODINA - papiernictvo vyplýva, že v období jún 1996 sa dohodli so zástupcami
spoločnosti SPIRIT Slovakia na predaji pier od uvedenej spoločnosti. Zástupcovi tejto spoločnosti bola
zaplatená zálohová platba asi 6.000,- Sk v hotovosti, ktorého meno uviesť nevedela. Po mesiaci vyplatila
Š. ako zástupcovi uvedenej spoločnosti sumu asi 3.000,- Sk. V obidvoch prípadoch bol vystavený

príjmový doklad. Výpoveďou svedkyne H. J., spolumajiteľky spoločnosti RANDA a spol. Žilina mal súd
preukázané, že X. Š.K. prevzal od ich spoločnosti sumy 7.000,- Sk, 3.165,- Sk a 471,50.- Sk. Výpoveď
svedkyne J. je podporená výpoveďou svedkyne F. Q., ktorá v rozhodnom období bola zamestnaná v
spoločnosti RANDA a spol. Prevzatie peňažných prostriedkov v hotovosti v prípadoch špecifikovaných
v bode 1/ je preukázané originálmi príjmových pokladničných dokladov, pričom odborným vyjadrením

mal súd preukázané, že podpis na uvedených dokladoch vyhotovil ten istý pisateľ a to obžalovaný.
Obžalovaný je tak zo spáchania skutku uvedeného v bode 1/ usvedčovaný vyššie uvedenými dôkazmi,
ktoré na seba nadväzujú a vzájomne sa doplňujú.

Vo vzťahu ku skutku 2/ obžaloby obžalovaný potvrdil, že od spoločnosti SPIRIT Slovakia prevzal 5 ks

náramkových hodiniek zn. Tissot k predaju pre jeho otca D.. E. Š.. Svedkyňa G. vo výpovedi potvrdila,
že obžalovanému dala povolenie, aby mu zamestnanec X. E. vydal uvedený tovar zo skladu, čomu
korešponduje aj výpoveď svedka X. E., ktorý potvrdil vydanie tohto tovaru obžalovanému. Uvedenému
skutkovému zisteniu korešpondujú aj listinné dôkazy a to objednávka, súpis zásob skladu a dodací
list, ktoré v súhrne preukazujú, že bol práve obžalovaný, ktorý prevzal 5 ks uvedených hodiniek.

V súvislosti s obhajobou obžalovaného k tomuto skutku súd uvádza, že pokiaľ by doklad o predaji
hodiniek bol odovzdaný do spoločnosti SPIRIT Slovakia je potom nelogické, aby táto spoločnosť
kontaktovala firmu otca obžalovaného D.. E. Š. za účelom uhradenia faktúry. Z výpovede svedkyne A.
vyplýva, že v spoločnosti Spirit neboli problémy s vyplácaním mzdy ani u jedného zamestnanca. Pretoobhajoba obžalovaného v naznačenom smere sa javí ako účelová s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnej
zodpovednosti. Svedok D.. E. Š., otec obžalovaného jednoznačne poprel prevzatie hodiniek od
obžalovaného.

Konaním v bode 1/ a 2/ obžalovaný si preukázateľne prisvojil cudziu zverenú vec, ktorou sú v
okolnostiach daného prípadu peňažné prostriedky prevzaté od zákazníkov titulom realizovaných
obchodov (v bode 1/) a tovar - hodinky, ktoré prevzal za účelom ich ďalšieho predaja, pričom z
vykonaných dôkazov je zrejmé, že prevzatú peňažnú hotovosť ani v jednom obchodnom prípade

nevyúčtoval, neodviedol do pokladne spoločnosti Spirit Slovakia a rovnako ani hodinky zn. Tissot
nedodal firme jeho otca ako deklaroval. V bodoch 1/ a 2/ obžalovaný tak preukázateľne konal v rozpore s
účelom zverenej veci. Z charakteru jeho pracovnej pozície vyplýva, že bol oprávnený preberať peňažné
prostriedky za dodanie tovaru, resp. prevziať tovar za účelom jeho distribúcie, avšak so zverenou vecou
nakladal v rozpore s jej účelom. Konanie 1/ a 2/ je potrebné posúdiť ako pokračovanie v trestnom
čine, pretože jednotlivé čiastkové útoky sú vedené jednotným zámerom a napĺňajú skutkovú podstatu

rovnakého trestného činu, spája ich rovnaký alebo podobný spôsob vykonania a blízka súvislosť v čase
a predmete útoku. Konaním v bode 1/ bola spôsobená škoda 56.570,70 Sk (1.877,80 eur) a v bode 2/
škoda 32.980,- Sk (1.094,74 eur), spolu v sume 2.972,54 eur. Spôsobený následok predstavuje škodu
malú, pretože dosahuje najmenej 6-násobok najnižšej mesačnej mzdy a nepresahuje 100-násobok
tejto mzdy. V období od 1. 4. 1996 do 31. 12. 1997 bola nariadením vlády určená minimálna mzda

v sume 2.700,- Sk. Z vyššie uvedených dôvodov súd v bodoch 1/ a 2/ uznal obžalovaného vinným z
pokračovacieho trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005)
v znení zákona č. 248/1994 Z. z.

Zo spáchania skutku v bode 3/ obžaloby je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedka J. G., ktorý

potvrdil, že obžalovaný ako predajca spoločnosti DEL-REY prevzal od spoločnosti Tina móda za dodaný
tovar sumu 17.428,- Sk, ale spoločnosti odovzdal len 7.428,- Sk. Sumu 10.000,- Sk teda neodviedol
na účet firmy a tieto si ponechal pre vlastnú potrebu. Svedok X. F. podporil výpoveď svedka G. v tom
smere, že za odovzdaný tovar zaplatili zástupcovi spoločnosti SPIRIT Slovakia plnú sumu, t. j. čiastku
17.428,- Sk. Súd nemal dôvod neveriť výpovedi týchto svedkov, pretože im korešpondujú aj zadovážené

listinné dôkazy a to faktúra č. 970081, z ktorej vyplýva, že dodávateľ spoločnosť DEL - REY vystavila v
prospech odberateľa Tina móda faktúru za dodaný tovar v sume 17.428,- Sk. Naproti tomu však príjmový
pokladničný doklad spoločnosti DEL-REY znie na sumu 7.428,- Sk, ktorú prijal obžalovaný ako zálohu
za faktúru 970081.

Konanímvbode3/obžalovanýsipreukázateľneprisvojilcudziuzverenúvec,ktoroujepotrebnérozumieť
peňažnú hotovosť prevzatú od zákazníka titulom uskutočneného obchodu za dodaný tovar, pričom z
vykonaných dôkazov je zrejmé, že pri prevzatí peňazí vystupoval ako zástupca DEL-REY, do ktorej
odviedol prevzaté peňažné prostriedky krátené o sumu 10.000,- Sk. V bodoch 3/ obžalovaný tak
preukázateľne konal v rozpore s účelom zverenej veci. Ako zástupca DEL-REY bol oprávnený preberať

peňažné prostriedky za dodanie tovaru, avšak so zverenou vecou v rozsahu 10.000,- Sk nakladal v
rozpore s jej účelom. Konaním v bode 3/ bola spôsobená škoda 10.000,- Sk (331,94 eur). Spôsobený
následok predstavuje škodu nie nepatrnú, pretože dosahuje najmenej 2-násobok najnižšej mesačnej
mzdy a nepresahuje 6-násobok tejto mzdy. V období od 1. 4. 1996 do 31. 12. 1997 bola nariadením
vlády určená minimálna mzda v sume 2.700,- Sk. Z vyššie uvedených dôvodov súd v bode 3/ uznal

obžalovaného vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 31. 12.
2005) v znení zákona č. 248/1994 Z. z.

Zo spáchania skutku v bode 4/ je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedka - poškodeného D.. L.
C., svedkýň Q. C. a D. A. a tiež listinnými dôkazmi a to dohodou o obchodných podmienkach, správou

Daňového úradu Bratislava I a peňažného ústavu Volksbank a faktúrami. Dohodou o obchodných
podmienkach, uzavretou medzi D.. L. C., zastupujúcim Združenie VALE, Hlavná 21, Závažná Poruba
a D.. P. G., zastupujúcim obchodnú spoločnosť UNI-MAG, Štefánikova 17, Bratislava, IČO:0205918
mal súd preukázané, že Združenie VALE ako predávajúci, sa zaviazalo spoločnosti UNI-MAG ako
kupujúcemu dodávať 1 000-1 500 ks mesačne džínsových nohavíc podľa ponuky predávajúceho v

cenách stanovených ku dňu 25. 3. 1997 a zmluva nadobudla účinnosť dňom 1. 5. 1997. Podľa faktúr č.
0005/97, č. 0010/97, 0012/97 dňa 21. 4. 1997 spoločnosť VALE dodala spoločnosti UNI-MAG džínsové
nohavice v hodnote 37.852,- Sk, dňa 7. 5. 1997 tovar v hodnote 225.640,- Sk a dňa 2. 6. 1997 v hodnote
308.642,- Sk. Fakturácia bola podložená nielen dodaným tovarom, ale aj objednávkami vystavenýmispoločnosťou UNI-MAG dňa 7. 4. 1997, 7. 5. 1997 a súčasťou poslednej dodávky bol dodací list zo dňa
2. 6. 1997. D.. P. G., zastupujúci spoločnosť UNI-MAG, uviedol v dohode o obchodných podmienkach
číslo účtu svojej spoločnosti XXXXXXXXXX/XXXX.

Daňový úrad Bratislava I oznámil, že daňovník D.. P. G., J..Č.. XXXXXXX/XXX, ani obchodná spoločnosť
UNI-MAG, Štefánikova 17, Bratislava, IČO:0205918 sa v centrálnom registri Daňového úradu Bratislava
I v roku 1997, ani v predchádzajúcom období nenachádzali. Samotné rodné číslo je nesprávne, v registri
Ústredného daňového riaditeľstva sa nachádzajú dve osoby s menom D.. P. G., obidvaja narodení v

roku 1942, jeden bytom v Prievidzi, druhý v Starej Lesnej. Takisto Ľ. B., a.s. potvrdila, že nikdy neviedla
účet s číslom XXXXXXXXXX.

Správami Daňového úradu Bratislava I a Ľ. B. so sídlom v Bratislave bolo preukázané, že osoba
podpisujúca v presne nezistený deň v apríli 1997 dohodu o obchodných podmienkach ako zástupca
firmy UNI-MAG so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, s D.. L. C., ako zástupcom Združenia VALE so

sídlom v Závažnej Porube, neuviedla pravdivé údaje ani o svojej osobe, ani o spoločnosti, v mene ktorej
dohodu uzatvárala.

Je potrebné pripomenúť, že trestnoprávna zodpovednosť voči X. A. za uvedený skutok bola vyvodená
v konaní pod sp. zn. 2T/74/2001. Výpoveďou svedka D.. L. C. ako jedného zo spoločníkov Združenia

VALE so sídlom v Závažnej Porube je preukázané, že s D.. G. ho zoznámil obžalovaný X. Š., ktorého
poznal ako dílera firmy DEL-REY v Bratislave. D.. G. mu predstavil ako osobu, s ktorou firma DEL-REY
obchoduje dlhé roky, plní si svoje záväzky a je solventný. Tovar bol odovzdaný celkovo trikrát, pričom
v dvoch prípadoch ho prevzal Š., čo potvrdil podpisom a povedal, že tovar odvezie do firmy UNI-MAG.
Faktúry sa vrátili z adresy, ktorú uviedol na doručovanie D.. G., s poznámkou „adresát neznámy“. Svedok

pri rekognícii v prípravnom konaní jednoznačne označil obžalovaného X. Š., ktorý pracoval pre DEL -
REY a sprostredkoval stretnutie s D.. G. .

Rovnako svedkyňa Q. C., manželka D.. L. C. a svedkyňa D. A., pri rekognícii označila obžalovaného
ako osobu, ktorý pracoval pre DEL-REY.

Vzhľadom na to, že obžalovaný predstavil X. A. pod falošným menom, uviedol nepravdivý údaj, že je
majiteľom spoločnosti UNI-MAG, v mene v ktorej vystupoval, deklaroval, že je spoľahlivý a solventný
obchodný partner, čo nebola pravda, je nepochybné, že už v čase sprostredkovania vystupoval s
podvodným úmyslom, keď uviedol do omylu D.. L. C. v údajoch týkajúcich sa spoločnosti, ktorá mala byť

obchodným partnerom Združenia VALE, ale aj v údajoch týkajúcich sa solventnosti a spôsobilosti D.. G.
záväzky z obchodného vzťahu uhradiť. Cieľom takéhoto konania bolo získať neoprávnený majetkový
prospech z predaja dodaných džínsových nohavíc, bez uhradenia záväzkov dodávateľovi. Žiadnym
dôkazom nebolo spochybnené, že všetky tri dodávky tovaru boli odovzdané či už obžalovanému X. Š.
alebo osobe, ktorú poslal X. A. a o tom telefonicky informoval D.. C..

Obžalovaný X. Š. konal po vzájomnej dohode s už právoplatne odsúdeným X. A., ktorý uzavrel dohodu
o obchodných podmienkach s D.. C. pod falošným menom, uviedol nepravdivé údaje o spoločnosti, v
menevktorejvystupoval,nepravdivéčísloúčtuvĽ.B.,zktoréhomalpoukazovaťprostriedkyzadodávky
džínsových nohavíc podľa dohodnutých obchodných podmienok, ani jednu dodávku nezaplatil, a tak je

nepochybné, že aj on už v čase uzatvárania dohody vystupoval s podvodným úmyslom.

Zo spáchania skutku v bode 5/ obžaloby je vina obžalovaného spoľahlivo preukázaná výpoveďou
svedka J. A., ktorý v inkriminovanom období bol zamestnancom spoločnosti OZETA odevné závody a.s.
Trenčín a mal na starosti rokovanie so zákazníkmi o odbere tovaru a s tým súvisiacimi podmienkami.

Podľa jeho výpovede obžalovaný oslovil spoločnosť OZETA s úmyslom odobrať tovar. Obžalovaný
sa mu predstavil ako X. Š., ktorý je obchodným zástupcom spoločnosti Cibotex Bratislava a predložil
mu živnostenský list na obchodné meno E. C.. Pri rekognícii jednoznačne opoznal obžalovaného,
ktorý sa v septembri 1997 dostavil do firmy OZETA v Trenčíne predstavil sa ako X. Š. - zástupca
spoločnosti Cibotex Bratislava a požadoval zakúpenie tovaru. Svedok D.. F. potvrdil, že ako obchodný

riaditeľ podpísal za OZETU dohodu o obchodných podmienkach na rok 1997 uzavretú so spoločnosťou
CIBOTEX. Ďalším usvedčujúcim dôkazom, ktorý podporuje vyššie uvedené dôkazy a nadväzuje na ne,
je Dohoda o obchodných podmienkach na rok 1997, z ktorej vyplýva, že bola uzavretá dňa 25. 11. 1996
medzi predávajúcim OZETA odevné závody a. s. Trenčín zastúpeným D.. J. F. a kupujúcim CIBOTEX,zastúpeným X. Š.. Touto dohodou sa strany zaviazali k predaju a kúpe tovaru v sortimente, cenách
a dodacích lehotách špecifikovaných v jednotlivých objednávkach kupujúceho. Podľa faktúr č. 191311
a 200511, dňa 29. 9. 1997 spoločnosť OZETA dodala spoločnosti CIBOTEX textilný tovar v hodnote

696.303,-Skadňa7.10.1997textilnýtovarvhodnote375.260,-Sk.Fakturáciabolapodloženádodacím
listom a objednávkou. Obžalovaný preukázateľne konal s podvodným úmyslom už v čase uzavretia
dohody o obchodných podmienkach, pretože vystupoval pod falošným priezviskom, uviedol nepravdivé
údaje týkajúce sa spoločnosti, ktorú zastupoval a predložil falzifikát živnostenského listu, čo mal súd
preukázané potvrdením Okresného úradu Bratislava II. Šetrením bolo preukázané, že spoločnosť

CIBOTEX, v mene ktorej vystupoval, v danom čase neexistovala. Obžalovaný tak konal s cieľom získať
neoprávnený prospech z predaja textilného tovaru bez toho, aby uhradil záväzky dodávateľovi.

Konanie 4/ a 5/ je potrebné posúdiť ako pokračovanie v trestnom čine, pretože jednotlivé čiastkové
útoky sú vedené jednotným zámerom a napĺňajú skutkovú podstatu rovnakého trestného činu, spája ich
rovnaký alebo podobný spôsob vykonania a blízka súvislosť v čase a predmete útoku. Konaním v bode

4/ bola spôsobená škoda 575.134,- Sk (18.991,37 eur) a v bode 5/ škoda 1.071.563,70 Sk (35.569,40
eur), spolu v sume 54.560,77 eur. Spôsobený následok predstavuje škodu značnú, pretože dosahuje
najmenej 100-násobok najnižšej mzdy (4.400,- Sk). V období od 1. 10. 2000 bola nariadením vlády
určená minimálna mzda v sume 4.400,- Sk. Súd preto posudzoval trestnosť činu podľa neskoršieho
zákona účinného v čase určenia minimálnej mzdy v sume 4.400,- Sk, pretože tento právny predpis

bol pre páchateľa priaznivejší. Ak by spôsobený následok bol určený podľa mesačnej mzdy platnej v
čase spáchania skutku, predstavoval by škodu veľkého rozsahu, pretože by dosahoval najmenej 500-
násobok uvedenej mzdy (500 x 2.700,- Sk). To by malo za následok prísnejšiu kvalifikáciu skutku podľa
§ 250 ods. 4 Tr. zákona. Z vyššie uvedených dôvodov súd v bodoch 4/ a 5/ uznal obžalovaného vinným
z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona (účinného do 31.

12. 2005) v znení zákona č. 248/1994 Z. z., v bode 4/ v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona.

Zo spáchania skutku v bode 6/ obžaloby je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka
- poškodeného P. J., ktorý jednoznačne a zrozumiteľne vysvetlil, za akých okolností a za akým účelom
odovzdal obžalovanému peňažné prostriedky v celkovej sume 150.000,- Sk, prvýkrát v sume 120.000,-

Sk a druhýkrát v čiastke 30.000,- Sk. Súd nemal dôvod neveriť jeho výpovedi, pretože táto je v
podstatných okolnostiach podporená výpoveďami svedkov L. J., M. H.H. a O. J.. Obžalovaný už od
začiatku predstieral, že motorové vozidlo v prospech poškodeného zabezpečí. V skutočnosti však vedel,
že vozidlo nezabezpečí, nebol pripravený splniť svoj záväzok, čím uviedol poškodeného do omylu
motivovaný snahou získať neoprávnene majetkový prospech. Po prijatí peňažných prostriedkov vozidlo

v stanovenom termíne nedodal, poškodenému sa vyhýbal a stal sa pre neho nedosiahnuteľným.

Konaním obžalovaného v bode 6/ bola spôsobená škoda 150.000,- Sk (4.979,09 eur). Spôsobený
následok predstavuje škodu nie malú, pretože dosahuje najmenej 6-násobok najnižšej mesačnej mzdy
(6x3.300,-Sk)anedosahujenajmenej100-násoboktejtomzdy.Súdpretovbode6/uznalobžalovaného

vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005) v znení
zákona č. 248/1994 Z. z.

Spáchanie skutku v bode 7/ obžaloby obžalovaným je spoľahlivo preukázané výpoveďou svedka D..
X. O., ktorý vo svojej výpovedi presvedčivo a zrozumiteľným spôsobom ozrejmil okolnosti, za ktorých

požičal obžalovanému peňažné prostriedky v celkovej sume 543.000,- Sk, ako aj účel ich poskytnutia.
Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči obžalovanému je podstatné, že od poškodeného D..
X. O. vylákal postupne peňažné prostriedky v celkovej sume 543.000,- Sk pod rôznymi zámienkami,
hoci si bol od začiatku vedomý toho, že spoločné podnikanie sa ani v jednom prípade neuskutoční,
čím uviedol poškodeného do omylu. Obžalovaný prevzal od poškodeného peňažné prostriedky v sume

100.000,- Sk dňa 17. 2. 1999 a v sume 130.000,- Sk dňa 25. 2. 1999, hoci si musel byť vedomý, že v
tom čase má nevyrovnaný dlh voči poškodenému z predchádzajúcej pôžičky. Napriek narastajúcemu a
neuhradenému dlhu voči poškodenému prevzal od neho sumu 63.000,- Sk a to pod zámienkou splatenia
faktúry, pričom deklaroval, že po jej zaplatení bude schopný vrátiť poškodenému dlžnú sumu, čo nebola
pravda. Výpoveď svedka D.. X. O. je podporená výpoveďami svedkov Š.K. O., D.. X. O., P. Q. a D..

X. E., ako aj zadováženými listinnými dôkazmi, predovšetkým zmluvami o pôžičke, dokladmi o výbere
peňažných prostriedkov, ako aj vyhláseniami o uznaní dlhu.Zo spáchania skutku v bode 8/ obžaloby je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou svedka
poškodeného D.. F. G., od ktorého obžalovaný vylákal sumu 17.000,- DM (nemeckých mariek). Súd
nemal dôvod neveriť výpovedi poškodeného, pretože je podporená listinným dôkazom - diárom, v

ktorom mu obžalovaný svojim podpisom potvrdil prevzatie sumy 17.000,- DM. Z vykonaných dôkazov je
zrejmé, že obžalovaný ním deklarovaný účel, na ktorý mali byť peniaze použité len predstieral, textilný
tovar z firmy OZETA nekúpil, ani následný predaj s obchodným partnerom B. V. nedohodol. Podľa
správy OZETA odevné závody Trenčín uvedená spoločnosť nikdy neobchodovala s osobou B. V. a
nepracovali u nich osoby Q. ani D.. O.. Zo správy mobilného operátora vyplýva, že telefónne čísla, ktoré

označil obžalovaný poškodenému, patria iným užívateľom, resp. prvý telefonický hovor bol vykonaný
dňa 12. 9. 2000, teda so značným časovým odstupom po spáchaní skutku. Rovnako z výsluchu dvoch
svedkov P. L., nar. v r. 1935 a v r. 1962 mal súd preukázané, že nie sú identické s osobou, ktorú
označil vo výpovedi poškodený, pretože žiadnu prepravu do Nemecka nevykonávali, naviac svedok L.,
nar. v r. 1962 uviedol, že nikdy nepoužíval telefónne číslo, ktoré poskytol obžalovaný poškodenému.
Uvedené skutkové zistenia preukazujú podvodný úmysel obžalovaného už v čase získania peňažných

prostriedkov od poškodeného. Vychádzajúc zo správy Z. B. Q. predstavovala suma 17.000,- nemeckých
mariek po prepočte podľa kurzu ku dňu 23. 3. 1999 (1 nemecká marka - 22,843 Sk) čiastku 388.331,- Sk.

Konanie obžalovaného v bodoch 7/ a 8/ je potrebné kvalifikovať ako pokračovanie v trestnom čine,
pretože jednotlivé čiastkové útoky sú vedené jednotným zámerom a napĺňajú skutkovú podstatu

rovnakého trestného činu, spája ich rovnaký alebo podobný spôsob vykonania a blízka súvislosť v čase
a predmete útoku. Konaním v bode 7/ bola spôsobená škoda 543.000,- Sk (18.024,30 eur) a v bode
8/ škoda 388.331,- Sk (12.890,23 eur), spolu v sume 30.914,53 eur. Spôsobený následok predstavuje
škoduznačnú,pretožedosahujenajmenej100-násoboknajnižšejmzdy(3.000,-Sk).Zvyššieuvedených
dôvodov súd v bodoch 7/ a 8/ uznal obžalovaného vinným z pokračovacieho trestného činu podvodu

podľa § 250 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005) v znení zákona č. 248/1994 Z. z.

Súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného ani zo spáchania skutku v bode 9/ obžaloby, z ktorého
je usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka P. F.. Z jeho výpovede vyplýva, že obžalovaný
prejavil záujem o kúpu pneumatík v obchodnom stredisku MATADOR, a.s. Púchov, v dôsledku čoho

uzavrel kúpnu zmluvu na dodávku autoplášťov v hodnote 277.778,- Sk. Pri rokovaní s ním obžalovaný
vystupoval pod falošným menom X. A. ako majiteľ firmy PAREX. Po predložení fotoalbumu svedok
opoznal X. Š. v osobe X. A.. Z výpovede svedkyne F.J. D. mal súd preukázané, že v peňažnom ústave
preverila existenciu účtu, ktorý označil obžalovaný pri uzavretí zmluvy a zistila, že takýto účet nie
je v banke vedený. Na okresnom úrade tiež zistila, že firma PAREX bola zrušená ešte v roku 1995.

Výpovede uvedených svedkov sú podporené výpoveďami ďalších svedkov (D.. Ž., B.). Z výpovede
svedka Š. vyplýva, že tovar mal doviezť pre X. A., pričom pri rekognícii opoznal obžalovaného, ktorý sa
mu predstavil ako X. A., s ktorým sa osobne stretol pred plánovaným odvozom tovaru. Z kúpnej zmluvy
mal súd preukázané, že bola uzavretá dňa 11. 11. 1999 medzi predávajúcim Matador a. s. a kupujúcim
X. A. - PAREX, zastúpeným X. A.. Usvedčujúcimi sú aj listinné dôkazy a to správa peňažného ústavu,

ktorou bolo preukázané, že účet, ktorý uviedol obžalovaný nebol zriadený a výpis so živnostenského
registra, z ktorého vyplýva, že podnikateľský subjektu X. A. bolo zrušené živnostenského oprávnenie
v roku 1995. Aj v tomto prípade je nepochybný podvodný úmysel obžalovaného už v čase objednávky
tovaru, pretože vystupoval pod falošným menom v mene spoločnosti, ktorá neexistovala, teda uviedol
nepravdivé informácie týkajúce sa existencie spoločnosti, ktorá mala vystupovať ako obchodný partner

a tiež jej spôsobilosti plniť si záväzky. Niet pochýb o tom, že obžalovaný chcel tovar prevziať, nemal však
v úmysle za tento zaplatiť. K odovzdaniu tovaru nedošlo po zistení, že spoločnosť, v prospech ktorej mal
byť tovar vydaný, je fiktívna. Z tohto dôvodu konanie obžalovaného je žiadúce kvalifikovať ako pokus
k trestnému činu. Zo zadovážených listinných dôkazov a to zálohového listu mal súd preukázané, že v
prípade prevzatia tovaru by dodávateľovi bola spôsobená škoda vo výške 398.272,80 Sk.

Zo spáchania skutku v bode 10/ obžaloby je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka
a poškodeného Š. O. a svedka a poškodeného D.. X. O., ktorý presvedčivo a logicky opísali okolnosti,
za ktorých požičali obžalovanému peňažné prostriedky a za akým účelom tak učinili. Obžalovaný aj v
tomto prípade podvodným spôsobom vylákal od poškodeného Š. O. sumu 20.000,- Sk pod zámienkou,

že po zaplatení bude schopný vyplatiť aj s úrokmi D.. X. O. dlžnú sumu 543.000,- Sk. Hoci vystavil príkaz
na prevod sumy 2.915.000,- Sk z jeho účtu na účet D.. X. O., čo je preukázané prevodným príkazom,
musel si byť vedomý, že z dôvodu nedostatku peňažných prostriedkov na účte nebude možné príkaz
zrealizovať. Správou peňažného ústavu Q. Q. mal súd preukázané, že úhrada sumy 2.915.000,- Sknebola vykonaná, pretože na účte sa nachádzali v ten deň prostriedky v sume 69,50 Sk. Z uvedenej
správy tiež vyplýva, že výpis z účtu č. 3 nebol vydaný Q. pre majiteľa a teda je zrejmé, že ide o fiktívny
výpis z účtu, ktorý predložil obžalovaný poškodenému s cieľom presvedčiť ho o splnení záväzku, čo

nebola pravda a vylákal od neho ďalších 500,- DM. Obžalovaný konal preukázateľne podvodne aj v
prípade získania peňažných prostriedkov od poškodeného D.. X. O. v sume 14.000,- Sk. Tieto vylákal
pod zámienkou odblokovania predchádzajúceho prevodu prostriedkov v banke, o ktorých vedel, že
ich poškodený neobdržal, keďže mal zablokovaný účet, to však nezodpovedalo skutočnosti, pretože
obžalovaný si musel byť vedomý, že na účte nemal peňažné prostriedky. Podľa správy Z. B. Q.

predstavovala suma 500,- nemeckých mariek po prepočte podľa kurzu ku dňu 14. 12. 1999 (1 nemecká
marka - 21,605 Sk) čiastku 10.802,50 Sk.

V čase spáchania skutkov 9/ a 10/ hodnota tovaru (v bode 9/), ktorý mal byť odovzdaný v sume
398.272,80 Sk (13.220,24 eur) a prevzaté peňažné prostriedky v sume 44.802,50 Sk (1.487,17 eur), by
predstavovali značnú škodu, pretože za škodu nie nepatrnú sa považovala škoda dosahujúca najmenej

dvojnásobok najnižšej mesačnej mzdy a značná škoda dosahovala najmenej stonásobok takej mzdy.
Zákonom č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde od 1. 4. 1996 minimálna mzda bola stanovená na sumu
2.700,- Sk. Za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zákona, účinného od 1. 9. 1999,
ktorým sa páchateľ obohatil na škodu cudzieho majetku uvedením niekoho do omylu a spôsobením
značnej škody, bolo možné uložiť trest odňatia slobody od 2 do 8 rokov.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. škodou malou sa
rozumie škoda prevyšujúca 266,- eur, škodou väčšou suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej
sumy (myslí sa 266,- eur) a značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Podľa
§ 2 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov trestnosť činu sa posudzuje a trest

sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a
vynesením rozsudku nadobudli účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa § 221 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov pri trestnom čine podvodu pri

škode malej sa ukladá trest odňatia slobody až na dva roky, pri väčšej škode od 1 do 5 rokov, pri značnej
škode od 3 do 10 rokov. Škodu vo výške 14.707,41 eur (13.220,24 eur + 1.487,17 eur) v súlade s
ustanovením § 125 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov treba považovať za
väčšiu škodu, z čoho vyplýva, že Trestný zákon účinný od 1. 1. 2006 je pre páchateľa priaznivejší. Z
tohto dôvodu súd posúdil konanie obžalovaného v bodoch 9/ a 10/ ako pokračovací prečin podvodu

podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona (účinného od 1. 1. 2006), v bode 9/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zákona (účinného od 1. 1. 2006).

Svedkovia, ktorých boli vypočutí na hlavnom pojednávaní vypovedali odchylne ako v prípravnom
konaní a to so zreteľom na odstup času a presné okolnosti, na ktoré mali byť vypočutí, si nepamätali.

Vzhľadom na to, že v prípravnom konaní, kedy vypovedali svedkovia v krátkom časovom odstupe po
spáchaní skutkov, si lepšie pamätali okolnosti spáchania prejednávanej trestne činnosti, súd vychádzal
pri rozhodovaní z ich skorších výpovedí.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím

nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamychdôkazov,ktorévcelkuaspoľahlivodokazujú,ževšetkyskutky,ktorésúpredmetomobžaloby
spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutky spáchal
obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese
I. XXXX/XX, K., je ženatý a má syna. Mestský úrad v Trenčíne neeviduje na obžalovaného priestupok.

V registri trestov má obžalovaný celkovo 3 záznamy o odsúdeniach, vždy za majetkovú trestnú činnosť,
všetky odsúdenia sú takej povahy, že sa na obžalovaného hľadí ako na neodsúdeného. Naposledy

bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. 10. 2008 sp. zn. 3T/100/2008,
právoplatným 3. 2. 2009 za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 Tr. zákona na peňažný trest 10.000,-
Sk a náhradný trest odňatia slobody 1 rok.Obžalovaný spáchal viac trestných činov, z tohto dôvodu súd mu ukladal úhrnný trest odňatia slobody
podľa najprísnejšieho činu, ktorým je v prejednávanej veci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3
písm. b/ Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005) v znení zákona č. 248/1994 Z. z., za ktorý Tr. zákon

umožňuje uložiť trest odňatia slobody 2 až 8 rokov.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre
spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Vzhľadom na význam chráneného
záujmu, ktorý bol činmi dotknutý, rozsiahly počet skutkov, ktorých sa obžalovaný dopustil, spôsobený

následok, mieru zavinenia obžalovaného, okolnosti, za ktorých boli skutky spáchané, iný druh trestu ako
trest nepodmienečný neprichádza do úvahy. Súd vymeral trest na dolnej hranici trestnej sadzby, pretože
od spáchania skutkov uplynula dlhá doba v rozpätí 15 až 20 rokov, pričom podľa odpisu z registra trestov
sa na obžalovaného hľadí ako na neodsúdeného. Uložený druh a výmera trestu naplní jeho účel, ktorým
sa rozumie potreba chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom
páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na

ostatných členov spoločnosti.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny,
pretože doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

SúduložilobžalovanémupovinnosťnahradiťškodupoškodenýmSpiritSlovakias.r.o.vovýške2.972,54
eur, spoločnosti OTTO BERG s.r.o. (pôvodné obchodné meno DEL-REY) vo výške 331,94 eur, P. J.
vo výške 4.979,09 eur a D.. F. G. vo výške 12.890,23 eur. Poškodeného D.. L. C. súd odkázal s
nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že Združenie VALE, ktorému bola spôsobená majetková škoda zaniklo. Žiadnym dôkazom

nebolo preukázané, ako boli vysporiadané pohľadávky po zániku združenia, kto sa stal nadobúdateľom
pohľadávky titulom nároku na náhradu škody, resp. nebolo preukázané, že jej nadobúdateľom sa stal D..
L. C.. O nároku na náhradu škody poškodenému OZETA odevné závody a. s. Trenčín súd nerozhodoval,
pretože na majetok spoločnosti bol vyhlásený konkurz. Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje trestné
konanie, nemožno však rozhodnúť o náhrade škody (§ 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze).

Rovnako súd nerozhodoval o nároku poškodeného Š. O. na náhradu škody, pretože menovaný v
priebehu trestného konania zomrel a z vykonaných dôkazov súd nemal preukázané, že pohľadávka
poručiteľa z titulu nároku na náhradu škody bola prejednaná v dedičskom konaní a teda nebolo
preukázané, na koho prešla uvedená pohľadávka po smrti poručiteľa. Poškodený D.. X. O. si síce v
prípravnom konaní pri prvom výsluchu uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas, avšak následne pri

ďalšom výsluchu uviedol, že nepožaduje náhradu škody. Uvedený prejav je oprávnením poškodeného
disponovať s uplatneným nárokom. Z tohto dôvodu nebolo potrebné rozhodovať o tomto nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia v 4 vyhotoveniach cestou
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline.