Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ivica Hanusková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/114/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213461
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912213461.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
ulica č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11
Bratislava,
v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/257/2012-22 zo dňa 16. 06. 2015,
r o z h o d o l :
Návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamieta.
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým uznesením uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote 10 dní od doručenia tohto
uznesenia zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vo výške 66 € v zmysle položky č.
17a Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k zákonu
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej v texte len „Zákon o
súdnych poplatkoch“).
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie
navrhovateľ. Namietal, že v zmysle § 5 ods. 1 písm. g) zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká
podaním námietky zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného predpisu. Námietka zaujatosti však
navrhovateľom podaná nebola, navrhovateľ nevznáša a nevzniesol námietku zaujatosti podľa ust. § 15a
O. s. p., ktorá by bola spoplatniteľná podľa položky 17a zák. č. 71/1992 Zb.. Očakával preto postup
podľa ust. § 15 O. s. p. a nie podľa ust. § 15a O. s. p., v dôsledku čoho nie je možné, aby okresný súd
vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti. V tejto súvislosti
poukázal na viaceré rozhodnutia, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Cdo 72/2013 ako i viaceré rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky. Naviac namietal, že bez
ohľadu na náležitosti ním vznesenej námietky ohľadom prikázania súdu
z dôvodu zaujatosti sudcov okresného súdu, zákon o súdnych poplatkoch vymedzuje osobný rozsah
zákona. Hoci z podania je známe kto námietku zaujatosti podal, súdny poplatok
vzmyslezákonaosúdnychpoplatkochniejemožnénikomuvyrubiť,pretožesaprinejnejednáo„návrh“.
V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
PL. ÚS 109/2011 z 11. 07. 2012. Zdôraznil preto požiadavku určitosti v prípade ukladania daní a
poplatkov, ktorá má zásadný význam. Ak by aj súd mal za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za
vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a Zákona o súdnych poplatkoch, tvrdil, že mu nie je
možné uložiť povinnosť platiť súdne poplatky a to v zmysle
§ 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch, keď podľa tohto ustanovenia je súdne konanie
vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jehonesprávnym úradným postupom, od poplatkov oslobodené. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. z. 6MCdo 2/2011. Na záver navrhol, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na
vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka Zákona
o súdnych poplatkoch s článkami Ústavy SR Ústavnému súdu Slovenskej republiky na základe toho,
že ide o procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého má účastník konania pochybnosti o jeho nezaujatosti
pre pomer k veci, ktorá sa nemá spoplatňovať rovnako ako námietka proti exekúcii, pretože námietka
zaujatosti je jediným prostriedkom, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu
pre vylúčenie sudcu, ktoré musí uplatniť najneskôr do začatia prvého pojednávania, resp. do 15 dní, od
kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel. Má za to, že aj keď o námietke rozhoduje nadriadený súd, jej
spoplatnenie samo o sebe odporuje čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, pretože zasahuje do samej podstaty práva
na nestranný súd, keďže toto právo nemožno nijako obmedziť. Navrhol, aby dovolací súd odvolaniu v
celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1,
2 O. s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.
Navrhovateľ v danej veci podal žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V žalobe uviedol, že
okresný súd, ktorý má vec prejednať ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 85 ods. 3 O. s. p. vo veci
konať nemôže, pretože na tomto súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Žiadal preto, aby
nadriadený súd v zmysle ust. § 12 O. s. p. rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci
inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného okresného súdu sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Dôvodom tohto vylúčenia
všetkých sudcov miestne príslušného súdu mala byť okolnosť, že tento súd svojím konaním, a to
nesprávnymúradnýmpostupomzapríčinilvznikškodynastranenavrhovateľa.Otejtonámietkerozhodol
nadriadený súd - Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 43NcC/215/2012-8 zo dňa 11. 10. 2012
tak, že z prejednávania a rozhodovania vecí vedených v záhlaví tohto rozhodnutia vylúčil len sudcu
Okresného súdu Rimavská Sobota JUDr. Erika Vargu. Ostatných sudcov Okresného súdu Rimavská
Sobota z prejednávania
a rozhodovania vecí uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia nevylúčil.
Predpokladom postupu podľa § 12 ods. 1 O. s. p. je, že všetci jeho sudcovia sú vylúčení. O vylúčení
sudcov rozhoduje nadriadený súd okresného súdu podľa § 16 ods. 1
O. s. p. na základe námietky zaujatosti vznesenej účastníkom alebo na základe oznámenia sudcu o
skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodoval
o námietke zaujatosti na návrh účastníka - navrhovateľa. Rozhodnutím krajského súdu neboli vylúčení
sudcovia okresného súdu, nebol preto dôvod na postup podľa § 12 ods. 1 O. s. p.,
s tým, že nadriadený súd v riadnom inštančnom postupe skúmal námietky vznesené navrhovateľom u
každého sudcu.
Postup okresného súdu, ktorý vec predložil nadriadenému Krajskému súdu v Banskej Bystrici na
rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom a následne rozhodol
o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch, považuje odvolací súd za správny.
Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že návrh na vylúčenie sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota nepodal,
iba poukázal na dôvod, pre ktorý by mal okresný súd sám predložiť vec nadriadenému súdu na delegáciu
nutnú podľa § 12 ods. 1 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane zaujal názor k tvrdeniam
navrhovateľa, že jeho prednes
o dôvode, pre ktorý by mali byť sudcovia konkrétneho okresného súdu vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, nie je možné hodnotiť ako návrh na ich vylúčenie (porovnaj napr.
uznesenia sp. zn. 6Cdo 120/2013 zo dňa 15. 04. 2013 alebo sp. zn.
7Cdo 489/2014 zo dňa 24. 03. 2015, v ktorých Najvyšší súd SR uviedol že: „Návrh žalobcu prikázať
vec inému súdu z dôvodu, že jeho sudcovia sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení so
zreteľom na ich pomer k veci a účastníkom konania, je potrebné považovať za vznesenú námietku
zaujatosti proti sudcom konkrétneho súdu. S návrhom na začatie konania je spojený vznik dvojstranného
procesnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale podaním námietky zaujatosti nevznikávzťah medzi účastníkmi konania, ale vzniká osobitný finančnoprávny (poplatkový) vzťah medzi
poplatníkom a štátom, pre vznik ktorého je relevantnou skutočnosťou len uplatnenie námietky zaujatosti
zo strany účastníka konania. Úlohou súdu v prípade vznesenej námietky zaujatosti je posúdiť, či nastala
skutočnosť,
s ktorou je zo zákona (ex lege) spojený vznik povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok. Pre vznik
finančnoprávneho vzťahu medzi poplatníkom a štátom nie je potrebný samostatný návrh na začatie
konania. Prikázanie veci v zmysle ust. § 12 ods. 1 O. s. p. prichádza do úvahy len vtedy, ak súd nemôže
vo veci konať, lebo jeho sudcovia sú vylúčení. Nutná delegácia v zmysle tohto zákonného ustanovenia
je teda viazaná na ust. § 14 ods. 1 O. s. p.,
z ktorého vyplývajú skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý je sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci“. Z uvedeného je teda zrejmé, že posúdenie návrhu navrhovateľa
na vylúčenie sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednávania
a rozhodovania veci a návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa z dôvodu vylúčenia jeho
sudcov, ako námietky zaujatosti podľa § 14 ods. 1 O. s. p. bolo zo strany okresného súdu správne.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 72/2013 rieši odlišnú skutkovú a právnu situáciu.
Pokiaľ ide o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 2/2011 bolo vydané dňa 10. 08. 2011;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 124/2011-13,
v ktorom Ústavný súd SR uznal vyrubenie súdneho poplatku podľa položky 17a Sadzobníka súdnych
poplatkov vo vecne oslobodenom konaní od poplatku, bolo vydané skôr, teda dňa 30. 03. 2011. Najvyšší
súd SR sa napriek tomu vo svojom uznesení sp. zn. 6M Cdo 2/2011
s rozhodnutím Ústavného súdu žiadnym spôsobom nevysporiadal. Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
PL. ÚS 109/2011 zo dňa 11. 07. 2012 sa týka inej položky Sadzobníka súdnych poplatkov.
Zákon o súdnych poplatkoch v § 1 ods. 1 ustanovuje, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy, súdov a prokuratúry
(poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov
a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Pokiaľ ide o osobu poplatníka,
túto určuje Zákon o súdnych poplatkoch v § 2 ods. 1, keď podľa písm. a) tohto ustanovenia poplatníkom
je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Vznesenie
námietky zaujatosti je poplatkovým úkonom, za ktorý je v časti I. Sadzobníka súdnych poplatkov
označovaného ako „poplatky vyberané
v občianskom súdnom konaní“ ustanovený súdny poplatok. Námietka zaujatosti je Sadzobníkom
súdnych poplatkov označená ako spoplatnený úkon, z ktorého vzniká povinnosť zaplatiť poplatok
navrhovateľovi tohto úkonu. V prejednávanej veci je navrhovateľom poplatkového úkonu spoplatneného
podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov práve navrhovateľ, ktorý v návrhu na začatie konania
vzniesol námietku zaujatosti proti sudcom Okresného súdu Rimavská Sobota. O vylúčení sudcov
rozhoduje podľa § 16 ods. 1 O. s. p. nadriadený súd okresného súdu na základe námietky zaujatosti
vznesenej účastníkom, alebo na základe oznámenia sudcu o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený.
Krajský súd v Banskej Bystrici o takto vznesenej námietke zaujatosti na návrh účastníka - navrhovateľa
rozhodol. Navrhovateľovi preto vznikla povinnosť zaplatiť podľa § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 ods.
1 písm. g) Zákona o súdnych poplatkoch poplatok za námietku zaujatosti ustanovený v položke 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, aj keď bolo konanie
o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym
úradným postupom podľa § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch
v znení účinnom do 31. 09. 2012, od poplatku oslobodené. Výklad ust. § 2 ods. 1 písm. a)
a § 4 ods. 4 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch v súvislosti s riešením otázky, či vzniká účastníkovi
povinnosť v konaní vecne oslobodenom od poplatku, zaplatiť poplatok podľa položky č. 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov za námietku zaujatosti uskutočnený Krajským súdom v Žiline v uznesení č. k.
8Co/294/2010-65 zo dňa 31. 08. 2010, podľa ktorého sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho
konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 Zákona
o súdnych poplatkoch, nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky
č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ale iba na súdny poplatok za návrh, za odvolanie, dovolanie,
návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 1 a 3 Zákona o súdnych poplatkoch)
a od povinnosti zaplatiť tento poplatok (podľa položky
č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov) možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa
§ 138 O. s. p., nepovažoval Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k.II. ÚS 124/2011-13 zo dňa 30. 03. 2011 za ústavne nekonformný, alebo nezodpovedajúci
dikcii aplikovaných zákonných ustanovení. Naviac, neobstojí ani poukaz navrhovateľa na citované
rozhodnutia v senátoch správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, pretože
v uvedených prípadoch Najvyšší súd SR posudzoval prípady kedy o námietkach zaujatosti rozhodol
nadriadený súd v zmysle § 15 O. s. p., pričom v prejednávanej veci vyhodnotil nadriadený súd podanie
navrhovateľa ako námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 a 3 O. s. p. a takto o nej aj rozhodol. Vzhľadom
na vyššie uvedené preto odvolací súd odvolanie navrhovateľa nepovažoval za dôvodné a napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd však predtým, než rozhodol o vyššie uvedenej povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny
poplatok, preskúmal jeho návrh na prerušenie konania. Navrhovateľ v rámci odvolacieho konania
navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený
riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie
stanoviska.
Odvolací súd v danej právnej veci nepovažuje za nutné postupovať v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia z dôvodu, že z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že súd takto postupuje, ak pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore
s Ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Len v tom
prípade postúpi návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Odvolací súd však žiadny takýto rozpor
položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv
a základných slobôd nezistil, ak zároveň poukazuje na závery obsiahnuté v uznesení Ústavného súdu
SR sp. zn. II ÚS 124/2011 zo dňa 30. 03. 2011. Podľa názoru odvolacieho súdu Ústavný súd túto otázku
už v rámci uvedeného rozhodnutia zodpovedal. Súčasne odvolací súd poukazuje aj na záver súdnej
praxe, že na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. nemá účastník konania právny
nárok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.2Cdo47/1996)aneprerušenímkonaniaztohtodôvodunedochádzakodňatiumožnostiúčastníka
konať pred súdom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo 294/2008) a ani k porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý proces (rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/2005). Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že navrhovateľ,
pokiaľ svoj právny názor podložil, okrem iného, nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 109/2011,
jeho právny záver neobstojí, pretože v prejednávanej veci poplatok za vznesenie námietky zaujatosti
nie je ustanovený za konanie, preto na určenie poplatníka možno aplikovať ust. § 2 ods. 1 písm.
a) Zákona o súdnych poplatkoch a navyše, samotná položka 17a Sadzobníka súdnych poplatkov
výslovne ustanovuje, že ide o súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania,
teda samotná položka poplatníka určuje. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v tejto súvislosti vznesenie
námietky zaujatosti nie je jedinou procesne relevantnou možnosťou účastníka konania vyjadriť sa
k nesprávnosti zákonného sudcu, pretože túto možnosť má účastník konania napr. aj v podobe
odvolacieho dôvodu spočívajúceho v tvrdení, že rozhodol vylúčený sudca (§ 205 ods. 2
písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O. s. p.), resp. v podobe dovolacieho dôvodu s
obdobným obsahom.
Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že uloženie poplatkovej povinnosti
v občianskoprávnych veciach nemožno samo o sebe považovať za rozporné s právom na prístup k súdu
v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože skutočnosť, že realizácia tohto
základného práva môže podliehať obmedzeniam, vyplýva už
z jeho povahy. V tomto smere predstavujú súdne poplatky všeobecne akceptovateľný zásah. Vzhľadom
na tieto skutočnosti návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p.
odvolací súd zamietol ako nedôvodný.Okresný súd v uznesení, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z námietky
zaujatosti aplikoval správny právny predpis a správne ho aj vyložil.
V uznesení bola správne označená položka Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny
poplatok vyrubil a súdny poplatok bol vyrubený aj v správnej výške. Odvolanie navrhovateľa preto
odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov
3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.