Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky
Judgement was issued by Mgr. Božena Csibrányiová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/31/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417201848
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417201848.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: SPP-
distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený:
Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602,010 10 Žilina, proti žalovanej: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom
XXX XX F., I. XXX/X, o zaplatenie XX,XX eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 90,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 90,01 eur od 10.2.2017 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%..
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 6.2.2017 domáhal od žalovanej
zaplatenia istiny 90,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 90,01 eur od 10.1.2017.
Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že v nehnuteľnosti, ktorá je vo
vlastníctve žalovanej, bol odoberaný zemný plyn a to od 31.7.2015, čo sa zistilo pri návšteve odberného
miesta dňa 29.9.2015 a čo preukazuje urobený zápis a montážny list. Keďže odber plynu bol vykonaný
bez uzavretia zmluvy o dodávke plynu, má sa zato, že sa jedná o neoprávnený odber, ktorým bola
žalobcovi spôsobená škoda vo výške žalovanej istiny. Táto škoda predstavuje cenu odobratého plynu v
množstve 53 m3, ktoré bolo zaznamenané na číselníku plynomeru. Za túto škodu žalovaná zodpovedá
ako vlastníčka nehnuteľnosti, v ktorej bol neoprávnený odber zistený.
2. Súd vo veci vydal dňa 31.3.2017 platobný rozkaz, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
Platobný rozkaz bol súdom zrušený dňa 8.9.2017 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanej do vlastných
rúk.
3. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.2.2018 sa nedostavil žalobca, jeho
právny zástupca, ani žalovaná. Predvolanie na pojednávanie mali právny zástupca žalobcu a žalovaná
doručené. O odročenie pojednávania požiadané nebolo.
4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti žalobcu a žalovanej a to aj z
dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
a právny stav:
6. Z tvrdenia žalobcu a zo zápisu žalobcu zo dňa 29.5.2015, ktoré žalovaná nespochybnila vyplynulo,
že v nehnuteľnosti - rodinného domu na Tichej ul. v Gbelciach, ktorý podľa vpisu z listu vlastníctva č.
1009 je vo vlastníctve žalovanej, bol vykonaný neoprávnený odber zemného plynu v množstve 53 m3.7. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. / zákon o energetike/ neoprávneným odberom
plynu je odber
a)bez uzavretej zmluvy o
1.pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2.dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3.prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.
Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa ustanovenia § 559 odsek 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mi veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
8. Na základe vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd za
to, že žaloba žalobcu je opodstatnená. V nehnuteľnosti , ktorej vlastníčkou je žalovaná, bol v období
od 31.7.2015 do 29.9.2015 vykonaný odber plynu bez riadne uzavretej zmluvy. Žalovaná ako vlastník
nehnuteľnostizodpovedázato,či anazákladeakejprávnejskutočnostije dojejnehnuteľnostidodávaný
plyn. Ako bolo uvedené, žalobca sa domáha žalovanej sumy titulom náhrady škody. Túto škodu
žalovanej vyčíslil písomne v celkovej sume 90,01 eur a táto pozostáva z ceny neoprávnene odobratého
plynu a nákladov súvisiacich so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu. Žalovaná ako
vlastník nehnuteľnosti nepreukázala, že mala v uvedenom v období so žalobcom uzavretú zmluvu,
preto podľa súdu zodpovedá za túto škodu žalobcovi podľa § 81 a § 82 zákona o energetike. Vzhľadom
na uvedené ju súd zaviazal na úhradu žalovanej sumy v celom rozsahu. Keďže je žalovaná s úhradou
žalovanej sumy v omeškaní, súd priznal žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania a to od 10.2.2017
v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ a nariadením vlády č. 281/2010 Z.z.. Vo vyúčtovaní škody / listinný
dôkaz na č.l. 6/ bola žalovanej daná lehota splatnosti náhrady škody a to do 20.10.2015. Tým, že v takto
stanovenej lehote splatnosti žalovaná škodu žalobcovi neuhradila, dostala sa nasledujúcim dňom do
omeškania s jej úhradou. T.j. 10.2.2017 odkedy si žalobca uplatnil úrok z omeškania , bola už žalovaná
s úhradou náhrady škody v omeškaní.
9. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania , súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.s.p.. Nárok na ich náhradu v celom rozsahu
priznal v konaní plne úspešnému žalobcovi voči v konaní neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.