Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Csp/202/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217219058
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217219058.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/
S. Z., nar. XX.X.XXXX, 2/ K. Z., nar. X.XXXXXX, obaja bytom S. X/XX, S., 3/ U. Z., nar. X.XX.XXXX,
bytom S. XXX/X, S., o zaplatenie 5.000,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 383,38 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15
% ročne zo sumy 64,21 € od 25.8.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo
sumy 319,17 € od 23.11.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaní v rade 1/ až 3/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške
4.616,62 € spolu s vyčísleným úrokom z omeškania za obdobie od 30.7.2014 do 22.11.2017 vo výške
126,- €, úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 4.616,62 € od 23.11.2017 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 27.7.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovaným

v rade 1/ až 3/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 5.000,- € s príslušenstvom a náhradu trov
konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovanými v rade 1/ až 3/
ako spoludlžníkmi dňa 3.6.2010 úverovú zmluvu č. 02131116947, na základe ktorej im bol poskytnutý
úver. Poskytnutý úver sa žalovaní v rade 1/ až 3/ zaviazali splatiť veriteľovi pravidelnými mesačnými
splátkami. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 16.304,78 € (z
toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 11.022,13 €, príslušenstvo sumu vo výške 5.282,65 €).
Podanou žalobou si uplatnil na zaplatenie časť dlžnej sumy vo výške 5.000,- € s príslušenstvom. Titulom

náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. V priebehu konania žalobca elektronickým podaním doručeným súdu dňa 24.1.2018 zobral podanú
žalobu v časti o zaplatenie sumy 383,38 € s príslušenstvom titulom úhrad žalovaných v rade 1/ až 3/
späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.

3. K podanej žalobe a jej prílohám sa vyjadril len žalovaný v rade 1/ a to písomným podaním doručeným

súdu dňa 27.2.2018. V predmetnom vyjadrení žalovaný v rade 1/ namietal platnosť postúpenia
pohľadávky na žalobcu a teda jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Podanú žalobu žiadal zamietnuť.4. Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu dňa 24.1.2018 špecifikoval uplatnenú pohľadávku,
keď uviedol, že žalovaní v rade 1/ až 3/ z poskytnutého úveru uhradili sumu 33.241,12 €, tiež uviedol ako
bola predmetná suma započítaná s tým, že po započítaní realizovaných úhrad na istinu dlh žalovaných

predstavuje sumu 11.022,13 € ((suma čerpaného úveru 35.134,48 € + poplatok s kapitalizáciou 445,13
€ + úroky s kapitalizáciou 2.640,84 €) - úhrada žalovaných 27.198,32 € = 11.022,13 €). Z tejto sumy si
pôvodne uplatnil na zaplatenie časť istiny vo výške 5.000,- € s príslušenstvom, keď po podaní žaloby
pre úhradu žalovaných konanie v časti o zaplatenie sumy 383,38 € s príslušenstvom žiadal zastaviť.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti
žalovaných v rade 1/ až 3/, ktorí sa na pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili.
Po vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalobcu a po oboznámení sa s obsahom zmluvy o
postúpení pohľadávok s prílohou, oznámení o postúpení pohľadávok spolu s podacím hárkom, výziev k
úhrade, zmluvy o splátkovom úvere, dodatku k zmluve o splátkovom hypotekárnom úvere, všeobecných
obchodných podmienok, obchodných podmienok účinných od 1.1.2003, obchodných podmienok

účinných od 1.7.2007, posledných výziev spolu s doručenkami, oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnostispolusdoručenkami,prehľadufinančnýchtransakcií,pokusovozmier,čiastočnéhospäťvzatia
žaloby, špecifikácie pohľadávky, vyjadrenia žalovaného v rade 1/ ustálil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ až 3/ zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne sumu vo výške 5.000,- € s príslušenstvom titulom neuhradenej sumy úveru
poskytnutého jeho právnym predchodcom žalovaným v rade 1/ až 3/

7. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom spolu s podanou žalobou, na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávok č. 0375/2016/CE uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. dňa 22.4.2016, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči
žalovaným titulom zmluvy č. 0213116947 zo dňa 3.6.2010 celkove vo výške 16.304,78 €. Ako vyplynulo
z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu
vo výške 16.304,78 €. Postúpenie pohľadávky bolo žalovaným v rade 1/ až 3/ oznámené právnym

predchodcom žalobcu písomným podaním zo dňa 28.4.2016, ktoré bolo podľa pripojeného poštového
podacieho hárku dané na poštovú prepravu dňa 10.5.2016.

8. Ako vyplynulo z listinných dôkazných prostriedkov predložených v priebehu konania žalobcom,
žalovaní v rade 1/ až 3/ s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili dňa 3.6.2010 zmluvu o splátkovom

úvere č. 0213116947. Na základe tejto zmluvy bol žalovaným v rade 1/ až 3/ poskytnutý úver na
bývanie vo výške 35.400,- €, ktorý sa žalovaní v rade 1/ až 3/ zaviazali splatiť právnemu predchodcovi
žalobcu nasledovne: prvá splátka splatná dňa 30.6.2010 vo výške 178,93 € a následne 238 pravidelnými
mesačnými splátkami po 267,16 € splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola
dojednaná dňa 30.6.2010 a splatnosť poslednej splátky (konečná splatnosť) dňa 20.4.2030. Ročná

úroková sadzba bola dojednaná vo výške 6,39 % ročne (išlo o fixnú úrokovú sadzbu dojednanú na
obdobie 3 rokov). Žalovaní v rade 1/ až 3/ boli v zmysle uzavretej zmluvy povinní zaplatiť aj jednorazový
spracovateľský poplatok vo výške 265,52 €, poplatok za správu úveru vo výške 2,99 € mesačne.
Išlo o úver na bývanie poskytnutý za účelom rekonštrukcie, modernizácie bytu a žalovaní v rade
1/ až 3/ ako dlžníci boli povinní zdokladovať účel úveru v lehote 6 mesiacov od poskytnutia úveru,

najneskôr v lehote 24 mesiacov od uzavretia zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné
obchodné podmienky a obchodné podmienky. Dňa 28.9.2010 uzavreli žalovaní v rade 1/ až 3/ s právnym
predchodcom žalobcu dodatok k zmluve č. 0213116947, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na výške
splátky počnúc od 20.7.2010 vo výške 265,52 € mesačne. Zmluvné strany tiež uzavreli dohodu o
komplexnomsúborepoisteniaposkytnutéhoúveru.Vdôvoduriadnehoavčasnéhoneplneniazmluvných

povinností, nesplácania úveru žalovanými v rade 1/ až 3/ v súlade s uzavretou zmluvou a jej dodatkom,
právny predchodca žalobcu písomným podaním zo dňa 2.6.2014 vyzval žalovaných v rade 1/ až 3ú na
riadne plnenie zmluvných povinností a na úhradu omeškaných splátok v celkovej výške 2.815,95 € v
lehote do 15 dní od doručenia výzvy s poučením o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
v prípade neuhradenia dlžnej sumy. Ako vyplynulo z doručenie predmetných výziev, žalovaný v rade

1/ prevzal predmetnú výzvu dňa 9.6.2014, žalovaná v rade 2/ dňa 9.6.2014 a žalovaná v rade 3/ dňa
9.6.2014. Nakoľko žalovaní v rade 1/ až 3/ neuhradili dlžnú sumu, právny predchodca žalobcu písomným
podaním zo dňa 29.7.2014 oznámil žalovaným v rade 1/ až 3/, že ku dňu 29.7.2014 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru a to vychádzajúc z bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok. Zároveň vyčíslilsumu dlžnej pohľadávky vo výške 34.510,94 €. Žalovaných v rade 1/ až 3/ vyzval na úhradu vyčíslenej
dlžnej sumy do 15 dní od doručenia oznámenia. Ako vyplynulo z predložených doručeniek, žalovaný
v rade 1/ prevzal oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dňa 5.8.2014, žalovaná v rade 2/ dňa

5.8.2014 a žalovaná v rade 3/ dňa 4.8.2014.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 28.2.2018 zotrval na podanej žalobe v zmysle
čiastočného späťvzatia žaloby. Žalobcu považoval za vecne legitimovaný subjekt v spore a podanú
žalobu v celom rozsahu za dôvodnú.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Základnýmprincípomspotrebiteľskýchzmlúvje,ženesmúobsahovaťneprijateľnúpodmienku,tedataké
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca

v Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a
dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 preventívne predpisy, teda ustanovenia, na základe ktorých ich
nesmieobsahovaťspotrebiteľskázmluva.Nazákladetohtoustanoveniaboldospotrebiteľskejlegislatívy
zavedený generálny zákaz neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie
tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých neprijateľných zmluvných podmienok.

Všeobecné zmluvné podmienky sú všetky zmluvné podmienky formulované pre množstvo zmlúv, ktoré
poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane pri uzatvorení zmluvy. Nezáleží na tom, či
ustanoveniatvorianavonokosobitnúsúčasťzmluvy,alebočisúprijatédosamotnejzmluvy,aleboformou
dodatku zmluvu dopĺňajú, aký rozsah majú, ako sú napísané a akú formu má zmluva. Zmyslom a cieľom

právnej úpravy je nepoužívať neprijateľnú zmluvnú podmienku a to najmä neuplatňovať nároky z nej
vyplývajúce na súde a neprijímať plnenia z nej.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 28.9.2011, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcutomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke

zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým
predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto
predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky
založená ako akciová spoločnosť, ktorá

a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery
c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma
banky sa zakazuje.

Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden
z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

11. Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žeprávnypredchodca žalobcusožalovanýmiv
rade 1/ až 3/ uzavrel dňa 3.6.2010 zmluvu o úvere č. 0213116947, na základe ktorej poskytol žalovaným
v rade 1/ až 3/ úver vo výške 35.400,- €. Išlo o úver na bývanie poskytnutý za účelom rekonštrukcie,

modernizácie bytu a žalovaní v rade 1/ až 3/ ako dlžníci boli povinní zdokladovať účel úveru v lehote
6 mesiacov od poskytnutia úveru, najneskôr v lehote 24 mesiacov od uzavretia zmluvy. Tiež mal
preukázané, že žalovaní v rade 1/ až 3/ svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas
nesplnili, a to ani na výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 2.6.2014, preto právny predchodcažalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 29.7.2014. Žalovaní v rade 1/ až 3/
po podaní žaloby na súd, dňa 24.8.2017 uhradili sumu 64,21 € a dňa 22.11.2017 sumu 319,17 €. Keďže
žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 383,38 € s príslušenstvom titulom úhrad žalovaných

v rade 1/ až 3/ vzal späť, súd v súlade s § 145 CSP konanie v tejto časti zastavil. Predmetom sporu tak
zostal nárok na zaplatenie sumy 4.616,62 € s príslušenstvom.

12. I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaných v rade 1/ až 3/, ktorý vznikol zo
zmluvy o úvere a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d)

Obchodného zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na
žalovaných v rade 1/ až 3/ hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzavieraní nekonali v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou
o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2
druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.

spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka

a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.
zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými
v rade 1/ až 3/ spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že
sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo

jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky a obchodné
podmienky, ktoré žalovaní v rade 1/ až 3/ ako dlžníci ovplyvniť nemôžu, sú pripravené vopred a pre
veľký počet spotrebiteľov.

13. Ohľadom vznesenej námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore súd konštatuje,

že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva

a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004, rozsudok Okresného súdu v Trnave sp.
zn. 24Co/722/2015).

14. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatuje, že v zmysle zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu
v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ
pohľadávky písomne vyzval žalovaných v rade 1/ až 3/ ako dlžníkov na úhradu dlhu a títo boli napriek

výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu
je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky, resp. jej časti banky voči dlžníkovi na tretiu osobu.
Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že na prípady postúpenia pohľadávok bánk je potrebné okrem
všeobecného ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka aplikovať ustanovenia lex specialis, t.j.ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., keďže zákon o bankách v prípade bankových úverov
poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovoprávnom vzťahu z titulu
bankového úveru. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15. Žalobca spolu s podanou žalobou predložil posledné výzvy na úhradu dlžnej sumy adresované
žalovaným v rade 1/ až 3/ spolu s doručenkami, ktorými boli žalovaní v rade 1/ až 3/ vyzvaní na úhradu

dlžnej sumy. Keďže zo strany žalovaných v rade 1/ až 3/ nedošlo k úhrade dlžnej sumy v súlade s
písomnou výzvou, právny predchodca žalobcu ku dňu 29.7.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Až po tomto právnom úkone, právny predchodca žalobcu uzavrel so žalobcom dňa 22.4.2016 zmluvu o
postúpenípohľadávok.Keďžetedakpostúpeniupohľadávkyzprávnehopredchodcužalobcunažalobcu
došlo po výzve veriteľa adresovanej dlžníkom na úhradu dlžnej sumy, po ktorej boli dlžníci po dobu

viac ako 90 dní v omeškaní s úhradou dlžnej sumy a po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, súd
mal za to, že v danom prípade žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal splnenie podmienok
špecifikovaných v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z..

16. Súd konštatujúc, že zo strany žalobcu bola v konaní preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia

(preukázaním splnenia podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách) ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaných v rade 1/ až 3/, preskúmaním zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka za použitia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka dospel k záveru o platnosti tohto právneho úkonu. Keďže žalovaným v rade
1/ až 3/ bol podľa zmluvy poskytnutý úver vo výške 35.400,- €, pričom títo vychádzajúc zo skutkového

tvrdeniažalobcuvyjadrenéhovpísomnej špecifikáciipohľadávkypodporenéhopredloženýmprehľadom
finančných transakcií titulom poskytnutého úveru uhradili sumu vo výške 33.241,12 €, z ktorej sumy
bola na dlžnú istinu započítaná suma vo výške 27.198,32 €, pričom žalobca si z dlžnej istiny vo výške
11.022,13 € uplatnil na zaplatenie sumu 4.616,62 €, súd vyhodnotiac podanú žalobu ako dôvodnú
žalovaných v rade 1/ až 3/ ako spoludlžníkov zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalobcom

uplatnenej sumy 4.616,62 € i s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne vyčísleným
z dlžnej sumy prihliadnuc na čiastočné úhrady žalovaných v rade 1/ až 3/ za obdobie od 30.7.2014
do 22.11.2017 ako aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy od 23.11.2017 do zaplatenia.
Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď
čiastočné zastavenie konania zavinili žalovaní v rade 1/ a 3/, ktorí časť dlžnej sumy uhradili po podaní
žaloby a vo zvyšnej časti bol žalobca v spore plne úspešnou stranou. O výške trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením (§ 262 ods.

2 CSP).

18. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Komárno v štyroch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.