Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Komárno

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Kováčová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10Csp/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217202717
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217202717.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Slovakia, s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr.
JánomŠoltésom,advokátomsosídlomKaradžičova8,Bratislava,protižalovanej:S.T.,nar.XX.X.XXXX,
bytom A. V. XXXX/XX, Y., o zaplatenie sumy 424,10 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „VÚB,
a.s.“)) sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 22.2.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanej

zaplatiť mu sumu 424,10 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že
so žalovanou uzatvoril zmluvu, na základe ktorej jej poskytol kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.
43224813.Tiežjejposkytolúvervpodobepovolenéhoprečerpaniasoschválenýmúverovýmrámcomku
dňuvystaveniavýpisuzkartovéhoúčtuvovýške200,-€.Poskytnutýúveržalovanáriadnenesplatila,keď
ku dňu 31.12.2016 eviduje konečný stav z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku vo výške 424,10
€. Tiež si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 424,10 € od 16.1.2017
do zaplatenia.

2. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania z obchodnej
spoločnosti VÚB, a.s. na žalobcu. O návrhu na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu
rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 10Csp/55/2017-37 zo dňa 21.9.2017.
3. Súd vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania. Vo veci po
oboznámení sa s obsahom žiadosti o vydanie nákupnej karty NAY, obchodných podmienok, výpisov z
nákupnej karty NAY Extra Premium, prílohy č. 3 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenia

o postúpení pohľadávky, podacieho hárku, uznesenia č.k. 10Csp/55/2017-37 zo dňa 21.9.2017 ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 424,10 € s
príslušenstvom.

5. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom spolu s podanou žalobou, písomným podaním zo dňa

21.3.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že ku dňu 17.3.2017 (na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok z 30.12.2016) došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania
na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. (k 17.2.2018 došlo k zmene obchodného mena na: Intrum
Slovakia, s.r.o.). Predmetné oznámenie bolo žalovanej odoslané dňa 21.3.2017.6. Žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila dňa 10.1.2013 zmluvu o vydanie Nákupnej
karty NAY č. 43224813. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu vydal žalovanej kreditnú

platobnú kartu a poskytol jej úver do výšky úverového rámca 900,- € pri štandardnej mesačnej
splátke vo výške 30,- € za podmienok uvedených v zmluve, obchodných podmienkach pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s.. Z výpisov z nákupnej karty NAY mal súd preukázané
realizované transakcie na úverovom účte žalovanej, keď ku dňu 15.1.2017 veriteľ evidoval na účte

žalovanej debet vo výške 424,10 €.

7. Žalovaná sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadrila.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 30.12.2016, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým
predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto
predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky
založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery

c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma
banky sa zakazuje.

Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden
z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.

9. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť. V
danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že spoločnosť VÚB, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovanú
na úhradu dlhu a táto bola napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní.
Nakoľko dodržanie tohto postupu, ktorý je predpokladom pre postúpenie pohľadávky banky v zmysle
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, zo strany žalobcu nebolo preukázané, súd bol nútený konštatovať,že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá
je predmetom tohto konania. Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia
pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne

§ 524 Občianskeho zákonníka). Súd preto z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v tomto konaní, žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola tou stranou
sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanej v

súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli súd vyslovil, že žalovaná nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.