Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/207/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899995
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7011899995.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouJUDr.BlaženouSzpyrcovouvprávnomsporežalobcov:1.Bytovýpodnik

mesta Košice s. r. o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44518684, 2. Mesto Košice, Trieda SNP 48/A,
Košice, IČO: 00691135 proti žalovaným: 1. M. V., nar. XX.X.XXXX, 2. E. V., rodená O., nar. XX.XX.XXXX,
obaja trvale bytom C., Q. XX, obaja zastúpení JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom Advokátskej kancelárie
Sitár & Saloka, Košice, Zvonárska 8 v konaní o vzájomnej žalobe žalovaných v 1. a v 2. rade o 400 920
Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Vzájomnú žalobu žalovaných v 1. a v 2. rade voči žalobcom v 1. a v 2. rade o zaplatenie 400 920 Eur
s príslušenstvom z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa v konaní 13C/207/2003 domáhali, aby súd uložil žalovanému M. V.
povinnosť vypratať nebytový priestor nachádzajúci sa na prízemí domu na ulici Q. Č.. XX Z. C., ktorý
je zapísaný na LV č. XXXXX pre okres C.T. T., obec A. katastrálne územie A. M. ako priestor č. XX-X o
celkovej výmere 34,44 m2 a odovzdať ho žalobcovi v 1. rade.

2. V tomto konaní vzniesol žalovaný niekoľko vzájomných žalôb voči žalobcom v 1. a v 2. rade a to dňa

9.10.2006, 21.1.2008, 5.8.2008, ktoré následne zobral späť a preto súd konanie o týchto vzájomných
žalobách zastavil. Žalovaný okrem tohto ešte vzniesol 2 vzájomné žaloby voči žalobcom v 1. a v 2.
rade a to zo dňa 8.4.2008 o zaplatenie 33 193,92 Eur a zo dňa 20.2.2012 o zaplatenie 400 920 Eur
s príslušenstvom.

3. Rozsudkom č. k. 13C/207/2003-485 zo dňa 26.3.2014 súd uložil žalovanému povinnosť vypratať
nebytovýpriestorvyššiešpecifikovanýaodovzdaťhožalobcoviv1.rade.Zároveňkonanieovzájomných

žalobách žalovaného zo dňa 9.10.2006, z 21.1.2008 a 5.8.2008 zastavil. Vzájomné žaloby žalovaného
voči žalobcom v 1. a v 2. rade o 33 193,92 EUR a o 400 920 Eur s príslušenstvom zamietol. O trovách
konania súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Tiež nepriznal štátu právo
na náhradu trov konania.

4. Žalovaný podal voči vyššie uvedenému rozsudku odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k.
6Co/611/2014-516 zo dňa 26.5.205 zrušil citovaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí

vzájomnej žaloby o 400 920 Eur s príslušenstvom a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach zároveň citovaný rozsudok vo zvyšnom rozsahu potvrdil, okrem
výroku o zastavení konania. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa 21.7.2015.5. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa v konaní 13C/208/2003 domáhali, aby súd uložil žalovanej E. V.
povinnosť vypratať nebytový priestor č. XX-X nachádzajúci sa na prízemí domu súpisné číslo XXX na

ulici Q. Č.. XX Z. C., postaveného na parcele č. XXX, zapísaný na LV č. XXXXX pre okres C. T., obec
C., katastrálne územie A. M. vo výmere 57,53 m2 a odovzdať ho žalobcovi v 1. rade.

6. V tomto konaní žalovaná vzniesla niekoľko vzájomných žalôb voči žalobcom v 1. a v 2. rade a to dňa
9.10.2006, 5.8.2008, ktoré následne zobrala späť a preto súd konanie o týchto vzájomných žalobách

zastavil. Žalovaná okrem toho ešte vzniesla 2 vzájomné žaloby a to o zaplatenie 132 775,68 Eur s
príslušenstvom a dňa 20.2.2012 o zaplatenie 400 920 Eur s príslušenstvom.

7. Rozsudkom č. k. 13C/208/2003-284 zo dňa 26.3.2014 súd uložil žalovanej povinnosť vypratať vyššie
citovaný nebytový priestor a odovzdať ho žalobcovi v 1. rade. Zároveň konanie o vzájomných žalobách
žalovanej z 9.10.2006 a 5.8.2008 zastavil, vzájomné žaloby žalovanej o 130 775,68 Eur a o 400 920

Eur s príslušenstvom zamietol. Tiež rozhodol o trovách konania vo vzťahu žalobcu v 1. rade a žalovanej
tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 33,19 Eur, vo vzťahu žalobcu v 2. rade a
žalovanej stranám náhradu trov konania nepriznal.

8. Žalovaná voči tomuto rozsudku podala odvolanie. Krajský súd v Košiciach svojím rozsudkom č. k.

11Co/705/2014-317 zo dňa 14.10.2015 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými bolo
vyhovené žalobe o vypratanie nebytového priestoru a vzájomná žaloba žalovanej o zaplatenie 132
775,68 Eur s príslušenstvom bola zamietnutá. Zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby
o zaplatenie 400 920 eur, ako aj vo výrokoch o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Košiciach nadobudol

právoplatnosť dňa 10.12.2015.

9. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 20.4.2016 uznesením spojil na spoločné konanie veci vedené
na tunajšom súde pod spisovými značkami 13C/207/2003 a 13C/208/2003 a ďalej konal pod spisovou
značkou 13C/207/2003. Predmetom konania tak zostala vzájomná žaloba žalovaných v 1. a v 2. rade

voči žalobcom v 1. a v 2. rade o zaplatenie 400 920 Eur s príslušenstvom a trov konania.

10. Touto vzájomnou žalobou sa žalovaní v 1. a v 2. rade domáhali, aby súd zaviazal žalobcov v 1. a v 2.
rade spoločne a nerozdielne zaplatiť im sumu 400 920 Eur s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania.

11. Svoju vzájomnú žalobu odôvodnili tým, že v priebehu rokov 2007 a 2008 rokovali so žalobcami v 1. a
v 2. rade o uzatvorení nájomnej zmluvy na nebytové priestory č. X a X nachádzajúce sa na Q.K. Č.. XX
Z. C., ktorého vlastníkom je žalobca v 2. rade a správcom žalobca v 1. rade, a to za účelom prevádzky
lekárne a zdravotných pomôcok.

12. Žalobcovia v 1. a v 2. rade pred uzatvorením tejto nájomnej zmluvy podmienili jej uzatvorenie
úhradou všetkých záväzkov žalovaných, ktoré im vznikli z nájomných vzťahov k prenajatým nebytovým
priestorom na Q. Č.. XX Z. C.. Žalovaní podľa nich predmetné záväzky splnili.

13. Obaja žalobcovia napriek pôvodnému prísľubu uzatvorenia nájomnej zmluvy za účelom

prevádzkovania lekárne a predajne zdravotníckych pomôcok žalovaným navrhli uzatvorenie nájomnej
zmluvy len na dobu 6 mesiacov.

14. Žalovaní týmto návrhom vzájomnej zmluvy uzavretej len na dobu 6 mesiacov objektívne nevedeli
získať povolenie na prevádzkovanie lekárne a predajne zdravotníckych potrieb ako aj stavebné

povolenie na prestavbu predmetných nebytových priestorov tak, aby vyhovovali podmienkam potrebným
na zriadenie predmetných prevádzok. Žalobcovia v 1. a v 2. rade aj napriek viacerým upozorneniam zo
strany žalovaných návrh nájomnej zmluvy nezmenili z doby určitej na dobu neurčitú.

15. Z dôvodu vyššie uvedeného konania žalobcov žalovaným podľa nich mala vzniknúť škoda v podobe

ušlého zisku za každý mesiac omeškania žalobcov v 1. a v 2. rade s uzatvorením nájomnej zmluvy za
účelom prevádzky lekárne a predajne zdravotníckych pomôcok vo výške 10 280 Eur (2 800 Eur - zisk z
prevádzky zdravotníckych pomôcok za každý jednotlivý mesiac omeškania, 7 480 Eur - zisk z prevádzky
lekárne za každý jednotlivý mesiac omeškania). Žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli, že predmetnom prípadeide o sumu, ktorá v poctivom obchodnom styku prestavuje zisk z prevádzky predmetných zariadení.
Žalovaní v 1. a v 2. rade tak tvrdili, že žalobcovia v 1. a v 2. rade ich svojím konaním ukrátili na zisku o
celkovej výške 400 920 EUR ku dňu podania vzájomnej žaloby.

16. Na pojednávaní dňa 30.10.2013 žalovaný v 1. rade upresnil príslušenstvo žalovanej sumy tak, že
žalovaní žiadajú úrok z omeškania od 20.2.2012 do zaplatenia vo výške podľa nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z.

17. Žalobca v 1. rade žiadal vzájomnú žalobu žalovaných v 1. a v 2. rade zamietnuť. Poukázal na
to, že je na rozhodnutí vlastníka alebo prenajímateľa komu umožní podnikať v nebytových priestoroch
na ulici Q. Č.. XX Z. C.. V písomnom vyjadrení zo dňa 30.6.2014 uviedol, že žalovaní v 1. a v
2. rade svoju vzájomnú žalobu založili len na svojich subjektívnych pocitoch neobjektivizovaných
žiadnymi relevantnými skutočnosťami, respektíve dôkazmi, na základe ktorých by bolo možné hovoriť o
opodstatnenosti ich nárokov. Nepreukázali ani existenciu obligatórnych zákonných náležitostí, ktoré by

umožňovali čo i len uvažovať o vzniku ušlého zisku ako škody. Opätovne žalobca v 1. rade zdôraznil,
že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadneho zákonného ustanovenia, ktoré by zakladalo dôvodnosť
vzájomnej žaloby. Zároveň z opatrnosti žalobca v 1. rade vzniesol námietku premlčania.

18. Žalobca v 2. rade žiadal vzájomnú žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť, tiež vzniesol námietku

premlčania. Svoje vyjadrenie písomne doplnil dňa 3.12.2013 a uviedol, že žalobca v 2. rade neporušil
žiadnu právnu povinnosť a preto žalovaným nemohla vzniknúť žiadna škoda. Neuzavretie zmluvy o
nájme nebytového priestoru na dobu neurčitú nemožno považovať za porušenie právnej povinnosti,
pretože zmluva (vrátane zmluvy o nájme nebytového priestoru) je dohoda dvoch alebo viacerých
zmluvných strán. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva a ani v rozhodnej dobe nevyplýva povinnosť

žalobcu v 1. rade (ktorý je a aj v rozhodnutom období bol prenajímateľom nebytového priestoru) uzatvoriť
so žalovanými zmluvu o nájme nebytového priestoru.

19. Žalobca v 2. rade dňa 12.1.2016 doplnil svoje vyjadrenie k vzájomnej žalobe a poukázal na to, že
mu nie je jasné, ako bol ušlý zisk vypočítaný žalovanými (od kedy - to má vplyv na premlčanie nároku)

a ako dospeli k sumám o ziskoch z takéhoto podnikania.

20. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

21. Z listu vlastníctva č. XXXXX pre okres C. T., obec C., katastrálne územie A. súd zistil, že žalobca

v 2. rade je vlastníkom nebytového priestoru č. XX-X na prízemí obytného domu Q. XX Z. C. a
je aj spoluvlastníkom podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele 327/10000-in. Zároveň je vlastníkom nebytového
priestoru č. XX-X na prízemí obytného domu Q. XX Z. C. a je aj spoluvlastníkom podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele

771/1000-in.

22. Správcom vyššie uvedených nebytových priestorov je žalobca v 1. rade, v právomoci ktorého
je uzatvárať zmluvy o nájme týchto priestorov. Uvedené skutočnosti súd zistil zo zriaďovanej listiny
predloženej žalobcom v 2. rade z 13.2.1995, ktorou Mesto Košice zriadilo mestskú príspevkovú

organizáciu Bytový podnik mesta Košice so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 31662579.

23. Mestské zastupiteľstvo v Košiciach dňa 5.9.1996 uznesením č. 439 zmenilo zriaďovateľskú listinu
Bytového podniku mesta Košice v bode 1c) tak, že základným poslaním Bytového podniku mesta Košice
je spravovanie a prenájom nebytových priestorov.

24. Právnym nástupcom Bytového podniku mesta Košice je žalobca v 1. rade na základe uznesenia
č. 630 XX. rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 30. - 31. októbra 2008, ktorým
schválilo zrušenie Bytového podniku mesta Košice dňom 31.12.2008 s prechodom práv a povinností na
zriaďovateľa - Mesto Košice a uznesenia č. 629 z XX. rokovania Mestského zastupiteľstva v Košiciach
zo dňa 30. - 31. októbra 2008, ktorým Mestské zastupiteľstvo Košice schválilo založenie spoločnosti

s ručením obmedzeným s obchodným menom Bytový podnik mesta Košice, spoločnosť s ručením
obmedzeným so sídlom Južné nábrežie 13, Košice so 100 % majetkovou účasťou Mesta Košice. V
tomto uznesení v bode 6 je uvedený predmet činností Bytového podniku mesta Košice s. r. o. okrem
iného aj správa bytového a nebytového fondu, obstarávanie služieb spojených so správou bytovéhoa nebytového fondu, prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb
spojených s prenájmom.

25. Žalovaní uviedli, že základ ich nároku na náhradu škody je v tom, že Mesto Košice porušilo svoju
povinnosť, ku ktorej sa zaviazalo v zázname, ktorý bol predložený súdu na pojednávaní dňa 9.10.2006.
Tvrdili, že v tomto zázname bol budúci záväzok žalobcu v 2. rade, že ak si žalovaní v 1. a v 2. rade
vyplatia všetky pozdĺžnosti, potom s nimi žalobca v 2. rade uzavrie nájomnú zmluvu.

26. Zo zápisnice o pojednávaní vo veci spisovej značky 13C/207/2003 zo dňa 9.10.2006 súdu bolo
preukázané, že žalovaný v 1. rade predložil súdu záznam napísaný za účelom riešenia problémov na
ulici Q.Ž. Č.. XX Z. C., kde mali byť prítomní T.. C. ako vtedajší primátor mesta Košice, K.. A., B.. M. a
žalovaný v 1. rade, kde sa mali dohodnúť, že dôjde k obnoveniu nájomného vzťahu medzi žalovaným
v 1. rade a žalobcom v 1. rade. Žalobca v 1. rade však poprel po nahliadnutí do záznamu, že sa tam
nachádza vlastnoručný podpis primátora Košice. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že už tento záznam nemá, že

ho založil do súdneho spisu, čo však nie je pravdou. Súdny spis v tejto veci takýto záznam neobsahuje.

27. Žalovaní na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení navrhli v konaní vypočuť ako svedkov Y. C. a M.
A., ktorí sa mali vyjadriť k dohode, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom v 2. rade a žalovanými a k
obsahu záznamu, ktorý žalovaný predložil súdu na pojednávaní dňa 9.10.2006.

28. Žalovaní v 1. rade tvrdil na pojednávaní dňa 20.4.2016, že na rokovaní (spísanom v zázname) mala
byť prítomná K. A. ako riaditeľka Bytového podniku mesta Košice, hoci na pojednávaní dňa 9.10.2006
tvrdil, že na rokovaní boli prítomní Y. C., K.. A. a B.. M.C.. Preto súd v konaní nevypočul ako svedkyňu
K. A..

29. Z výpovede T.. Y. C. bolo súdu preukázané, že vykonával funkciu primátora mesta Košice od roku
2006 do roku 2010. Svedok pripustil, že absolvoval nejaké pracovné stretnutia so žalovaným v 1. rade
za účasti pracovníkov majetkového oddelenia Magistrátu mesta Košice. Podľa neho žalovaný v 1. rade
podal na toto majetkové oddelenie žiadosť o odpredaj nebytových priestorov a bytov na Q. Č.. XX

Z. C.. Pri preverovaní možnosti odkúpenia týchto priestorov alebo možnosti dať do nájmu žalovaným
tieto priestory boli nezrovnalosti a to nedoplatky žalovaných za užívanie nebytových priestorov a
nezrovnalosti vo výmenách týchto priestorov.

30. Menovaný svedok ďalej pripustil, že žalovaní mali záujem prevádzkovať v predmetných nebytových

priestoroch prevádzku lekárne a zdravotníckych potrieb. Poprel, aby bol pracovne s nejakým
zamestnancom Magistrátu mesta Košice v predmetných nebytových priestoroch, uviedol, že raz ho
žalovaný v 1. rade zastavil na ulici, aby si tieto priestory prezrel. Menovaný svedok poukázal na to, že ak
by bola uzavretá so žalovanými nejaká nájomná zmluva, alebo zmluva o budúcej nájomnej zmluve, tieto
sa budú nachádzať v spisoch týkajúcich sa predmetných nebytových priestorov u žalobcu v 2. rade.

31. Ďalej svedok potvrdil, že medzi ním a žalovaným v 1. rade boli aj neformálne stretnutia (náhodné
stretnutia, keď ho žalovaný v 1. rade stretol na chodbe Magistrátu mesta Košice).

32. Svedok P.. M. A. vo svojej výpovedi uviedol, že vykonával funkciu riaditeľa Magistrátu mesta Košice

v období 1.2.2006 do 30.9.2008. Uviedol, že niekedy v roku 2006 rokoval so žalovanými za prítomnosti
pracovníkov majetkové oddelenia magistrátu a K. A. ako riaditeľky Bytového podniku mesta Košice o
nejakých priestoroch bytových alebo nebytových nachádzajúcich sa na Q. Č.. XX Z. C.. Zúčastnil sa aj
obhliadky týchto priestorov za účelom zistenia ich stavu. Svedok si nepamätal, či bola uzavretá nejaká
dohoda o nebytových priestoroch alebo či bola uzavretá nájomná zmluva, nevedel potvrdiť uzavretie

nájomnej zmluvy, uvádzal, že sa rokovalo o nebytových priestoroch, ktoré mali slúžiť na reštauračný
účel. Svedok potvrdil, že rokovania so žalovaným v 1. rade boli o tom, že sa uzavrie nájomná zmluva
so žalovanými na predmetné nebytové priestory, ak žalovaní uhradia dlžné nájomné za tieto priestory a
potom následne pripadala do úvahy možnosť odpredaja týchto priestorov žalovaným v 1. a v 2. rade.

33. Žalobca v 1. rade predložil na výzvu súdu tieto dokumenty týkajúce sa predmetných nebytových
priestorov:
1) zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 111070001600/2006 zo dňa 13.4.2007,
2) stanovisko žalobcu v 1. rade zo dňa 23.4.2007 k požiadavkám žalovaných,3) záznam z pracovného rokovania zo dňa 6.3.2008,
4) stanovisko žalobcu v 1. rade zo dňa 4.11.2008,
5) stanovisko žalobcu v 1. rade zo dňa 13.9.2009,

6) stanovisko Stavebného úradu k účelu užívania stavby Alžbetina 29, nebytových priestorov 12-4 a
12-5.

34. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov číslo 111070001600/2006 vyhotovenej prenajímateľom
Bytovým podnikom mesta Košice, Južné nábrežie 13, Košice a žalovanou v 2. rade ako nájomkyňou

súd zistil, že predmetom nájmu mali byť nebytové priestory na ulici Q. XX Z. C., na prízemí, o výmere 55
m2. Nájomkyňa (žalovaná v 2. rade) mala tieto priestory užívať na reštauráciu. Zmluva bola vyhotovená
prenajímateľom dňa 13.4.2007, bola ním aj podpísaná, chýba však na nej podpis žalovanej v 2. rade,
teda zmluvu tieto strany neuzavreli.

35. Žalovaná v 2. rade dňa 9.5.2007 písomne oznámila Bytovému podniku mesta Košice, že nebytový

priestor chce využívať výlučne ako zdravotnícke zariadenie a preto trvala na tom, aby Bytový podnik
mesta Košice vyhotovil novú nájomnú zmluvu.

36. Zo stanoviska Bytového podniku mesta Košice zo dňa 23.4.2007 adresovaného žalovanej v
2. rade súd zistil, že Bytový podnik mesta Košice oznamoval žalovanej v 2. rade, že vo vyššie

citovanej zmluve o nájme nebytových priestorov je uvedený účel využitia priestoru - reštaurácia,
pretože predmetný nebytový priestor bol doposiaľ využívaný ako pizzeria a Bytový podnik mesta Košice
neobdržal požiadavku na zmenu účelu využitia tohto nebytového priestoru. Počas celého rokovania
medzi žalovanou v 2. rade aj s Magistrátom mesta Košice bola deklarovaná snaha žalovanej v 2. rade o
znovuotvorenie reštaurácie, keďže do zveľadenia reštaurácie investovala nemalé finančné prostriedky.

Bytový podnik mesta Košice ďalej oznamoval v tomto stanovisku žalovanej v 2. rade, že nemôže v
návrhu nájomnej zmluvy stanoviť účel využitia zdravotnícke zariadenie, nakoľko nepredložila oprávnenie
na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. respektíve licenciu od
stavovskej organizácie na vykonávanie zdravotníckeho povolania, a nemá ani v predmete svojej činnosti
poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V tomto stanovisku Bytový podnik mesta Košice upozorňoval

žalovanú v 2. rade na jej dlh titulom dlžného ušlého nájomného vo výške 58 485 Sk.

37. Zo záznamu z pracovného rokovania konaného dňa 6.3.2008 na Magistráte mesta Košice za účasti
jeho riaditeľa P.. M. A. a žalovaného v 1. rade súdu bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade žiadal
uzatvorenie nájomnej zmluvy na nebytový priestor č. X na Q. F. Č.. XX Z. C. za účelom zriadenia

neštátneho zdravotníckeho zariadenia, k užívaniu nebytového priestoru č. X v tomto objekte uviedol, že
v ňom nepodniká, užíva ho na bývanie. Žalovaný v 1. rade oznámil na tomto rokovaní, že sa s mestom
dohodol, že mesto Košice nebude žiadať ušlé nájomné a on nebude žiadať ušlý zisk. Žalovaný v 1.
rade informoval, že žaluje Mesto Košice o 38 miliónov Sk z dôvodu, že nedostal dotáciu od štátu v
tejto výške pre účely podnikania v zdravotníckej oblasti. Dotácia bola podmienená nájomným vzťahom k

nebytovémupriestoru.Požiadavkoužalovanéhov1.radevočižalobcoviv2.radebolo,žestiahnežalobu
ak Mesto bude kompenzovať jeho dlh vo výške cca 140 000 Sk a bude rešpektovať všetky podmienky,
ktoré mu dal správca (Bytový podnik mesta Košice), ak s ním uzavrie nájomnú zmluvu. Za Mesto Košice
riaditeľ Magistrátu P.. A. predložil návrh, že ak žalovaný v 1. rade zaplatí nájomné ,obnovia sa mu
nájomné zmluvy na nebytové priestory. V závere toho záznamu z pracovného rokovania zo dňa 6.3.2008

jeuvedený záver, že Bytový podnik mesta Košice vyhotoví nájomné zmluvy na nebytový priestor č. X a č.
X na zdravotnícke účely pre žalovaného v 1. rade vtedy, keď splní podmienky vyplývajúce z príslušných
právnych predpisov, viažucich sa k vyššie uvedenému účelu prenajatia a uhradí dlh na nájomnom.

38. Zo stanoviska žalobcu v 1. rade zo dňa 4.11.2008 adresovaného žalovanému v 1. rade súd zistil, že

BytovýpodnikmestaKošicenebolochotnýpristúpiťnazmenuzmluvnýchpodmienok(návrhynájomných
zmlúv na nebytové priestory č. X a X prevzal žalovaný v 1. rade v apríli 2008), pretože žalovaný v 1.
rade nesplnil podmienku úhrady dlžného nájomného, ktorého výška k 31.10.2008 predstavovala sumu
183 223 Sk.

39. Zo stanoviska žalobcu v 1. rade adresovaného žalovanému v 1. rade dňa 13.1.2009 súd zistil, že
Bytový podnik mesta Košice oznámil žalovanému v 1. rade, že pristúpi k prepracovaniu návrhu nových
vzájomných zmlúv na nebytové priestory č. X a č. X v dome na Q. Č.. XX Z. C. po splnení nasledujúcich
podmienok:- že žalovaný v 1. rade predloží oprávnenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti podľa zákona č.
578/2004 Z. z., respektíve licenciu od stavovskej organizácie na vykonávanie zdravotníckeho povolania
alebo živnostenské oprávnenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti,

- že žalovaný v 1. rade uhradí pohľadávku, ktorá je k 10.1.2009 v celkovej výške
6 741,45 Eur (203 093 Sk),
- že výška nájomného za nebytové priestory bude stanovená v zmysle Pravidiel prenajímateľov majetku
mesta Košice.

40. Z dokladov predložených súdu žalobcom v 2. rade ( nachádzajúcich sa v spisovom obale) súd zistil,
že žalobca v 2. rade dňa 25.11.2008 odpovedal žalovanému v 1. rade, že Mesto Košice neuzatvára
nájomné zmluvy na nebytové priestory, ktoré sú zverené do správy organizáciám Mesta Košice. Táto
agenda je plne v kompetencii správcu - Bytového podniku mesta Košice. Aj listom zo dňa 7.12.2007
opätovne oznámil žalobca v 2. rade žalovanému v 1. rade, že uzavretie nájomných zmlúv na nebytové
priestory na Q. Č.. XX Z. C. je v kompetencii správcu - Bytový podnik mesta Košice.

41. Zo stanoviska Bytového podniku mesta Košice adresovaného žalobcovi v 2. rade zo dňa 21.8.2007
bolo súdu preukázané, že zo strany žalovaných v 1. a v 2. rade nedošlo k podpísaniu návrhov
nájomných zmlúv na vyššie uvedené nebytové priestory a to nájomných zmlúv č. 11170001598/2007
a č. 111070001600/2007, pretože žalovaní nesúhlasili s výškou nájomného, pričom žalovaná v 2. rade

požadovala, aby bol v návrh nájomnej zmluvy č. 111070001600/2007 uvedený ako účel nájmu neštátne
zdravotnícke zariadenie. Taktiež žalovaný v 1. rade nesúhlasil s úhradou dlžného nájomného za obdobie
od 1.7.2006 doposiaľ (21.8.2007) čo predstavuje sumu 71 737 Sk. Žalovaný v 1. rade sa domáhal
započítania tohto dlhu s údajným ušlým ziskom, ktorý mu vznikol tým, že neprevádzkoval reštauráciu.
Bytový podnik mesta Košice odmietol takýto zápočet. Zároveň žalobca v 1. rade v závere tohto listu

uvádza, že uzavretie nájomných zmlúv zo žalovanými na akýkoľvek účel neprichádza do úvahy, pokiaľ
neuhradia žalovaní v 1. a v 2. rade ušlé dlžné nájomné.

42. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:

43.Podľaustanovenia§123Občianskehozákonníka,vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

44. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 citovaného zákona každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

45. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodením
ušlo (ušlý zisk).

46. Všeobecnú zodpovednosť na náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu

zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že škodu spôsobil škoda (žalovaný), existencia škody a jej výška zaťažuje poškodeného
(žalobcu).

47. O všeobecnú zodpovednosť upravenú v § 420 OZ pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené tieto

predpoklady:
1) vznik škody,
2) protiprávnosť konania,
3) zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané),
4) príčinná súvislosť medzi škodou a konaním.

48. Pojem škoda je v právnej teórii definovaný ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom. Za škodu sa považuje nielen skutočná škoda (škoda o ktorú sa
majetok poškodeného zmenšil), ale aj to, čo poškodením v dôsledku škodnej udalosti ušlo (ušlý zisk),
teda to, o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo ku škodnej udalosti.

49. Za protiprávnej konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie,
ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. Oprotiprávne konanie môže ísť len vtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou úpravou
spoločenských vzťahov alebo je v rozpore so zmluvným dojednaním.

50. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvoril, že vlastníkom predmetných nebytových
priestorov č. XX-X a č. XX-X v bytovom dome na Q. F. Č.. XX Z. C. je žalobca v 2. rade - teda Mesto
Košice, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXXX pre okres C. T., obec A., katastrálne územie A. M..
Správcom týchto priestorov je žalobca v 1. rade - Bytový podnik mesta Košice s. r. o., ktorý sa stal
právnym nástupcom Bytového podniku mesta Košice. Do kompetencie žalobcu v 1. rade patrilo právo

uzatvárať nájomné zmluvy na nebytové priestory s fyzickými a právnickými osobami.

51. Žalovaní v 1. a v 2. rade v konaní tvrdili, že im vznikla škoda - ušlý zisk z dôvodu toho, že žalobca v
1. rade ako aj žalobca v 2. rade s nimi neuzavreli nájomné zmluvy na predmetné nebytové priestory, kde
chceli zriadiť prevádzku lekárne a predajňu zdravotníckych pomôcok, aj napriek pôvodnému prísľubu
oboch žalobcov. Vyčíslili tento ušlý zisk na sumu 400 920 Eur a tvrdili, že za tento ušlý zisk zodpovedajú

obaja žalobcovia spoločne a nerozdielne. Poukázali na to, že po vzájomných rokovaniach so žalobcami
splnili predmetné záväzky voči žalobcom, avšak žalobcovia im adresovali návrhy nájomných zmlúv len
na dobu určitú - 6 mesiacov a preto žalovaní nevedeli získať povolenie na prevádzkovanie lekárne
a predajne zdravotníckych potrieb ako aj stavebné povolenie na prestavbu predmetných nebytových
priestorov tak, aby vyhovovali podmienkam potrebným na zriadenie predmetných prevádzok.

52. Zo vzájomnej korešpondencie medzi žalobcami a žalovanými súd mal preukázané, že žalovaní
nesplnili požiadavky žalobcov potrebné pre uzavretie nájomných zmlúv na zriadenie prevádzky lekárne
a predajnej zdravotníckych potrieb na dobu neurčitú a to predovšetkým neuhradili dlžné nájomné
za priestory, ktoré mali prenajaté, nepredložili žalobcom oprávnenie na poskytovanie zdravotníckej

starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z., respektíve licenciu od stavovskej organizácie na
vykonávanie zdravotníckeho povolania alebo živnostenské oprávnenie na poskytovanie zdravotníckej
starostlivosti. Sami žalovaní nepodpísali návrhy vzájomných zmlúv predložených im žalobcom v 1. rade,
pretože nesúhlasili s výškou nájmu za nebytové priestory.

53. Súd preto dospel k záveru, že žalovaní vo svojej vzájomnej žalobe nepreukázali porušenie právnej
povinnosti zo strany žalobcov v 1. a v 2. rade, nepreukázali vznik škody, teda základné predpoklady pre
vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ. Hoci žalovaný v 1. rade tvrdil v konaní, že má
vyplatené dlhy voči žalobcom, je zrejmé, že išlo o účelové tvrdenie, keďže sám žalovaný v 1. rade na
pracovnom rokovaní na Magistráte Mesta Košice dňa 6.3.2008 priznal neuhradený dlh vo výške 140

000 Sk.

54. Súd poukazuje aj na to, že žalovaní v 1. a v 2. rade prevzali návrhy vyššie citovaných nájomných
zmlúv na nebytové priestory, avšak tieto súdu nepredložili, hoci ich zaťažuje v danom prípade dôkazné
bremeno, nepredložili ani záznam, podľa ktorého sa mali žalobcovia zaviazať na uzavretie nájomných

zmlúv na predmetné nebytové priestory. Žalovaní teda neuniesli dôkazné bremeno vo svojej vzájomnej
žalobe, ich tvrdenia neboli preukázané ani v konaní vypočutými svedkami. Žalovaní nepredložili súdu
žiaden dôkaz o tom, že by sa žalobcovia boli zmluvne zaviazali na uzavretie nájomných zmlúv na
predmetné nebytové priestory / napr. zmluvou o budúcej nájomnej zmluve/. Každý vlastník nehnuteľnosti
má právo rozhodnúť sa, či a s kým uzavrie nájomnú zmluvu.

55.Pretosúdvzájomnúžalobužalovanýchv1.av2.radevočižalobcomv1.av2.radeakobezdôvodnú
zamietol. Z tohto dôvodu sa nezaoberal súd ani námietkou premlčania, ktorú vzniesli obaja žalobcovia a
tiež preto zamietol návrh žalovaných na vykonanie znaleckého dokazovania na vyčíslenie výšky škody
- ušlého zisku.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a ustanovenia § 255 ods.
1 CSP.

57. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.59. V danom prípade žalovaní v 1. a v 2. rade boli neúspešní, žalobcovia v 1. a v 2. rade boli úspešní,
trovy konania im však nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.