Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/168/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513203558
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513203558.1

Rozhodnutie

OkresnýsúdStaráĽubovňasamosudkyňouJUDr.JuditouDubjelovouvprávnejvecižalobcu:CETELEM
SLOVENSKO, a.s., Bratislava, Panenská 7, IČO: 35787783, právne zast. JUDr. Helenou Strachotovou,
usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin proti žalovaným: právnym nástupcom
po neb. I. Q., zomrelom XX. XX. XXXX, naposledy bytom D. N. XXX 1/ D. Q., nar. X. X. XXXX, bytom D.
N. XXX, 2/ I. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom D. N. XXX, 3/ D. H., nar. XX. X. XXXX, bytom D. N. XXX, 4/ M.

Q., nar. XX. X. XXXX, bytom D. N. XXX, 5/ W. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom D. N. XXX, 6/ M. Q., nar. X. X.
XXXX, bytom D. N. XXX, 7/ I. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom D. N. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov,
IČO: 42 176 778, právne zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov v konaní
o zaplatenie 572,05 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 155,31 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od

1.4.2011 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
„HOOS“, Námestie legionárov 5, Prešov trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, vo
výške 50,57 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, AK Stropkov v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 22.7.2013, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť mu sumu 572,05 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 520,10 eur od 1.4.2011
do zaplatenia, zmluvný úrok vo výške 39 % ročne zo sumy 448,77 eur od 2.2.2011 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 16.12.2008 poskytol žalovanému úver vo výške
531,07 eur (15 999 Sk) na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu
žalovaného žalobcom tak, že žalobca za žalovaného uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu

výške poskytnutého úveru a žalovaný tovar prevzal. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver špecifikovaný
vyššie v 36 mesačných splátkach po 25,23 eur (760 Sk) splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc
dňom15.1.2009.Žalovanýsvojzáväzoksplácaťposkytnutýúverriadneavčasnesplnil. Kudňuspísania
žaloby mal žalobca neuhradené záväzky po splatnosti voči žalovanému v celkovej výške 572,05 eur,
ktoré pozostávajú zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 448,77 eur, dlžných zmluvných úrokov z
mesačných splátok vo výške 66,98 eur, neuhradených zmluvných pokút za omeškanie so splácaním

úveru vo výške 51,95 eur a poplatku vo výške 4 % za odklad dlžnej sumy 108,98 eur zo dňa 30.6.2010
vo výške 4,35 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil sumu 375,76 eur.Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, žalobca listom zo dňa 9. 2.
2011 odstúpil od úverovej zmluvy, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 572,05 eur a upozornil

žalovaného, že úver sa stáva splatným v celom rozsahu ku dňu 31.3.2011.

Podaním doručeným súdu dňa 23.8.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník - Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa „HOOS“, Námestie legionárov 5, Prešov.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému a vedľajšiemu
účastníkovi na podporu žalovaného súd doručil žalobu a ich vyzval, aby sa v lehote stanovenej súdom
k nej vyjadrili. Zároveň oznámil žalobcovi a žalovanému, že do konania vstúpil vedľajší účastník na
podporu žalovaného a žalovaného vyzval, aby oznámil súdu, či súhlasí so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania.

Žalovaný sa v lehote stanovenej súdom ani k žalobe, ani k vstupu vedľajšieho účastníka nevyjadril.

Žalobca nenamietal vstup do konania vedľajšieho účastníka na podporu žalovaného, na návrhu trval a
súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Vedľajší účastník navrhol žalobu zamietnuť, resp. uviedol, že žalovaný z poskytnutej sumy úveru 531,07
eur vrátil žalobcovi sumu 375,76 eur, preto žalobca by mal právo len na vrátenie sumy 155,31 eur, keďže
odstúpením od zmluvy môže uplatňovať len bezdôvodné obohatenie. Uplatnil si trovy konania.

Keďže v danom prípade ide v zmysle § 200ea O.s.p. o drobný spor (teda konanie, predmetom ktorého

nie je suma presahujúca 1 000 eur), súd s poukazom na § 115a ods. 2
O. s. p. dňa 15. 4. 2016 oznámil na úradnej tabuli súdu, že dňa 14. 6. 2016 o 10.00 hod. bude vo veci
vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania a následne tento rozsudok v uvedený deň aj vyhlásil
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov - zmluvou o úvere (čl. 5),
odstúpením od zmluvy (čl. 4), informatívnym výpisom žalobcu z OR (čl. 12-13), prehľadom splátok a
úhrad (čl. 39-42), Sadzobníkom poplatkov (čl. 43-50), písomnými vyjadreniami žalobcu (čl. 35, 105),
vyjadreniami vedľajšieho účastníka (čl. 59, 139), ako aj obsahom celého spisu, na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania dňa 16.12.2008 uzavreli písomnú zmluvu označenú ako „Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru“ č. XXXXXXX XXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalobcom
žalovanému jednorázovo vo výške 531,07 eur (15 999 Sk) za účelom úhrady ceny tovaru. Predmetný
úver mal žalovaný zaplatiť 36 mesačnými splátkami po 25,23 eur. Splatnosť mesačnej splátky bola vždy

k 15. dňu v mesiaci, prvá splátka bola splatná dňa 15.1.2009. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá
fixná vo výške 39,00 % ročne, RPMN za úver 46,72 %, priemerná RPMN 34,92 % a celkové náklady boli
377,12 eur (11361 Sk). Celkovú čiastku mal žalovaný zaplatiť žalobcovi vo výške 908,19 eur (27 360 Sk).

Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako

Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je rozdelená na dve časti. Prvá časť obsahuje Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a druhá časť obsahuje spoločné ustanovenia, v ktorej je upravené poistenie
klienta, úverová karta, dohoda o zrážkach zo mzdy a žiadosť o financovanie. Druhá strana zmluvy
obsahuje Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a. s., pre poskytnutie úveru, ktoré upravujú
vzťahymedzispoločnosťouafyzickouosobou,ktorápožiadaCETELEMoúver,aktoréobsahujúúvodné

ustanovenia, všeobecné ustanovenia, ustanovenia týkajúce sa klasického úveru, úverového rámca a
záverečné ustanovenia, pričom tento text je písaný veľmi drobným ťažko čitateľným písmom a nie je zo
strany žalovanej verifikovaný. V záverečnej časti je miesto pre dátum a podpis účastníkov žaloby.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z mesačnej splátky 25,23 eur nevyplýva rozpis splátok na istinu,

úroky a poplatky, tiež nie je uvedená adresa predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu a
ani konečná splatnosť spotrebiteľského úveru.Žalovaný do podania žaloby uhradil sumu 375,76 eur 16 splátkami nepravidelne od 14.1.2009 do
22.6.2010.

Žalovaný porušil svoju povinnosť mesačne splácať poskytnutý úver, preto žalobca oznámením zo dňa
9.2.2011, ktoré mu doručil dňa 14.2.2011, odstúpil od zmluvy a upozornil ho, že v zmysle č. III. 6 a
č. V.5 Všeobecných podmienok úver sa ku dňu 31.3.2011 stáva splatným v celom rozsahu a vyzval
ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 572,05 eur. Dlžná suma pozostávala z úverovej istiny vo výške
448,77 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 66,98 eur, zmluvnej pokuty za omeškanie

so splácaním úveru vo výške 51,95 eur a poplatku za odklad mesačných splátok vo výške 4,35 eur, ktoré
žalobca žiadal zaplatiť v zmysle č. V.4 Všeobecných podmienok, podľa ktorého žalobca je oprávnený
v prípade porušenia povinností klienta splácať poskytnutý úver riadne a včas odstúpiť od úverovej
zmluvy, pozastaviť ďalšie čerpanie úveru a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku
dňu účinnosti odstúpenia.

Žalovaný dlžnú sumu 572,05 eur neuhradil, preto ju žalobca uplatňoval v tomto konaní a tiež žiadal
priznať úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 520,10 eur od 1.4.2011 do zaplatenia, zmluvný
úrok vo výške 39 % ročne zo sumy 448,77 eur od 2.2.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Súd zistil, že pôvodný žalovaný I. Q., dňa XX.XX.XXXX zomrel, preto súd pokračoval v konaní v zmysle

§ 107 ods. 1 O.s.p., s právnymi nástupcami nebohého žalovaného, vychádzajúc pritom z dedičského
rozhodnutia sp. zn. 1D/178/2013, Dnot 255/2013 zo dňa 20.3.2014. Súd žalovaných - právny nástupcov
poučil o procesných právach a povinnostiach, doručil im žalobu a vyzval ich, aby sa k nej v lehote
stanovenej súdom vyjadrili.

Žalovaní sa k žalobe v lehote stanovenej súdom nevyjadrili.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Pri určení, či žalobcovi ako právnickej osobe - dodávateľovi, ktorej predmetom podnikania je okrem

iného poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, vzniklo právo na vrátenie úveru,
ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi na osobnú potrebu a nie
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania súd konštatuje, že predmetná zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou a je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenie zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o

Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere, t.j. ku dňu 16. 12. 2008 (ďalej len ZoSÚ) a ustanovenia § 52 -54 OZ o spotrebiteľských zmluvách
a zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS), Smernicu Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia Obchodného zákonníka
(ďalej len ObZ), pokiaľ nie sú v rozpore so Smernicou Rady 93/13, ustanoveniami § 52 - § 54 OZ a

ustanoveniami ZoSÚ.

Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za

individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli
individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie
zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca

alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom
podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované

v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme

spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď

je to obvyklé.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom
Podľa § 52 ods. 2 OZ Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných
prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty
poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté
peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia
súdupovinný,dodávateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahuje

výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť porušil, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 OZ ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný platiť
povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne.

Podľa prechodných a záverečných ustanovení § 25 ods. 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
účinného od 1. 4. 2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o

spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak.
Podľa prechodných a záverečných ustanovení § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy

vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo
môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a/ zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ZoSÚ), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,

ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere
(okrem všeobecných náležitostí) musí obsahovať:
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS)
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje

služby.Podľa § 5 ods. 1 ZoOS výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo
zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 4 ZoOS za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Právne posúdenie veci:

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok

uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.

Je nepochybné, že žalobca uzavrel s pôvodným žalovaným I. Q. zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na
druhej strane je tiež nepochybné, že pôvodný žalovaný I. Q. v danom prípade vystupoval ako fyzická

osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby (kúpa tovaru), teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri
poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení
obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je
zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o
úvere je potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je

úpravou „lex specialis“ k úprave ObZ a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom.
Zároveň je potrebné aplikovať na daný prípad, ako je uvedené vyššie aj ustanovenia § 52 - § 54 OZ o
spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 OZ vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu

s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá
poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné
zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako

aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť, či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa
týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ

spravidla obsah zmluvy nemení.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.12.2008 neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré
vyžaduje ZoSÚ ku dňu uzatvorenia zmluvy.

V prvom rade v zmluve absentuje adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť - povinný údaj podľa § 4 ods. 2 písm. d) citovaného zákona.
V zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ - o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Z gramatického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia a to
bol aj zámer zákonodarcu, je, aby z mesačnej splátky bolo jednoznačné, koľko je splátka istiny, koľko
splátka úrokov a koľko splátka poplatkov.Prejednávaná úverová zmluva tiež neobsahuje ani údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
podľa § 4 ods. 2 písm. g ZoSÚ. V zmluve je uvedená prvá splátka najskôr 15.1.2009, počet mesačných
splátok 36 vo výške 25,23 eur, ale nie je uvedená konečná splatnosť úveru.

Súd má za to, že žalobca v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, teda si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z uvedených zákonných ustanovení, a to v úverovej zmluve
neuviedol adresu, kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, neuviedol, koľko z mesačnej
splátky bude žalovaná platiť istinu, úroky a poplatky, a tiež v zmluve neuviedol ani konečnú splatnosť

spotrebiteľského úveru.

Je zrejmé, že žalovaný úver čerpal, preto je uzavretá zmluva platná, ale ustanovenie § 4
ods. 3 absenciu vyššie uvedených údajov podľa § 4 ods. 2 písm. d/, g/ a i/ ZoSÚ sankcionuje tak,
že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má preto nárok len na
zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým a splateným úverom.

Na základe uvedeného úver poskytnutý pôvodnému žalovanému I. Q. je bezúročný a bez poplatkov a
žalobca má nárok len na vrátenie rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou sumou, teda
na zaplatenie sumy 155,31 eur (531,07-375,76), na úhradu ktorej súd zaviazal žalovaných ako právnych
nástupcov nebohého žalovaného I. Q. a zvyšok žalobcom uplatneného nároku zamietol ako nedôvodný.

Keďže súd ustálil, že úver poskytnutý pôvodnému žalovanému I. Q. pre absenciu obligatórnych
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá nárok na
zmluvné úroky, ktoré si uplatnil v sadzbe 39,00 % ročne zo sumy 448,77 eur od 2.2.2011 do zaplatenia.
Zmluvný úrok by patril žalobcovi len do dňa zosplatnenia úveru, t.j. ku dňu 31.3.2011 ale len vtedy, keď

by bol platne uzavretý. Tento názor vyplýva z ustálenej súdnej praxe. Súd poukazuje na Uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 59/1998,
z ktorých vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do
splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Na
základe uvedeného súd zamietol žalobu v časti nároku uplatneného žalobcom na priznanie zmluvného

úroku vo výške 39,00 % ročne zo sumy 448,77 eur od 2.2.2011 do zaplatenia.

Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 520,10 eur od 1.4.2011 do
zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška

úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd priznal žalobcovi zákonný
úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne (úroková sadzba ECB 1,0 % + 8,0 % ročne podľa vyhlášky
č. 87/1995) z priznanej sumy 155,31 eur od 1.4.2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatneného
úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaných na úhradu rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru
a neuhradenou sumou úveru, t.j. na sumu 155,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 1.4.2011 do zaplatenia a zvyšok žalobcom uplatneného nároku z dôvodov uvedených vyššie ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania žalobcu a žalovaných súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 572,05 eur s príslušenstvom. Súd zaviazal žalovaných na
zaplatenie sumy 155,31 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.4.2011 do zaplatenia, teda v časti,
ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 27,15 %, bol žalobca v konaní úspešný. V prevyšujúcej

časti, teda v časti zaplatenia istiny vo výške 416,74 eur s príslušenstvom, súd žalobu zamietol, teda v
časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej istine 72,85 %, mali úspech žalovaní. Po odpočítaní
úspechu žalobcu od úspechu žalovaných (72,85-27,15), úspech žalovaných prevyšuje úspech žalobcu
o 45,70 %, teda žalovaní majú právo na náhradu trov konania vo výške 45,70 %. Žalovaní si žiadne trovy
konania neuplatňovali a zo spisu nevyplýva, aby im nejaké trovy konania vznikli, preto im súd náhradu

trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník na podporu žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa „HOOS“, Námestie
legionárov5,Prešov máprávonáhradutrovkonaniavzmyslejudikatúryKSPrešov,keďžejehopísomné
podanie mohlo byť podkladom pre rozhodnutie vo veci. Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi vystupujúcemu na podporu žalovaných podľa § 142 ods. 2 O. s. p., t.j. podľa zásady
pomerného úspechu a to trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia v rozsahu 45,7 %, t.j.

vo výške 50,57 eur z uplatňovaných trov právneho zastúpenia vo výške 110,65 eur pri hodnote sporu
572,05 eur za 2 úkony právnej služby - 1/ prevzatie a príprava zastúpenia a 2/ vyjadrenie k žalobe zo dňa
21.1.2014 - odmena za l úkon 38,18 eur a 2x paušálne náhrady vo výške 7,81 eur (v roku 2013), resp.
8,04 eur (v roku 2014), podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Súd zaviazal žalobcu uhradiť tieto trovy konania
na účet pr. zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania

a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.