Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/327/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207072
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4213207072.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: CD

Consulting, s.r.o., Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO:
26 429 705, v konaní zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: O. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. R. A. Č.. XXX, o zaplatenie sumy zmenkového
úroku, zmluvného úroku a zmenkovej odmeny, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 28.3.2013 na vzorovom tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia

Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne zo sumy 418,- € od 20.1.2010 do 13.2.2011 čo predstavuje sumu 407,55 €, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 368,- € od 14.2.2011 do 14.3.2011 vo výške 26,68 €, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 268,- € od 15.3.2011 do 12.4.2011 vo výške 19,43 €, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 68,- € od 13.4.2011 do 12.5.2011 vo výške 5,10 €, zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 28,- € od 13.5.2011 do 12.6.2011 vo výške 2,17 €, úrok vo výške

6 % ročne zo sumy 418,- € od 6.4.2010 do 13.2.2011 čo predstavuje sumu 21,63 €, úrok vo výške 6
% ročne zo sumy 368,- € od 14.2.2011 do 14.3.2011 vo výške 1,76 €, úrok vo výške 6 % ročne zo
sumy 268,- € od 15.3.2011 do 12.4.2011 vo výške 1,28 €, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 68,- €
od 13.4.2011 do 12.5.2011 vo výške 0,34 €, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 28,- € od 13.5.2011
do 12.6.2011 vo výške 0,14 € bez sumy 307,- e, ktorú žalovaný uhradil, zmenkovú odmenu vo výške
1,39 € a náhradu trov konania. V predloženom tlačive žalobca titulom skutkových tvrdení uviedol, že ako
indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 15.4.2009 na zmenkovú sumu

418,-€,pričomžalovanýsazaviazalajkúhradezmenkovéhoúrokuvovýške0,25%denneod20.1.2010
do zaplatenia. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, avšak vystaviteľ titulom zmenky nič neuhradil. Keďže zmenková listina
bola opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 6C/327/2013-120 zo dňa 17.5.2016, ktorým konanie v časti
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Proti
predmetnému rozsudku v zamietajúcej časti a v časti trov konania podal žalobca včas odvolanie,o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 9Co/610/2016-155 zo dňa
15.8.2017 tak, že rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej zamietajúcej časti v časti trov konania zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uložil tunajšiemu súdu vecou sa opäť

zaoberať, vo veci podrobiť prieskumnej činnosti základný právny úkon (zmluvu o úvere) z hľadiska jeho
platnosti ako aj platnosti jednotlivých zmluvných podmienok a tiež podrobí prieskumnej činnosti platnosť
zmenky, z titulu ktorej si žalobca uplatnil v tomto spore nárok.

3. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci rozhodol v zmysle § 297 písm. b)

CSP bez nariadenia pojednávania, keď po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to
predovšetkým kópie zmenky na č.l. 10 spisu, výpisom z príslušného registra žalobcu, rozsudkom č.k.
6C/327/2013-120 zo dňa 15.5.2016, odvolaním, uznesením č.k. 9Co/610/2016-155 zo dňa 15.8.2017,
zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa 15.4.2009, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Žalobca je obchodná spoločnosť registrovaná v obchodním rejstříku v Českej republike.

5. Zo zmluvy o úvere XXXXXXX zo dňa 15.4.2009, súd zistil, že túto zmluvu uzavrel žalovaný s právnym
predchodcom žalobcu (obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.) dňa 15.4.2009. Predmetom
úverovej zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- €, ktorý úver sa žalovaný ako dlžník zaviazal

uhradiť veriteľovi spolu s poplatkom vo výške 346,- €, teda celkove sumu 696,- € v 12 mesačných
splátkach po 58,- € počnúc od 15.5.2009. Na základe tejto zmluvy za účelom zabezpečenia peňažného
záväzkudlžníkavyplývajúcehozúverovejzmluvyvočiveriteľovivystavildlžník(vystaviteľ)zmenku,ktoré
bola žalobcom predložená v tomto konaní. Zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 15.4.2009 súd zistil, že
do zmenky bola vpísaná suma 384,- € a zmenkový úrok 0,25% denne od 20.1.2010. V pravom hornom

rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy XXXXXXX. Vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na
zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky, s údajmi
o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu
zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že zmenka predložená žalobcom bola vystavená žalovaným
ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere č. XXXXXXX. Predmetom tohto konania je teda nárok

žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na
zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo zmluvy o úvere.

6. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám v priebehu sporu nevyjadril.

7. Podľa článku 1 nariadenia (Predmet úpravy) toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre
pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu“), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov. Toto nariadenie

ďalej odstraňuje sprostredkovacie konania potrebné na uznávanie a výkon rozsudkov, ktoré boli vydané
v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v jednom členskom štáte, v iných členských
štátoch.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (Rozsah pôsobnosti) toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a

obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo
tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä
na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone
štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa článku 3 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (Cezhraničné spory) na účely tohto nariadenia je cezhraničným
sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom
ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Bydlisko sa určuje v súlade s článkami
59 a 60 nariadenia (ES) č. 44/2001. Relevantným okamihom pre určenie, či ide o cezhraničný spor, je

dátum, keď sa príslušnému súdu alebo tribunálu doručilo tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (Začatie konania) navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním napríslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako
je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k

nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (Priebeh konania) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa

domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu
o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Po doručení správne
vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva
C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade
potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s

článkom13.Tietodokumentysaodošlúdo14dníoddoručeniasprávnevyplnenéhotlačivanauplatnenie
pohľadávky. Odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva
na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne
všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným
vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 a 2 nariadenia (Skončenie konania) do 30 dní od doručenia odpovede odporcu
alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá
rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie
podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany

na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Súd alebo tribunál vydá rozsudok buď
do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácií na
vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (Vykonávanie dôkazov) súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah

vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť
dôkazov. Súd alebo tribunál môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného
vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán. Súd alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie
dôkazov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má
k dispozícii potrebné technické vybavenie.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“) (Náležitosti zmenky)
vlastná zmenka obsahuje 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené
v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj
zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum

a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ (Úroky) v zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže
vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ (Úroky) úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí
úroková doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ (Úroky) úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ (Doba splatnosti) zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou
splatnosťou sú neplatné.

Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ (Prevod) každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ (Prevod), zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka,
či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby
môžu zmenku ďalej indosovať.

Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ (Indosamenty podmienené, dielčie a na majiteľa) indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ (Náležitosti, blankoindosamenty) indosament treba napísať na zmenku

alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ (Prevodné účinky) indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ (Podrubopis) indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako
indosament pred splatnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo

uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postupu.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ (Podrubopis) pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný
indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.

Podľa Článku I. § 17 ods. 1 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

Podľa Článku I. § 17 ods. 2 ZZŠv konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by
ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ (Prvý postih) majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ
nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa
sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo
zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

Podľa § 295 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej i „CSP“) súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

Podľa čl.2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.

Podľa čl.3 ods. 1a 3 smernice 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú , ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

8. Žalobca sa domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky, ktorá nepresahuje 2.000,-
€, preto súd vo veci postupoval podľa ustanovení nariadenia (Článok 2 ods. 1 nariadenia). Vzhľadom
na to, že predmetom konania sú práva a povinnosti strán zo zmenky, súd sa predovšetkým oboznámil

so zmenkou, ktorú vystavil žalovaný dňa 15.4.2009 v W. R. A., pričom v prvom rade skúmal, či táto
zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle Čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon
zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“). Žalobcom predložená zmenka má zákonné označenie, že ide o
zmenku pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku. Zmenka obsahuje „bezpodmienečný sľub
zaplatiť určitú peňažnú sumu 418,- € slovom a aj v číslach (Čl. I. § 75 bod 2. ZZŠ). Zmenka obsahuje

údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie (Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež obsahuje údaj miesta, kde sa má
plniť - Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava (Čl. I. § 75 bod 4. ZZŠ), meno
toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka
číslo 23636/B (Čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky - v W. R.

A. dňa 15. apríla 2009 (Čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ) a je podpísaná žalovaným vpravo dole na zmenke (Čl.
I. § 75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade
ide o zmenku so všetkými náležitosťami. Pokiaľ ide o splatnosť zmenky, v posudzovanom prípade ide
o vistazmenku, t.j. zmenku bez uvedenia splatnosti - splatnú pri predložení. Pri tomto type zmenky je
možné úročenie podľa Čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od

20.1.2010. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na žalobcu.

9. V zmysle ustanovenia § 295 CSP môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak
je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu, za účelom

preskúmania na základe akého titulu došlo k vystaveniu zmenky, preto vyzval veriteľa na predloženie
zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli podkladom pre vystavenie zmenky.

10. Súd preskúmaním predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 15.4.2009, ktorú uzatvorila
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so žalovaným na predtlačenom formulári zistil, že na základe tejto

zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 350,- € (ďalej len „zmluva o úvere“). Žalovaný sa
zaviazal zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o poplatok vo výške 346,- € spolu 696,- € v 12 mesačných
splátkach po 58,- € počnúc od 15.5.2009. Uvedená zmluva o úvere s ohľadom na charakter zmluvných
strán a plnenia predstavuje zmluvu spotrebiteľskú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom ide o
predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými

stranami boli POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti - je teda spotrebiteľom. Podľa
názoru súdu sa v danom prípade teda jednalo a jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č.258/2009 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Preskúmavaná zmluva o úvere neobsahuje údaj o výške
úroku z úveru (ktorý je základným charakteristickým znakom úveru, keďže ide o poskytnutie finančných
prostriedkovzaodplatuvpodobeúrokov(§497Obchodnéhozákonníka),aniúdajoRPMN,čipriemernej

PRMN. V bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky,
podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči
veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku (mal vystaviť dve zmenky), v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma

bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak,
že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 15.4.2009 súd
zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 384,- € a zmenkový úrok 0,25% denne od 20.1.2010. V pravom
hornom rohu zmenky sa v rámčeku nachádza číslo zmluvy XXXXXXX. Vzhľadom na ustanovenie
bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na

zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom
remitentovi zmenky, s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia
zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že zmenka predložená žalobcom bola
vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere č. XXXXXXX. Predmetom tohto
konania je teda nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovaným pôvodne vo

forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo zmluvy o úvere.
V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka
zabezpečená zmenkou, je platná, a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Uvedená
zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v §
52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť

ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ (dodávateľ), ktorý pri
uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
- je teda spotrebiteľom. Podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský úver upravený
zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere je zaznačená kolónka

účelu úveru „na výkon zamestnania“. Z úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy uvedeného veriteľa (v
počte niekoľkých desiatok) a takmer v každej takejto zmluve je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ,
uvedený účel na výkon povolania alebo zamestnania. Preto má súd dôvodné pochybnosti o skutočnom
účele poskytnutia úveru. Keďže pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa
priaznivejší, súd musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v

danom prípade poskytnutý na výkon zamestnania, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže
účel vyznačený v zmluve („na výkon zamestnania“) súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že
uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania,
podnikania). V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Bezpečným preukázaním nie

je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania, zamestnania alebo
povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis
s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Po
preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd k
záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi

právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň sú celá zmluva
a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len povinnosti
dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v
takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je aj

v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako
veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 17
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola, nie je možné
sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv.

11. Právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky
ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo
so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu jeneplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho ako aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti
so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané až s účinnosťou od 1.1.2011, to neznamená, že
v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné ustanovenia o použití

zmenkyvyhlásiťzaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Vdanomprípadepovažujesúddojednaniedohody
o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať
sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s
nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho

zákonníka, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť
niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa.

12. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť, a preto ju zamietol.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 396 ods. 1, 3 CSP tak,
že žalovanému náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania nepriznal, lebo žalovanému žiadne
trovy konania nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil, i keď mu vzniklo právo na ich úhradu v zmysle

ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).