Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206556
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4413206556.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: I. V., bytom
U. XXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie zmenkovej sumy 824,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/267/2013-115 zo dňa 13.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku
vo výške 0,19 % denne zo sumy 824,67 eura od 24.01.2010 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a
o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol,
že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia pohľadávky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
(ďalej len „Nariadenie“), a žiadal priznať právo na zaplatenie zmenkovej sumy 824,67 eura, zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 824,67 eura od 24.1.2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku

zo sumy 824,67 eura od 29.03.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 1/3 zo zmenkovej sumy, teda
2,75 eura, s odôvodnením, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný
dňa 06.03.2009 na zmenkovú sumu 824,67 eu0ar. Žalovaný sa zaviazal za túto zmenku zaplatiť pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom. Indosatár
predložil zmenku k zaplateniu, no vystaviteľ doposiaľ nič nezaplatil. Podaním zo dňa 21.12.2015 vzal
žalobca žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 824,67 eura
od 24.01.2010 do zaplatenia späť a súd konanie v tejto časti zastavil s odkazom na ustanovenie § 144,

§ 145 ods. 1,2,3 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od
01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“).

2. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalovaný vystavil dňa 06.03.2009 v Nových Zámkoch
zmenku na zmenkovú sumu 824,67 eura s tým, že na ňu zaplatí pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25%
denne. Dátum začiatku úročenia bol uvedený: 24.1.2010. Zmenka bola splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o.

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, vystavená „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Na zmenke je uvedený údaj - číslo zmluvy XXXXXXX, pričom znenie zmluvy je zrejmé z
obsahu exekučného spisu zn. 9Er/1143/2010. Zmenka bola vystavená na základe dohody o vyplnení
zmenky obsiahnutej v úverovej zmluve č. 4570808 zo dňa 06.03.2009, ktorú uzatvoril žalovaný akodlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ. Žalovanému bol takto poskytnutý úver vo výške
600 eur s tým, že žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v 12 mesačných splátkach po 94 eur s poplatkom
vo výške 528 eur, spolu 1.128 eur. Žalovaný si dobrovoľne neplnil svoje povinnosti, a preto si veriteľ

uplatnil práva na Stálom rozhodcovskom súde, ktorý rozsudkom sp. zn. SR 04779/10 z 10.06.2010
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 824,67 eura so zmenkovým úrokom, úrokom a na náhradu
trov konania, ako to vyplýva zo zápisnice spísanej pred exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým založenej
v exekučnom spise. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. 9Er/1143/2010-8 zo dňa 10.12.2010
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Súd po vykonaní dokazovania urobil záver, že žaloba nie je opodstatnená. Rozhodnutie vo veci samej
odôvodnil s odkazom na ustanovenia zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonzmenkovýašekový“),§52ods.1Občianskehozákonníkavznení
do 31.12.2009, § 52 ods. 3,4, § 53 ods. 1,2,3,5, § 54 ods. 1, § 39, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danej veci veriteľ pri uzatváraní

hlavného záväzkového vzťahu veriteľ konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej,
alebo obchodnej činnosti. Predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov veriteľom žalovanému, a preto sa na tento úver vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Veriteľ
smelprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokovzospotrebiteľskéhoúveru,len

ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej
výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov
veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) maximálne do 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať
a bo povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. To platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky

alebopostúpeniaprávzozmenky.Vdanejvecibolazmenkavystavená nazabezpečenienárokuveriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že zmluva neobsahuje
všetky zákonné náležitosti, napr. údaje o konečnej splatnosti úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, či ročnú úrokovú sadzbu. Zmluva o
úvere sa prieči dobrým a je aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a to predovšetkým

z dôvodu, že výška dohodnutého poplatku 528 eur pri 12 mesačnom splácaní dosahuje 88 % z výšky
samotného úveru 600 eur. Podľa súdu veriteľ požadoval od žalovaného neprimerane vysoký poplatok
za poskytnutie úveru. Uvedené preto spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto zmluvy a v dôsledku toho
nemôže byť platná ani vystavená zmenka, ktorá zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah. Tento záver
korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 06.05.2008 pod. sp. zn.

4 Obo 161/2007, podľa ktorého v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie
úveru, ktorá sa tak prieči dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku nemôže vzniknúť
právo na vyplnenie blankozmenky z neplatnej úverovej zmluvy. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
svoj nárok z tejto podľa súdu neplatnej zmenky, ktorá obsahuje číslo príslušnej úverovej zmluvy, z čoho
žalobcovi muselo byť zrejmé, že tu určité kauzálne vzťahy existujú. Pretože si žalobca v konaní uplatňuje

nárok právom nedovolený, z neplatnej zmenky, súd ho v časti, v ktorej nebolo konanie zastavené,
zamietol. O trovách konania súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP,
pričom ich náhradu žalovanému nepriznal, pretože žiadne jeho trovy zo spisu nevyplývajú a ani si ich
neuplatnil.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať
pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel a je

tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie
je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto

neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazov.Súdmalrozhodnúťoprávena
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5
ods.3,6Nariadeniač.861/2007vzniesťnámietkyvočizmenkeaaktakneurobil,akékoľvekinénámietky
musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súdnesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z účastníkov konania,
preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Na podporu svojich argumentov

poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom,
že je majiteľom zmenky na základe indosamentu, pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný
nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením

§ 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi
žalovaným a remitentom irelevantný; jemu nie je známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna
úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky,
aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Ak bol uplatnený nárok

zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď
je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3
CSP) a po prejednaní veci v napadnutej časti urobil záver, že podľa § 387 ods. 1 CSP je daný dôvod na
potvrdenie rozsudku vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách konania. V časti, v ktorej

súd prvej inštancie konanie z dôvodu späťvzatia časti žaloby zastavil, v dôsledku absencie odvolania
rozsudok nadobudol právoplatnosť. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je
správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením
§ 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí,
vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací

súd dodáva nasledovné:

7.Predmetomtohtokonaniajenávrhnauplatneniepohľadávkypodľačl.4ods.1NariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej

zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaný, pričom indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Žalobca sa v odvolaní
zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho námietky boli prejavom snahy

o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania.
Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov.
Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky
v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok

4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s
nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver
o tom, že ak by súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k
dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol
realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je

obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal mať súd k dispozícií aj iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by
aj možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9

uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskýchzmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

8. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so
spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a všeobecne
uznávanej potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd správne skúmal charakter tohto vzťahu a výnimočne
vykonal aj tie dôkazy, ktoré nikto z účastníkov konania nenavrhol. Špeciálna úprava spotrebiteľského

úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý v
ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme. Veriteľom bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
než na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v

tejto veci bol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní
odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter
musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným
preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania (ako v tomto
prípade), zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis

má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či
dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 1 prvej vety OSP a § 132 ods. 1 CSP si žalobca nesplnil, čo má
na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi pôvodným veriteľom a žalovaným rovnaký vplyv,
ako keby v zmluve účel úveru uvedený nebol.

9. Odvolací súd neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského

úveru, síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak
zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať
so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z

predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
jeabstraktnýcharakterzmenky,ktorýinaknepripúšťa,abysúdpriuplatňovaníprávazozmenkyprihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

10. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení účinnom v čase uzatvárania
zmluvy o úvere ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo novelizované

zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s uvedenou
výnimkou-nemaloprávnenierobiťvočimajiteľovizmenkynámietky,ktorésazakladajúnajehovlastných
vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Takéto
zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny záver o
možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej neplatnosti, či

neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14

Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady
efektivity.Vtakomtoprávnomrežimejenemožnéalebominimálneneprimeraneťažké,abysaspotrebiteľdomohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť
zmluvnýchpodmienok.Abstraktnýcharakterzmenkybolspochybnenýužvustanovení§4ods.6zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto
ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby bolo zakázané splniť dlh
zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a

príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju kedykoľvek na
požiadanie vydať dlžníkovi. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade veriteľ zo zmluvy zákonný limit zmenkovej sumy
nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a previedol ju na žalobcu. Zmenka bola

vystavená v rozpore s právnym predpisom, a preto je - ako to uzavrel aj súd prvej inštancie - podľa §
39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom.

11. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody
však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu
nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu
tohtocennéhopapieraboložalovanémuzhoršenéjehozmluvnépostavenie.Pritompotrebavystaveniaa

odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala zo zmluvy, ale len zo všeobecných úverových podmienok.
Právne významné je aj ustanovenie § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, nezohľadňujúce právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto zmenka
nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

12. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty

povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to
aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie

zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti odporuje právu EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa v
súlade so Smernicou 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže byť
nepoužiteľná. Z takej zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

13. V závere odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že v tomto smere prijal k
žalobným návrhom založeným na zmenke vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky dňa 01.12.2015 svoje stanovisko, publikované pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinnýzabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi
k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

14. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP patrila
náhrada trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP rozhodol, že sa mu ich náhrada nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).