Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. marec 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/374/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110207302
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3110207302.3

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: D. proti žalovanému: F. o
doplatenie mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. 21C/44/2010-543,
zo dňa 13. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - o náhrade trov konania medzi stranami sporu m e

n í tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie žalobu v
časti o zaplatenie 2.017,28 eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania za nevyplatenú hmotnú stimuláciu

zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil poukazom na ust. § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 255 ods. 1 CSP. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu
mzdu v zložke jej hmotnej stimulácie vo výške 2.017,28 eur s prislúchajúcimi úrokmi z omeškania,
ktorý nárok mu vznikol v období od januára 2006 do októbra 2009. Žalobca poukazoval na to, že aj
šetrením Inšpektorátu práce, ako štátneho orgánu bolo zistené, že žalovaný sa dopustil pochybení, keď

priebežne nevyhodnocoval plnenie ukazovateľov, ktoré mali byť základom k výplate hmotnej stimulácie,
ako pohyblivej zložky mzdy. Súd bol toho názoru, že pokiaľ mal žalobca výhrady k nesprávnemu
vyhodnoteniu plnenia jeho pracovných úloh, mal možnosť na to svojho zamestnávateľa upozorniť v
čase, keď k nesprávnemu vyhodnoteniu došlo. Pokiaľ tak neurobil, mohol tieto konkrétne údaje popísať
v žalobe, prípadne predniesť počas konania. Iba tak by súd mohol posúdiť, či krátenie druhej zložky
pohyblivej mzdy pre neplnenie konkrétne určených úloh bolo dôvodné alebo nie, bez tvrdenia žalobcu

toto nebolo možné. Z týchto dôvodov súd žalobu z dôvodu nepreukázania tohto nároku zamietol.
Žalovaný bol v konaní úspešnou stranou v celom rozsahu, súd mu preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Vychádzajúc z obsahu jeho odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky

dokazovania a že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci
(dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Navrhoval rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu vo vzťahu k žalovanému náhradu trov
konania.

3. Žalovaný v zmysle jeho vyjadrenia považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné.4. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). Ustanovenie
§ 470 ods. 1 CSP určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti, pričom podľa odseku 2 cit. ustanovenia právne účinky úkonov zostávajú
zachované. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť
predpisu, krajský súd ako súd odvolací, rozhodol o odvolaní podľa § 355 a nasl. CSP.

5. Predtým, ako odvolací súd napadnuté rozhodnutie z hľadiska odvolania žalobcu vecne preskúmal

a o tomto rozhodol, žalobca na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom dňa 27.02.2018 zobral
svoje odvolanie v časti smerujúcej k rozhodnutiu vo veci samej späť a v časti týkajúcej sa náhrady
trov konania medzi stranami sporu a náhrady trov odvolacieho konania sa domáhal aplikácie ust. §
257 CSP dôvodiac okolnosťami hodnými osobitného zreteľa umožňujúcimi žalovanému voči žalobcovi
náhradu trov konania nepriznať, ktoré vzhliadal v tom, že je starobný dôchodca s výškou dôchodku
cca 400,- eur, v spoločnej domácnosti žije so svojou manželkou, ktorá má dôchodok tiež vo výške cca

400,- eur, ktorá však má rôzne zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými mesačne musia vynakladať
nemalé náklady na zdravotnú starostlivosť. Žijú v byte, poplatky s bývaním a náklady na energie a
služby spojené s užívaním bytu sú komplexne vo výške cca 250,- eur. Na stravu vynakladajú cca
250,- eur, ostatné poplatky, zdravotná starostlivosť sú približne 300,- eur. Majetok väčšej hodnoty
nevlastní. Poukazoval tiež na to, že dĺžka sporu bola ovplyvnená postojom samotného žalobcu, ktorý sa

nezúčastňoval pojednávaní, neodstránil nedostatky vo vzťahu k nemu vytknuté mu IP U. o nevyplatenej
hmotnej stimulácii, nearchivoval potrebné doklady. Náhrada trov by pre neho bola likvidačná, pričom na
strane druhej ide o právnickú osobu, ktorá podľa jeho názoru v súlade so spravodlivosťou by si mala
minimálne svoje trovy znášať.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací posúdiac účinky späťvzatia odvolania smerujúce voči
rozhodnutiu vo veci samej dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné zastaviť podľa § 369 ods.
3 CSP, o čom rozhodol uznesením zo dňa 27.02.2018 pod č.k. 6Co 374/2017.

6. Z dôvodu, že žalobca sa domáhal pokiaľ ide o zostávajúcu časť jeho odvolania smerujúceho proti

trovám konania medzi stranami sporu, aplikácie ust. § 257 CSP (teda odlišného právneho posúdenia
aké zvolil súd prvej inštancie), ku ktorému sa doposiaľ žalovaný nemal možnosť vyjadriť, odvolací súd
postupom podľa ust. § 382 CSP vyzval žalovaného, aby zaujal písomné stanovisko k možnej aplikácii
tohto ustanovenia.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nevzhliada dôvodnosť žalobcom požadovaného
postupu. Len samotná skutočnosť, že žalovaný je právnická osoba s určitou majetkovou dispozíciou
a žalobca sa nachádza v určitej finančnej situácii ešte nezakladá stav, pre ktorý by mal byť žalovaný
ukrátený na náhrade trov konania. Popiera, že by sa nezúčastňoval súdnych pojednávaní, či zanedbal
svoje archivačné povinnosti. Trvanie sporu vznikom trov zaťažil aj samotného žalovaného.

8. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("CSP"), ktorým
sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle ust.
§ 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej

časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - o náhrade trov konania medzi stranami sporu, je
potrebné zmeniť podľa § 388 CSP, keďže neboli dôvody na jeho zrušenie, ani potvrdenie.

10. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania. V sporovom

konaní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu (§ 255 ods. 1 CSP),
t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane.
Ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP ).

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.12.Ustanovenie§257CSPplatnéaúčinnévčaserozhodovaniasúduprvejinštancie zhľadiskanáhrady
trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za
zavinenie.Jehoopodstatnenosťspočívavtom,žeprísnaaplikáciavkonkrétnychprípadochmôževiezťk

nežiaducimtvrdostiam,pretozákonstanovujepodmienky,zaktorýchmôžedôjsťkzmierneniudôsledkov
právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania, ktoré dopadá na tú zo strán, ktorá by
inak vzhľadom na zásadu úspechu mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia, je
existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov inak úspešnej
strane a existencia výnimočnosti takéhoto prípadu. Aplikácia tohto ustanovenia je výrazom skutočnosti,

že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa
právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone,
za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súd k inému záveru o náhrade trov konania, než by
plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Toto ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Pri posudzovaní každej
otázky, teda aj náhrady trov konania, je potrebné mať na zreteli princíp, resp. zásadu spravodlivosti. Súd

musínielenžerešpektovaťprávo,aleajjehovýkladaaplikáciamusísmerovaťkvýsledkuspravodlivému.
Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom spravodlivých predpisov, ktoré sú
mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel, toho ktorého záujmu chráneného
príslušnou normou.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa
opodstatnene vedúcu k aplikácii ust. § 257 CSP vzhliadnuť jednak v osobných, majetkových a
zárobkových pomeroch (sociálny aspekt) a jednak v okolnostiach sporu. Žalobca požadoval zohľadniť
predovšetkým sociálny aspekt na jeho strane spočívajúci v tom, že je starobný dôchodca s výškou
dôchodku cca 400,- eur, v spoločnej domácnosti žije so svojou manželkou, ktorá má dôchodok tiež vo

výške cca 400,- eur, ktorá však má rôzne zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými mesačne musia
vynakladať nemalé náklady na zdravotnú starostlivosť. Žijú v byte, poplatky s bývaním a náklady na
energie a služby spojené s užívaním bytu sú komplexne vo výške cca 250,- eur. Na stravu vynakladajú
cca 250,- eur, ostatné poplatky, zdravotná starostlivosť sú približne 300,- eur. Majetok väčšej hodnoty
nevlastní.

14. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že na strane žalobcu je
existencia skutočností odôvodňujúcich spravodlivo záver o uplatnení tzv. moderačného práva súdu
vyplývajúceho z ust. § 257 CSP pokiaľ ide o náhradu trov konania medzi stranami sporu. Podľa
názoru odvolacieho súdu existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatnene možno

vzhliadnuťvosobných,majetkovýchazárobkovýchpomerochžalobcu,ktorýrovnakoakojehomanželka
sú starobnými dôchodcami, pričom výška ich starobných dôchodkov vzhľadom na ich náklady na
zabezpečenie základných odôvodnených potrieb jednoznačne indikuje v prospech záveru, že náhrada
trov konania vo vzťahu k žalovanému by ich existenčne ohrozila, pričom na strane druhej žalovaný
(ktorý bol v spore úspešným a vzhľadom na výsledok sporu by mu náhrada trov konania prináležala) je

právnickou osobou, u ktorej znášanie vlastných trov, ktoré mu v súvislosti s vedením tohto sporu vznikli,
takýto následok nie je spôsobilé takéto rozhodnutie vyvolať.

15. Z vyššie uvedených dôvodov, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v
časti náhrady trov konania medzi stranami sporu za použ. ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 257 CSP tak, že v odvolacom konaní napriek tomu, že zastavenie
odvolacieho konania procesne zavinil žalobca a žalovanému by teda prináležal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, tomuto ich náhradu nepriznal, keďže mal za to, že okolnosti hodné osobitného
zreteľa spočívajúce v sociálnom aspekte na strane žalobcu, odôvodňujú vo vzťahu k žalovanému
rovnako ako v prípade trov konania pred súdom prvej inštancie aplikáciu ust. § 257 CSP.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).