Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616210406
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616210406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu:
X. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, H., zast. Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom, so
sídlom Jókaiho 1, Lučenec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 o zaplatenie 1.041,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6Csp/34/2016-51 zo dňa 06. 12. 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 1 041,42 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 041,42 Eur od 11.08.2016 do
zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (prvý výrok).
Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere

číslo 8200028146 zo dňa 22.04.2010 uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou,
preto sa vzťahujú na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľskom úvere v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere.

3. Po preskúmaní Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8200028146 uzatvorenej medzi účastníkmi
konania mal súd prvej inštancie za to, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g), i)
zákona č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, nakoľko z bodu 6 zmluvy o revolvingovom

úvere je len zrejmá výška úveru, ktorá bola žalobcovi ako dlžníkovi poskytnutá, počet splátok, deň
splatnosti splátok, výška mesačnej splátky, výška RPMN, ročná úroková sadzba a priemerná hodnota
RPMN. Ďalej zmluva obsahuje časti, ktoré sa týkajú revolvingu. Termín konečnej splatnosti však
nie je súčasťou zmluvy, ale len ,,Oznámenie veriteľa o schválení úveru“, ktoré súd prvej inštancie
vyhodnotil ako listinu, ktorá súčasťou zmluvy nie je, nakoľko ide o oznámenie, nie o zmluvu a nie
je ani podpísané žalobcovom ako účastníkom zmluvy. Žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že
oznámenie veriteľa o schválení úveru bolo aj žalobcovi ako dlžníkovi doručené a odovzdané spolu so

zmluvou o revolvingovom úvere. Súd prvej inštancie poznamenal, že zmluva uzatvorená medzi stranami
sporu má síce názov zmluva o revolvingovom úvere, avšak jej súčasťou je jednak zmluva o klasickom
úvere, čo vyplýva aj z bodu 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere, kde je poskytnutá čiastka úveru
900 Eur a taktiež zmluva obsahuje aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, čo je tiež zrejmé z bodu6 zmluvy o revolvingovom úvere, kde je poskytnutá čiastka revolvingu 514,99 Eur. Zo samotnej žaloby
ako aj z výpovede zástupcu žalobcu je zrejmé, že zo strany žalovaného ako veriteľa mu bol poskytnutý
len klasický úver, nie revolvingový. Súd prvej inštancie mal taktiež za to, že v zmluve o revolvingovom

úvere síce je uvedená výška mesačnej splátky, ktorá je 51,09 Eur, avšak nie je zo zmluvy zrejmé aká
časť pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné takéto členenie
mesačnej splátky s prihliadnutím na to, aby už žalobca ako spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvného vzťahu
vedel aká časť zo zmluvy, ktorou bude splácať splátky bude použitá na časť istiny, úrokov a iných
poplatkov, aby sa už pri uzatváraní zmluvy vedel rozhodnúť, či to bude pre neho výhodné alebo nie.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že uvedený úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle §
4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko absentuje termín konečnej splatnosti úveru a taktiež rozpis
mesačnej splátky úveru a to aká časť pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. Súd prvej inštancie tiež
podotkol, že síce v zmluve je uvedená RPMN a to vo výške 64,53 %, avšak táto nie je uvedená správne,
čo je už zrejmé aj z toho, že žalovaný uviedol v zmluve vyšší úrok z omeškania ako RPMN, pričom

do RPMN by okrem úrokovej sadzby mali byť zahrnuté aj iné poplatky. Do RPMN žalovaný taktiež
nezapočítal náklady v sume 133,85 Eur, ktoré vznikli žalobcovi na základe Dohody o poskytnutí služby
upravenej v bode 8 Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom okresný súd mal za to, že išlo o náklady
spojené so spotrebiteľským úverom. Na základe vyššie uvedených dôvodov, keďže na to, aby úver bol
považovaný za bezúročný a bez poplatkov stačí, ak absentuje jedna náležitosť zmluvy uvedenej v § 4

ods. 3 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z., súd prvej inštancie považoval poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatkov. Čo sa týka smernice Rady 2008/48/ES a jej použitia na predmetnú zmluvu o úvere,
zákon č. 129/2010 Z. z., nie je implementáciou smernice Rady 2008/48/ES, nakoľko túto prebral až
zákon č. 129/2010 Z.z., pričom táto smernica sa aplikuje až od 12.05.2010, t.j. po uzavretí Zmluvy
o revolvingovom úvere (žalobca so žalovaným uzavreli predmetnú zmluvu dňa 22.04.2010). Medzi

stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že z poskytnutého úveru 900 Eur žalobca uhradil žalovanému
celkovo sumu 1 941,42 Eur. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu o revolvingovom úvere ako
bez poplatkov a bezúročnú, žalovaný ako veriteľ sa bezdôvodne obohatil, čo do sumy rozdielu medzi
poskytnutýmúveromazaplatenousumou,t.j.žalovanousumouvtomtokonaní.Súdprvejinštancieteda
konštatoval, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil a získal majetkový prospech bez právneho dôvodu,

ktorý musí vydať žalobcovi. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe ako
dôvodnej vyhovel. Súd prvej inštancie žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, tak ako
to požadoval žalobca počnúc od 11.08.2016, t. j. odo dňa keď bola podaná žaloba na okresný súd,
nakoľko mal za to, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho dlhu ešte skôr, a to dátumami
ako boli prijaté jednotlivé neoprávnené platby od žalobcu. Nakoniec súd prvej inštancie žalobcovi ako

úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania.

5. Proti uvedenému rozsudku v rozsahu jeho výroku I a výroku II podal žalovaný odvolanie z dôvodov,
že v konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“). Poukázal na to, že záver súdu odporuje zákonu,

a smernici 2008/48/ES, čo napokon potvrdzuje aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.
Podľa žalovaného zo žiadnej časti zákona č. 258/2001 Z.z. nevyplýva, že zmluva o revolvingovom
úvere má obsahovať rozpísanie každej jednotlivej splátky. Výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zák.
č. 258/2001 Z. z., ako to prezentoval súd, predstavoval v podstate požiadavku, aby sa v zmluve o
úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Tou je tabuľka, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a

lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov
vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady. Taký
právny záver vyslovil aj SDEÚ vo veci C-42/15, podľa ktorého Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice
2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť

každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods.
1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej
úprave. Žalovaný konštatoval, že závery súdu vyslovené v rozsudku neboli v súlade s § 4 ods. 2 písm.
i) zákona č. 258/2001 Z.z. Ďalej podľa žalovaného žiadny zákon, a teda ani zákon č. 258/2001 Z.z.
neurčil v čase, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, aby zmluva obsahovala termín

konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. nevyplýva zákonná
požiadavka na uvádzanie termínu konečnej splatnosti. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných
dojedaní podľa žalovaného vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu, podľa
poslednéhosplátkovéhokalendára,jedňomkonečnejsplatnostiúveru.Žalovanýďalejuviedol,žezáverysúdu zdôvodňujúce nesprávnosť RPMN sú nepreskúmateľné a zmätočné. Podľa žalovaného zmluva o
revolvingovom úvere neobsahuje v žiadnej časti úrok z omeškania vyšší ako RPMN a náklady podľa
dohody o poskytnutí služby mali byť zahrnuté do RPMN. Z rozsudku pritom vyplýva, že súd vo veci ani

neaplikoval ustanovenia § 2 písm. c), písm. d), § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z. V dôsledku
tohosapodľažalovanéhozáverysúduneopierajúožiadnezákonnéustanovenieapotomanizáversúdu
o RPMN nie je zákonný a vecne zdôvodnený. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd zmenil
rozsudokvnapádanomrozsahu,žalobuzamietolažalobcoviuložilpovinnosťnahradiťžalovanémutrovy
konania a trovy právneho zastúpenia. Navrhol tiež, aby mu odvolací priznal náhradu trov odvolacieho

konania v celom rozsahu.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, že právny
názor súdu o tom, že ust. § 4 ods. 2, písm. i), zákona č. 258/2001 Z. z. vyžaduje aby žalovaný v zmluve
rozčlenil mesačné splátky na istinu, úrok a poplatky, odporuje § 4 ods. 2, písm. i), zákona č. 258/2001
Z. z. a smernici 2008/48/ES, čo má potvrdzovať aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.

Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že ako správne uviedol súd prvej inštancie a ako to už uviedol aj
vo svojom vyjadrení zo dňa 7.10.2016, zák. č. 258/2001 Z.z. nie je implementáciou smernice 2008/48/
ES, nakoľko túto prebral až zák. č. 129/2010 Z.z., až po uzavretí Zmluvy o revolvingovom úvere. Okrem
iného žalobca poukázal na to, že na tento predmetný vzťah nie je možné aplikovať ani priamy a ani
nepriamy účinok predmetnej smernice 2008/48/ES a to ani v prípade, ak by sa zmluvný vzťah uzatváral

podľa neskoršej právnej úpravy t.j. podľa zák. č. 129/2010 Z.z.. V tejto súvislosti žalobca poukázal najmä
nauznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa05.06.2013,č.k.:II.ÚS329/2013-15,ktorým
ústavný súd sťažnosť obchodnej spoločnosti Č., a. s., odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Podľa
žalobcu súd prvej inštancie taktiež dospel k správnemu právnemu záveru, že Zmluva o revolvingovom
úvere taktiež neobsahuje ďalší podstatný údaj podľa § 4 ods. 2, písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. a že

obsahuje nesprávnu RPMN. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je zmätočné a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie,
pričom aj svoj právny záver o tom, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere je
bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve absentujú podstatné náležitosti zmluvy podľa § 4, ods. 2,
zák. č. 258/2001 Z.z. a z uvedeného dôvodu sa žalovaný bezdôvodne obohatil o sumu 1.041,42 Eur,

dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Z uvedených dôvodov, preto žalobca navrhol, aby odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny a aby mu priznal voči žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez

nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

8. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej

inštancie, súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil
skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak
urobil uviedol v odôvodnení rozsudku.

11. Medzi stranami bolo nesporné, že v danej veci ide o zmluvný vzťah, o ktorom niet pochýb

že je spotrebiteľským vzťahom. Tiež je nesporné, že malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru v súlade so zákonom 258/2001 Z.z..

12. Predmetom odvolacieho konania bol výrok rozsudku okresného súdu o zaviazaní žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1 041,42 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 041,42 Eur

od 11.08.2016 do zaplatenia a závislý výrok o trovách konania.

13. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 a 380 ods. 1
CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesnýmpostupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k
vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP).

14. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie a napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a stotožňuje sa so skutkovými
a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu vo
vzťahu k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere,
keďže súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmluvu o revolvingovom úvere ako bez poplatkov a

bezúročnú, žalovaný sa bezdôvodne obohatil, čo do sumy rozdielu medzi poskytnutým úverom a
zaplatenou sumou. Odvolacie námietky žalovaného nemohli privodiť obsahovú zmenu napadnutého
rozsudku okresného súdu. Správne súd prvej inštancie zistil, že v zmluve chýbajú obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch a to, že absentuje
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) druhej vety zákona č. 258/2001 Z.z účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy,

ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Krajský súd ako súd odvolací k danému uvádza, že v bode 5 predmetnej Zmluvy je pri splatnosti
úveru uvedený počet splátok (36) a deň v mesiaci (19), čo nemožno považovať za údaj vyžadovaný zák.

č. 258/2001 Z. z. v ust. § 4 ods. 2 písm. g), ak teda v Zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru, tak už len z uvedeného dôvodu treba úver poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy podľa ust.
4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na uvedenom závere nič
nemení ani Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (kde je na rozdiel od Zmluvy uvedený dátum
splatnosti poslednej splátky úveru - nie dátum konečnej splatnosti úveru), pretože za

a) Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi je len jednostranný právny úkon žalovaného, ktorý sa
v niektorých údajoch líši od údajov uvedených v Zmluve, pričom Zmluva o revolvingovom úvere je
podpísaná tak žalovaným - veriteľom ako aj žalobcom - dlžníkom, teda právne relevantné je to, čo je
uvedené v Zmluve ako v obojstrannom prejave vôle oboch účastníkov Zmluvy,
b) pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v záujme ochrany spotrebiteľa vyžaduje, aby bol výslovne

v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru, tak nie je prípustné
argumentovať tým, že údaj o konečnej splatnosti úveru je možné vyvodiť z dátumu splatnosti
poslednej splátky úveru, pretože je to obchádzanie zákonom vyžadovaných obligatórnych obsahových
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absenciu zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou
a bezúročnosťou úveru. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve nie je uvedený

a to ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých
splátok a ich počet. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve vyjadrený presným dátumom
a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom odvolací súd zdôrazňuje,
že v prejednávanom prípade išlo o náležitosť predpokladanú zákonom. Žalovaný v odvolaní odkazuje
na článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere z ktorého vypláva, že ,,Deň

splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom
konečnej splatnosti úveru.“ K danému odvolací súd dodáva, že z uvedeného nie je možné bez pochýb
jednoduchozistiťdokedybudetrvaťzmluvnývzťah,určiť,kedynastane konečnásplatnosťúveru.Pokiaľ
teda žalovaný v odvolaní tvrdil, že deň splatnosti poslednej splátky je termínom konečnej splatnosti, jeho
odvolacia námietka neobstojí. Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený

výklad nie je ani v rozpore so Smernicou EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/48/ES, ktorá
v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda
má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť

rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností
a bez matematických prepočtov zistiť, neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do
kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju vyvodzuje žalovaný nie je v súlade so zákonom a nímsledovaným cieľom. Smernica 2008/48, na ktorú poukazuje aj žalovaný bola prijatá v záujme boja proti
nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky
budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní

zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09. 07.
2015, Bucura, C 348/14), aj podľa Smernice, treba zmluva považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku. Okresný súd správne považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods.
1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v

súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje
poznaťvšetkypodmienkybudúcehoplneniauzavretejzmluvy, ideoskutočnosť,ktorejneuvedeniemôže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

18. Na základe vyššie uvedených dôvodov, keďže na to, aby úver bol považovaný za bezúročný a bez
poplatkov stačí, ak absentuje jedna náležitosť zmluvy uvedená v § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 258/2001

Z. z. súd prvej inštancie správne považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a nakoľko
mal preukázané, že z poskytnutého úveru 900 Eur žalobca uhradil žalovanému celkovo 1 941,42 Eur,
súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný ako veriteľ sa bezdôvodne obohatil čo do sumy rozdielu
medzi poskytnutým úverom a žalovanou sumou.

19. Z dôvodu, že sa poskytnutý úver považuje, vzhľadom na vyššie uvedené za bezúročný a
bez poplatkov, žalovaný sa bezdôvodne obohatil, nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami
žalovaného uvedenými v odvolaní, nakoľko aj keby boli namieste nespôsobili by pre žalovaného
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 041,42 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
1 041,42 Eur od 11.08.2016 do zaplatenia podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a to
vrátane závislého výroku o trovách konania, keďže tento vykazoval vecnú správnosť a odvolateľ ho ani
nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi.

21. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).