Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/44/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110207302
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3110207302.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu D. D., bytom S.

nad D., C. hájom XXX/XX-XX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Petrom Žilinčíkom,
advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, Centrum I 57/132, proti žalovanému ZTS-LR NaJus, a.s. so
sídlom v Dubnici nad Váhom, Areál ZTS 924, IČO 36 294 632, zastúpenému Advokátskou kanceláriou
JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická 46, IČO 36 837 857, o preplatenie
nevyplatených nadčasových hodín takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Konanie v časti o zaplatenie 1.808,57 Eur za nepreplatenú prácu nadčas s úrokmi z omeškania za
obdobie od januára 2006 do októbra 2006 s a z a s t a v u j e .

Konanie v časti o zaplatenie 1.010,19 Eur za nevyplatenú hmotnú stimuláciu s úrokmi z omeškania za
obdobie od januára 2006 do februára 2007 s a z a s t a v u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 2.989,54 Eur do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku Advokátskej kancelárii JUDr. Danica Birošová, s.r.o..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu za prácu nadčas a hmotnú
stimuláciu 13.909,54 Eur s príslušenstvom, úrokmi z omeškania v zákonnej výške z jednotlivých
nerealizovaných mesačných plnení. Z tejto sumy čiastka 10.882,07 Eur predstavovala sumu, ktorú mal
žalovaný žalobcovi zaplatiť za nadčasové hodiny, ktoré odpracoval a čiastka 3.027,47 Eur bola suma,
ktorá mala byť žalobcovi vyplatená z dôvodu hmotnej stimulácie, riadne dohodnutej v pracovnej zmluve,
ktorúžalovanýbezodôvodnenianezaplatil.Podľažalobcunároknauvedenéplneniemuvznikolvobdobí
od januára 2006 do októbra 2009. Žalobca poukazoval na to, že aj šetrením Inšpektorátu práce, ako

štátneho orgánu, bolo zistené, že žalovaný sa dopustil pochybení, keď žalobcovi preplácal iba časť
odpracovaných hodín, a keď priebežne nevyhodnocoval plnenie ukazovateľov, ktoré mali byť základom
k výplate hmotnej stimulácie, ako pohyblivej zložky mzdy.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Pokiaľ ide o mzdu za prácu nadčas uviedol,
že žalobcu v prvom rade zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že k práci nadčas v uvedenom
rozsahu mal príkaz zamestnávateľa a tiež, že v uvedenom rozsahu aj prácu nadčas žalobca vykonal.

Navyše v určitom období mali účastníci dohodnuté, že v mzde je zahrnutá i odmena za prácu
nadčas. Pokiaľ ide o hmotnú stimuláciu, mal žalovaný za to, že na túto žalobcovi nárok nevznikol,
nakoľko išlo o nenárokovateľné finančné plnenie, vyplatenie ktorého bolo výlučne na vôli žalovaného
ako zamestnávateľa. Žalovaný túto zložku mzdy vyplácal všetkým zamestnancom rovnako a akdochádzalokindividuálnemukráteniuujednotlivýchzamestnancov,ajužalobcu,bolotovždynazáklade
vyhodnotenia príslušného vedúceho zamestnanca ohľadne plnenia konkrétnych pracovných úloh.

V priebehu konania zobral žalobca žalobcu späť v časti o zaplatenie práce nadčas v sume 1.808,57
Eur (za obdobie od januára 2006 do októbra 2006) a v časti o nezaplatenú hmotnú stimuláciu v sume
1.010,19 Eur (za obdobie od januára 2006 do februára 2007).

Podľa § 96 ods. 1,2,3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu.

Vzhľadom k prejavu vôle žalobcu súd s použitím vyššie citovaného ustanovenia konanie v časti zastavil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítal podstatný obsah listinných dôkazov predložených
účastníkmi, vypočul svedkov Q. W. a Z. S. a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca uviedol, že v rokoch 2006-2009 pracoval v organizácii žalovaného v pozícii samostatného
referenta ako pracovník kooperačných činností. Pracovný pomer bol ukončený pre závažné porušenie

pracovnej disciplíny, doposiaľ v tejto súvislosti prebieha súdne konanie. K práci nadčas podľa žalobcu
dochádzalo tým spôsobom, že nadriadený povedal, že o 14:15 hod. je porada, ktorej sa musí zúčastniť
a ktorá trvala aj do 17:30 hod.. Pokiaľ sa porada neskončila, nemohol z pracoviska odísť. Okrem porád,
ktorésakonaliajtrikrátdotýždňa,bolotrebazabezpečovaťajinéveci.Žalobcatvrdil,žepracovalnadčas
preto, aby splnil úlohy, ktoré mu boli kladené. Zamestnávateľ nedodržiaval rozsah nadčasových hodín

určený zákonom. Počty odpracovaných hodín si vyčísloval žalobca sám na kontrolnom lístku, to, koľko
nadčasových hodín sa mu preplatí, už určoval nikto iný. Niekoľkokrát žiadal o náhradné voľno, nebolo
mu to umožnené. Asi tri mesiace mal v pracovnej zmluve zahrnuté, že mzda kryje i nadčasové hodiny,
ale len v rozsahu podľa Zákonníka práce. Písomný príkaz na prácu nadčas nikdy nedostal.

Svedok Q. W. uviedol, že viedol oddelenie ohľadne činností, na ktorých sa podieľal aj žalobca. V roku
2006 a do 31.3.2007 bola situácia taká, že žalobca si sám vypísal kontrolný pichací lístok, sám si
vypočítal počet nadčasových hodín, ktoré si uplatnil na zaplatenie. On skontroloval, či to sedí s jeho
evidenciou, ak nesedelo, prípadne hodiny upravil. Žalobca často chodil na pracovné cesty, nie vždy
mu to ale oznámil, na pracovné cesty mal príkazy, ale chodil aj bez nich, bolo to o tom, že mal tiež

svojich podriadených, ktorí mali vybavovať rôzne veci, chodil miesto nich. V rokoch 2008-2009 bol
viackrát upozorňovaný na to, že si neplní svoje pracovné povinnosti. Od 1.4.2007 mal žalobca nový
platový dekrét, podľa ktorého boli nadčasy zahrnuté v mzde, a tento stav trval až do skončenia jeho
pracovného pomeru. Prakticky si mal žalobca vyplniť tlačivo príkaz k práci nadčas, priniesť k podpisu,
nerobiltak,robiltoonahodiny,ktorébolipriznanékpreplateniu,sedelistýmitopríkazmi.Svedokpotvrdil,

že pracovné porady bývali mimo určeného pracovného času, preplácali sa ako nadčasové hodiny a k
nim sa tlačivá príkazu k práci nadčas nevyplňovali. Žalobca bol na porušovanie pracovnej disciplíny
upozorňovaný štyri krát a porušovanie jeho pracovných povinností bolo riešené cez pohyblivú zložku
mzdy. Bolo v jeho kompetencii krátiť prémie podľa toho, čo sa v konkrétnom mesiaci udialo, príslušné
podklady odovzdával mzdovej učtárni. Písomné záznamy ohľadne dôvodov, pre ktoré prémie krátil,

nerobil, prémie na základe hospodárskych výsledkov vyhodnocoval ekonóm.

Svedok Z. S. uviedol, že v organizácii žalovaného pracoval ako majster ťažkej obrobne. Potvrdil, že
pracovné porady, na ktorých sa zúčastňoval aj žalobca, bývali po pracovnej dobe, keďže iná možnosť
nebola. Nadčasové hodiny v tejto súvislosti sa nepreplácali, on sám o ne nežiadal, robilo sa všetko

preto, aby firma fungovala. Na pracovnú dobu mali značkovací systém, jeho hodiny vyhodnocoval jeho
nadriadený. Pohyblivá zložka závisela od toho, či sa plnili konkrétne úlohy, v jeho prípade, či sa urobila
zákazka v termíne a podobne. O jej priznaní, či nepriznaní rozhodovali nadriadení.Z listinných dôkazov bolo zistené, že na základe pracovnej zmluvy pracoval žalobca vo firme žalovaného
ako pracovník kooperačných činností. Podľa zmluvy zo dňa 1.4.2007 mal dohodnutú mzdu vo výške
30.000,- Sk mesačne vrátane prípadnej práce nadčas v rozsahu povolenom Zákonníkom práce. Výška

mzdy bola riešená dohodou o mzdových podmienkach zo dňa 25.1.2006, 22.1.2007, kde bola určená
stimulačná mzda 33% zo stanovenej tarifnej sadzby, podľa rozhodnutia nadriadeného zamestnanca,
resp. riaditeľa spoločnosti. Následne bola výška mzdy riešená dohodami o zmene pracovnej zmluvy zo
dňa 1.7.2007, 29.7.2008, 1.5.2008, 1.1.2008, kde bola určená pohyblivá zložka mzdy v konkrétnej sume
a k nej ukazovatele spôsobom, že 50% pohyblivej zložky je viazaných na termínované plnenie zadaných

prác a 50% na kvalitatívne plnenie úloh a plnenie úloh nadriadeného pracovníka. Vo funkcii kooperátora
pracovných činností bol žalobca od 1.11.2003.

V priebehu rokov 2008-2009 bol žalobca štyrikrát upozornený na porušenie pracovnej disciplíny
z viacerých dôvodov, ktoré spočívali v nedodržiavaní termínov, zle riadenej činnosti kooperačného
oddelenia, nespracovávaní plánu služobných ciest, nevykonávaní kompetentných výberových konaní

na kooperačné práce a ďalších.

Podľa § 97 Zákonníka práce práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz
zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred
určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. U

zamestnanca s kratším pracovným časom je práca nadčas práca presahujúca jeho týždenný pracovný
čas. Tomuto zamestnancovi nemožno nariadiť prácu nadčas. Práca nadčas pri pružnom pracovnom
čase je práca vykonávaná zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom
nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období. Ak zamestnanec nadpracúva
prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ

poskytol na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, nejde
o prácu nadčas. Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v
prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas
nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až
4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť

na menej ako osem hodín. Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období
najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov
nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich. V kalendárnom
roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnancovi,
ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, možno po dohode so zástupcami

zamestnancov nariadiť nad rozsah ustanovený v prvej vete ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100
hodín v kalendárnom roku. Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca
nadčas, za ktorú zamestnanec dostal náhradné voľno, alebo ktorú vykonával pri
a) naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť
nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,

b) mimoriadnych udalostiach podľa osobitného predpisu, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život,
zdravie alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu.
Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov.
Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín.
Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno

s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa odseku 8. So zamestnancom, ktorý
vykonáva rizikové práce, možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a
plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov. Zamestnancovi,
ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, nemožno
nariadiť prácu nadčas. Práca nadčas je prípustná len po dohode s týmto zamestnancom.

V tomto prípade si žalobca uplatňoval nárok na preplatenie nadčasových hodín na tom základe, že
predložil kontrolné lístky s vyznačenou dochádzkou, s údajmi o tom, koľko hodín strávil na pracovisku
a koľko hodín mu z hodín, ktoré na pracovisku strávil mimo pracovného času, bolo preplatených ako
nadčasových. Tieto údaje neboli medzi účastníkmi sporné. Z dokazovania vyplynulo, že do 1.4.2007

vyhodnocoval správnosť a výpočet platenej nadčasovej práce nadriadený žalobcu v zmysle príslušných
predpisov.Žalobcanepreukázal,ževšetokčasvkonkrétnychmesiacochpodľajehovýpočtuhodín,ktorý
na pracovisku strávil mimo pracovnej doby, mal byť prácou nadčas, a teda prácou platenou v súlade
so zákonom, kolektívnou zmluvou a ďalšími predpismi organizácie žalovaného, resp. jeho pracovnouzmluvou. Nebolo sporné, že zamestnávateľ po príslušnej kontrole žalobcovi nadčasové hodiny preplácal
a krátil ním nárokovateľný platený nadčas v prípadoch, keď žalobca príkaz k práci nadčas nemal a na
pracovisku sa zdržiaval svojvoľne, resp. sa nezdržiaval. Či v týchto prípadoch postupoval žalovaný

nesprávne rovnako žalobca nepreukázal, netvrdil nič konkrétne ohľadne toho, že v konkrétnom mesiaci
v určenom čase bol na pracovisku z pohľadu uplatneného nároku dôvodne.

Nárok na hmotnú stimuláciu, ktorá mu bola krátená, založil žalobca na tom, že zamestnávateľ
nevyhodnocoval v každom mesiaci určené ukazovatele, ktoré boli dohodnuté. Žalobca nepopieral, že

vedúci organizácie vyhodnocoval plnenie základných ekonomických ukazovateľov, k čomu žalovaný
doložil aj dôkazy, nepreukázal však, že mu vznikol nárok na vyššiu stimuláciu, než aká mu bola
vyplatená. Druhý ukazovateľ vyhodnocoval jeho nadriadený, a to s ohľadom na plnenie pracovných
povinností v konkrétnom mesiaci, pričom ak žalobcovi bola hmotná stimulácia krátená, bolo to na jeho
úvahe v zmysle dohody medzi účastníkmi. To, že si svoje pracovné povinnosti neplnil žalobca vždy
riadne, bolo nakoniec preukázané aj viacerými upozorneniami zamestnávateľa na porušenie pracovnej

disciplíny pre neplnenie bežných pracovných úloh.

Nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť svojich nárokov, súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovanému ako úspešnému účastníkovi

priznal náhradu trov konania, a to za trovy právneho zastúpenia nasledovne: prevzatie a príprava
zastúpenia 303,74 Eur, účasť na pojednávaní 31.5.2012, 21.6.2012, 22.10.2012, 17.01.2013, 21.2.2013
(5 x 303,74 Eur), písomné vyjadrenie zo dňa 22.10.2012 a 21.2.2013 (2 x 303,741 Eur), 8 x režijný
paušál (1 x 7,41 Eur + 4 x 7,63 Eur, + 3 x 7,81 Eur), spolu 2.491,28 Eur + 20% DPH (498,26 Eur).
Trovy konania teda predstavovali celkom 2.989,54 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
221 ods. 1 O. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.