Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 6, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/547/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609218440
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7609218440.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol.
s r.o., Lučenec, Jiráskova 12, Lučenec, IČO: 36 039 039, zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom,
advokátom, Dr. Herza 12, Lučenec, proti povinnému: X. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XX, G., o vymoženie
82,98 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2

Er 942/2009 - 13 z 19. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 2 Er 942/2009 - 13 z 19.

apríla 2016 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil. Toto rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom
na citáciu ust. § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 4, 6 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“).

2. Uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 30.12.2009 poverenie na
výkon exekúcie pre vymoženie istiny 82,98 eur s prísl. a trov exekúcie.

3. Dňa 25.1.2016 súdny exekútor predložil súdu v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.

4. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že v konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Táto vec bola príslušným krajským súdom, ktorý vydal exekučný

titul prejednávaná ako obchodnoprávna. Ako dôkaz, z ktorého vyplývajú ním opísané skutočnosti
označil súdny spis, ktorý vedie Krajský súd v Prešove pod č. k. 3Zm 1005/99. Uvedené dôkazy týkajúce
sa vlastného vzťahu s povinným nevie predložiť z dôvodu, že jeho právny predchodca spoločnosť
TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol
povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným.
Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania

návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti žiadať doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania.

5. Predmetom tohto konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom,
ktorým je Zmenkový platobný rozkaz č. 3 Zm 1005/99 - 6 z 05. októbra 1999. Týmto súd uložil odporcovi,
aby do 3 dní od doručenia zaplatil navrhovateľovi zmenkovú sumu 2.500,00 Sk so 6 % úrokom od

03.03.1997 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy a náhradu trov
konania vo výške 1.300,00 Sk na účet jeho právneho zástupcu.6. Z vyššie citovaných ustanovení § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na poklade,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný
opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že v exekučnom titule je ako navrhovateľ označený oprávnený, a nie jeho
právny predchodca spoločnosť TRANSINVEST, a.s., ktorá medzičasom zanikla. K návrhu na vykonanie

exekúcie je oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným osvedčujú. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal iba odkázal na
konanievktorombolvydanýexekučnýtitul.Taktiežnepredložildôkazynaosvedčenietýchtoskutočnosti.
Keďže v konaní nebol preukázaný opak v zmysle § 243f ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. platí, že sú tu
dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd preto exekúciu
v súlade s týmto ustanovením zastavil.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil ust. § 205 ods.
2 písm. a), c), f) O.s.p.

8. V písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal na to, že nesúhlasí s právnym posúdením veci

zo strany súdu prvej inštancie, jeho rozhodnutie považuje za nezákonné a toto rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie nie je podľa oprávneného konformné s ústavou.

9. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým
radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu,

pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou
Transinvest, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom
krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného
súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp.
ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti Transinvest, a.s. ako právny vzťah

zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Oprávnený označil v doplnení jeho návrhu na
vykonanie exekúcie za dôkaz súdny spis, v ktorom sa prejednávala vec v základnom konaní a uviedol,
že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že
spoločnosť Transinvest, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter

zmenky a právny stav platný do 20.12.2015 (a vzťah s povinným a preto ani nemal povinnosť za situácie,
že mal právoplatne judikovanú pohľadávku, o ktorej už aj bola vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň
ajopatrovaťpodkladypreprípadnébudúcepreukazovanievlastnéhovzťahusjehodlžníkom-povinným.

10. Za daného právneho stavu mal podľa oprávneného exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a
to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava
spotrebiteľských zmlúv. Na potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne zabezpečiť

oprávneným označené podklady - spis základného konania.

11. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady
zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku,
ktorá je podľa oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane,

ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný
vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní o doplnenom návrhu oprávneného
uplatniť výklad ním citovaných ustanovení Exekučného poriadku v súlade so zásadou právnej istoty a
zákazom retroaktivity, ktorá platí v Slovenskej republike ako právnom štáte s tým, že je neprípustný
akýkoľvek zásah do práv konkrétnych subjektov, ktoré vznikli na základe skoršej právnej úpravy, t.j.

mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť
splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti
Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.12.Exekučnýsúdnemoholanemalpodľaoprávnenéhozastaviťexekúciunalenzákladetoho,žeprávny
predpis vyžaduje od oprávneného niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že
predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa

núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné,
že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od
nehovbudúcnosti(ajpouplynutímnohýchrokovodskončeniazákladnéhokonania)požadovaťsplnenie
ďalších predtým nevyžadovaných podmienok.

13. Exekučný titul bol vydaný v roku 1999 čo znamená, že zmenka musela byť vystavená pred týmto
dátumom. V uvedenom čase v Slovenskej republike neexistovala právna úprava definujúca inštitút
spotrebiteľských zmlúv, nakoľko piata hlava s názvom Spotrebiteľské zmluvy bola do Zákona č. 40/1964
Zb. - Občianskeho zákonníka zavedená s účinnosťou od 1.4.2004, ďalej Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch bol prijatý dňa 14.6.2001. V čase vystavenia zmenky bol síce platný Zákon
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale ten v znení účinnom v čase vystavenia zmenky nepoznal

inštitút spotrebiteľskej zmluvy, pričom tento inštitút v ňom bol zakotvený až v znení účinnom od 1.4.2006.
V danom čase nebola povinnosť majiteľa zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho zo zmenky na súde
opisovať vlastný vzťah so žalovaným, ani nepreukazovať vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi a to
vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky.

14. Oprávnený s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu domáha zmeny odvolaním napadnutého
rozhodnutia, žiada odvolací súd, aby prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil
dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť
prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto
ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto

odvolacie konanie do toho času preruší.

15. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

17. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 13.5.2016, teda za účinnosti Zákona č.
99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

18. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

19. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

20. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej
inštancie a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu oprávneného uvádza, že
súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku. Keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, avšak
nesplnil povinnosť preukázania vlastného vzťahu s povinným, odkazuje na skutočnosť, že jeho právny

predchodca medzičasom zanikol. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný
dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na ust. §
243f) ods. 4 Exekučného poriadku), preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie
(§ 243f) ods. 6 Exekučného poriadku) a správne exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku zastavil.

21. Odvolací súd k odvolaniu oprávneného dodáva, že zo zmlúv o postupovaní pohľadávok
nachádzajúcich sa v spisovom materiáli vyplýva, že v každom prípade postupník preberal od postupcu
kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej pohľadávky a preto z týchto listinných dôkazovoprávnený mal možnosť podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

22. Podľa záverov odvolacieho súdu nejde o retroaktivitu, ako na to poukázal odvolateľ, pretože citované
zákonné ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna,
t.j. v lehote jedného mesiaca opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným,
čo pri existencii kompletnej dokumentácii nebol právny problém.

23. Vzhľadom na to, že oprávnený si zákonnú povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaného zákonného
ustanovenia Exekučného poriadku nesplnil, odvolací súd považoval odvolacie námietky oprávneného
za nedôvodné, ktoré nemohli spochybniť vecnú stránku uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku o
zastavení exekúcie na základe čoho odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne

podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna zo strán konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný

a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

25.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa navrhovateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).