Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/206/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716207073
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716207073.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu M. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom R., P. T. XXX/XXX, právne zastúpeného JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom
Martin, Červenej armády 1, proti žalovanému H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E., M. H. XXXX/XX, právne
zastúpenému MAĎAR & Partners, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 65A, o vylúčenie veci z
exekúcie, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 18C/55/2016-145
zo dňa 16. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdzamietolžalobuovylúčenievecí-nehnuteľnostínachádzajúcich
sa v kat. území Vrútky, zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemkov CKN parc. č. 1238/1, 1238/2, 1238/3,
1241/1, stavby súp. č. XXXX - veľkosklad, postavenej na pozemku CKN parc. č. 1238/1, stavby
trafostanice bez súpisného čísla postavenej na pozemku CKN parc. č. 1238/2 a stavby skladu bez
súpisného čísla postavenej na pozemku CKN parc. č. 1241/1 - z exekúcie vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Mariánom Janecom, pod sp.zn. EX 220/2016. Vychádzal zo záveru o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu v spore. V súdenej veci je totiž uplatňovaný nárok podľa § 55 ods. 1 zákona č.
233/1995Z.z.-Exekučnýporiadokvzneníúčinnomdo31.3.2017(ďalejlen„EP“),ktorýmôžeuplatňovať
(iba) ten, kto tvrdí, že má právo k veci, ktorá je predmetom exekúcie. Podľa okresného súdu sa takýmto
právom rozumie, resp. ním musí byť, vecné právo. Najčastejšie ide o vlastnícke právo alebo iné právo
požívajúce obdobnú ochranu ako právo vlastnícke. Žalobca však nepreukázal, ba ani netvrdil takéto
svoje právo k označeným (nehnuteľným) veciam.
2. Okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal danosť práva k veci nepripúšťajúceho exekúciu v

zmysle § 55 ods. 1 EP ani tým, že na tamojšom súde je vedené konanie (pod sp.zn. 10C/210/2014),
v ktorom sa žalobca domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam na nadobúdateľa, ktorý je zároveň povinným vo vyššie
označenom exekučnom konaní. Aktívne legitimovanou osobou v prípade žaloby podľa § 55 ods. 1
EP je (tretia) osoba, ktorej vec bola neprávom postihnutá exekúciou; čo ale nie je žalobcov prípad.
Vlastníkom predmetných nehnuteľností je E. M., pričom neboli v konaní preukázané ani iné (obdobné
vecné ako vlastnícke) práva žalobcu. Okresný súd uviedol, že ani v prípade úspechu žalobcu v konaní

sp. zn. 10C/210/2014; t.j. v prípade vyslovenia neúčinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
dotknutým nehnuteľnostiam žalobca k týmto nezíska vecné právo (a tým tiež aktívnu vecnú legitimáciu v
aktuálnom konaní). Z uvedené dôvodu zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania v súdenej veci
do právoplatného skončenia konania pod sp. zn. 10C/210/2014.3. Otázku, či pôžička, na uspokojenie ktorej je vedené vyššie označené exekučné konanie, je len fiktívna
(ako to tvrdil žalobca), okresný súd vyhodnotil ako pre prejednávanú vec irelevantnú. V danej spojitosti
dodal, že v aktuálnom konaní nie je dôvodné skúmať exekučný titul, na podklade ktorého sa predmetná

exekúcia vykonáva (notárska zápisnica); toto prináležalo konajúcemu „exekučnému“ súdu. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi
právo na ich náhradu v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal

jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bol presvedčený, že s poukazom
na žalobné dôvody môže mať výsledok konania vedeného pred Okresným súdom Martin pod sp.
zn. 10C/210/2014 význam pre rozhodnutie v súdenej veci. V prípade úspechu žalobcu v označenom
konaní sa bude môcť uspokojiť v rámci výkonu rozhodnutia práve z vecí, ktoré sú predmetom
vylučovacej žaloby. Odvolateľ tvrdil, že právo na uspokojenie pohľadávky postihnutím majetku
povinného speňažením nehnuteľností, ktoré právne neúčinne previedol na tretiu osobu, je dostatočným

na konštatovanie, že ide o také vecné (alebo tomuto právu blízke) právo, ktoré je z hľadiska zákonnej
úpravy § 55 ods. 1 EP oprávnený chrániť podaním žaloby o vylúčenie veci z exekúcie. Mal za to, že
len formálne konštatovanie, že právo veriteľa, ktorého uspokojenie je marené konaním dlžníka, ktorý
právne neúčinne previedol svoj majetok na inú osobu, nie je vecným právom v zmysle § 55 ods. 1 EP,
je nesprávne. Súd (právny štát) tak nedokáže poskytnúť veriteľovi ochranu pred úkonmi smerujúcimi k

zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky.

5. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že spor o vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55
ods. 1 EP začne, ak exekútor zahrnul do súpisu vec, ktorá patrí inej osobe než povinnému. Označené
ustanovenie vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, podľa ktorej má oprávnený byť

uspokojovaný výlučne z majetku povinného. V súdenej veci pritom nejde o prípad, že by súdny exekútor
zapísal do súpisu vec, ku ktorej by mal žalobca akékoľvek vecné právo. Podanie žaloby o neúčinnosť
právneho úkonu totiž nezakladá žalobcovi vecné právo k dotknutým nehnuteľnostiam.
6. Žalovaný označil za hypotetické tvrdenie protistrany, že žalobca dražbou nehnuteľností v exekučnom
konaní (v ktorom žalovaný vystupuje ako oprávnený) stratí možnosť uspokojiť svoju pohľadávku v

prípade úspechu jeho odporovacej žaloby. Pokiaľ bude žalobca v spore o vyslovenie neúčinnosti
právneho úkonu úspešný, má možnosť uspokojiť svoju pohľadávku z majetku, ktorý odporovateľným
úkonom ušiel z dlžníkovho majetku, alebo ak taký majetok nebude, má voči tomu, kto mal z
odporovateľného úkonu prospech, právo na náhradu. Žalobca teda vyvoláva nedôvodný spor a marí tým
príležitosť uspokojiť pohľadávku žalovaného v exekučnom konaní. Žalovaný zdôraznil, že právo žalobcu

vočijehodlžníkovi(tretejosobe-odlišnejoddlžníkažalovaného)niejenadradenéprávužalovanéhoako
veriteľa voči jeho dlžníkovi - povinnému E. M.. Doplnil, že ak aj žalobca má nejaké právo, je oprávnený
toto si vysporiadať v rámci konania pod sp. zn. 10C/210/2014. Neobstojí preto odvolacia argumentácia,
že výsledok označeného konania môže mať právny význam pre rozhodnutie v súdenej veci.

7. Na predmetné vyjadrenie žalobca už nereagoval.
8. V neskoršom štádiu odvolacieho konania predložil žalovaný fotokópiu uznesenia Okresného súdu
Martinč.k.10C/210/2014-237z26.9.2017,ktorýmvdanejvecidošlokzrušeniuneodkladnéhoopatrenia
vo vzťahu k žalovanému 3/ E. M. (dlžník žalovaného v súdenej veci).

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Odvolateľ nespochybňoval skutkové zistenia a závery okresného súdu, nesúhlasil „len“ s právnym

posúdením veci. Podľa jeho názoru je právo na uspokojenie pohľadávky, ktorého ochranu uplatňuje v
konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10C/210/2014 žalobou o neúčinnosť právneho
úkonu, takým právom, ktoré v zmysle zákonnej úpravy § 55 ods. 1 EP spĺňa charakteristiku práva
k veci podmieňujúceho jej vylúčenie z exekúcie. Žalobca teda neuvádza, že by k nehnuteľnostiam
vymedzeným v bode 1. tohto odôvodnenia mal vlastnícke, či iné (z hľadiska poskytovanej právnej

ochrany) obdobné vecné právo.

11. Žalobca v podstate tvrdí, že jeho pohľadávka voči W. A., ktorá uzavrela zmluvu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov s C. U. T. E., ktorý následne previedol na E. M. predmetnénehnuteľnosti, pričom žalobca sa domáha právnej neúčinnosti voči jeho osobe oboch týchto právnych
úkonov, predstavuje v zmysle § 55 ods. 1 EP právo, ktoré nepripúšťa exekúciu dotknutých nehnuteľností
v exekučnej veci sp. zn. EX 220/2016 (v exekučnom konaní, v ktorom v pozícii oprávneného vystupuje

žalovaný a v pozícii povinného E. M.). Má ísť o nehnuteľnosti, z predaja ktorých v exekučnom konaní
iniciovanom v budúcnosti žalobcom by mala byť uspokojená jeho pohľadávka.

12. Predmetná právna konštrukcia, hoci vyznieva do určitej miery logicky, nie je náležitou. Zjednodušene
povedané, účelom ustanovenia § 55 ods. 1 EP je zabrániť tomu, aby v rámci exekúcie bola pohľadávka

oprávneného uspokojená z (predaja) veci, ktorá nepatrí (v širšom význame slova) povinnému.
To znamená, aby exekúciou nebola postihnutá vec, ku ktorej má osoba odlišná od povinného právo
nepripúšťajúce exekúciu. Krajský súd zdôrazňuje, že musí ísť o „priame“ právo ku konkrétnej veci,
ktorá má byť exekvovaná. Nepostačuje len „akákoľvek“ súvislosť práva (navyše v konkrétnostiach
súdenej veci ešte len tvrdeného/potenciálneho) s konkrétnou vecou. Presne do takejto kategórie
však patrí konštrukcia prezentovaná žalobcom, ktorá za právo tretej osoby nepripúšťajúce exekúciu

označuje tvrdenú pohľadávku, ktorá má s konkrétnymi exekvovanými vecami (nehnuteľnosťami vyššie
vymedzenými) iba tú súvislosť, že by mohla byť eventuálne uspokojená z ich predaja. Takýto značne
rozširujúci a hypotetický výklad odporuje v konečnom dôsledku účelu § 55 ods. 1 EP, lebo bráni,
resp. až vylučuje vykonaniu exekúcie z veci, ktorá preukázateľne vlastnícky (bez akýchkoľvek vecných
hmotnoprávnych obmedzení) patrí povinnému.

13. Nadväzne v širších súvislostiach, ktorých sa nepriamo dovoláva aj odvolateľ svojou všeobecnejšou
(záverečnou) argumentáciou, je akceptovateľná tiež (proti)argumentácia žalovaného o tom, že právo
žalobcu voči jeho dlžníkovi nie je nadradené právu žalovaného ako veriteľa voči jeho (odlišnému)
dlžníkovi. Obdobne neobstojí tvrdenie odvolateľa o neschopnosti súdov/ /právneho štátu poskytnúť

mu ochranu pred úkonmi smerujúcimi k zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky. V danej spojitosti je
potrebné zdôrazniť zodpovednosť žalobcu za voľbu vhodného procesnoprávneho prostriedku ochrany
jeho práv a v komplexnejšom vyjadrení tiež za nevymožiteľnosť jeho pohľadávky (napr. za absentujúce
primerané zabezpečenie pohľadávky). Princípu právneho štátu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj
princíp legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), implikujúci požiadavku, aby štátne orgány (vrátane všeobecných

súdov) rozhodovali na základe zákona, neodporuje to, ak konajúce súdy neaplikovali dotknuté právne
ustanovenia spôsobom nespĺňajúcim predstavy žalobcu.

14. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti

(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

15. Žalobca odvolaním výslovne napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, teda aj vo
výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Jeho nesprávnosť však namietal výlučne v súvislosti
s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím žaloby). Následne, potvrdenie

rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi
odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na
okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči nemu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.