Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/107/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204568
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816204568.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: L. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX/X, XXX XX W. n.T., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598 o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/167/2016-63 zo dňa 25.01.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom

rozsahu s tým že o výške nároku rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že I. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
zo dňa 29.09.2015, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 29.09.2015, Rozhodcovská zmluva zo dňa 29.09.2015, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 805400017 zo dňa 29.09.2015, ustanovenie článku 1 o výške poplatku
za poskytnutie úveru vo výške 340,- Eur Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
29.09.2015, ustanovenie článku 3 o výške poplatku za každú zaslanú upomienku vo výške 30,- Eur
Zmluvyospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXzodňa29.09.2015,ustanoveniečlánku5Všeobecných

podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
29.09.2015, ustanovenie článku 3 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.09.2015,
kde je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby vo výške 57 % ročne, sú ako neprijateľné zmluvné
podmienkypredmetnejúverovejzmluvyneplatné. II.Ďalšímvýrokomurčil, žeZmluvaospotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX S.o dňa 29.09.2015 sa považuje za úver bezúročný a bez poplatkov. III.
Posledným výrokom vyslovil, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,3 a 5, § 54
ods.1,2, § 524 ods.1,2, § 517 ods.1,2 a § 657 Občianskeho zákonníka, ust.§ 1 ods.2, § 2 písm.a/, b/, §
9 ods.2 písm.k/, y/ a § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a o pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou

úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Prizávereotom,žespornúzmluvujepotrebnépovažovaťza
spotrebiteľskúzmluvu,jepotrebnénaňuaplikovaťustanoveniaObčianskehozákonníka.Popreskúmaní
predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.09.2015 č. XXXXXXXXX, súd dospel k záveru,že uvedená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, je skutočne vopred predformulovaná a vyhotovená takým
drobným písmom, že je prakticky nečitateľná. Žalobcovi bol poskytnutý úver 400,- Eur s tým, že sa
zaviazal zaplatiť celkovo so všetkými poplatkami a úrokmi sumu 740,- Eur, čo predstavuje skoro 100 %

navýšenie. V tejto Zmluve o úvere, skutočne nie je uvedené, resp. nie sú uvedené a neobsahuje jasne a
zrozumiteľnéúdajeopočteatermínesplátokistiny,splátokúrokovainýchpoplatkov.Ničnaveci nemení
ani skutočnosť, že v ten istý deň je medzi účastníkmi uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov, kde je už uvedená suma, ktorú sa zaväzuje žalobca vrátiť žalovanému, ako veriteľovi - 740,-
Eur, ktorá je takisto predformulovaná a vyhotovená takým drobným písmom, že je prakticky nečitateľná.

To isté sa týka aj Rozhodcovskej zmluvy, uzavretej dňa 29.09.2015. Dohoda o plnení splátkach, ktorú
uzavreli účastníci, je už vyhotovená na sumu 740,- Eur a pokiaľ sa týka RPNM, tak v tejto dohode o
plnení splátkach na čl. (7) nie je uvedená výška priemernej ročnej RPNM na poskytnutý spotrebiteľský
úver. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny
úkon,ktorýsvojimobsahom,aleboúčelom,odporujezákonu,alebohoobchádza,alebosapriečidobrým
mravom. V danom prípade mal súd za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, Rozhodcovská zmluva, ako

aj Zmluva o spotrebiteľskom úvere, boli uzavreté v ten istý deň t.j. 29.09.2015. Išlo o predformulované
zmluvy, ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a v skutočnosti viedli k tomu, že žalovaný
sa podľa týchto zmlúv, prakticky obohatil o 340,- Eur, bez akéhokoľvek zákonného dôvodu. Je rozhodne
vrozporesdobrýmimravmi,keďjeposkytnutápôžičkavovýške400,-Euravtenistýdeň,dlžníkpodpíše
ďalšie predformulované tlačivá, že sa zaväzuje vrátiť 740,- Eur. Neobstojí námietka žalovaného, že

žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť a mal vedieť, čo podpisuje, pretože žalovaný ako veriteľ, skutočne
konal v rozpore s dobrými mravmi a v čase podpisovania všetkých vyššie uvedených zmlúv a dohôd,
muselo byť žalovanému známe, že žalobca nemá prakticky vedomosť o tom, čo vlastne podpisuje.
Žalobca nemal na výber a nemal žiadnu možnosť ovplyvniť obsah listín a zmlúv, ktoré podpisoval.
Zo strany žalovaného nebolo žiadnym spôsobom vysvetlené žalobcovi, tak pokiaľ sa týka významu

rozhodcovskej zmluvy, aj pokiaľ sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, dohody o plnení splátkach, z akého
dôvodu sa mu poskytuje úver 400,- Eur v hotovosti a v ten istý deň, sa zaväzuje zaplatiť žalovanému
za 400,- Eur, ktoré mu poskytol, ako spotrebiteľský úver, sumu 740,- Eur. Pokiaľ sa týka naliehavého
právneho záujmu žalobcu na podanie žaloby, tak súd sa priklonil k názoru, že bez tohto určenia, tak ako
to žiada žalobca vo svojej žalobe, by sa stalo jeho právne postavenie neistým. Každý právny úkon a týka

sa to aj Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavreli účastníci zo dňa 29.09.2015, by mal byť urobený
jasne, určite a zrozumiteľne a nemal by byť v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade možno mať za
to,ženaliehavýprávnyzáujemžalobcunapodanížalobyourčenieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok
Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.09.2015, ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy
a Rozhodcovskej zmluvy, ktoré uzavreli účastníci, sú neplatné a Zmluva o spotrebiteľskom úvere sa

považuje za úver za bezúročný a bez poplatkov. Je daný tým, že týmto súdnym konaním, si žalobca
ako spotrebiteľ vyrieši otázku výšky jeho skutočného dlhu, vyrieši si otázku, akú sumu je povinný vrátiť
žalovanému v súvislosti s poskytnutým úverom. V danom prípade, žalobca ako spotrebiteľ, si vyrieši
otázkuspornostiprávažalovaného,pokiaľsatýkazaplatenia.Vdanomprípadeneideozbytočnúžalobu,
ktorá by neslúžila potrebám praktického života, ale práve o určovaciu žalobu, ktorá vytvára pevný základ

pre právny vzťah účastníkov sporu. Žalobca nepopiera skutočnosť, že mu žalovaný poskytol úver vo
výške 400,- Eur, ktorú sumu je povinný vrátiť, avšak ako spotrebiteľ sa dožaduje toho, aby nemusel
žalovanému vrátiť prakticky sumu 740,- Eur, zvýšenú o 100%. Neobstojí ani námietka žalovaného, že
na peňažnom trhu, boli v čase poskytnutia úveru, stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia
pri poskytnutí úveru. Takisto ani to, že žalobca uzatvoril Zmluvu o úvere so žalovaným - slobodne, vážne,

zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.) v
spojení s ust. § 262 ods. 1,2 C.s.p. tak, že účastníkom konania sa trovy konania nepriznávajú, nakoľko
žalovaný v konaní úspech nemal a žalobca si trovy konania neuplatnil.

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Namietal, že v konaní došlo k vade uvedenej
v ust.§ 365 ods.1 písm.d/, f/ a h/ C.s.p. Súd prvej inštancie nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil
najmä tým, že sa nevyporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu
žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie. Zároveň na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z materiálne poňatého práva na súdnu
ochranu rezultuje právo strany sporu a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. V tejto súvislosti poukázal aj nález
ÚS SR sp. zn. I. ÚS 236/06., I. ÚS 226/03), I. ÚS 154/05. V konečnom dôsledku má strana sporu
právo na to, aby sa súd vysporiadal s jeho argumentmi (námietkami), ktoré sú relevantné. Poukázal na

nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 119/03 alebo II. ÚS 6/03, i rozsudky ESĽP vo veciach H. proti Belgicko z
roku 1987, Van de Hurk proti Holandsko z roku 1994 alebo Ruiz Torija proti Španielsku z roku 1994.
Zároveň konštatoval, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 29.09.2015 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 400,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal
vrátiť navyšenú o príslušný poplatok vo výške 340,- Eur. Nemožno hovoriť o absencií výšky počtu a

termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k
úhrade jednej splátky vo výške 740,- Eur s termínom splatnosti dňa 29.09.2016. Následne však dlžník
požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára a to Dohody o plnení v splátkach.
Dlžník bol dňa 29.09.2015 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal
vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť
celkovú čiastku v 10 pravidelných mesačných splátkach vo výške 74,- Eur, vždy k 20. kalendárnemu

dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.10.2015. Žalobca bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej nie
však nesprávne uvedenej RPMN. Tvrdenia súdu prvej inštancie sa absolútne nezhodujú s rozsudkom
Súdneho dvora z 09.11.2009 C-42/15. Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v
čom spočíva klamlivé uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod
prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška

RPMN je vypočítaná v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v
čase uzatvorenia zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve. Preto žalovaný
nepovažuje Dohodu o plnení v splátkach za neplatnú. Vznikla ako dôsledok žiadosti klienta, ktorý
nechcel úver splatiť jednorazovo ale uprednostnil jeho splácanie po častiach. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na ust.§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 1a ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. V zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.09.2015 je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške
112,- Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že

výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľsky úver platnej ku dňu podpísania
tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 24,67 %. Žalovaný poukázal na to, že si splnil svoje
informačné povinnosti týkajúce sa RPMN, nakoľko žalobca dňa 29.09.2015 svojím podpisom potvrdil
prevzatie formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a skutočnosť, že sa s
tlačivomoboznámilrovnakodňa29.09.2015svojímpodpisombolinformovanýoRPMNnasamostatnom

tlačive. To, že Dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zákonom o ochrane
spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo
splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov,
ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že by
žalobca preukázal, že by nebol o následkoch uzavretia tejto Dohody osobitne poučený. Inštitút zrážok

zo mzdy upravuje § 551 Občianskeho zákonníka. Žalobca jasne mal možnosť súhlasiť, nesúhlasiť alebo
odmietnuť, neodmietnuť Dohodu. Je to v nej jasne uvedené a žalovaný vylučuje akékoľvek pochybnosti
o možnosti odmietnutia dohody. Preto nie je možné dohodu vyhlásil za neplatnú. Vyplnením Dohody
o zrážkach zo mzdy mal možnosť klient Dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to, aby šlo
iba o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. Klient sa svojim pričinením podujal k

jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania
zabezpečovacieho prostriedku. Zároveň nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže
dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa. Žalovaný považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy
platnú, a teda má za to, že nedošlo k naplneniu § 451 Občianskeho zákonníka. Naviac zákonodarca
určuje výslovne kde použitie určitého právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí. V

tejto súvislosti poukázal na ust. § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na to, že
aj príslušné ustanovenie smernice č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované do príslušných predpisov slovenského právneho
poriadku (najmä zákon o spotrebiteľských úveroch) výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských
úverov. Na nijakom v dotknutej smernici sa neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy za účelom

zabezpečenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespomína. Práve naopak smernica výslovne uvádza
ktoré úvery a spôsoby ich zabezpečenia nie sú prípustné (dohoda o zrážkach zo mzdy medzi nimi nie
je uvedená), pričom zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľského úveru výslovne pripúšťa
a jeho druh s výnimkou vyššie uvedených zabezpečení neobmedzuje. Aj sám zákonodarca teda,v súlade s príslušnou európskou legislatívou, zabezpečenie pripúšťa, v žiadnom prípade preto
nemožno námietku žalobcu o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy považovať za relevantnú.
Na základe uvedeného je teda zrejmé, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o

zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná. Žalovaný so
žalobcom dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej mal žalobca možnosť riešiť
spor buď pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
Žalobca teda uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy sa nevzdal práva na súdnu ochranu poskytnutú
všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu. Podľa názoru žalovaného

rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom, a preto je žalovaný toho názoru, že
rozhodcovská zmluva je platná. Rozhodcovská zmluva nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm.
r/ObčianskehozákonníkaaanivrozporesosmernicouRady93/13/EHSzodňa05.04.1993. Používanie
rozhodcovskýchzmlúvvspotrebiteľskýchzmluváchniejezakázanéanizpohľadukomunitárnehopráva.
Záveroprípustnostirozhodcovskéhokonaniavyplývaajzozneniaaktuálneúčinnejsmerniceč.2008/48/
ES o spotrebiteľskom úvere. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené

uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera
môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. V prípade rozhodcovskej zmluvy
sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd
podľa ust.§ 391 ods.1 C.s.p. rozsudok zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle ustanovení 378 a nasl. C.s.p. bez
toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie
vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho

viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol
oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli
v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.).

7. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.) dňa 07.02.2018.

8. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP)
dospelodvolacísúdkzáveru,že uplatnenéodvolaciedôvodyniesúspôsobiléprivodiťzmenučizrušenie
napadnutého rozsudku.

9. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených

skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §

52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 29.09.2015
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol
žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne. Sprihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že

nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.

12. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok

spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ust.§1ods.2ObchodnéhozákonníkapriamoukladáriešiťotázkyObchodnýmzákonníkomneupravené
podľapredpisovobčianskehopráva.Vtejtosúvislostijeprávnevýznamnéust.§853ods.1Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom

im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných
podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného
zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné
vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula
účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

13. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje

sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku
netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení
Obchodného zákonníka.

14. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

15. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere, rozhodcovská zmluva, i dohoda o zrážkach zo mzdy boli podpísané v ten istý deň. Išlo o
predformulované zmluvy, ktorých obsah žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Je skutočne v
rozpore s dobrými mravmi, keď je poskytnutá pôžička vo výške 400,- Eur a v ten istý deň dlžník podpíše
ďalšie preformulované tlačivá, že sa zaväzuje vrátiť 740,- Eur. Jednalo sa o dohodu o plnení v splátkach,

podľa ktorej sa žalobca zaväzuje zaplatiť žalovanému sumu 740,- Eur v 10 mesačných splátkach podľa
vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, je výška RPMN
vo výške 337,91 %.

16. V ten istý deň t.j. 29.09.2015 uzavreli strany sporu aj Rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej všetky

spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.09.2015, vrátane
sporov o jej platnosť alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, podľa predpisov
Stáleho rozhodcovského súdu.

17. Súčasťou uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia

spotrebiteľského úveru (čl. 13-14), kde je uvedené v článku 3. Úroková sadzba spotrebiteľského úveru
57 %, pokiaľ sa týka výšky RPNM 28 %.

18. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.09.2015, sú uvedené poplatky za každú zaslanú
upomienku vo výške 30,- Eur (č.l. 9).

19. Strany sporu dňa 29.09.2015 uzavreli aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (čl.8), podľa
ktorejžalovaný,akoveriteľažalobca,akodlžník,uzavreliuvedenúdohodunazabezpečeniepohľadávky
- 740,- Eur.20.Podľaust.§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa ust. § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Súd prvej inštancie správne zistil, že dohoda o plnení v splátkach, ktorú uzavreli strany sporu je už
vyhotovená na sumu 740,- Eur, ale pokiaľ sa týka RPMN, tak v tejto dohode o plnení v splátkach nie je
uvedená výška priemernej ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver. Neuvedenie tejto náležitosti
v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch vyvoláva taký postih, že úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov (§ 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch), tak ako to správne zistil súd prvej
inštancie.

24. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v

štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 29.09.2015 - dojednanie poplatku - odplaty pri
poskytnutí finančných prostriedkov a úroku spojeného so spotrebiteľským úverom vo výške 340,-

Eur nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a
preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s
porušenímprincípudobrýchmravovneprijateľná.Totodojednaniepredstavujevedľajšiezmluvnécenové
dojednanie (keďže cenovým dojednaním vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia je pri zmluve o úvere

dojednanie o úroku), preto toto dojednanie podlieha prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

26. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj
ustanovenie článku 3 o výške poplatku za každú zaslanú upomienku vo výške 30,- Eur, i ustanovení

článku 5 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru a ustanovení článku 3 Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.09.2015, kde je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby vo výške 57 %.

27. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v

podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.30. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 citovaného právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,

ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

31. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
26/2011 z 26.04.2012, ktorý je aplikovateľný na danú právnu vec, lebo poplatok za poskytnutie úveru
v danom prípade plní funkciu úrokov. Cit:“ Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade
s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára
zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie
veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník,

s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke

úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa
§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“ Uvedený záver o neprijateľnosti odplaty je použiteľný aj na prípad,
keďúverjeposkytnutýnebankovýmsubjektom,lebokategóriadobrýchmravovmávšeobecnýcharakter,

podnikateľské subjekty nevynímajúc. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že výška odplaty tak ako bola stanovená v úverovej zmluve (odvolací súd zámerne
nepoužíva výraz „dohodnutá“, lebo dohoda vyžaduje možnosť oboch zmluvných strán vstupovať do
procesu kontraktácie), je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi.

32. Odvolací súd konštatuje, že tým, že žalovaný uviedol inú hodnotu RPMN v samotnej zmluve o
úvere a inú hodnotu v dohode o splátkach uzavretej so žalobcom v ten istý deň ako zmluva o úvere,
znemožnil spotrebiteľovi získať objektívne informácie o podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého
vstupuje. Takýto postup žalovaného pôsobí vo vzťahu k spotrebiteľovi zavádzajúco a metúco. Dohodu
nemožno nebrať do úvahy, keďže ide o dokument obsahujúci údaje, ktoré boli žalobcovi poskytnuté

v čase vstupu do zmluvného vzťahu so žalovaným. Ide teda o listinu, ktorú je potrebné vzhľadom na
jej spätosť so zmluvou zohľadniť v súvislosti s vyhodnotením dodržania podmienok v zmysle § 9 ods.2
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovanému nič nebránilo premietnuť obsah dohody do samotnej
zmluvy o úvere, keďže je zrejmé, že zmluvné strany prejavili záujem dohodnúť sa na vrátení istiny spolu
s odplatou v 10 mesačných splátkach, nie jednorázovo už pri vstupe do zmluvného vzťahu. Správne

tak mal byť už v samotnej zmluve o úvere uvedený údaj RPMN vo výške 337,91 % a nie 28 %, ktorý
je niekoľkonásobne nižší. Nesprávne uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má
rovnaké následky ako keby v zmluve nebol údaj uvedený vôbec, čo zákonodarca spája, tak ako odvolací
súd konštatoval vyššie so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

33. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola medzi stranami sporu uzavretá tiež dňa 29.09.2015
a je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.09.2015. Táto
bola uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vo výške 740,- Eur. Táto dohoda je tiež
formulár, ktorého znenie bolo vopred žalovaného ako veriteľa. K tomu odvolací súd dopĺňa, že inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu

zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä
ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje

na Rozsudok C-106/77 Simmenthl. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS,
jej užitočného úžitku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje i na znenie
písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12 Valéria Marcinová c/a Pohotovosť, s.r.o.34. Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na
poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniui nielen rozpor

s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§
53 ods.5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia
v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že
iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné,
napríklad kúpna zmluva, ale i rozhodcovská zmluva. Pre záver súdu je relevantná skutočnosť, že sporná

dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo
strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia
z poplatkov, ktoré sú neprijateľné. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti
zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi

bez súdnej kontroly a teda aj tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok
dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky nedokáže priamo voči zamestnávateľovi zastaviť a to napriek
neexistencií súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Uzavretá dohoda poskytuje
žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku žalobcu a to vrátane plnení
z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona.

Pretodohodaozrážkachzomzdyjezmluvnoupodmienkouspôsobujúcouhrubúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach v neprospech žalobcu a je v rozpore s ust.§ 53 Občianskeho zákonníka, tak ako to
správne konštatoval súd prvej inštancie. K tomu odvolací súd ešte poznamenáva, že inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave
veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale

pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej
inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ
zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

35. Strany sporu dňa 29.09.2015 uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu podľa ktorej všetky spory, ktoré

vzniknú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.09.2015, vrátane sporov o jej
platnosť alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu. Žalovaný namieta, že rozhodcovská zmluva nie je v rozpore s ust.§ 53 ods.4
písm.r/ Občianskeho zákonníka ani v rozpore so Smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993.
Podľa názoru žalovaného sa dohodol so žalobcom na nevýhradnej rozhodcovskej zmluve, na základe

ktorej mal žalobca možnosť riešiť spor buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným
súdom Slovenskej republiky. Žalobca sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy nevzdal práva
na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje
alternatívu. Tvrdil, že má všetky náležitosti vyžadované zákonom, a preto je platná. K tomu odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie správne ustálil, že v článku II. - Predmet zmluvy bod 1 jednoznačne

vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej
dňa 29.09.2015, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na
základe tejto zmluvy alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z
tejto zmluvy (ďalej len „spor“) budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných
predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných

predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Až v bode 2 článku II. je uvedené, že zmluvné strany sa
dohodli, že táto zmluva má povahu alternatívnej rozhodcovskej zmluvy, a teda umožňuje stranám Sporu
podať aj návrh na začatie konania týkajúci sa Sporu na príslušnom všeobecnom súde Slovenskej
republiky podľa ust. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Podanie návrhu na všeobecný súd Slovenskej republiky pred začatím spotrebiteľského rozhodcovského

konania predstavuje rozväzovaciu podmienku tejto zmluvy. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu
prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná. Išlo o tzv. formulárovú, vopred
pripravenú zmluvu, ktorej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť a nemal možnosť osobitne ovplyvniť
jej znenie, pričom samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnom formulári,
odlišnom od zmluvy o úvere uzavretej taktiež na vopred pripravenom formulári nezakladá záver o jej

individuálnom dojednaní. Súdna prax je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno
považovať tzv. formulárovú zmluvu. Jedná sa o zmluvu s vopred naformulovaným obsahom, bez
možnosti zmeny jej obsahu, prípadne výberu z viacerých možností. Žalobca nemal nielen možnosť
ovplyvniť obsah tejto rozhodcovskej zmluvy, ale ani sa s obsahom rozhodcovskej zmluvy dôsledneoboznámiť. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, obsah textu rozhodcovskej zmluvy je písaný
malými písmenami, obsahuje množstvo právnickej terminológie, bez vysvetlenia ktorej žalobca ako
priemernýspotrebiteľnemámožnosťtakvkrátkomčasepochopiťskutočnéprávnedôsledkyjednotlivých

ustanovení, vrátane rozdielu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a pred všeobecným súdom.
Na to, aby súd vyslovil záver, že ide o individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu by bolo potrebné
bez pochybnosti preukázať, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto
osobitné vyjednanie má pre ňho nejaký význam a že z hľadiska ochrany spotrebiteľa si zmluvnú
podmienku o riešení sporovo zo zmluvy o úvere osobitne vyjednal. Rozhodcovská zmluva a jej forma,

ale aj spôsob ako bola koncipovaná a žalobcovi predložená spolu so zmluvou o úvere nesvedčí
o individuálnom dojednaní. Aj podľa názoru odvolacieho súdu o zámernom predkladaní zmluvných
podmienok, ktorým žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. V tejto
súvislosti je potrebné znova uviesť, že zmluva o úvere i rozhodcovská zmluva boli podpísané v jeden
deň, čo vzbudzuje pochybnosti, či by žalobcovi bol poskytnutý úver aj bez podpísania rozhodcovskej
zmluvy. Zároveň je potrebné poznamenať, že táto rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase

vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a podľa názoru
odvolacieho súdu nebolo možné od spotrebiteľa očakávať, aby v tom čase vedel riadne vyhodnotiť
aj možnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy. Žalovaný v konaní nepreukázal ani tú skutočnosť, že
by žalobca mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy vylúčiť, resp. zmeniť jej obsah. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného podľa ust.§ 53

ods.3 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva ako formulárový produkt podlieha súdnej kontrole
neprijateľnostizmluvnýchpodmienok,takakosprávnepojalvosvojichdôvodochisúdprvejinštancie.Čo
sa týka tzv. nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože
rozhodcovské žaloby naviac podávajú veriteľa, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov, ktoré plynú
zo štandardne formulovanej zmluvy. Pokiaľ žaluje spotrebiteľ, ide o výnimočnú žalobu, zvykne využiť

všeobecný súd.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná a ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná.

37. Preto odvolací súd postupom podľa ust.§ 387 ods.1 C.s.p. z dôvodu vecnej správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie tento potvrdil.

38.Vodvolacomkonaníbolplneúspešnýžalobca.Pretojemuvznikolnároknanáhradutrovodvolacieho
konania v plnom rozsahu. Preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho

konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu (§ 255 ods.1 C.s.p. v spojení s ust.§ 396 C.s.p.) s
tým, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ust.§ 262 odsl.2 C.s.p. súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.