Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, September 10, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/53/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1306226014
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2010:1306226014.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa R.. J. W.,
bývajúceho v Z., N. XX, zastúpeného JUDr. Romanom Grigelom, advokátom, so sídlom v Bratislave,
Matejkova 45, proti odporkyni F. N., bývajúcej v Z., N. XX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Mikušom,
advokátom, so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 2, o zaplatenie 63.775,92 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 14. decembra 2006 sa spoločnosť JUPITER
SK s.r.o. domáhala voči odporkyni zaplatenia sumy XX.XXX Eur s príslušenstvom titulom náhrady
škody. Po postúpení veci Okresnému súdu Bratislava I s poukazom na postúpenie pohľadávky zmluvou

zo 17.7.2007 uzavretou medzi postupcom JUPITER SK s.r.o. a postupníkom R.. J. W. vstúpil na
miesto pôvodného účastníka konania na strane navrhovateľa do konania R.. J. W.. Dôvodnosť žalobou
uplatneného nároku opieral o skutočnosť, že odporkyňu splnomocnil na prevod jeho spoluvlastníckeho
podielu vo výške 1/3 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na N. ostrovoch a na prevzatie dohodnutej kúpnej
ceny. I napriek tomu, že nehnuteľnosť kúpnou zmluvou z 15.12.2003 predala za kúpnu cenu XXX.XXX
Eur, nevyplatila mu na neho pripadajúcu časť podielu z kúpnej ceny, ktorého zaplatenia sa domáhal

prostredníctvom súdu.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť. Nepopierala
udelenie plnomocenstva zo strany navrhovateľa, ktoré ju oprávňovalo na predaj jeho spoluvlastníckeho
podielu k nehnuteľnosti; tento mu po uskutočnenom predaji domu nevyplatila z dôvodu, že sa
s navrhovateľom a ostatnými podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti dohodli, že z predaja

predmetného podielu si môžu uspokojiť svoje pohľadávky vzniknuté pri užívaní nehnuteľnosti
navrhovateľom.

V priebehu konania navrhovateľ zmenil výšku peňažného nároku uplatneného voči odporkyni, keď
žiadal, aby ju súd zaviazal k povinnosti zaplatiť mu istinu vo výške XX.XXX,XX Eur spolu s 12,5%
ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16.12.2003 do zaplatenia. Táto suma mala predstavovať

podiel navrhovateľa na kúpnej cene z predaja nehnuteľnosti (XX.XXX,XX Eur) prepočítaný konverzným
kurzom 41,171 Sk za eur ku dňu predaja nehnuteľnosti 15.12.2003 vo výške X.XXX.XXX,XX Sk,
pričom po opätovnom prepočte tejto sumy na peňažnú menu oficiálne platnú v Slovenskej republike od
januára 2009 zodpovedá požadovanej istine XX.XXX,XX Eur. Súd pripustil navrhovanú zmenu petitu na
pojednávaní dňa 3. mája 2010.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa a odporkyne, výsluchmi svedkov R..
M. N. a R.. F. W., oboznámil sa s vyjadreniami a prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania,s listinnými dôkazmi, a to výpisom spoločnosti JUPITER SK s.r.o. z obchodného registra, Zmluvou
o postúpení pohľadávky z 27.3.2006 a oznámením o postúpení pohľadávky z 27.3.2006, Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo 17.7.2007, kúpnou zmluvou z 15.12.2003, splnomocnením č. XXXX z

X.X.XXXX, splnomocnením z XX.X.XXXX, Zmluvou o združení a spoločnej realizácii obchodného
prípadu, Zmluvou o prenájme majetku mesta z 1.6.2001, platobnými príkazmi vystavenými Všeobecnou
úverovou bankou a BBL s.a. bankou, potvrdením ústavu na výkon väzby z 24.8.2010, Uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo 17.1.2005, sp. zn. 27 20/04, potvrdením o prepustení navrhovateľa z
výkonu väzby, obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, Úrad justičnej

a kriminálnej polície číslo T.-XXX/X-OEK-BX-XXXX, ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:
Z výpovede navrhovateľa a ústnych prednesov jeho právneho zástupcu súd zistil, že navrhovateľ, R..
F. W. a R.. M. N. sa podľa Zmluvy o združení a spoločnej realizácii obchodného prípadu dohodli kúpiť
rodinný dom na N. ostrovoch a tento po oprave a zhodnotení predať za vyššiu cenu. Rodinný dom
kúpili v roku 1997 za kúpnu cenu XX miliónov pesetas (XX.XXX,XX Eur), pričom každý z nich sa

stal podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3. Navrhovateľ uhradil na neho pripadajúcu časť kúpnej
ceny prostredníctvom spoločnosti FM Commp Trading spol. s.r.o. V nehnuteľnosti býval, snažil sa ju
zveľadiť, preto financoval náklady na projekty a materiály s tým súvisiace. Určitú dobu nehnuteľnosť aj
prenajímal na základe písomnej zmluvy. Jeho priateľ R.. V. M. ho oslovil s ponukou odkúpiť rodinný dom
za kúpnu cenu XXX.XXX Eur, avšak ostatní spoluvlastníci s tým nesúhlasili. Odporkyňa na neho vyvíjala

nátlak, aby ju splnomocnil na predaj jeho spoluvlastníckeho podielu, ku ktorej skutočnosti nakoniec
došlo 25.6.2002 v rodinnom dome na N. ostrovoch, v prítomnosti všetkých podielových spoluvlastníkov a
odporkyne.Pritomtoúkonevšaknedošlomedzinimikdohodeotom,žebyodporkyňamohladisponovať
s peniazmi získanými z predaja jeho podielu. Navrhovateľ rovnako neprejavil vôľu, v tom smere, že
by sa vzdal hodnoty svojho podielu z predaja nehnuteľnosti. Udelenie plnomocenstva pre odporkyňu

navrhovateľ následne odobril aj pred španielskym notárom 1.7.2002. V dome ostal bývať ešte asi tri až
štyri mesiace, potom odišiel na Slovensko, kde bol orgánmi činnými v trestom konaní vzatý do väzby na
jar XXXX (X.X.XXXX). O predaji domu sa dozvedel počas pobytu v Ústave na výkon väzby v Bratislave,
pričom až po prepustení z väzby XX. januára XXXX sa pri následnej návšteve N. ostrovoch zistil,
že predajná cena nehnuteľnosti bola XXX.XXX Eur. Výšku kúpnej ceny považoval za podhodnotenú.

Odporkyňu nevyzýval na vyplatenie a odovzdanie hodnoty jeho spoluvlastníckeho podielu z predaja
domu, avšak kontaktoval ostatných spoluvlastníkov. Tí mu pri stretnutí na štadióne Inter, ktorého sa mal
zúčastniť aj R.. M., ponúkali sumu X.XXX,XX S. (XXX.XXX,-Sk) ako kompenzáciu za vzdanie sa jeho
spoluvlastníckeho podielu.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľa spoznala až pri realizácii kúpy nehnuteľnosti
na N. ostrovoch, keď na jeho bankové konto poslali z manželovho účtu v belgickej banke sumu XX
miliónovpesetas,čobolaajkúpnacenanehnuteľnosti.Osobnebolaprítomnápriuzavretíkúpnejzmluvy,
pričom trvala na tom, aby boli ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti uvedení okrem navrhovateľa
aj jej manžel a R.. W.. L. dom užíval počas celej doby trvania spoluvlastníckeho vzťahu navrhovateľ,

príp. cudzí ľudia, ktorým ho navrhovateľ bez vedomia ostatných spoluvlastníkov prenajímal. Vždy,
keď prišli na návštevu na N. ostrovy museli sa ubytovať v hoteli, pretože dom bol obývaný cudzími
ľuďmi, príp. boli na ňom dlžoby. Keďže boli so spôsobom hospodárenia s domom nespokojní a
dom bol zdevastovaný, rozhodli sa ho v roku 2002 predať. Za prítomnosti všetkých spoluvlastníkov
nehnuteľnosti navrhovateľ udelil odporkyni 25.6.2002 plnomocenstvo, ktoré následne slobodne potvrdil

aj pred španielskym notárom. Navrhovateľ súhlasil s predajom domu a tiež s tým, aby výťažok z predaja
jeho podielu spoluvlastníci použili na pokrytie nákladov spojených s jeho predajom a zvyšok si medzi
sebou rozdelili. Žiadal však, aby bol oprávnený naďalej bývať v dome, a to do času, kým sa nenájde
vhodný kupec. Hoci voči navrhovateľovi v tom čase nepožívala príliš veľa dôvery, nepovažovala za
potrebné vyhotovovať túto ústnu dohodu aj v písomnej forme. L. dom nakoniec predali prostredníctvom

realitnej kancelárie 15.12.2003 za kúpnu cenu XXX.XXX Eur, ktorú spolu s manželom prevzali. Časť
kúpnej ceny použili na zaplatenie dane a odmeny pre realitnú kanceláriu, časť na vyplatenie nedoplatkov
viaznucich na dome, zvyšok si jej manžel a p. W. rozdelili medzi sebou rovným dielom.

Z výpovede svedka R.. M. N. súd zistil, že predaj rodinného domu na N. ostrovoch, ktorého

bol 1/3 spoluvlastníkom, sa realizoval kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX. Tomuto úkonu predchádzalo
stretnutie všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti priamo v dome na N. ostrovoch 25.6.2002 a udelenie
plnomocenstva odporkyni, pri ktorom sa navrhovateľ súčasne vzdal svojho podielu z kúpnej ceny.
Navrhovateľ súhlasil s tým, že po realizácii predaja nehnuteľnosti si ostatní spoluvlastníci môžu rozdeliťna neho pripadajúci podiel za podmienky, že môže ostať bývať v dome až do jeho predaja. Nehnuteľnosť
predali za kúpnu cenu XXX.XXX Eur a po odpočítaní cca XX.XXX Eur si zvyšnú sumu rozdelili s p. W.,
keď každý dostal XX.XXX Eur. O predaji domu navrhovateľa neinformovali, navrhovateľ sa o ňom však

dozvedel, pretože na jar 2004 prišla za svedkom jeho dcéra a pýtala sa na osobné veci navrhovateľa.

M. F. W. vo svojej výpovedi potvrdil spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti na N. ostrovoch, pričom uviedol,
žejejpredajasaosobnenezúčastnil,keďžeprevodomsvojhospoluvlastníckehopodielupoverilpísomne
odporkyňu. Vedel, že predajná cena nehnuteľnosti bola XXX.XXX Eur, pričom podiel na neho pripadajúci

vo výške XX.XXX Eur obdržal od svedka N.. Navrhovateľ nenadobudol z predaja domu žiadnu čiastku,
pretože počas celej doby spoluvlastníctva v dome býval, prenajímal ho a naviac, svojho podielu z
hodnoty získanej z predaja domu sa vzdal pri udelení plnej moci odporkyni 25.6.2002.

Vo svojom prednese na pojednávaní súdu dňa 7. júna 2010 vzniesol právny zástupca odporkyne
námietku premlčania nároku navrhovateľa, keď podľa neho uplynula subjektívna premlčacia lehota na

uplatnenie jeho nároku na náhradu škody voči odporkyni podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z výpovede svedkov dovodil, že k stretnutiu medzi svedkom M. N. a dcérou navrhovateľa G. W. došlo
niekedy na jar XXXX, keď sa táto, poverená navrhovateľom, dotazovala na jeho osobné veci z domu. Už
v tom čase mal teda navrhovateľ vedomosť o tom, že nehnuteľnosť je predaná. Námietku premlčania
nároku navrhovateľa následne upresnil a doplnil na pojednávaní súdu 10. septembra 2010, keď začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej lehoty stanovil na 6.4.2004. Vychádzal pritom z oznámenia Ústavu na
výkon väzby v Bratislave z 24.8.2010, podľa ktorého v uvedený deň navštívila navrhovateľa vo väzbe
jeho dcéra G. W.. Pokiaľ by sa aj navrhovateľ nedozvedel o predaji domu počas tejto návštevy, najneskôr
mal o úkone vedomosť dňa 7.12.2004, kedy sa uskutočnila posledná návšteva jeho dcéry. Podľa názoru
právneho zástupcu odporkyne mal navrhovateľ vynaložiť všetko potrebné úsilie na zistenie predajnej

ceny nehnuteľnosti, a tým i výšky jemu vzniknutej škody. Rozsah škody mohol navrhovateľ pritom
predpokladať, pretože pri snahe predať nehnuteľnosť mal vedomosť o jej cene. Keďže navrhovateľ
podal žalobu voči odporkyni na súd až 14.12.2006, podal ju po uplynutí subjektívnej 2 ročnej premlčacej
lehoty. V tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie navrhovateľa v podanej žalobe o tom, že jeho advokát
V.. N. zmeškal lehotu na podanie žaloby.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom ústnom prejave poprel vznesenú námietku premlčania nároku
navrhovateľa, keď podľa neho neuplynula subjektívna, ani objektívna premlčacia lehota na uplatnenie
nároku na náhradu škody voči odporkyni. Začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je podmienené
poznatkom poškodeného o vzniku škody a o tom, kto za škodu zodpovedá. Informácia, ktorú mal

navrhovateľ počas pobytu vo väzbe ohľadne domu na N. ostrovoch bola všeobecná, o tom, že dom je
predanýamánanehozabudnúť.Subjektívnapremlčacialehotapretomohlazačaťplynúťažmomentom,
keď sa navrhovateľ dozvedel o konkrétnych skutočnostiach týkajúcich sa predajnej ceny domu, k čomu
došlo až v priebehu trestného konania a pri návšteve navrhovateľa na N. ostrovoch. Následne si
navrhovateľ riadne uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní, počas ktorého premlčacia lehota

neplynula.

Zo splnomocnenia z 25.6.2002 vyplýva, že navrhovateľ ako výlučný vlastník spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 1/3 k nehnuteľnosti - prízemného domu s popisným číslom XX-A na N. ostrovoch, v obci W. la
data, mestský obvod pod správou mesta M. Z. de G., splnomocnil odporkyňu, aby v jeho mene rokovala

a uzatvorila kúpnopredajnú zmluvu, na základe ktorej za dohodnutú kúpnu cenu odpredá jeho výlučné
vlastnícke právo k celému spoluvlastníckeho podielu v prospech tretej osoby, aby podpísala všetky
listiny a dokumenty potrebné k predaju a registrácii, prevzala dohodnutú kúpnu cenu a aby zastupovala
navrhovateľa vo všetkých úkonoch súvisiacich s predajom domu a jeho registráciou, a to i pre prípad,
keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Obsahom splnomocnenia bolo aj

vyhlásenie navrhovateľa, že sa vzdáva svojho nároku na uplatnenie predkupného práva k ostatným
spoluvlastníckym podielom a že ku dňu jeho podpisu dom nik neužíva, že z neho vypratal všetky svoje
osobné veci a že doklady a kľúče od domu odovzdá najneskôr do 3 dní od podpisu splnomocnenia.

Podľa splnomocnenia č. XXXX z 1.7.2002 spísaného pred notárom váženej komory na N. ostrovoch v

prítomnosti tlmočníčky do nemeckého jazyka, udelil navrhovateľ odporkyni oprávnenia, ktoré sa týkali
prízemného domu na B. de W. La X., s číslom XX-A, mestský obvod M. Z. de G., zapísaný v L.
pod číslom J v M. Z. de Tirajana, diel X.XXX, kniha XXX, strana XXX, pozemok XX.XXX (ďalej len
"nehnuteľnosť"), spočívajúce v oprávnení I. disponovať, vyvlastniť, predať, uzatvoriť zmluvu, zmluvnestanoviť, dohodnúť aktívne alebo pasívne, ihneď prijať finančnú čiastku a priznať jej prebratie, ako aj II.
zriecť sa prednostného nadobúdacieho práva na ostatné majetkové podiely na nehnuteľnosť. Pri výkone
týchto oprávnení a právomocí splnomocnená osoba vystupuje s plnými kompetenciami, príslušnosťami,

súhlasom, právom, slobodne, aby mohla uzatvárať zmluvy, stanovovať klauzuly, doložky, dodatky,
výhrady, dispozície, opatrenia, rozhodnutia, deklarácie, vyhlásenia, oznámenia a výpovede.

Z kúpnej zmluvy č. XXXX z XX.XX.XXXX súd zistil, že sa pred notára veľaváženej komory N. ostrovov
dostavili M. N. a odporkyňa, vystupujúca ako splnomocnená osoba za navrhovateľa a F. W., za účelom

predaja vidieckeho prízemného domu v B. de W. La X., správne číslo XX-A, mestský obvod M. Z. de G.,
pozostávajúceho z dvoch spální, kuchyne, kúpeľne, obývačky, garáže a terasy kupujúcim O. S. W. Z. a
H. H. W. za kúpnu cenu XXX.XXX Eur, ktorú predávajúci prevzali podľa potvrdenia o prevzatí sumy.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, Úrad justičnej a kriminálnej
polície číslo T.-XXX/X-OEK-BX-XXXX, vyplýva, že 20. februára 2006 podal navrhovateľ na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky trestné oznámenie, podľa ktorého mali R.. W. a R.. N. počas pobytu
navrhovateľa vo väzbe bez jeho vedomia a súhlasu s predajnou cenou predať spoločne vlastnený dom
na N. ostrovoch. Po prepustení z väzby ich navrhovateľ žiadal o vydanie jemu prináležiaceho podielu z
predaja, pričom na stretnutí na parkovisku štadióna Inter mu ponúkli sumu X.XXX,XX S. (XXX.XXX,-Sk)
titulom vyporiadania vzájomných nárokov. O týchto skutočnostiach informoval aj dlhoročného priateľa

R.. V. M.. Konaním oboch spoluvlastníkov vznikla navrhovateľovi škoda vo výške XX.XXX Eur s prísl.
Uznesením z 14.11.2006 začal vyšetrovateľ policajného zboru ORPZ Bratislava III trestné stíhanie pre
trestný čin sprenevery spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 248 ods. 1, 4 písm. c) Tr. zákona
na tom skutkovom základe, že nezistení páchatelia vystupujúci ako F. N., R.. M. N. a R.. F. W. v
presne nezistenom čase od 15.12.2003 do februára 2005 na nezistenom mieste si prisvojili cudziu

vec, ktorá im bola zverená a to tým, že potom ako od podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti na N.
ostrovoch obdržali splnomocnenie na predaj nehnuteľnosti, túto predali za kúpnu cenu XXX.XXX Eur,
alikvotnú časť spoluvlastníckeho podielu R.. J. W. mu nevyplatili a naložili s ňou doposiaľ nezisteným
spôsobom, ktorým konaním vznikla R.. J. W. škoda vo výške XX.XXX Eur. V priebehu trestného stíhania
sa uskutočnil výsluch navrhovateľa, odporkyne, ako aj R.. N. a R.. W.. Navrhovateľ ako poškodený

okrem iného vypovedal, že sa o predaji domu dozvedel sprostredkovane od svojej dcéry G. W.. Keďže
bol v tom čase vo výkone väzby, až po prepustení z nej odcestoval na N. ostrovy, kde z dokumentov v
katastri nehnuteľností zistil, že dom bol predaný za cenu XXX.XXX Eur. Hoci s ostatnými podielovými
spoluvlastníkmi neboli dohodnutí na konkrétnej výške predajnej ceny, považoval ju za podhodnotenú,
pretožesámnašielviacerýchkupcov,ktorímuponúkalikúpnucenuokoloXXX.XXXažXXX.XXXEur.Po

návrate na Slovensko niekoľko krát vyzýval písomne, aj ústne R.. N. a R.. W. na vyplatenie jeho podielu
z nehnuteľnosti; na tieto výzvy však oni nereagovali. Následne poveril spoločnosť JUPITER SK, s.r.o.
vymáhaním jeho podielu na kúpnej cene. Odporkyňa ako svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla okrem
iného, že vystavenie plnomocenstva na predaj podielu na rodinnom dome navrhol sám navrhovateľ,
pričomsavyjadril,žesasvojhopodieluvzdávaachcemaťstýmpokoj.Otejtoskutočnostisanavrhovateľ

dohodol aj s manželom odporkyne R.. N..
R.. N., ktorý vypovedal v trestnom konaní ako svedok, vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že
navrhovateľ sa vzdal svojho podielu z kúpnej ceny z predaja domu, potom ako mu oznámili úmysel podať
na neho trestné oznámenie a súčasne podpísal splnomocnenie na predaj svojho spoluvlastníckeho
podielu. Vtedy ho súčasne vylúčili zo združenia, ktoré uzatvorili pred kúpou nehnuteľnosti na N.

ostrovoch. Okolnosti ohľadne udelenia plnomocenstva pre odporkyňu a vylúčenia navrhovateľa zo
spoločnosti uzavretej na základe zmluvy, potvrdil vo svojej výpovedi v trestnom konaní aj svedok R.. W..

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p.
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Predtým, ako súd prikročil k vecnému skúmaniu nároku navrhovateľa uplatneného v konaní, musel
sa najskôr vyporiadať so vznesenou námietkou premlčania zo strany právneho zástupcu odporkyne.

Právny zástupca odporkyne pokladal nárok navrhovateľa na náhradu škody za premlčaný, pretože
navrhovateľ sa už počas pobytu vo väzbe dozvedel o predaji nehnuteľnosti, od ktorého okamihu začala
plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia lehota podľa § 106 ods. 1 OZ, v rámci ktorej si mohol uplatniť
svoj nárok na súde. Počiatok uvedenej lehoty stanovil na 6.4.2004, kedy došlo ku prvej návšteve dcéry
navrhovateľa v Ústave na výkon väzby, prípadne najneskôr na 7.12.2004, kedy sa uskutočnila posledná
návšteva dcéry navrhovateľa. V týchto dňoch mal mať teda navrhovateľ určite vedomosť o predaji domu

na N. ostrovoch. Pokiaľ preto podal žalobu na súd až 14.12.2006, podal ju oneskorene, t.j. po uplynutí
premlčacej lehoty v zmysle § 106 ods. 1 OZ.

Právny zástupca odporkyne pri uplatnení námietky premlčania vychádzal z právnej kvalifikácie nároku,
tak ako ho uviedol navrhovateľ, ktorou je náhrada škody. Zo skutkových tvrdení opísaných v žalobe

a z vyjadrení navrhovateľa vyplýva, že žalovanej istiny sa od odporkyne domáhal dôvodiac, že
túto odporkyňa neoprávnene zadržala a nevyplatila mu ju. Keďže odporkyňa si predmetnú sumu
neoprávnene privlastnila, dopustila sa tým bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z tejto skutočnosti,
súd posúdil žalobný nárok navrhovateľa ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, na ktorý sa
vrámci premlčania vzťahujú ustanovenia § 107 OZ (nie § 106 OZ). Odlišná právna kvalifikácia nároku

navrhovateľa však nemá vplyv na samotné plynutie premlčacích lehôt. Tak pri bezdôvodnom obohatení,
ako aj pri náhrade škody platia v rámci stanovenia počiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
rovnaké podmienky, a to, aby sa oprávnený (poškodený) dozvedel o bezdôvodnom obohatení (škode) a
zároveň sa dozvedel, kto sa na jeho úkor obohatil (kto za škodu zodpovedá). Pre začiatok plynutia tejto
lehoty je potom rozhodujúci dátum, kedy sa oprávnená osoba (tu navrhovateľ) skutočne dozvedela, či

vôbec a kým došlo k obohateniu na jej úkor. Má sa tým na mysli okamih, keď mal oprávnený k dispozícii
všetky údaje umožňujúce mu podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. dozvedel sa o
rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohacujúceho sa. Keďže v takom prípade sa vyžaduje
skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť o vyššie uvedených skutočnostiach, nie je rozhodujúce,
či sa oprávnený mohol dozvedieť o všetkých okolnostiach potrebných pre uplatnenie svojho nároku pri

vynaložení potrebnej starostlivosti (k tomu aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
sp. zn. 3 H. XXX/XXXX).

V preskúmavanom prípade, pokiaľ právny zástupca odporkyne namietal premlčanie nároku
navrhovateľa podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nepodarilo sa mu preukázať, že navrhovateľ

ku dňa 6.4.2004, príp. najneskôr k 7.12.2004 získal skutočnú vedomosť o tom, kto sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil a aký bol rozsah tohto obohatenia. Z výpovede navrhovateľa a svedka R.. N. (tak v
tomto konaní, ako aj v konaní trestnom) totiž vyplýva len to, že navrhovateľ sa prostredníctvom dcéry G.
W. vroku XXXX počas pobytu vo väzbe dozvedelvšeobecnú informáciu o predaji nehnuteľnosti, nie však
o tom, aká bola jej predajná cena, ktorá okolnosť je dôležitá z hľadiska zistenia rozsahu bezdôvodného

obohatenia. Zástupcovi odporkyne sa nepodarilo preukázať, že správu o predaji domu oznámila
navrhovateľovi jeho dcéra práve pri návšteve dňa 6.4.2004, ktorý sám pokladal za začiatok plynutia
premlčacej lehoty. Odporkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno v tom, že v ňou vymedzenom časovom
období navrhovateľ získal skutočnú, a nie iba potenciálnu, vedomosť o všetkých skutočnostiach
potrebných na uplatnenie jeho nároku na súde, a teda v tom, že na jeho strane začala počnúc dňom

6.4.2004, resp. 7.12.2004 plynúť subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 OZ. V tomto smere
nemožno prisvedčiť ani tvrdeniam právneho zástupcu odporkyne, že navrhovateľ mal už počas pobytu
vo väzbe vyvinúť všetko možné úsilie, aby získal skutočnú vedomosť o tom, či bol rodinný dom predaný
a za akú cenu. Žiadne ustanovenie zákona mu totiž takú povinnosť neukladalo.

Vzhľadom na vyššie uvedené posúdil súd námietku premlčania uplatnenú zo strany právneho zástupcu
odporkyne za nedôvodnú. Pristúpil tak k vecnému skúmaniu žaloby.Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah

splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.

Podľa § 724 OZ príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo
vykoná inú činnosť.

Príkazná zmluva je osobitným druhom záväzkovej zmluvy a upravuje vzťah medzi príkazcom, ktorý dáva
príkazníkovi určitý príkaz na vykonanie niečoho. Upravuje teda vnútorný vzťah medzi oboma účastníkmi,

t.j. ich vzájomné práva a povinnosti. Na úpravu tohto vnútorného vzťahu sa nevyžaduje konkrétna forma
zmluvy, hoci nie je vylúčené, že sa príkazná zmluva uzavrie v písomnej forme. Príkazníkovi vzniká zo
zmluvy povinnosť obstarať pre príkazcu buď nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Predmetom zmluvy
je teda ,v tom druhom prípade, určitá činnosť príkazníka pre príkazcu vymedzená v zmluve. Príkazník
koná za príkazcu spravidla voči tretím osobám, a na to, aby mohol voči nim konať musí mať od príkazcu

splnomocnenie vo forme plnomocenstva. Sumarizáciou vyššie uvedeného - príkazník koná na príkaz
príkazcu na základe príkaznej zmluvy, z ktorej mu vyplýva povinnosť konať aj voči tretím osobám; konať
voči tretím osobám v mene príkazcu ho však oprávňuje iba plnomocenstvo, ktoré mu udelil príkazca.
Plnomocenstvo udelené príkazníkovi zo strany príkazcu, ako jednostranný právny úkon, musí potom
zodpovedať podmienkam ustanoveným v § 31 Občianskeho zákonníka. Zákon rozlišuje plnomocenstvo

všeobecné (generálne), osobitné (špeciálne), buď na jeden právny úkon alebo určitý druh právnych
úkonov. Písomná forma plnomocenstva pritom nie je všeobecne predpísaná, vyžaduje sa len v prípade,
ak ide o generálne plnomocenstvo alebo ak sa týka právneho úkonu, ktorý sa má uskutočniť v písomnej
forme.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ spolu so svedkom R.. N. a R.. W. boli
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na N. ostrovoch, každý o veľkosti podielu
1/3. Navrhovateľ splnomocnil odporkyňu dňa 25.6.2002 a následne pred španielskym notárom dňa
1.7.2002 na predaj jeho podielu na nehnuteľnosti. Nebolo teda sporné, že udeleniu plnej moci
odporkyni predchádzalo uzavretie záväzkového vzťahu upraveného ustanoveniami príkaznej zmluvy,

v zmysle ktorého bola odporkyňa povinná vykonať pre navrhovateľa určitú činnosť- okrem iného
aj úkony súvisiace s predajom spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa na nehnuteľnosti, prevziať
kúpnu cenu tohto podielu a vykonať ďalšie úkony potrebné k registrácii. Ústny príkaz navrhovateľa
vychádzajúci zo zmluvy bol následne premietnutý do plnomocenstva vystaveného navrhovateľom dňa
25.6.2002 a 1.7.2002. Keďže úkony súvisiace s predajom podielu navrhovateľa na nehnuteľnosti si

vyžadovali písomnú formu, musela byť dodržaná aj písomná forma tohto plnomocenstva. Vlastnícke
právo k nehnuteľnosti bolo následne prevedené na tretie osoby kúpnou zmluvou z 15.12.2003 za
kúpnu cenu XXX.XXX Eur, ktorú prevzala odporkyňa spolu so svojim manželom. Nebolo sporné,
že odporkyňa nevydala navrhovateľovi časť kúpnej ceny pripadajúcej na jeho spoluvlastnícky podiel.
Spornou skutočnosťou však ostalo, či odporkyňa bola oprávnená ponechať si a disponovať s peňažnými

prostriedkami získanými z predaja podielu navrhovateľa alebo bola povinná ich navrhovateľovi vydať.

Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa si hodnotu jeho podielu z kúpnej ceny nehnuteľnosti ponechala
neoprávnene, pretože ju splnomocnil len na predaj tohto podielu a na prevzatie kúpnej ceny; svojho
podielu sa jednostranne nevzdal, ani neuzavrel žiadnu dohodu s ostatnými spoluvlastníkmi v tomto

smere. Odporkyňa túto skutočnosť odmietala. Keďže navrhovateľ sa svojho podielu z predaja
nehnuteľnosti vzdal v prítomnosti ostatných spoluvlastníkov a nežiadal o jeho výplatu, bola presvedčená
o jej oprávnení nakladať s jemu pripadajúcou finančnou čiastkou. Tieto tvrdenia sa odporkyni v priebehu
konania podarilo preukázať.Z výpovede odporkyne je zrejmé, že príkazná zmluva, ktorú uzavrela ústne s navrhovateľom, bola
širšieho rozsahu ako písomné plnomocenstvo a zahŕňala aj príkaz navrhovateľa ako naložiť s jeho
podielom z predaja nehnuteľnosti. Táto skutočnosť vyplýva z vyjadrení o tom, že navrhovateľ sám

navrhol, aby si jeho podiel "započítali", resp. že sa "vzdal svojho podielu". Z výkladu týchto slovných
spojení je potom zrejmé, že navrhovateľ nežiadal odporkyňu o výplatu jeho podielu na kúpnej cene
nehnuteľnosti a oprávnil ju aj na ďalšie nakladanie s ním. V zmysle ustanovenia § 31 ods. 4
Občianskeho zákonníka odporkyňa na disponovanie s peňažnou sumou z predaja a následné úkony
voči tretím osobám nepotrebovala písomné plnomocenstvo od navrhovateľa. Vyššie uvedenému záveru

nasvedčujú aj výpovede svedkov R.. N. a R.. W., ktoré sú zhodné s ich výpoveďami v trestnom
konaní. Tí ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti boli dňa 25.6.2002 prítomní pri udelení plnej
moci odporkyni a s navrhovateľom sa dohodli na ukončení ich spoluvlastníckeho vzťahu formou
(budúceho) predaja nehnuteľnosti. Podľa nich navrhovateľ súhlasil, aby sa po predaji nehnuteľnosti
ostatní spoluvlastníci uspokojili aj z hodnoty jeho spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ navrhovateľ a jeho
právny zástupca popierali existenciu takej dohody medzi spoluvlastníkmi, na podporu svojich tvrdení

nepredložili žiadne dôkazy. Ako dôkaz v tomto smere neobstojí poukaz právneho zástupcu navrhovateľa
na vyjadrenie svedka R.. W. v trestnom konaní. Podľa neho, pokiaľ ostatní spoluvlastníci navrhovateľa
upovedomili o vylúčení zo spoločnosti na základe zmluvy, ktorú mali uzatvorenú, pretože porušil jej
ustanovenia a navrhovateľ to neakceptoval, nemožno hovoriť o existencii akejkoľvek dohody medzi nimi.
Tento argument nepovažuje súd za relevantný, pretože svedok sa vo svojej výpovedi nevyjadroval k

spoluvlastníckemu vzťahu účastníkov k nehnuteľnosti, ale k ich záväzkovému vzťahu vyplývajúcemu zo
zmluvy o združení; obsah jeho výpovede preto nemôže mať za následok popretie existencie dohody
spoluvlastníkov ohľadne nakladania s nehnuteľnosťou.

Pokiaľ navrhovateľ a jeho právny zástupca namietali akýkoľvek prejav vzdania sa práva alebo podielu

navrhovateľananehnuteľnosti,atospoukazomnaustanovenie§574OZ,podľaktoréhosamôževeriteľ
s dlžníkom len písomne dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva a akákoľvek dohoda, ktorou sa vzdáva
práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná, tu súd udáva, že predmetné zákonné ustanovenie
dopadá na vzťah, na ktorého stranách sa nachádzajú dva rozdielne subjekty, a to veriteľ, ako subjekt
práva a dlžník, ako subjekt povinnosti. Medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, tak ako tomu bolo v prípade

navrhovateľa a R.. N. a R.. W., však neexistoval záväzkový vzťah v zmysle uvedeného, ale vzťah
spoluvlastnícky, v ktorom sú si jeho subjekty navzájom rovné v právach a povinnostiach; na tento vzťah
preto nemožno aplikovať dané ustanovenie o záväzkoch. Naviac, doslovné vyjadrenia odporkyne, ako aj
svedkov o "vzdaní sa podielu na nehnuteľnosti" zo strany navrhovateľa treba vykladať v širšom kontexte,
nakoľko ide o osoby, ktoré nemajú právnické vzdelanie a nepoznajú právnu terminológiu. Ich výkladom

v kontexte ostatného vykonaného dokazovania možno dospieť k záveru, že navrhovateľ nežiadal od
odporkyne (príp. ostatných spoluvlastníkov) o vydanie jeho časti kúpnej ceny, ale po vykonaní príkazu ju
oprávnilstoutosumoudisponovať,ajnaprospechostatnýchspoluvlastníkov.Tomutozáverunasvedčuje
napokonajjehosprávaniepoprepustenízväzby,keďodporkyňuvsúvislostisvýplatoučastikúpnejceny
z nehnuteľnosti nekontaktoval a nežiadal ju o jej vydanie. Tvrdenia o tom, že vymáhaním žalovanej sumy

poveril spoločnosť VENUS, ktorá ju mala od odporkyne žiadať, sa mu v konaní nepodarilo preukázať.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že by sa odporkyňa v súvislosti s predajom jeho spoluvlastníckeho
podielu na nehnuteľnosti neoprávnene obohatila na jeho úkor. Tvrdenia, na ktorých založil dôvodnosť

svojho nároku nepodložil relevantnými dôkazmi a tieto v kontexte ostatných vykonaných dôkazov, najmä
výpovedí odporkyne a svedkov, vyznievajú skôr nedôveryhodne. Súd preto pri posudzovaní skutkovej
a právnej stránky veci uveril viac tvrdeniam odporkyne a nárok navrhovateľa ako nedôvodný v celom
rozsahu zamietol.

Záverom súd dodáva, že v rámci dokazovania upustil od výsluchu navrhovaných svedkov R.. J. a R.. M..
Podľa udania navrhovateľa sa mal R.. J. vyjadrovať k okolnostiam ohľadne hradenia služieb súvisiacich
s užívaním nehnuteľnosti, ktoré skutočnosti však, podľa názoru súdu, s konaním nesúvisia. Predmetom
konania je vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou, a nie spôsob hospodárenia s nehnuteľnosťou,
ktorý vyplýva zo spoluvlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti. O. R.. M. sa, podľa udania navrhovateľa,

mala týkať zhodnotenia cien nehnuteľností na N. ostrovoch, jeho ponuky na odkúpenie nehnuteľnosti
za kúpnu cenu XXX.XXX Eur, ako aj okolností ohľadne stretnutia navrhovateľa so svedkami N. a W.
na parkovisku štadióna Inter v Bratislave po jeho prepustení z väzby. Tu súd usúdil, že v prípade
výsluchu R.. M. by išlo o výpoveď nadbytočnú a zčasti účelovú, a to najmä vzhľadom na nezrovnalostimedzi výpoveďami navrhovateľa v tomto konaní a v konaní trestnom. Navrhovateľ totiž pred orgánmi
činnými v trestnom konaní uviedol, že mal viacero záujemcov o kúpu nehnuteľnosti za kúpnu cenu
od XXX.XXX do XXX.XXX Eur, pričom vo svojej výpovedi v prebiehajúcom konaní už tvrdil, že mal

konkrétneho záujemcu, v osobe R.. M., a to za kúpnu cenu XXX.XXX Eur. Ďalej v trestnom konaní
(pri podaní trestného oznámenia), uviedol, že o priebehu stretnutia s R.. N. a R.. W. na parkovisku
futbalového štadióna Inter informoval R.. M., pričom v konaní pred súdom uviedol, že R.. M. bol pri
stretnutí osobne prítomný. Vzhľadom na uvedené rozpory vo výpovediach navrhovateľa súd nepripustil
dokazovanie výsluchom svedka M., keď jeho prípadnú výpoveď vyhodnotil zároveň ako nadbytočnú.

Keďže účastníci konania netrvali ani na výsluchu svedka O. W., súd ho v rámci ďalšieho priebehu
konania na pojednávanie nepredvolával.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd tak, že ich náhradu odporkyni, ktorá mala plný úspech vo veci, voči
navrhovateľovi nepriznal. Na pojednávaní súdu, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia vo veci samej
síce odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila nárok na náhradu trov konania

a súd jej nárok ako plne úspešnej účastníčky zohľadnil aj vo výroku ústne vyhláseného rozsudku.
Odporkyňa však v zákonom stanovenej lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. trovy konania písomne
nevyčíslila. Súd preto postupoval podľa odseku 2 zákonného ustanovenia § 151 O.s.p., a zistiac, že
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy odporkyni zo spisu nevyplývajú, súc neviazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania, odporkyni ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.