Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112242158
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112242158.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu P. F., bytom Q. W. č. XXX,
zastúpeného JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Plzenská č. 2, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalobcu JUDr. A. F., Q. W. č. XXX, proti žalovanému Ing. H. P., bytom
O., F. č. X, zastúpenému JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Užhorodská č.

21, o porušení základných práv a základných s prísl., o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 26.02.2014 č.k. 16C/433/2012-269 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

V prevyšujúcej časti rozsudok z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť držať sa používania rodného

čísla žalobcu a rodného čísla vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, a to najmä v exekučnom konaní
sp. zn. Ex 127/2008 vedeného súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Zahorjanom na Okresnom súde
Košice 2 pod sp. zn. 48Er/598/2008. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa domáha určenia, že zmluva o

postúpení pohľadávky zo dňa 05.03.2008 vrátane jeho dodatku č. 1 je absolútne neplatná. Uviedol, že
ide o konanie o určení neplatnosti zmluvy s tým, že vyhoveniu návrhu vo vzťahu k tomuto petitu môže
dôjsť vtedy, pokiaľ sa konania zúčastňujú buď na strane žalobcu alebo žalovaného všetci účastníci,
ktorí zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia. Súd prvého stupňa zistil, že účastníkmi zmluvy o
postúpení pohľadávky boli na strane postupcu Ing. F. S. a na strane postupníka Ing. H. P.. V tomto konaní
je vedený ako žalovaný postupník, z čoho vyplýva, že postupca zo zmluvy o postúpení pohľadávky ako
aj z dodatku č. 1 k zmluve nie je účastníkom konania ani na strane žalobcu či na strane žalovaného. Táto

skutočnosť nedáva súdu prvého stupňa možnosť vyhovieť návrhu na určenie neplatnosti predmetnej
zmluvy ako aj dodatku č. 1 z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, kedy postupca nie je účastníkom
konania. Z toho dôvodu v tejto časti žalobu zamietol.

Žalobca sa ďalej domáhal určenia, že konaním žalovaného v súvislosti s uvedením rodného čísla na
zmluve o postúpení pohľadávky bolo zneužité jeho rodné číslo a boli porušené základné práva na

ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy
SR, práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužívaním údajov
o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR a právo na ochranu osobných údajov podľa čl. 22 ods. 1Ústavy SR. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ani v tejto časti žaloby nie je možné návrhu vyhovieť.
Zdôraznil, že žalobca sa domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je podľa § 80 písm.
c) O.s.p. a základným predpokladom pre to, aby bolo rozhodnuté o pozitívnom alebo negatívnom určení

je to, že musí byť preukázaný a splnený naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Podľa
súdu prvého stupňa rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu čím nie je
preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k tejto časti žaloby. Podľa súdu prvého
stupňa takáto určovacia žaloba nevytvára žiaden pevný právny základ medzi účastníkmi konania tak,
aby preventívne zabránila ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi. Nejde v tomto smere o určenie

predbežnej otázky a prípadné rozhodnutie súdu o takomto petite neovplyvňuje právne postavenie
žalobcu. Preto aj v tejto časti žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa používania rodného čísla žalobcu a vedľajšieho
účastníka, najmä v exekučnom konaní Ex 127/2008 Okresného súdu Košice 2, súd prvého stupňa návrh
vyhodnotil ako opodstatnený. Ako vyplynulo z výsluchu žalobcu, tento nedal súhlas so spracúvaním

svojich osobných údajov, nepochybne rodné číslo je osobný údaj žalobcu, ktorý možno spracovať len s
jeho súhlasom, ak zákon neustanovuje inak. V konaní nebolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že neposkytol
súhlas so spracovaním svojich osobných údajov, tieto nepochybne boli uvedené v zmluve o postúpení
pohľadávky ako titulu pre výkon rozhodnutia v spomínanom exekučnom konaní. Súd prvého stupňa
vyhodnotil, že je daný naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko naďalej prebieha exekúcia

na exekútorskom úrade JUDr. Miroslava Zahorjana. V tejto časti žalobe vyhovel aj s poukazom na §
5, § 11 a § 22 zákona č. 122/2013 Zb. o ochrane osobných údajov, ktorý rušil predpis a to zákon č.
428/2002 Zb. o ochrane osobných údajov, ktorý bol účinný a platný v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávky. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca, žalovaný ako aj vedľajšia účastníčka vystupujúca na
strane žalobcu.

Pokiaľideoodvolaniežalovaného,tentonapádavýrok,ktorýmboložalobevyhovenéspolusosúvisiacim
výrokom o trovách konania. Navrhuje v tejto časti zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa spolu s výrokom

o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uvádza, že
záveryotom,žeprebiehaexekúcianaexekútorskomúradeažalobcanedalsúhlasnapoužívaniesvojho
rodného čísla, nijako neodôvodňujú potrebu vyslovenia povinnosti žalovaného zdržať sa používania
rodného čísla v rozsudku vydanom súdom. Má za to, že rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný,
chýba tu právne zdôvodnenie, prečo bol nevyhnutný zásah súdu, ak by aj došlo k použitiu rodného

čísla žalobcu a vedľajšieho účastníka v r. 2008. Uvádza, že návrh na exekúciu bol podaný v r. 2008,
nebolo preukázané, že tento zásah sa bude opakovať, resp. že hrozí, ale najmä, že je tu potreba súdnej
ochrany, nakoľko by použitie rodného čísla znamenalo takú ujmu, ktorej odstránenie by nebolo možné
dosiahnuť inak, napr. postupom podľa Zákona o ochrane osobných údajov. Rozsudok v tomto smere
je úplne nepotrebný. Keďže návrh na vykonanie exekúcie už bol podaný, tak nebude podávaný opäť

a preto nehrozí, že by žalovaný použil rodné číslo žalobcu alebo vedľajšej účastníčky. Je na strane
žalobcu, aby preukázal, že neoprávnene zásah hrozí alebo trvá a teda je naliehavý právny záujem na
takomto rozhodnutí súdu. Akceptáciou takéhoto rozhodnutia súdu by sa navodil stav, kedy by ktokoľvek,
koho práva boli v minulosti porušené, mohol žiadať o vyslovenie povinnosti zdržať sa takéhoto konania
do budúcna a v podstate bez toho, aby sa preukazovala dôvodnosť tejto požiadavky a asi nie je potrebné

uviesť, aký náraz súdnej agendy by to spôsobilo. Povinnosť držať sa konania uvedeného v petite
rozsudku je navyše upravená v Zákone o ochrane osobných údajov, teda v právnom predpise ktorý
žalovaný nerozporuje a ak by ho porušil, hrozia mu sankcie. Súdna ochrana je tak v danom prípade
poskytnutá nad rámec právnych predpisov a vytvára precedens, kedy by sa každý, koho práva boli
porušené, na súde domáhal aj vyslovenia uloženia povinnosti zdržať sa takéhoto konania do budúcna.

Žalovaný tak považuje nároky žalobcu, ktorým súd vyhovel, za neopodstatnené. Zdôrazňuje tiež to, že
žalobca sa v konaní domáhal viacerých nesúvisiacich nárokov, ktoré sa snažil ukryť do jednej žaloby
a prezentovať ich spolu ako nároky na ochranu osobnosti. Skutočným záujmom žalobcu a vedľajšieho
účastníka bolo dosiahnuť v tomto konaní vyslovene neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, čo je
zrejmé z obsahu listín, návrhom na zabezpečenie dôkazu či prednesov na pojednávaní, keď žalobca a

ani vedľajšia účastníčka sa ani trochu nevenovali nejakému zneužitiu osobných údajov, ale venovali sa
len zmenke, trestným konaniam voči tretím osobám a veciam s týmto súvisiacimi. Hlavným účelom tejto
žaloby bolo zrejme dosiahnutie vyslovenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bez toho, aby
účastníkmi boli všetci účastníci zmluvy a zároveň bez toho, aby vo veci rozhodoval miestne príslušnýsúd. Vytýka súdu prvého stupňa tiež to, že bolo potrebné priznať žalovanému náhradu trov konania s
ohľadom na to, že žalobca sa domáhal v troch petitoch súdnej ochrany, pričom úspešný bol len v jednom
a teda v rozsahu 1/3.

Žalobca v podanom odvolaní navrhuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, a v
súvisiacom výroku o trovách konania zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Žalobca poukazuje na to, že podaným návrhom v znení jeho upresnenia sa žalobca pred
prvostupňovým súdom domáhal súdnej ochrany svojich základných, ústavných, ľudských a zákonných

práv pred ich porušovaním zo strany žalovaného, ktorý napriek tomu, že mu nevznikli žiadne práva
z úkonu, ktorý odporoval zákonu, uplatňoval si voči žalobcovi svoj údajný nárok, a týmto konaním
poškodil práva a právom chránené záujmy žalobcu a zasiahol do jeho osobnosti. Žalovaný tak spôsobil
a prehĺbil protiprávny stav, ktorý tu pretrváva u žalobcu od r. 2007. Zdôrazňuje, že on spolu s manželkou,
vedľajšou účastníčkou, majú v trestnom konaní postavenie poškodených obzvlášť závažnými trestnými
činmi podvodu a falšovania cenných papierov, zo spáchania ktorých sú na špecializovanom trestnom

súde obžalovaní JUDr. U. Q. a Ing. F. S., ktorí sa pokúsili zmocniť majetku poškodených sfalšovaním
zmenky na 7,5 mil. Sk. V súvislosti s touto zmenkou bolo v prospech Ing. S. začaté exekučné konanie
ešte v r. 2007 na Okresnom súde Košice 2. Zdôrazňuje, že Ing. F. S. dňa 05.03.2008 ako postupca
uplatnil práva majiteľa zmenky, ktorými však v tom čase preukázateľne nedisponoval a preto žalovaný
tieto práva ako postupník bez odovzdania zmenky preukázateľne od neho ani nezískal a teda ani nemal

oprávnenie na ich ďalšie uplatnenie. Navyše podľa žalovaného pri uzavretí zmluvy dňa 05.03.2008
on s Ing. S. ani nejednal, nepoznal ho, nevidel ho, ani nebol prítomný pri podpise zmluvy Ing. S.
a všetky tieto úkony v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky vykonával výlučne JUDr. U.
Q., s ktorým mal žalovaný aj dohodu o odplate v prípade, keď údajná pohľadávka vyplývajúca zo
zmenky bude uspokojená. Napriek tomu, že žalovanému z nepráva nevzniklo právo, žalovaný si z

tohto úkonu a teda zo spornej zmluvy o postúpení pohľadávky na Okresnom súde Košice 2 uplatnil
nárok a to podaním návrhu na exekúciu voči žalobcovi a vedľajšej účastníčke dňa 13.03.2008, ktorý
tak povediac osvedčil neplatným úkonom a to spornou zmluvou o postúpení pohľadávky. Na tom
základe bolo na Okresnom súde Košice 2 dňa 18.03.2008 začaté konanie v prospech žalovaného, ide
o exekučné konanie, ktoré prebieha doposiaľ, pod sp. zn. 48Er598/2008. Exekučný súd, ktorý v zmysle

§ 42 Exekučného poriadku skúma návrh na exekúciu, odmieta skúmať neplatný a neúčinný úkon a
to zmluvu o postúpení pohľadávky z 05.03.2008. Žalobca tvrdí, že zmluva, ktorá svojím obsahom a
účelom odporuje zákonu, zákon obchádza a v ktorej boli zneužité osobné údaje žalobcu a vedľajšej
účastníčky, ochranu ktorých garantuje Ústava SR, nesmie byť používaná pre účel zásahu do právom
chránenýchzáujmovžalobcuavedľajšejúčastníčky.Jejpoužívanievďalšíchprávnychvzťahochrobíich

postavenie právne neistým, pričom tomuto korešponduje povinnosť právneho štátu poskytnúť im právnu
a súdnu ochranu pred postupom rušiteľa ich práv a teda žalovaného. Žalobca a vedľajšia účastníčka
majú postavenie poškodených vo veci obzvlášť závažných trestných činov prešetrovaných špeciálnymi
štátnymi zložkami, čo svedčí o intenzite zásadu do ich práv. Títo po podaní žaloby očakávali obzvlášť
vysoký a efektívny stupeň poskytnutia súdnej ochrany, k čomu však nedošlo. Poukazuje v ďalšom na

podľa jeho názoru zdĺhavý priebeh konania pred Okresným súdom Prešov. Súd, ktorý 3 roky odmieta
vo veci konať, napokon v priebehu jediného súdneho pojednávania uskutočneného 26.02.2014 vec
meritórne rozhodol. Svojím nesprávnym a nezákonným postupom poskytol ochranu rušiteľovi práva,
teda žalovanému, ktorý zneužil práva, ktoré mu nevznikli, na ujmu práv a právom chránených záujmov
žalobcu, ktoré súd naopak neochránil. Uviedol, že súd musí dbať na náležitosti návrhu a na to, aby všetci

účastníci tvorili okruh účastníkov v opačnom prípade by došlo k zmareniu účelu konania. Podľa § 43
ods. 1 O.s.p. musí súd skúmať túto podmienku konania iba s daním možnosti žalobcovi vec napraviť.
Poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa nevyzval žalobcu na opravu a doplnenie
nedostatkov žaloby, žalobu aká bola podaná prijal a na základe nej konal 3 roky. Následne žalobu
zamietol v meritórnej časti s odôvodnením, že žalobca nesprávne označil okruh účastníkov konania.

Nesplnenie si procesných povinností súd použil na to, aby neposkytol žalobcovi súdnu ochranu. Žalobca
pri tom argumentuje aj tým, že na pojednávaní 26.02.2014 boli predložené dôkazy o tom, že žalovaný
porušil práva žalobcu a vedľajšej účastníčky a právom chránené záujmy tým, že v exekučnom konaní
uplatnilnárokvočinímpredloženímneprávnehoúkonunamietanejzmluvyopostúpenípohľadávky,ktorá
je v rozpore so zákonom. Zásah žalovaného do práv žalobcu spočíva v uplatňovaní si údajných nárokov

z neprávneho úkonu a podľa názoru žalobcu bol osvedčený žalobný návrh, ktorým sa domáha, aby
súd zabránil žalovanému neoprávnene používať práva, ktoré mu nevznikli z neprávneho vzťahu s Ing.
S. a tiež aby súd určil, že žalovaný uplatňovaním nevzniknutých práv zasiahol do ústavou a zákonom
chránených práv a záujmov žalobcu a vedľajšej účastníčky. Žalobný petit spresnený na pojednávaní26.02.2014 mal docieliť ochranu práve pred neoprávneným používaním práv z neprávneho úkonu -
zmluvy o postúpení pohľadávky, čo vyplýva aj zo samotného žalobného návrhu, predložených dôkazov a
výpovedí účastníkov v tomto konaní. Uvedené súd prvého stupňa nerešpektoval a bez ďalšieho zamietol

žalobu v dôsledku neoznačenia všetkých účastníkov konania. Myslí si, že ide o zjavnú nesprávnosť,
ktoré odstránenie umožňuje tiež odstrániť nedostatok podmienky konania a je potrebné dať účastníkom
konania príležitosť túto nesprávnosť odstrániť. Opakom tohto postupu je prepiaty formalizmus, ktorého
dôsledkom je odôvodňovanie zjavnej nespravodlivosti, čo je v rozpore s § 1 O.s.p. a právom na súdnu
ochranu. Žalobca zastáva názor v tom, že pokiaľ súd prvého stupňa tvrdí, že je nevyhnutné účastníctvo

aj druhého účastníka tejto zmluvy Ing. F. S., takýto záver je v rozpore so skutkovými okolnosťami, ktoré
v priebehu konania vyšli najavo a ktoré súd v zmysle procesných podmienok neskúmal a nehodnotil.
Má za to, že medzi žalovaným a Ing. F. S. v súvislosti s podpísaním zmluvy o postúpení pohľadávky
nebol právny vzťah ani právo a úkony pri tomto vykonané nemali legitímny charakter. Ing. S. ani nemohol
byť nositeľom hmotnoprávnej subjektivity, o ktorú v konaní išlo, pričom rušiteľom žalobcovho práva
bol žalovaný, ktorý používal práva, ktoré mu nevznikli, na ujmu zákonných práv a záujmov žalobcu

vo vzťahu ku ktorým boli zo strany žalobcu predložené viaceré dôkazy. V tejto súvislosti poukazuje
žalobca predovšetkým na to, že nie je zrejmé, kde sa nachádza originál spornej zmenky, ktorá mala byť
sfalšovaná a od nej sa odvíja aj existencia zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd prvého stupňa ďalej
vo veci rozhodol bez výsluchu žalovaného, čím si podľa názoru žalobcu nesplnil procesnú povinnosť.
Tvrdí, že neobstojí postup súdu prvého stupňa, ktorý jednotlivé časti petitu jeho žalobného návrhu, ktoré

popri sebe obstoja, navzájom sa dopĺňajú a sú v kontexte s odôvodnením žaloby a obsahujú dôvody
porušenia základných ústavných práv žalobcu vo vzťahu k jeho nároku, tento súd rozdelil a hodnotil
ich samostatne, odlišne a ako navzájom nesúvisiace. Už len tá skutočnosť, že prebieha exekučné
konanie, v ktorom si žalovaný uplatňuje proti žalobcovi a vedľajšej účastníčke nárok z nevzniknutých
práv, ktoré osvedčuje listinou, ktorá svojim obsahom a účelom porušuje základné, ústavné a zákonné

práva žalobcu, zakladá bez ďalšieho dostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určenie, že
žalovaný porušil jeho základné ústavné práva. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu
vyhovieť.

Pokiaľ ide o odvolanie vedľajšej účastníčky, táto taktiež navrhuje rozsudok v zamietavej časti zrušiť a

vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýka súdu prvého stupňa, že vo veci nevykonal
dostatočné dokazovanie a to predovšetkým pokiaľ ide o zabezpečenie základného dôkazu, ktorým je
výsluch žalovaného v konaní, čím zbavil tak žalobcu ako aj vedľajšiu účastníčku dôkazného prostriedku,
podľa ktorého mali byť okrem iného preskúmané procesné podmienky na konanie aj v zmysle zistenia
pravého okruhu účastníkov konania a spresnenia v tejto súvislosti žalobného návrhu. Zdôrazňuje, že

podľa výpovede žalovaného pred orgánmi činnými v trestom konaní bolo zistené, že on s F. S. vo veci
zmluvy o postúpení pohľadávky nejednal tak nebol zmluvnou stranou zo dňa 05.03.2008 ale údajnou
zmluvou bol zastieraný iný úkon.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je s tým, že odvolania
žalobcu a vedľajšej účastníčky dôvodné sú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 3 zákona č. 428/2002 Zb. v znení platnom k 05.03.2008 o ochrane osobných údajov, osobnými
sú údaje, týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno
určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe

jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu,
ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby,
ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia ods. 5 prvej vety, § 8 ods. 4 písm.
b), § 9 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. b), c), § 10 ods. 6, § 23 ods. 4 písm. a), § 23 ods. 5.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 122/2013 Zb. o ochrane osobných údajov, osobné údaje možno spracúvať
len spôsobom ustanoveným týmto zákonom a v jeho medziach tak, aby nedošlo k porušeniu základných
práv a slobôd dotknutých osôb, najmä k porušeniu ich práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k
iným neoprávneným zásahom do ich práva na ochranu súkromia.

Podľa § 11 ods. 1, 2 citovaného zákona, ak sa na spracúvanie osobných údajov neuplatňuje § 10,
prevádzkovateľ je oprávnený spracúvať osobné údaje len so súhlasom dotknutej osoby.

Ak prevádzkovateľ spracúva osobné údaje podľa ods. 1 a vzniknú pochybnosti o udelení súhlasu
dotknutej osoby, prevádzkovateľ je povinný úradu hodnoverne preukázať, že mu dotknutá osoba súhlas

poskytla.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 05.03.2008 bola spísaná zmluva o postúpení pohľadávky podľa
§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a to medzi postupcom Ing. F. S. a postupníkom Ing. H. P.,
žalovaným. Podľa čl. I. tejto zmluvy postupca tvrdí, že je majiteľom pohľadávky pôvodne zo zmenky v

nominálnej hodnote 7,5 mil. Sk emitovanej vystaviteľmi P. F. a jeho manželkou A. F. s tým, že prvým
oprávneným majiteľom zmenky bol JUDr. U. Q. a to na základe rozsudku rozhodcu JUDr. U. C. sp. zn.
Rkcb 1/2007 zo dňa 07.05.2007, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 26.05.2007. Postupca
mal nadobudnúť zmenku od jej prvého majiteľa indosamentom 02.05.2007 s tým, že postupovaná
pohľadávka je predmetom exekučného konania a predstavuje na istine sumu 7.500.000 Sk s prísl. so 6

%úrokomzomeškaniaod17.04.2007dozaplatenia.Vdodatkuč.1kzmluveopostúpenípohľadávkyzo
dňa 05.03.2008 sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že postupník uhradí postupcovi za postúpenie
pohľadávky peňažnú sumu vo výške 200.000 Sk.

Žalovaný (postupník podľa zmluvy o postúpení pohľadávky) tak tvrdí, že má ako veriteľ voči žalobcovi

a jeho manželke (v tomto konaní vedľajšia účastníčka) pohľadávku v nominálnej výške 7,5 mil. Sk
(248.954,39 Eur) s prísl. z titulu neuhradenej zmenky zo dňa 22.03.2007, ktorú pohľadávku nadobudol
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 05.03.2008. Táto pohľadávka je v súčasnosti predmetom
exekúcie vedenej na Okresnom súde Košice 2 pod sp. zn. 48Er/598/2008, Ex 128/2008 proti žalobcovi a
jeho manželke ako povinným. Podľa predložených dôkazov mal žalovaný ako postupca uzatvoriť zmluvu

o postúpení pohľadávky opäť s Ing. F. S. (postupníkom) a to dňa 04.05.2009 s tým, že predmetom
postúpenia mala byť časť zo spomínanej pohľadávky späť na Ing. F. S. a to v nominálnej hodnote
2.654,39 Eur s prísl. za odplatu v sume 300 Eur. Podľa tejto zmluvy žalovaný ako postupca naďalej
zostal voči dlžníkovi (žalobcovi a jeho manželke) veriteľom vo zvyšku pohľadávky v nominálnej hodnote
246.300 Eur s prísl.

Pohľadávka v rozsahu 248.954 Eur s prísl. je predmetom exekúcie (OS Košice2 sp. zn. 48Er/598/2008)
v prospech žalovaného ako oprávneného proti žalobcovi a jeho manželke - povinným a podľa zistení
odvolacieho súdu konanie ukončené nie je.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že tak žalobca ako aj vedľajšia účastníčka
nedali súhlas so spracovaním svojich osobných údajov, ktoré však nepochybne sú uvedené v zmluve
o postúpení pohľadávky zo dňa 05.03.2008 v spojení s jej dodatkom č. 1 a ktorá je používaná
predovšetkým v spomínanom exekučnom konaní. Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach § 37
a nasl., § 524 a nasl., rovnako ako exekučný poriadok (zákon č. 233/1995 Zb. v znení neskorších

predpisov) v ustanovení § 37 a nasl. neurčujú povinnosť v súvislosti s označením dlžníkov v zmluve
o postúpení pohľadávky či u účastníkov exekučného konania uvádzať ich rodné čísla. Napriek tomu
žalovaný tieto osobné údaje žalobcu a vedľajšej účastníčky, ktoré možno spracovať len s ich súhlasom
(ak zákon neustanovuje inak) používa v exekučnom konaní, ktoré prebieha na Okresnom súde Košice2 pod sp. zn. 48Er/598/2008, ktoré naďalej prebieha a teda neoprávnený stav naďalej pretrváva. Nie
je preto dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že by v tomto smere neoprávnený zásah už nehrozil
alebo netrval čím nie je naliehavý právny záujem na tomto určení.

Odvolací súd preto rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku vzhľadom na uvedené potvrdil ako vecne
správny postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Žalobca ďalej v tomto konaní požadoval vysloviť, že konaním žalovaného v súvislosti s uvedením

rodného čísla v zmluve o postúpení pohľadávky boli zneužité jeho rodné číslo a boli porušené základné
práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl.
19 ods. 2 Ústavy SR, práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo
zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR a právo na ochranu osobných údajov
podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy SR.

Súd prvého stupňa v tejto časti žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu
na takomto určení. Odvolací súd však konštatuje, že nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa
v tejto časti sa odvíja aj od nepreskúmateľnosti a nedostatočného zdôvodnenia danej časti žaloby, keď
ale prvostupňový súd postupom podľa § 43 a nasl. O.s.p. nedostatky žalobného návrhu neodstránil.

Žalobca totiž v predmetnej žalobe, ako aj v konaní, poukazuje na to, že sa domáha vyslovenia porušenia
ním špecifikovaných práv a základných slobôd v súvislosti s ochranou jeho osobnosti, žalobu podával na
súde miestne príslušnom podľa vtedajšieho znenia § 88 ods. 1 písm. o) O.s.p. (namiesto všeobecného
súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo
veciach ochrany osobnosti) a napokon aj príslušnosť konajúceho súdu prvého stupňa bola určovaná v

danej veci s ohľadom na to, že predmetom konania je žaloba o ochranu osobnosti (uznesenie Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 28.09.2012 č. k. 3NcC/31/2012-123).

Pokiaľ teda žalobca v časti tohto žalobného návrhu odvádza svoje nároky na vyslovenie porušenia jeho
práv a základných slobôd od ustanovení o ochrane osobnosti (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) ide

o nároky odlišné od tých, ako ich posudzoval prvostupňový súd a priznanie ktorých sa odvíja od splnenia
odlišných predpokladov určených uvádzaným § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predovšetkým pri
žalobe o ochranu osobnosti nejde o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p. a pri tejto žalobe netreba
preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Použitie takejto žaloby totiž prichádza
do úvahy bez ohľadu na zavinenie neoprávneného zásahu, keďže sa jedná o zodpovednosť objektívnu.

Žaloba je teda v časti vyslovenia porušenia základných práv a slobôd žalobcu nejasná a rozporná najmä
s ohľadom na jej právne posúdenie a ako bolo vyššie naznačené, súd prvého stupňa v tomto smere
nepodnikolžiadnekrokysmerujúcektomu,abyboliodstránenétietovadyžalobyaabybolojednoznačne
jasné, čo je v tejto časti predmetom konania a k čomu je potrebné viesť dokazovanie. Ak ide o vec samú

v polohe zistenia a preukázania zodpovednosti žalovaného, aj táto otázka môže byť riešená až po tom,
čo bude ujasnený konkrétny predmet v tejto časti konania a jeho právna kvalifikácia.

Súd prvého stupňa ďalej zamietol žalobu žalobcu vychádzajúc zo situácie, že účastníkmi tohto konania
o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.03.2008 nie sú či už na strane žalobcu alebo

žalovaného všetci účastníci namietaného právneho úkonu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že
vo všeobecnosti platí, že samotný súd (až na prípady uvedené v zákone - § 81 ods. 1 O.s.p.) nezačína
konanie z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka a je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie
konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej § 79 ods. 1 O.s.p. Najdôležitejšou
obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho

želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah
požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Presný a určitý petit
je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu
petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale neznamená,

že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými prostriedkami
použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku
svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady.
Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, abyzodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom
výkonu rozhodnutia.

Občiansky súdny poriadok v § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších
podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Postačuje, ak žalobca v žalobe
vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit
žaloby tak, ako žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v konaní, je súd povinný posudzovať
čisto z hľadiska obsahového (teda či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo

žalobca žiada). Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný
petit žaloby a môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho
zmysel (do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/219/2007).

Ako bolo vyššie uvádzané, žalobca nepochybne hodnotí uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávky
ako neplatný právny úkon tvrdiac, že táto zmluva vychádza zo sfalšovanej zmenky, znejúcej na

sumu 7,5 mil. Sk, keď opodstatnenosť tohto tvrdenia je v súčasnosti posudzovaná aj v konaní
Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici v trestnej veci obžalovaných JUDr. U. Q. a Ing. F.
S. sp. zn. BB-4T 32/13, ktoré ešte ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu ukončené nebolo. Žalobca
v žalobe zdôrazňoval, že voči nemu a vedľajšej účastníčke je stále vedené exekučné konanie a to na
základe spochybnenej zmenky, vydaného rozhodcovského rozsudku a namietanej zmluvy o postúpení

pohľadávky s tým, že exekučný súd sa odmieta zaoberať platnosťou tejto zmluvy. Žalobca netvrdil,
že by účastníkom konania mal byť aj Ing. F. S., postupca pohľadávky z danej zmluvy a nepochybne
v konaní poukazoval na to, že zmluva nemá byť akceptovaná, najmä v prebiehajúcom exekučnom
konaní, v ktorom však jeho námietky zohľadňované podľa jeho tvrdení nie sú. V kontexte týchto okolností
možno vyvodiť, že žalobcovi v tejto súvislosti ide o to, aby nebol rušený výkonom práv z namietanej

zmluvy o postúpení pohľadávky, keď s otázkou platnosti zmluvy sa v takom prípade musí súd vyporiadať
predbežne. V takom prípade nemusí byť účastníkom konania aj ďalší účastník zmluvy, na čo inak v
priebehu konania žalobca aj poukazoval so zdôvodnením, že Ing. F. S. na zmluve neparticipoval, keď v
trestnom konaní tvrdil, že so žalovaným sa vôbec nepozná (č.l. 3).

Nárok, ktorý uplatňuje žalobca, je potrebné skúmať a vykladať komplexne a najmä v nadväznosti na
uvádzanúskutkovúargumentáciu.Samotnáopodstatnenosťtejtočastižalobyjeužvecoudokazovaniav
zmysle prezentovaných návrhov účastníkov. Ako už bolo uvádzané, ak označí žalobca v žalobe presne,
určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob
určenia právneho vzťahu alebo právnej skutočnosti (§ 80 písm. b), c) Občianskeho súdneho poriadku),

súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia
rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáha. Iba súd rozhoduje, ako bude sformulovaný
výrok jeho rozhodnutia. Pri formulácií výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového
hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (do pozornosti uznesenie NS ČR sp. zn.
22Cdo/3398/2011, uznesenie NS ČR sp. zn. 21Cdo/909/2003).

Z obsahového hľadiska žaloby a vyjadrení účastníkov v konaní teda žalobca mieni dosiahnuť, aby
nebol rušený zo strany žalovaného výkonom práv zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú považuje
za neplatnú a javí sa, že takýmto spôsobom mal prvostupňový súd vyhodnotiť jeho žalobný návrh.
Požiadavku, aby zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha, je potrebné vykladať tak, že postačuje

ak z obsahu žaloby možno pri použití interpretačných pravidiel takýto návrh vyvodiť (uznesenie NS ČR
sp. zn. 22Cdo/3398/2011).

Tento postup súdu prvého stupňa zabezpečí spravodlivú a zároveň efektívnu ochranu práv a
oprávnených záujmov účastníkov, ktorú títo v súdnom konaní legitímne očakávajú. Odvolací súd preto

rozsudok v jeho prevyšujúcej časti zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), keď v zmysle vyjadrených
záverov súd prvého stupňa o ostávajúcich nárokoch žalobcu opätovne rozhodne a to v závislosti od
výsledkov vykonaného dokazovania.

V novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 2:1.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.