Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Novotný
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/10/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113222154
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113222154.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti B. - W., nar. XX.XX.XXXX a
N., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky a zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Nitra ako kolíznym opatrovníkom, občania SR, deti rodičov - matka N. B., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. N. XXX, resp. K. XX, E. W., občan SR zastúpená: Advokátska kancelária Gabriel Orlík,
s.r.o. so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722, zastúpená konateľom a advokátom Mgr.
Gabrielom Orlíkom, a otec W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. XXX, občan SR, zastúpený Mgr. Janou
Hoksovou, advokátkou so sídlom Volkovce, J. Kalinčiaka 13, o zmenu výšky výživného na maloleté deti
na návrhy oboch rodičov, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
26P/217/2013-203 zo dňa 04. júna 2014, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výrokov - o zamietnutí návrhu matky
na priznanie úrokov z omeškania, o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti a o trovách
konania účastníkov z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom zo dňa 01.07.2013 sa otec maloletých detí domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bola
znížená jeho vyživovacia povinnosť k obom maloletým deťom určená rozsudkom č. k. 26P/191/2012-24
zo dňa 25.07.2012 tak, aby počnúc dňom 01.06.2013 bolo znížené výživné na maloletého W. zo sumy
150,-Eur na 90,-Eur a na maloletú N. zo 120,- Eur na 60,-Eur mesačne, ktorý návrh odôvodnil tým, že
na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov v smere zníženia jeho príjmu, zlepšili sa majetkové
pomery matky maloletých detí a takisto nesúhlasí ani s pôvodnou výškou výživného, nakoľko potreby
maloletých detí zďaleka nedosahujú sumu určenej výšky výživného. Dňa 04.11.2013 podala matka
maloletých detí návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, a to na W. zo sumy
150,-Eur na sumu 250,-Eur mesačne a na maloletú N. zo sumy 120,-Eur na sumu 220,-Eur mesačne od
01.11.2013, v ktorom návrhu poukázala na zdravotné problémy oboch maloletých detí, na výšku svojho
mesačnéhozárobkucca100,-Eurazvýšenéfinančnénákladyspojenésostarostlivosťouomaloletédeti.
Uznesením prijatým na pojednávaní dňa 03.02.2014 boli oba návrhy rodičov maloletých detí spojené na
spoločné konanie pod sp. zn. 26P/217/2013.
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa takto rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.
II. Súd návrh matky na priznanie úrokov z omeškania zamieta.
III. Súd mení rozsudok Okresného súdu v Nitre č. k. 26P/191/2012-24 zo dňa 25.7.2012 v časti týkajúcej
sa výživného tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti B.: W., nar. XX.X.XXXX zo
sumy 150 eur mesačne na sumu 160 eur mesačne a na maloletú N. nar. X.X.XXXX zo sumy 120 eurmesačne na sumu 140 eur mesačne, počnúc od 1.6.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na obsah podaných návrhov, vykonané
dokazovanie, citované ustanovenia Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov - § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1) a všeobecné podmienky pre
zmenu výšky rozhodnutia o výživnom tým, že na základe vykonaného dokazovania považoval návrh
otca na zníženie výživného za nedôvodne podaný, nakoľko nedošlo k takej závažnej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala vyhoveniu jeho návrhu na zníženie výživného. Príjem otca za rok 2013 bol vo
výške 23.215,-Eur a výdaje vo výške 20.024,-Eur, teda jeho príjem je podstatne iný ako tento uvádzal,
na jeho strane nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu, keď podľa pohybu
finančných prostriedkov vyplácaných mu na účet má podstatne vyšší príjem ako sám uviedol, pričom
finančné prostriedky mu vypláca spoločnosť, v ktorej je jeho otec jednak spoločníkom a konateľom a
neuviedol ani všetky príjmy tak, ako ich dostával. Výdaje, ktoré sám potvrdil a uviedol, môžu byť len
okolo 3.500,-Eur ročne a po odrátaní z príjmov nedošlo u neho k závažnej zmene pomerov a je naďalej v
jeho schopnostiach a možnostiach podieľať sa na výžive svojich detí celkovou sumou 270,-Eur. Maloleté
deti sú často choré a z tohto dôvodu sa matke ťažko zháňa práca, žije z peňazí, ktoré jej dal otec
vrámci vyporiadania BSM (bezpodielového spoluvlastníctva manželov) a finančne jej vypomáha priateľ,
ktorý však k deťom vyživovaciu povinnosť žiadnu nemá. V priebehu pojednávania matka podala návrh
na zvýšenie výživného, ktorému nevyhovel, nakoľko síce na strane detí došlo k zmene pomerov od
poslednej úpravy výživného, jednak sú staršie, k zlepšeniu zdravotného stavu nedošlo a prihliadnuc k
ich veku sa zvýšili aj výdaje veku primerané, avšak mal za to, že výživné, ktoré bolo naposledy určené
v rozvodom konaní, je vzhľadom na vek detí, ako aj ich odôvodnené potreby a výdaje primerané. Matka
sa zároveň domáhala aj zaplatenia úrokov z omeškania z nezaplatenej sumy (výživného) v zmysle §
76 ods. 3 Zákona o rodine (podaním zo dňa 30.05.2014 na č. l. 181 a podaním zo dňa 04.06.2014 na
č. l. 195), pričom požadovala úrok z omeškania vo výške 8,5 % odo dňa nasledujúceho po splatnosti
výživného, pričom uviedla, že otec je v omeškaní s platením výživného od 16.06.2013, nakoľko od
tohto obdobia platí výživné iba vo výške 150,-Eur a od 15.12.2013 doteraz platí výživné vo výške 200,-
Eur. Návrh matky na úroky z omeškania zamietol a to z dôvodu, že úrok z omeškania je predmetom
samostatnej žaloby, matka sa môže úrokov z omeškania domáhať na súde samostatnou žalobou, alebo
saichmôžedomáhaťvrámciexekučnéhokonania.Súdprvéhostupňatiežcitovalustanovenie§160ods.
1 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) a poukázal
na to, že o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len matka maloletých detí domáhajúca sa jeho
zmeny tak, aby jej boli priznané požadované úroky z omeškania v zmysle jej podania zo dňa 02.06.2014
a aby bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na deti u W. zo sumy 150,-Eur na sumu 250,-Eur a u
maloletej N. zo sumy 120,-Eur na sumu 220,-Eur mesačne od 01.09.2013. Poukázala na to, že súd
prvéhostupňaprisvojomrozhodovanídospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam a zároveň jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka
úrokovzomeškania, súdnyexekútorvymáhadlžnévýživnéabežnévýživnéod15.06.2013,avšakpodľa
jej názoru nemôže v tejto exekúcii úspešne sa domáhať príslušenstva a to úrokov z omeškania, nakoľko
na toto príslušenstvo nemá právoplatný a vykonateľný exekučný titul, keďže toto príslušenstvo ešte
nebolo priznané rozhodnutím súdu, pričom rovnaký právny názor je prezentovaný aj v dôvodovej správe
k návrhu zákona o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorým bola upravená povinnosť
povinnéhorodičaplatiťúrokyzomeškania.Nároksitedauplatňujepriamovobčianskomsúdnomkonaní,
keď je nesprávny právny názor súdu o tom, že sa musí úrokov z omeškania domáhať samostatnou
žalobou, žiadne ustanovenie to neurčuje a neurčuje to, že sa ich nemôže domáhať v tomto súdnom
konaní. Čo sa týka vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom je podľa jej názoru v schopnostiach
a možnostiach otca platiť ňou požadované výživné, a preto súdne rozhodnutie o zvýšení výživného
nedostatočne zohľadňuje zmenu pomerov. V tomto prípade je nepochybné, že došlo k zmene pomerov,
v dôsledku čoho je potrebné zmeniť i výšku výživného na obe maloleté deti. Na strane povinného otca
došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže jeho príjem sa v porovnaní s obdobím, keď súd rozhodoval
naposledy o výške výživného, preukázateľne zvýšil o viac ako 7.500,-Eur a zmena pomerov u neho
nastala aj v tom smere, že do jeho výdavkov už nepatria splátky hypotekárneho úveru a znížili sa aj jehomesačné výdavky na bývanie. Rovnako nastala zmena pomerov aj na strane maloletých detí a tiež aj
na jej strane v tom, že spoločne s deťmi býva v E. W., s čím sú spojené výdavky na bývanie - nájomné
270,-Eur. Ona sa o deti osobne stará, plní si vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení, a je úplne neprípustný názor otca detí, že má zabezpečovať výživu oboch detí z majetkovej
výhody, ktorú získala z vyporiadania BSM po rozvode a nielen z prostriedkov poskytnutých otcom. Z
kúpnej ceny za rodinný dom otcovi ostala ešte suma 11.600,-Eur a čo sa týka zvýšenia jeho mesačných
výdavkov, poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. V tomto prípade sa závažná zmena pomerov prejavila na strane
všetkých účastníkov a zvýšenie výživného je neprimerane nízke, podľa jej názoru iba vzhľadom na vývoj
životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine a nie o zvýšenie výživného vzhľadom na
zmenu pomerov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby detí a s prihliadnutím na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery otca. Súd prvého stupňa priznal zvýšenie výživného od 01.06.2014, avšak žiadnym
spôsobom sa nevyporiadal a neodôvodnil toto svoje rozhodnutie napriek tomu, že ona požadovala zvýšiť
výživné od 01.9.2013, kedy nastala podstatná zmena pomerov, a to aj napriek tomu, že konanie o
zvýšenie výživného sa začalo dňa 30.10.2013, kedy podala návrh na súd. Zmena výšky výživného je
možná od času, keď došlo k zmene pomerov a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že podstatná
zmena pomerov nastala oveľa skôr.
Vyjadrenia otca maloletých detí a ich kolízneho opatrovníka k podanému odvolaniu podané neboli.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je
potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f, h/ OSP (a vec v napadnutých častiach vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie) z dôvodu, že je nepreskúmateľný a rozporný pre nedostatok dôvodov jeho
odôvodnenia, čím sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom a porušilo ich právo na
spravodlivésúdnekonanie.Zároveňjenapadnutýrozsudokipredčasnýprenezistenieskutkovéhostavu
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci.
Je tomu tak preto, že napadnutý rozsudok nedáva odpovede na právne významné odvolacie dôvody
- námietky matky maloletých detí a naviac odôvodnenie ohľadom rozhodnutia o návrhu matky na
zvýšenie výživného je v rozpore s výrokovou časťou rozhodnutia (odôvodnenie uvádza zamietnutie
návrhu matky na zvýšenie výživného, výrok uvádza zvýšenie vyživovacej povinnosti otca). Rozsudok
je nedostatočne odôvodnený aj čo sa týka názoru súdu prvého stupňa vo veci požadovaných úrokov
z omeškania, keďže postráda právnu argumentáciu, pričom však napadnutý rozsudok vo výroku II.
návrh matky na priznanie úrokov z omeškania (vecne) zamieta, teda takéto rozhodnutie súdu by, v
prípade ak by nebolo napadnuté, založilo prekážku veci rozhodnutej a neumožňovalo by už ďalší
postup súdu, na ktorý súd prvého stupňa poukazuje. Napadnuté rozhodnutie postráda zdôvodnenie
zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k obom maloletým deťom - k určeniu výšky zvýšeného výživného
a počiatku jeho zvýšenia, keď postráda aj jasné uvedenie skutkového stavu, z ktorého súd prvého
stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal. Z napadnutého rozhodnutia nemožno vyvodiť z akého príjmu
otca pri rozhodovaní vlastne súd prvého stupňa vychádzal, ako posúdil zmenu celkových možností a
schopností matky maloletých detí a aký vplyv na rozhodnutie o výživnom vzhliadol v tom, aké finančné
prostriedky rodičia získali po vzájomnom vyporiadaní majetku BSM. V konaní sa spomínali príjmy
otca maloletých detí z práce v zahraničí (č. l. 60), ktoré zistené (zisťované) neboli a rovnako neboli
vydokladované výdavky otca jednak v súvislosti s jeho podnikateľskými výdavkami, ktoré si uplatnil v
podaných daňových priznaniach za roky 2012 a 2013 (aktuálne i za rok 2014) a tiež aj jeho výdavky, čo
sa týka splácania záväzkov vzniknutých ešte za trvania manželstva s matkou detí.
Uvedené nedostatky súd prvého stupňa odstráni v ďalšom konaní a svoje nové rozhodnutie zákonným
spôsobom odôvodní.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.