Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/221/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216200179
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2216200179.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding,
a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, zastúpený advokátom: JUDr. Ján
Šoltés, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX,
o zaplatenie 1.050,21 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda č. k. 9C/4/2016-18 zo dňa 11.2.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd späťvzatie žaloby v časti sumy 141,91 Eur p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie
v časti sumy 141,91 Eur z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej napadnutej časti, ako i v závislom výroku o
náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a n

o v é r o z h o d n u t i e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa,

§ 100, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, ako i s poukazom aj na procesné ustanovenie § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca a žalovaná dňa 17.8.2012
uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke č. 6126855. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške
800,- Eur s tým, že žalovaná sa zaviazala poskytnutý a čerpaný úver splácať v 60,- mesačných splátkach
po 25,67 Eur. Podľa udania žalobcu, výška dlhu žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu
1.050,21 Eur. Žalovaná uhradila 25,67 Eur, teda jednu splátku. Splátka bola uhradená dňa 19.9.2012. Z

vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca listom zo dňa 2.9.2013 (čl. 5) vyzval
k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami
zmluvy (najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy), došlo teda k zosplatneniu celej pôžičky. Súd má za
to, že s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka druhá veta premlčacia lehota ohľadne celého dlhu
začala plynúť odo dňa zročnosti prvej nesplnenej splátky (dňa 20.10.2012) a uplynula dňa 20.10.2015.
Nárok žalobcu sa premlčal dňa 21.10.2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 11.1.2016. Preto je celý

nárok žalobcu premlčaný.

3. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia odvolanie, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci (51,45 Eur + 8,39
Eur režijný paušál + 20 % DPH 11,97 Eur) vo výške 71,81 Eur. Poukázal na odvolacie dôvody podľa

§ 205 ods. 2 písm. a), b), d) resp. f) Občianskeho súdneho poriadku. Argumentoval tým, že súd prvej
inštancie nesprávne určil, že k premlčaniu nároku žalobcu došlo dňa 20.10.2015. Žalovaná uhradila lenjednu predpísanú splátku a to vo výške 25,67 Eur. V dôsledku porušenia zmluvných povinností vyzval
žalobca žalovanú predžalobnou upomienkou k úhrade dlhu jednorázovo a to do troch dní od doručenia
predžalobnej upomienky, to znamená, že medzi žalobcom a žalovanou došlo v zmysle predžalobnej

upomienky zo dňa 9.2.2013 k spoplatneniu dlhu. Žalobca mohol prvýkrát vymáhať žalovanú sumu dňa
10.2.2013, t.j. deň potom ako došlo k zospoplatneniu dlhu. Trojročná premlčacia doba by uplynula
10.2.2016. Žaloba bola podaná na súd dňa 8.1.2016. Nárok žalobcu nie je premlčaný. Ak by mal súd
za to, že predžalobnou upomienkou nedošlo k zospoplatneniu dlhu, plynutie premlčacej doby nastáva
pri každej jednotlivej splátke samostatne, t. j. splátky počnúc mesiacom január nie sú premlčané. Prvá

splátka v zmysle čl. 6 bod 6.4 VOP bola splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy t. j. 20.9.2012.

4. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

5. Pred uplynutím odvolacej lehoty žalobca podaním zo dňa 23.2.2016 doručeným súdu prvej inštancie
dňa 29.2.2016 zobral žalobu v časti sumy 141,91 Eur (zmluvnej pokuty) späť a navrhol konanie v tejto

časti zastaviť, pričom neuviedol dôvod späťvzatia.

5. Na doručenú výzvu odvolacieho súdu, aby sa žalovaná vyjadrila k čiastočnému späťvzatiu žaloby,
táto nereagovala vôbec.

6. V čase čiastočného späťvzatia žaloby podľa § 208 účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len OSP), ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd
prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení
späťvzatia.Súdspäťvzatienepripustí,akdruhýúčastníkstýmnesúhlasí.Akspäťvzatiepripustí,odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

7. Obdobne podľa aktuálne od 1.7.2016 účinného § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia, podľa ods. 2 súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí; ak späťvzatie žaloby

pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. V zmysle ods. 3 ak je
žaloba vzatá späť v časti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

8. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v čase, keď už
rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť (žalobca

napadol rozsudok odvolaním), pričom žalovaná, ktorej bolo čiastočné späťvzatie žaloby doručené na
vyjadrenie, s ním nevyslovila nesúhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu
citovaného § 370 CSP, odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby v časti sumy 141,91 Eur pripustil,
rozsudok súdu prvej inštancie v časti sumy 141,91 Eur zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

9. V ostatnej odvolaním žalobcom napadnutej zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie Krajský
súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v
čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP,

akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1
OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2
písm. a), b), d), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a), d), g), f) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je
nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, pri akceptácii čiastočného späťvzatia žaloby, s
použitím § 389 ods. 1 písm. c) CSP v nezastavenej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vo veci správne
rozhodol, ak žalobu v nezastavenej časti zamietol (suma 908,30 Eur, úrok z omeškania 8,75 %ročne zo sumy 1.050,21 Eur) a žalovanej náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na
odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že súd prvej inštancie nesprávne určil, že
k premlčaniu nároku došlo dňa 20.10.2015.

11. Z obsahu spisu, ako i z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalobca ako veriteľ a
žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa 17.8.2012 písomnú zmluvu o pôžičke č. 6126855, predmetom ktorej
bolo poskytnutie pôžičky vo výške 800,- Eur s tým, že žalovaná sa zaviazala požičanú sumu splácať v
60,- mesačných splátkach po 25,67 Eur. Strany si dohodli v predmetnej zmluve RPMN 32 %, priemernú

RPMN 45,6 %, termín konečnej splatnosti 8/2017. Žalovaná uhradila dňa 19.9.2012 jedinú splátku vo
výške 25,67 Eur. Žalobca listom zo dňa 2.9.2013 (čl. 5) vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorázovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy (najneskôr do 3 dní
od doručenia výzvy). Žalovaná doručenie výzvy dňa 14.2.2013 nespochybnila.

12. Uzavretú zmluvu o poskytnutie účelovej pôžičky odvolací súd považuje za zmluvu spotrebiteľskú

(tak ako zjavne aj súd prvej inštancie, hoci to výslovne neuviedol ani len odkazom na ust. 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy a § 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch), keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania
finančné prostriedky žalovanej v zmysle zmluvy o poskytnutie pôžičky zo dňa 17.8.2012, ako fyzickej
osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného

vzťahu bolo poskytnutie pôžičky, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského
úveru v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu
uzavretia zmluvy (spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je i dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi). Spotrebiteľská zmluva nesmie

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto
sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy
ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu

na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka).
S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je
nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka

a príslušných ustanovení citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.

13. Súd prvej inštancie vôbec necitoval v odôvodnení napadnutého rozsudku zákonné ustanovenia
na ochranu spotrebiteľa (§ 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka) a ani nevyložil právne aplikačné
úvahy, ktoré ho viedli k podradeniu skutkovej podstaty pod príslušnú právnu normu, keď iba citoval § 5b

Zákona o ochrane spotrebiteľa (orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával), podľa ktorého aj postupoval a vo veci rozhodol. Navyše pokiaľ súd považoval

zmluvu uzavretú stranami za spotrebiteľskú zmluvu, bolo jeho povinnosťou vysporiadať sa i s tým, či táto
obsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, keďže medzi normy práva Slovenskej republiky slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa patrí i zák. č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Avprípade,žebudúzistenéchýbajúcepredpísanénáležitosti
zmluvy bude je povinnosťou postupovať v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch.

14. So záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná suma (teraz po zohľadnení čiastočného zastavenia
odvolacím súdom vo výške 908,30 Eur s príslušenstvom) je premlčaná sa odvolací súd nestotožnil
a takýto záver považuje za prinajmenšom predčasný. Súd prvej inštancie síce správne na danú vec

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, avšak nesprávne vychádzal z toho, že
premlčacia doba začala plynúť dňom 20.12 2012 (uplynula dňa 20.12.2015 t.j. pred podaním žaloby dňa
11.1.2016), kedy bola splatná splátka, ktorú žalovaná už neuhradila, keď zo spisu nevyplýva, že by k
20.12 2012 bola zo strany žalobcu vyhlásená mimoriadna splatnosť, resp. že by bola predmetná zmluvaku dňu 20.12.2012 predčasne ukončená, pričom z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že medzi jej
účastníkmi bola dohoda o konečnej splatnosti 8/2017 (20.8.2017). Súd prvej inštancie zistil, že žalobca
listom zo dňa 2.9.2013 (čl. 5) síce vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo

v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy (najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy),
ktorej doručenie žalovanej dňa 14.2.2013 táto nespochybnila, avšak ohľadom splnenia predpokladov
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalobcom, tak ak to uzavrel súd prvej inštancie ku dňu 2.9.2013
neviedol žiadne dokazovanie. Teda ani neskúmal, či žalobca mohol a splnil predpoklady na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia

zmluvy (ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva) v spojení s § 565 OZ (ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené).
Nezaoberal sa a vôbec neviedol dokazovanie ohľadom existencie možnej dohody účastníkov zmluvy o

zaplatení celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a to s poukazom na cit. § 565 Občianskeho
zákonníka a ani neskúmal, či žalobca postupoval v zmysle cit. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
teda či upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka.

15. Tu potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu
prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko
úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným
menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového
dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou

platnosťou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na znenie § 295 CSP (súd môže vykonať
aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez
návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz), keď takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou
ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. V prípade, že novým
dokazovaním súd prvej inštancie bude mať preukázané splnenie povinnosti žalobcu v zmysle § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka ako aj existenciu dohody strán podľa § 565 Občianskeho zákonníka, bude
možné uzavrieť, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 2.9.2013, pričom rozhodnutie
súdu prvej inštancie bude tiež závisieť i od posúdenia, či predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ak tomu tak nebude, je potrebné
postupovať podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ak súd prvej

inštancie nebude mať preukázané splnenie povinnosti žalobcu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníkaakoaniexistenciudohodystránpodľa§565Občianskehozákonníka,budepotrebnéuvedené
zohľadniť, a to aj v súvislosti so zistením či predmetná zmluva spĺňa náležitosti v zmysle cit. § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ak súd dospeje k záveru, že nebola vyhlásená
mimoriadna splatnosť úveru, bude potrebné opätovne posúdiť i premlčanie jednotlivých splátok. Ak súd

prvej inštancie bude mať za to, že požiadavka žalobcu je dôvodná čo i len sčasti, je potrebné sa v
rozhodnutí zaoberať i požadovaným úrokom z omeškania (dôvodnosťou jeho výšky, ako aj dňom vzniku
omeškania).

16. Vzhľadom na uvádzané odvolací súd mal splnené zákonné podmienky na to, aby napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie, po čiastočnom zastavení konania, včítane závislého výroku o náhrade
trovkonania,spoužitím§389ods.1písm.c)CSPzrušil,tuužpotombezpotrebyzaoberaniasaostatnou
odvolacou argumentáciou a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu
v zrušenej časti a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec
vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je
potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej
inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie

s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho
konania.

18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).