Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 20, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117202774
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117202774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Q.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX X., o zaplatenie 161,11 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 07.02.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 134,23

€ s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu
Slovak Telekom, a.s. uzavrela zmluvu o pripojení v zmysle § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Slovak Telekom a.s. vystavil žalovanému faktúry v odôvodnení nižšie uvedené, ktoré
žalovaný neuhradil. Žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu nadobudol postúpením od pôvodného
veriteľa Slovak Telekom a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.08.2016.

2. Žalovaný sa k žalobe do rozhodnutia súdu nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol verejným vyhlásením rozsudku dňa 20.04.2017 v zmysle § 297 písm.b) C.s.p.
- Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Súd rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledujúce:

4.1. Žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a.s. podľa zákona
351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách.Zaposkytnutéslužbyboliprávnympredchodcomžalobcu
žalovanému vystavené nasledujúce faktúry:

a) faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 34,44 €,
b) faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 49,40 €,
c) faktúra č. XXXXXXXXX na sumu 57,79 €,

d) faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 34,44 €,
e) faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 24,45 €.

4.2. Žalobca z vyššie uvedených faktúr žaloval nasledujúce sumya) 29,45 €,
b) 34,45 €,

c) 48,30 €,
d) 29,45 €,
e) 19,46 €.

5. Vzhľadom na to, že suma na faktúrach a žalovaná suma sa nezhodovali, vyzval súd žalobcu listom

zo dňa 02.03.2017, aby v lehote 10 dní uviedol, ktoré položky z jednotlivých faktúr žaluje.
5.1. Žalobca na výzvu súdu nereagoval.
5.2. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože žalovaný neoznámil aké položky z jednotlivých
faktúr žaluje. Súdu teda nebolo zrejmé, či nežalovaná suma (napr. z faktúry písm.b/ vo výške 14,95
€) sa nežaluje preto, že už zaplatená bola alebo z iného dôvodu. Mohol by teda nastať stav, že súd
by priznal na zaplatenie žalobcovi položku, ktorá už zaplatená bola alebo ktorú žalobca z rôznych

dôvodov nežaloval. Uvedeným postupom by došlo k rozporu s § 216 ods.1 C.s.p. - Súd je viazaný
žalobným návrhom žalobcu. a ods.2 - Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa
strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.

6. Podľa § 150 ods.1 C.s.p. - Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 153 ods.1 veta prvá C.s.p. - Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas.
6.1. Uvedené ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp.

povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.
6.2. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť
za to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa
to z jeho strany negatívne na výsledku sporu.
6.3. Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených

skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje
deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v
konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený

súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť
návrhu.
6.4. V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady
je záležitosťou strán sporu, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou

strán sporu a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do
procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri

nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est
non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
6.5. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého
záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní
skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých

prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť
záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý
súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.
6.6. V prejednávanej veci žalobca napriek výslovnej požiadavke súdu na oznámenie skutočností v jeho
prospech, tejto nevyhovel, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné ani čiastočne vyhovieť,

aj keď sa to javilo ako dôvodné.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

7.1. Žalobca v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému
žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.