Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317203859
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317203859.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: E.. X. U., nar. XX. X.

XXXX, H. XXXX/X, A., zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné proti
žalovanémuPROFICREDITSlovakia,s.r.o.,Pribinova25,Bratislava,IČO:35792752,zast.Advokátska
kanceláriaJUDr.AndreaCviková,s.r.o.,Kubániho16,Bratislava,IČO:47233516,ourčeniepráva,takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalovaný nemá právo domáhať sa voči žalobcovi uspokojenia svojej pohľadávky zo
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na základe dohody o zrážkach zo
mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré uzatvoril so žalobcom.

II. Súd určuje, že žalovaný nemá právo domáhať sa voči žalobcovi uspokojenia svojej pohľadávky zo
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX na základe dohody o zrážkach zo
mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktoré uzatvoril so žalobcom.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 22.2.2017 žalobu, ktorá sa vedie pod. sp. zn. 9Csp/93/2017, ktorou
žiadal určiť, že žalovaný nemá právo použiť Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorú
uzatvoril so žalobcom dňa 11.7.2014 a že žalovaný nemá právo domáhať sa voči žalobcovi uspokojenia

svojej pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.7.2014 na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.7.2014, ktoré uzatvoril so žalobcom
a náhrady trov konania.
2. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ, dňa 11.7.2014 uzatvorili
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške
1500 eur, ktorou sa žalovaný zaviazal splácať úver v pravidelných 36 mesačných splátkach vo výške
89,65 eur. Žalobca vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ a teda išlo o spotrebiteľský úver.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Ďalej uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na znenie písomných
pripomienok Európskej komisie vo veci C-32/12. Žalobca má zato, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jeho neprospech, pretože umožňuje
siahnuť na majetok bez toho, aby mohol zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Aj keď dohodao zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút aprobovaný zákonom, to neznamená, že v konkrétnych
súvislostiach ju nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
3. Žalobca podal na tunajší súd dňa 18.4.2017 žalobu, ktorá sa vedie pod. sp. zn. 10Csp/79/2017, ktorou

žiadal určiť, že žalovaný nemá právo použiť Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorú
uzatvoril so žalobcom dňa 11.7.2014 a že žalovaný nemá právo domáhať sa voči žalobcovi uspokojenia
svojej pohľadávky zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.7.2014 na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.7.2014, ktoré uzatvoril so žalobcom
a náhrady trov konania.

4. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ, dňa 11.7.2014 uzatvorili
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške
1500 eur, ktorou sa žalovaný zaviazal splácať úver v pravidelných 36 mesačných splátkach vo výške
89,65 eur. Žalobca vystupoval pri uzatváraní zmlúv ako spotrebiteľ a teda išlo o spotrebiteľský úver.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate

ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Ďalej uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na znenie písomných
pripomienok Európskej komisie vo veci C-32/12. Žalobca má zato, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v jeho neprospech, pretože umožňuje
siahnuť na majetok bez toho, aby mohol zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Aj keď dohoda
o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút aprobovaný zákonom, to neznamená, že v konkrétnych

súvislostiach ju nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
5. Dňa 24.1.2018 uznesením súd rozhodol o spojení vecí sp. zn. 9Csp/93/2017 a sp. zn. 10Csp/79/2017
s tým, že konanie sa vedie pod sp. zn. 9Csp/93/2017.
6. Zo spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 5C/5/2017 a uznesenia 7C/4/2017-12 zo dňa 26.01.2017
vyplýva, že v právnej veci žalobcu E.. X. U., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX/X, A. proti žalovanému

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, bolo uznesením zo dňa 2.2. 2017 pod č.k. 5C/5/2017-11 a zo dňa 26.01.2017
pod č.k. 7C/4/2017-12 rozhodnuté tak, že súd uložil žalovanému aj zamestnávateľovi povinnosť zdržať
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 11.7.2014. Žalobcovi súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Zároveň žalobcovi bola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej o povinnosti zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka.
7. Súd sa oboznámil so žiadosťami o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvnými dojednaniami,
oznámeniami o schválení úveru, žiadosťami o vykonávanie zrážok zo mzdy, dohodami o zrážkach zo
mzdy výpisom z účtu, a zistil tento skutkový stav veci.

8. Žalobca dňa 11.7.2014 požiadal dvoma žiadosťami žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru
s úverovým limitom 1500 eur. Mesačná splátka vrátane úrokov bola 53,25 eur. Celková čiastka, ktorú
žalobca mal zaplatiť bola 1967,- eur. RPMN za úver bola 20,91%, ročnú úroková sadzba 18,03%,
priemerná RPMN 49,67%.
9. Bod 6 zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere. Bod 7. zmluvy odkazuje na úpravu

obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere na zadnej strane tejto žiadosti/
zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. V zmysle bodu 13. tejto žiadosti, riadnym vyplnením a
následným podpisom tejto žiadosti všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ a dlžník zmluvu
o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Žalovaný túto žiadosť
podpísal dňa 9.7.2014.

10. Z oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
a č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.7.2014 na meno žalobcu vyplýva výška schváleného úveru 1500 eur,
splatnosť úveru 36 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 36,40 eur dátum splatnosti poslednej
splátky úveru 12.7.2017, splatnosť každej splátky k 12. deň v mesiaci, RPMN úveru 20,91%, priemerná
RPNM 49,67%, ročná úroková sadzba 18,03 % ročne, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j.

úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 1917 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o
poskytnutí služby 1310,40 eur, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy 11.7.2014.
11. Žalobca dňa 9.7.2014 a žalovaný dňa 11.7.2014 podpísal Dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že v
bode V. sa strany sporu dohodli, že súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážkazo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania
príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či
mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne

záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko
do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník s takýmto postupom výslovne súhlasí.
12. Žalovaný vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 14. 6. 2017 žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem.
13. Dohodu o zrážkach zo mzdy nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal na

rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 6Co/142/2016 a Krajského súdu v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 4Co/236/2016. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia
pohľadávky. Zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká
čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb
s tým, že výška zrážky bola stanovená v rovnakej hodnote ako výška mesačnej splátky podľa zmluvy
o revolvingovom úvere. Z právneho hľadiska teda ide o inštitút, ktorý je prísne regulovaný zákonom a

ktorého porušenie resp. zneužitie zakladá okamžité dôsledky pre porušujúcu zmluvnú stranu. V zmluve
o revolvingovom úvere je jasne uvedená celková suma, ktorú musí žalobca zaplatiť, ako aj suma
mesačných splátok. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nepredstavuje zrážanie
časti mzdy na akejsi subjektívnej predstave žalovaného, ale predstavuje zrážky v podobe a výške takej,
v akej boli stanovené mesačné splátky úveru pre prípad ich riadneho neuhrádzania. Dohodu o zrážkach

zo mzdy žalobca podpísal, čím vyjadril súhlas so všetkými jej ustanoveniami.
14. Žalobca dňa 25.9. 2017 doručil súdu podanie, z obsahu ktorého vyplýva, že zmluva o revolvingovom
úvere, uzatvorená medzi stranami sporu, sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že
neobsahuje zákonom požadovaný údaj v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. l) Zák. č. 129/2010 Z.z..
Súčasne v tejto zmluve je klamlivý aj údaj o RPMN, čo taktiež spôsobuje, že úver je bez úrokov a bez

poplatkov. Taktiež požadovanie poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Čo
sa týka naliehavého právneho záujmu, uviedol, že pri jeho hodnotení v spotrebiteľských zmluvách treba
vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou
právnou úpravou. K naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude

umožnený reálny prístup na súd a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna
úprava ukladajúca súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. To znamená, že v
zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv
no zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úrodnej povinnosti
rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Dokonca bude postačujúce aj

to, ak rozhodnutie bude mať vplyv na postavenie spotrebiteľa k tretej osobe, ktorá nie je účastníkom
konania. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o
tom, či je tu právny vzťah alebo právo bude mať za následok zmenu práv a povinnosti, alebo postavenie
žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje právo
návrhom podľa §80 písm. b) O.s.p. akt. § 137 písm. a) C.s.p.. (rozsudok Krajského súdu v Trnave vo

veci sp. zn. 26Co 283/2015).
15. Dňa 27.12.2017 došlo súdu podanie žalovaného, v ktorom uvádza, že právny poriadok pripúšťa
dohodu o zrážkach zo mzdy aj pri spotrebiteľských právnych vzťahoch. Čo sa týka bezúročnosti úveru
upozornil na záver SD EÚ vo veci C-42/2015 a rozhodnutia Súdneho dvora EU vo veci Q. ( C-397/1
až C-403/1). Klamlivosť RPMN nie je podporené žiadnou relevantnou skutočnosťou. Poplatok za

poskytnutie úveru bol posudzovaný aj Národnou bankou Slovenska, ktorá ako orgán dohľadu v oblasti
ochrany spotrebiteľa dospela k záveru o zákonnosti takéhoto poplatku. Ide o platbu za činnosť, ktorá
je v záujme spotrebiteľa.
16. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe a svojich písomných vyjadreniach v celom
rozsahu. Uplatnil si náhradu trov konania.

17. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné
vyhovieť s tým, že súd má za to, že odsek 1petitu žaloby je obsiahnutý aj v odseku 2 petitu žaloby.
18. Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ustanovenia §52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4
Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konáv rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa

ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
20. Podľa ustanovenia §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ustanovenia §54 ods. 2

Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa ustanovenia §551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa ustanovenia §551 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila. Podľa ustanovenia §551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj
pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
22. Podľa ustanovenia §5a ods. 1 písm. a) Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.
23. Žalobca sa podanými žalobami domáhal určenia, že žalovaný nemá právo použiť dohodu o zrážkach
zo mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Súd skúmal, či u žalobcu existuje naliehavý

právny záujem na podaní tejto žaloby. Súd konštatuje, že v konaní žalobca preukázal naliehavý právny
záujem na podaní tejto žaloby. Právne postavenie žalobcu by bolo bez rozhodnutia súdu o tejto
určovacej žaloby neisté, pretože mimosúdnym vymáhaním nároku veriteľa (žalovaného) bez existencie
exekučného titulu, dochádza k poškodeniu majetku žalobcu, keďže na základe uzatvorenej dohody o
zrážkach zo mzdy veriteľ môže vymáhať ním určený a vyčíslený dlh a to bez predchádzajúceho riadneho

súdneho konania, v ktorom by žalobca mohol prípadne uplatniť svoju obranu voči vymáhaným nárokom.
Preto súd má za to, že zo strany žalobcu bol preukázaný v danej veci naliehavý právny záujem.
24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným
sú ako tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje

do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.

Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
25. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami aj v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho

zákonníka.
26. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť apoužitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,

ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.
27. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok
peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o
zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo
mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich
veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka
a boli zamestnávateľom vyplácané.
28. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy podľa §551 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že

jej uzatvorením je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok
zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov
uplatnených veriteľom, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie.
29. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom

alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.
30. Je potrebné tiež zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej
neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v

spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.
31. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti
SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia §551 Občianskeho zákonníka, je zmluvnou

podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je v rozpore s ustanovením §53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho
vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
32. Výkon zrážok zo mzdy je pritom procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácií a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.

33. Súd skúmal aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere s dôrazom na to, že údaje určujúce základné
parametre poskytnutého spotrebiteľského úveru požadované kogentnými ustanoveniami zákona o
spotrebiteľských úveroch, musia byť v zmluve definované jednoznačným a nespochybniteľným
spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ možnosť jednoducho zistiť, aká je výška úveru, prípadne aj
dojednaného revolvingu, výška úrokovej sadzby, odmeny, ročnej percentuálnej miery nákladov atď..

Pokiaľ spomínané podstatné náležitosti zmluvy obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa
o schválení úveru a toto nebolo podpísané aj dlžníkom, nejedná sa o dvojstranný právny úkon a
nie je možné ho považovať za súčasť zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Súd je toho názoru,
že spomínané oznámenie nie je súčasťou zmluvy o úvere. Uzatvorenie zmluvy predchádza ponuka,
následná akceptácia znamená uzavretie zmluvy. Ak však táto akceptácia obsahuje nové podmienky,

treba ju považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd
preto vyhodnotil oznámenie veriteľa zaslané dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný
prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou zmluvy až jeho akceptovaním zo strany žalobcu a danú
skutočnosť nemal za preukázanú. Až v samotnom oznámení je uvedená konečná splatnosť úveru.
Obdobný právny názor bol vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/90/2015 zo dňa

29.04.2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/177/2014 zo dňa 23.09.2015, 18Co/178/2014 zo
dňa 23.09.2015, 17Co/296/2015 zo dňa 21.04.2016.
34. Súd teda dospel k záveru, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré má zabezpečovať dohoda
o zrážkach zo mzdy, neobsahujú všetky povinné náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z..
Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje.
Zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade revolvingového
úveru,ktoréhozaplateniejepredmetomkonania,nemusiapredmetnézmluvyobsahovaťúdajokonečnej
splatnosti úveru. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedenímkonkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam
uvedenej zmluvnej náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd
pripomína, že v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 4 Obo 143/98,rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok
Krajského súduv Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 25.02.2014,sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený
údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012.

35. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnuté spotrebiteľské úvery je
potrebné podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročné a bez poplatkov.
Dohoda o zrážkach zo mzdy teda zabezpečuje výšku pohľadávky žalovaného, ktorej úhradou na strane
žalovaného by došlo k bezdôvodnému obohateniu.
36. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii

primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
Podstatným znakom dohody o zrážkach zo mzdy je písomný súhlas dlžník s vykonávaním zrážok z
jeho mzdy. Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je to v tomto
prípade. Je právne irelevantné, či žalovaný využil možnosť žiadať zamestnávateľa žalobcu o výkon
zrážok. Dôležitou skutočnosťou je existencia napádanej zmluvnej podmienky.

37. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných

zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77
V., rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).
38. Dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné, aj keď boli podpísané na samostatnej listine. Zo
všeobecných podmienok úveru žalovanej vyplýva jej prepojenosť aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve
o úvere. V oblasti ochrany spotrebiteľa je pritom potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme

tzv. princípu dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.
39. Ústavný súd ČR v nálezoch II. ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 uviedol, že
uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným predpokladom pre
fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu kategóriu sociálneho
života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text spotrebiteľskej zmluvy,

osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne
čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zásade poctivosti vo vzťahu dodávateľa k spotrebiteľovi
nemôže zodpovedať kontraktačný proces, obsah ktorého, v konkrétnom prípade Dohoda o zrážkach
zo mzdy, sa uzatvára spolu so zmluvou o úvere, bez objasnenia jej významu a dôsledkov. Systém
ochrany spotrebiteľa zavedený smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách vychádza totiž z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
40. Dohoda o zrážkach zo mzdy sa neinformovaním jej dôsledkov dostala objektívne do rozporu s

požiadavkou na čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznáva takémuto konaniu rozpor s imperatívom
dobrých mravov. Nič nebráni hodnotiť takúto klauzulu ako neplatnú (§53ods.5 Občianskeho zákonníka)
aj keď má základ v zákone. Dôležité je kde a ako je dohodnutá, a to v kontexte s ostatnými zmluvnými
podmienkami, ktoré môžu byť prípadne nekalé a zmluva tak môže byť základom toho, že veriteľovi sa
aj bez súdnej kontroly v procese zrážok zo mzdy umožní získať do sféry vlastných majetkových aktív

plnenie, ktoré mu prípadne neprináleží.
41. Keďže uvedený inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za
predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov,
podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný satakémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných
klauzúl uplatneného nároku dodávateľa, preto súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako
neprijateľnú a tým neplatnú a podaným žalobám vyhovel.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p.. Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom
rozsahu a teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto mu patrí náhrada trov konania. Súd
rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.