Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/206/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205856
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716205856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného
právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5,
v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanej L. D., rod. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. M. M., predtým bytom vo C., J. M. č. 2, o zaplatenie 1.084,34 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/116/2016-90 zo dňa
29.09.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudoksúduprvejinštancievovýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčasti(druhývýrok)vrozsahu
zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 147,52 € s príslušenstvom m e n í tak, že žalovaná je p o v
i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 147,52 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
147,52 € od 04.09.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (tretí výrok) m e n í tak, že žalobca je p
o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 4,64 %.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
369,48 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 369,48 € od 04.09.2012 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy

714,86€spolusúrokmizomeškaniavovýške8,75%ročneod04.09.2012dozaplateniažalobužalobcu
zamietol (druhý výrok) a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 31,86 % (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná uzavreli zmluvu o
poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 08.03.2011, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička
v sume 1.000,- €, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu v 48 splátkach v

sume34,50€mesačne(spolusumu1.656,-€pricelkovýchnákladochžalovanejakospotrebiteľavsume
656,- €, pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 31,10 %, ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške
31,10 % a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 49,86 %); upomienkou
zo dňa 24.08.2012 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 1.297,95 €;žalovaná zaplatila spolu sumu 483,- €; posledná úhrada bola uskutočnená dňa 12.04.2012; žalovaná
neuhradila ďalšie splátky splatné dňa 20.04.2012, dňa 20.05.2012, dňa 20.06.2012, dňa 20.07.2012 a
ani ďalšie splátky; sporná pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo

dňa 27.11.2015, v dôsledku čoho došlo v priebehu konania k pripusteniu zmeny strán na strane žalobcu.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu čiastočne dôvodná;
súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej „bolo jednoznačne zistené, že neobsahuje termíny splátok,

neobsahuje ani presný termín konečnej splatnosti a neboli v nej uvedené ani všetky predpoklady použité
na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov“; poskytnutý „úver“ preto súd prvej inštancie vyhodnotil
ako bezúročný a bez poplatkov; súčasne súd prvej inštancie „z úradnej moci prihliadol na to, že došlo
k premlčaniu 4 splátok, a to splátok splatných dňa 20.04.2012, dňa 20.05.2012, dňa 20.06.2012 a dňa
20.07.2012, lebo žaloba bola podaná dňa 14.08.2015; premlčané splátky predstavujú sumu 147,52
€; žalovanej bol poskytnutý úver v sume 1.000,- €, uhradila 483,- €, preto jej dlh predstavuje sumu

369,48 €“; súd prvej inštancie preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 369,48 €; ďalej
konštatoval, že „žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, keď žalovanú
sumunezaplatilaaninazákladevýzvyzodňa24.08.2012vuvedenejtrojdňovejlehote,pretosúdvyhovel
žalobcovi aj v časti žalovaných 8,75 % úrokov z omeškania ročne od 04.09.2012 do zaplatenia“; v
prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 714,86 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od

04.09.2012 do zaplatenia súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; ďalej s poukazom na ustanovenia § 100 ods. 1, § 101,

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
ako aj s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 C.s.p.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie zo dňa 02.11.2016 (č.l. 106-107

spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie
sumy 147,52 € s príslušenstvom (druhý výrok). Vyjadril názor, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p.). Uviedol, že nespochybňuje právne posúdenie poskytnutého úveru ako bezúročného a bez
poplatkov, vyjadril však názor, že súd dlžnú sumu nesprávne matematicky vyčíslil; pokiaľ mu súd prvej

inštancie chcel priznať sumu nepremlčaných splátok, správne mal postupovať tak, že by vypočítal istinu
splátky a túto vynásobil počtom nepremlčaných splátok; žalovanej bol poskytnutý úver v sume 1.000,-
€, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 48 mesačných splátkach; po posúdení úveru ako bezúročného
a bez poplatkov je suma istiny splátky 20,83 € (1.000,- € : 48); konečná splatnosť úveru bola stanovená
na 20.03.2015; pokiaľ bola žaloba súdu doručená dňa 14.08.2015, je zrejmé, že v trojročnej premlčacej

dobe nepremlčané sú splátky splatné od 20.08.2012 do 20.03.2015, t.j. nepremlčaná bola suma 666,56
€ (32 splátok po 20,83 €); nakoľko žalovaná z poskytnutej sumy 1.000,- € uhradila sumu 483,- €, rozdiel v
sume 517,- € predstavuje nižšiu sumu ako je suma nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby, preto
mal súd žalovanú zaviazať na zaplatenie práve tejto sumy; nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie
videl v tom, že napriek tomu, že súd vychádzal z výšky úveru bez úrokov a bez poplatkov, odpočítal

od tejto sumy premlčané splátky po 36,88 €, čo je však splátka, ktorá pozostáva nielen z istiny, ale
aj riadneho úroku; považoval za nespravodlivé vychádzať zo sumy úveru bez úrokov a poplatkov a
započítať naň celú výšku splátky pozostávajúcu z istiny ako aj z riadnych úrokov; na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej
uloží navyše aj povinnosť zaplatiť mu sumu 147,52 e s príslušenstvom a opätovne rozhodne aj o trovách

konania.

2.2 Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri

rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby žalobcu v rozsahu zamietnutia žaloby v časti o
zaplatenie sumy 147,52 € s príslušenstvom (druhý výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.3 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.4 Odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky
žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel
k záveru, že sú splnené podmienky na zmenu napadnutého rozsudku. Žalobca v podanom odvolaní

namietol len nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, skutkové zistenia súdu
prvej inštancie z vykonaných dôkazov nenamietal; zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo,
že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa
08.03.2011, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička v sume 1.000,- €, ktorú sa žalovaná
zaviazala vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu v 48 splátkach v sume 34,50 € mesačne (spolu sumu

1.656,- € pri celkových nákladoch žalovanej ako spotrebiteľa v sume 656,- €); žalovaná zaplatila spolu
sumu 483,- €; posledná úhrada bola uskutočnená dňa 12.04.2012; žalovaná neuhradila ďalšie splátky
splatné dňa 20.04.2012, dňa 20.05.2012, dňa 20.06.2012, dňa 20.07.2012 a ani ďalšie splátky; sporná
pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015; konanie
v prejednávanom spore začalo dňa 14.08.2015 podaním žaloby na súd; žalobca v podanom odvolaní

nesúhlasil s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne premlčania časti žalovanej
sumy147,52€(čiastočnepozostávajúcejajzosplátokúverusplatnýchdňa20.04.2012,dňa20.05.2012,
dňa 20.06.2012 a dňa 20.07.2012, t.j. splatných viac ako tri roky pred podaním žaloby na súd);
právne posúdenie premlčania uplatnenej časti žalovanej sumy 147,52 € zo strany súdu prvej inštancie
nepovažuje odvolací za správne; žalobca správne poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie

posúdil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov (správnosť tohto záveru nebola vzhľadom
na viazanosť odvolaním predmetom odvolacieho prieskumu), preto mal pri rozhodovaní vychádzať zo
sumy splátky 20,33 € predstavujúcej len istinu a nie z pôvodne dojednanej sumy splátky 36,88 €, v
ktorej boli zahrnuté aj úroky; aj keď dojednaním právneho predchodcu žalobcu a žalovanej v spornej
zmluve o počte a splatnosti splátok úveru bol súd prvej inštancie viazaný, pokiaľ však ide o výšku

splátky, nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, tento
záver sa musel nevyhnutne premietnuť aj do výšky do úvahy pripadajúcich splátok úveru; z prehľadu
splátok a úhrad žalovanej je zrejmé, že do marca 2012 zaplatila žalovaná sumu 483,- €, pričom jej
povinnosťou bolo v zmysle dohody (splátkového kalendára) zaplatiť len sumu 243,96 € (t.j. 12 splátok po
20,33 € v zmysle úpravy výšky splátky v dôsledku sporného úveru ako bezúročného a bez poplatkov);

sumu zaplatenú navyše 239,04 € bolo preto potrebné postupne započítať na splátky podľa dohody
(splátkového kalendára) splatné od apríla 2012, preto za zaplatené bolo potrebné považovať aj splátky
splatné dňa 20.04.2012, dňa 20.05.2012, dňa 20.06.2012 a dňa 20.07.2012; nakoľko žaloba bola súdu
doručená dňa 14.08.2015 stalo sa tak pred uplynutím trojročnej premlčacej doby (§ 101 Občianskehozákonníka); právo žalobcu na zaplatenie uvedených splátok preto nie je premlčané a právne posúdenie
veci zo strany súdu prvej inštancie v tomto smere nie je správne; odvolací súd preto napadnutý rozsudok
v napadnutom rozsahu zmenil a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 147,52 € (istina

úveru v sume 1.000,- €, z ktorej žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu sumu 483,- € a
súd prvej inštancie jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 369,48 €, preto do zaplatenia istiny
zostáva suma 147,52 €); v dôsledku omeškania s plnením peňažného dlhu uložil odvolací súd žalovanej
súčasne povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 147,52
€ od 04.09.2012 do zaplatenia s rovnakých dôvodov ako súd prvej inštancie, keď otázka omeškania

žalovanej nebola v odvolacom konaní sporná; súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval ustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (pri posudzovaní
premlčania časti žalovanej sumy); odvolaciemu súdu je známe, že uvedené ustanovenie bolo zrušené
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018; uvedená
skutočnosť však nemá vplyv na prejednávaný spor, pretože na základe vyššie uvedeného by námietka
premlčania nebola dôvodná ani v prípade jej vznesenia zo strany žalovanej, preto aplikácia § 5b

zákona č. 250/2007 Z. z. vo vzťahu k premlčaniu časti žalovanej sumy zo strany súdu prvej inštancie
neprichádzala do úvahy.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru o
dôvodnosti odvolania a splnení podmienok na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (bod
4.4 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom

rozsahu zmenil.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie o trovách konania (tretí výrok) a pristúpil k jeho zmene podľa § 396 ods. 2 C.s.p., podľa
ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde

prvej inštancie; v dôsledku zmeny napadnutého rozsudku došlo vzhľadom na výsledok sporu k zmene
pomeru úspechu a neúspechu strán v spore; podľa výsledku konania bola žalovaná v spore pomerne
úspešnejšia a preto jej podľa § 255 ods. 2 C.s.p. vznikol proti žalobcovi nárok na pomernú náhradu
trov konania; pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nevyhnutné zobrať do úvahy
výsledok celého konania; podľa výsledku konania bola žalovaná v spore pomerne úspešnejšia, pretože

pri predmete konania v sume 1.084,34 € jej úspech predstavuje 52,32 % (zamietnutá suma 567,34 €) a
úspech žalobcu predstavuje 47,68 % (prisúdená spolu suma 517,- €); pri rozhodovaní o trovách konania
nebral odvolací súd do úvahy uplatnené príslušenstvo; z hľadiska pomeru úspechu strán vzhľadom na
predmet konania a jeho výsledok bola tak žalovaná v spore pomerne úspešnejšia a vznikol jej proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 4,64 % (52,32 % mínus

47,68 %); preto odvolací súd priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie v uvedenom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval
odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich
náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016
zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017

a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania pred súdom
prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v
odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalovanej nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania
formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady

(pozri aj bod 8 odôvodnenia). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).