Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215204011
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215204011.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu

JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I., nar.
XX.XX.XXXX, . zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa
rodičov: U.. G. P., P.., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX V. XX, zastúpená: AK Neuschlová, s.r.o., so
sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 359, a U.. I. P., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko
R. XX, XXX XX V., zastúpený: JUDr. Alžbeta Darina Michalková, advokátka so sídlom Škultétyho 1, 831
03 Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o návrhu otca na
uloženie povinnosti matke podávať informácie o maloletom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného

súdu Komárno zo dňa 4. októbra 2017 č.k. 9P/82/2016-650, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výživy maloletého, zročného
výživného, styku otca s maloletým, informačnej povinnosti matky a trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky. Rozhodol, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. Otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne za obdobie od 18.03.2015 do

31.08.2016 a sumou 150 eur mesačne od 01.09.2016 s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Otcovi uložil povinnosť zaplatiť zaostalé výživné za obdobie od
18.03.2015 do 30.09.2017 v sume 2.222,54 eura v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným
výživným počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania pod stratou
výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky. Styk otca s maloletým upravil tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletým počas školského roka každý párny víkend od piatka 19.00
hod. do nedele 18.00 hod., každý párny rok počas jarných prázdnin od soboty, ktorá predchádza jarným

prázdninám 9.00 hod. do nedele keď končia jarné prázdniny 18.00 hod., každý nepárny rok počas
veľkonočných prázdnin od štvrtka 9.00 hod. do utorka 18.00 hod., počas letných prázdnin každý rok
od 1.7. - 9.00 hod. do 15.7. - 18.00 hod. a od 1.8. - 9.00 hod. do 15.8. - 18.00 hod., každý nepárny
rok počas jesenných prázdnin od prvého dňa 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin 18.00 hod., každý
párny rok 1. novembra od 10.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny rok počas vianočných prázdnin
od prvého dňa prázdnin 9.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a nasledujúci rok od 2.1. - 9.00 hod. do
7.1. - 18.00 hod. a každý párny rok od 25.12. - 18.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00

hod. Matke uložil povinnosť dieťa pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste bydliska maloletého. Otcovi
uložil povinnosť dieťa matke riadne a včas vrátiť v mieste bydliska maloletého. Matke uložil povinnosť
informovať otca pravidelne vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku písomne o
zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, mimoškolských aktivitách a priebežne mupodávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého tak, aby mal
možnosť sa zúčastniť predstavení maloletého, vyšetrení maloletého u lekára. V ostatnej časti návrh
matky a návrh otca zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 78
ods. 1, § 77 ods. 1, § 75, § 26, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine.
1.2. Mal preukázané, že rodičia maloletého I. nežijú spolu od apríla 2014. Vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že bude v najlepšom záujme maloletého, ak bude zverený do osobnej starostlivosti
matky s tým, že rodičovské práva a povinnosti zostanú zachované obom rodičom. Poukázal na to, že

otec pôvodne žiadal maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, s čím matka nesúhlasila, avšak po
vykonanom dokazovaní sám uznal, že pre syna bude v súčasnosti najlepším riešením pokiaľ zostane
v starostlivosti matky.
1.3. Zistil, že maloletý v čase podania návrhu mal 6 rokov a navštevoval materskú škôlku. Jeho
odôvodnené výdavky boli poplatky za materskú škôlku, strava, výdavky na ošatenie, obuv primerane
veku, rôzne podujatia v materskej škôlke, poplatok za klavír 30 eur ročne, krav maga 20 eur ročne,

výdavky spojeného s jeho so zdravotným stavom, nakoľko je astmatik a navštevoval logopéda. V
súčasnosti je už maloletý žiakom 2. ročníka ZŠ v O. Jeho výdavky sú obedy v škole 21 eur mesačne ,
klub 40 eur ročne, klavír 30 eur ročne, plávanie 16,50 eur mesačne, anglický jazyk 30 eur ročne,
oblečenie, obuv 50 eur mesačne, strava doma 100 eur, drogéria 20 eur, kultúra 15 eur, doplatky za lieky
na astmu 5-10 eur mesačne, výdavky na cestovné z dôvodu návštevy lekára v P. V. 4x ročne.

1.4. Matka v čase podania návrhu bola študentkou 5. ročníka denného štúdia psychológie. Zároveň bola
konateľkou spoločnosti P. v P. spolu s bratom otca maloletého. Spoločnosť podľa daňového priznania
za rok 2013 mala daňový základ 556,89 eura a v roku 2014 daňový základ 2 043,63 eura. Podľa
matky z tejto firmy mala príjem maximálne 50 eur mesačne. V súčasnosti už v tejto firme nefiguruje. Od
septembra 2015 začala matka pracovať v Centre voľného času v O. K., za obdobie od septembra 2015

do marca 2016 mala čistý mesačný príjem 222,71 eura, od februára 2016 je tam matka zamestnaná na
trvalý pracovný pomer a za obdobie od januára 2016 do júna 2016 mala čistý príjem 443,90 eura, za
obdobie od septembra 2015 do septembra 2016 mala čistý príjem 362,40 eura a za obdobie od augusta
2016 do júla 2017 mal čistý príjem 602,24 eura. Matka v roku 2014 podala daňové priznanie, kde mala
základ dane 441,40 eura čo v prepočte na mesiac predstavuje 36,78 eura a v roku 2015 podľa daňového

priznania mala základ dane 1.186,49 eura čo je v prepočte 98,83 eura mesačne. Matka poberá rodinné
prídavky 23,52 eura. Iný príjem nemá. Nehnuteľnosť ani motorové vozidlo nevlastní. Žije v spoločnej
domácnosti so svojou matkou, ktorá je riadne zamestnaná a má príjem 1.210,53 eura mesačne.
1.5. Otec maloletého pracuje ako advokát. V čase podania návrhu uviedol, že má jednu asistentku
a dvoch koncipientov, ktorí dosahovali minimálnu mzdu, na poslednom pojednávaní dňa 04.10.2017

uviedol, že už si všetky práce vykonáva sám. Je vlastníkom štvorizbového bytu na ulici R. v V., ktorý
prenajíma 3 nájomníkom za 625 eur mesačne. Z toho platí hypotekárny úver 420 eur a výdavky
spojené s užívaním bytu 265 eur. Nájomnú zmluvu uzatvorenú nemá a výdavky na byt nezdokladoval.
Otec bol konateľom a spoločníkom v spoločnosti I. ktorá podľa daňového priznania za rok 2013 mala
výsledok hospodárenia -170,12 eura, teda vykázala stratu, za rok 2014 mala základ dane 2.197,02

eura, daň 483,34 eura teda vykázala zisk 1.713,68 eura, čo je mesačne 142,80 eura, za rok 2015 mala
výsledok hospodárenia -1.686,52 eura, teda vykázala stratu, za rok 2016 mala výsledok hospodárenia
-417,81 eura. Otec je ďalej spoločníkom a konateľom v spoločnosti V. F. F. s.r.o. V., ktorá za rok 2013
vykázala daňovú stratu -5.177,28 eura a za rok 2014 daňovú stratu -4.512,45 eura. Otec maloletého
je vlastníkom nehnuteľností v k.ú. U. LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,

XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, pričom vlastní rôzne výmery a rôzne podiely na ornej
pôde, lesných pozemkoch a trvalých trávnatých porastoch. Tieto nehnuteľnosti má v nájme, nájomnú
zmluvu nepredložil, uviedol príjem z nájomného cca 30 eur. Otec vlastní 6 včelích rodín, med má na
vlastnú spotrebu a cca 10 oviec, z ktorých výrobky ako syr, mlieko má taktiež na vlastnú spotrebu. Otec
príjmy priznal a zdanil v daňovom priznaní fyzickej osoby, podľa ktorého za rok 2015 má daňový základ

4.290,40 eura, daň 92,54 eura, zisk 4.197,86 eura, čo v prepočte na 12 mesiacov je 349,82 eura a
za rok 2016 mal daňový základ 0.
1.6. Na základe vykonaného dokazovania ohľadom príjmov rodičov dospel k záveru, že i keď otec
nevykazuje vysoké príjmy, je advokátom a podniká aj v poľnohospodárstve. Poukázal na to, že
podnikanie je činnosť, ktorá sa vykonáva za účelom zisku. Prihliadol na to, že otec pri stretnutiach s

maloletým cestuje za maloletým z U. do V., ako aj do U. k svojej matke a to aj niekoľkokrát mesačne,
preto prihliadal ja na výdavky otca na cestovanie. Otec príjem svojej družky nezdokladoval, nakoľko
táto si to neželala, a tvrdil, že jej neprispieva na spoločnú domácnosť, len žije v jej rodinnom dome,
nakoľko ona vie o jeho zlej finančnej situácii. Prihliadnuc na vek a výdavky maloletého, na príjem obochrodičov, stanovil vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu dňa 18.03.2015 do nástupu maloletého
do školy 31.08.2016 v sume 100 eur, nakoľko bol názoru, že pokiaľ matka pridá k tejto sume 100 eur
zo svojho príjmu, rodinné prídavky a daňový bonus, tak je to približne 250 eur, ktorá postačuje na

vykrytie potrieb dieťaťa v predškolskom veku. Od nástupu maloletého do školy sa zvýšili odôvodnené
potreby maloletého stanovil vyživovaciu povinnosť otca v sume 150 eur, čo s poukazom na príspevok
matky, rodinné prídavky a daňový bonus, predstavuje cca 400 eur, čo opätovne považoval za sumu
postačujúcu na vykrytie potrieb maloletého. Pritom prihliadol na to, že otcovi bol široko upravený styk,
počas školského roku, prázdnin a sviatkov.

1.7.Zaostalévýživne zaobdobieodpodanianávrhu18.03.2015do30.9.2017vypočítalvsume2.222,54
eura. Zo zhodného tvrdenia rodičov zistil, že otec mal zaplatené výživné do konca augusta 2017 po 50
eur mesačne. Za mesiac marec 2015 od 18.03. za 14 dní otec zaplatil po 1,61 eura, spolu 22,54 eur
(50:31=1,61) a mal zaplatiť za 14 dní po 3,22 eura, spolu 45,08 eura (100:31=3,22). Preto zaostalé
výživné za marec 2015 je 22,54 eura. Od apríla 2015 do augusta 2016 otec zaplatil za 17 mesiacov po
50 eur, čo prestavuje 950 eura (správne malo byť uvedené 850 eur). Mal však zaplatiť za 17 mesiacov po

100 eur, spolu 1.700 eur. Preto zaostalé výživné za toto obdobie je 750 eur (správne malo byť uvedené
850 eur). Za obdobie od septembra 2016 do septembra 2017 otec zaplatil za 12 mesiacov po 50 eur,
spolu 600 eur, nezaplatil za september 2017. Mal zaplatiť za 13 mesiacov po 150 eur, spolu 1.950
eur. Preto zaostalé výživné za toto obdobie je 900 eur (správne malo byť uvedené 1.350 eur). Zaostalé
výživné spolu v sume 2.222,54 eura (22,54+850+1350=2222,54) povolil otcovi zaplatiť v mesačných

splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod starou výhody splátok pokiaľ jednu
zo splátok nezaplatí včas, pričom súd prihliadol na príjmy otca, jeho majetkové pomery.
1.8. Styk otca s maloletým synom upravil v širokom rozsahu, ako to navrhoval samotný maloletý, obaja
rodičia, kolízna opatrovníčka aj znalkyňa. Námietky matky, ktorá žiadala, aby jej otec maloletého vrátil
vždy o 17-tej hodine a nie o 18-tej hodine, z dôvodu prípravy s maloletým do školy, neakceptoval.

Konštatoval, že raz za 2 týždne sa aj otec, ktorý má o to záujem, dokáže pripraviť s maloletým do školy
a postupne sa maloletý bude učiť aj sám. Pritom vzal do úvahy aj vzdialenosť bydliska otca, prípadne
starej matky a matky maloletého. Preto upravil styk tak, že otec je povinný vrátiť dieťa vždy o 18-tej
hodine. Hoci letné prázdniny žiadala matka upraviť striedavo v intervaloch jedného týždňa, považoval
za praktickejšie pre maloletého, ako aj pre otca, ktorý s ním musí cestovať, upraviť ich v dvojtýždňových

intervaloch. Usúdil, že takto si rodičia môžu naplánovať aj dovolenku, maloletý nemusí toľko cestovať a
otec ušetrí aj na výdavkoch na cestovanie. K vianočným sviatkom vyslovil názor, že je v záujme dieťaťa,
aby s oboma rodičmi trávilo aspoň jeden alebo jeden a pól dňa počas vianočných sviatkov, pričom jeden
rok bude mať dňa 24.12. dieťa jeden z rodičov, druhý rok druhí z rodičov a už nasledujúci deň si dieťa
vymenia. Ostatné dni vianočných sviatkov im rozdelil na polovicu. Tento spôsob úpravy vianočných

sviatkov videl spravodlivý voči obom rodičom aj voči maloletému, ktorý svojich rodičov má rád. Preto
nerešpektoval rozdielne návrhy rodičov, podľa ktorých matka nesúhlasila s tým, aby maloletý s ňou nebol
24.12. a otec navrhoval upraviť vianočné sviatky tak, že jeden rok je celý čas u matky a druhý rok celý
čas vianočných sviatkov u otca.
1.9. Otec žiadal uloženie povinnosti matke včas ho informovať o dôležitých veciach týkajúcich sa

maloletého, čo odôvodňoval tým, že sa stalo, že nevedel o tom, že maloletý s matkou išiel ku
kardiológovi, že má klavírny koncert, pričom aj on sa chcel zúčastniť týchto či už vyšetrení alebo
aktivít maloletého. Matka sa bránila tým, že otca dostatočne informuje, a otec požiadal aj triednu
učiteľku, aby mu oznamovala mailom všetky skutočnosti týkajúce sa maloletého. Aby nedochádzalo k
rozporom rodičov maloletého a vzhľadom k tomu, že otec má svoje zákonné právo na informácie,

uložil matke povinnosť otca raz mesačne informovať o zdravotnom stave maloletého, jeho školských
a mimoškolských aktivitách a najmä o aktuálnych veciach týkajúcich sa maloletého tak, aby sa o nich
včas dozvedel a vzhľadom na vzdialenosť bydliska mal možnosť sa zúčastniť vyšetrení u lekára alebo
predstavení maloletého.
1.10. Zamietol návrh matky v časti, v ktorej žiadala určiť vyživovaciu povinnosť od 01.05.2014, odkedy

s otcom maloletého žijú oddelene. Konštatoval, že matka neodôvodnila žiadnymi okolnosťami hodnými
osobitného zreteľa, že si takýto návrh nemohla podať už 01.05.2014, keď ako dôvod uviedla, že nemala
na to dostatok finančných prostriedkov. Poznamenal, že takýto návrh si mohla podať aj sama, bez
obhajcu, ktorého si mohla zvoliť dodatočne, pričom za podanie takéhoto návrhu sa súdne poplatky
nevyrubujú. Preto v tejto časti návrh považoval za nedôvodný.

1.11. Otec pôvodne žiadal striedavú osobnú starostlivosť, od ktorej neskôr ustúpil, žiadal tiež inú úpravu
styku počas vianočných sviatkov, a žiadal určiť vyživovaciu povinnosť len 100 eur mesačne. Vzhľadom
na dôvody uvedené vyššie v tejto časti návrh otca zamietol.
1.12. Rozhodnutie o trovách konania založil na ustanovení § 52 CMP.2.1. Matka podala v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o výživnom, zročnom výživnom, výroku o
úprave styku otca s maloletým I. a proti výroku o informačnej povinnosti uloženej matke. Žiadala, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že otcovi uloží povinnosť
prispievať na výživu maloletého sumou 350 eur mesačne od 18.03.2016 a zaostalé výživné zaplatiť
v splátkach po 200 eur. Styk otca s maloletým upraviť počas víkendov od 18,00 hod. do 17,00 hod.,
počas veľkonočných prázdnin a počas jesenných prázdnin v párny rok, a počas vianočných prázdnin
žiadala upraviť styk tak, že maloletý bude každý rok 24.12. u nej a od 25.12. do 02.01 u otca. Uloženú

informačnú povinnosť žiadala zrušiť. Alebo žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Dôvodila ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP.
2.2.Namietala,žeotcovemožnosti,schopnostiamajetkovépomeryumožňujú,abynavýživumaloletého
prispieval vyššou sumou. Tvrdila, že súd prvej inštancie nezohľadnil náklady, ktoré má so starostlivosťou
o maloletého, a nezohľadnil ani rozdiel v životnej úrovni rodičov. Poukázala na to, že otec vykonáva
od roku 2007 vlastnú advokátsku prax v V., má príjmy z prenájmu nehnuteľností a pôsobí ako

samostatný hospodáriaci roľník, pričom ona je zamestnankyňou Centra voľného času s príjmom cca
1.000eurmesačnebrutto,bezakýchkoľvekďalšíchzdrojovpríjmu,okremdaňovéhobonusuarodinných
prídavkov. Tvrdila, že príjmy deklarované otcom cca 400 eur mesačne nie sú reálne, ale príjmy
optimalizované. A pokiaľ zarába len 400 eur, mal by vyvinúť aktivity k dosiahnutiu vyššieho príjmu.
Tvrdila, že súd prvej inštancie mal postupovať podľa § 63 zákona o rodine a vychádzať z príjmu otca vo

výške 20 násobku životného minima, prípadne použiť zásadu potencionality príjmov. Poukázala na ňou
zdokladované náklady na starostlivosť o maloletého, a tvrdila, že určené výživné nepokrýva ani náklady
na stravu. Poukázala na to, že otec neprispieva nad rámec výživného na žiadne potreby maloletého I.,
ona hradí všetky výdavky súvisiace s návštevou školy maloletým, ktoré len v septembri 2017 boli 93
eur. Namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil vyššiu životnú úroveň otca, na ktorej má maloletý

právo sa podieľať, nesprávne vyhodnotil otcom nezdokladované príjmy, nereflektoval návrh opatrovníka
na výživné v sume 200 eur, a neprihliadol na jej osobnú starostlivosť o maloletého, ktorú zákon o rodine
kladie na úroveň finančnému zabezpečeniu výživy.
2.3. Namietala voči úprave styku otca s maloletým synom. Čas vyzdvihnutia v piatok o 19,00 hod.
podľa nej nereflektuje na prípadnú únavu maloletého po celom týždni, navyše keď otec s ním bude ešte

cestovať. Vyhovujúcejším by bol čas o 18,00 hod. a návrat v nedeľu o 17,00 hod. Namietala úpravu
jarných a veľkonočných prázdnin v nepárnych rokoch, ktorá môže spôsobiť, že s maloletým v niektorom
rokustrávilenjedenvíkendvmesiaci.Neštandardnúa nepraktickú považovalaúpravupočasjesenných
prázdnin, pričom podrobne popísala nedostatky, ktoré rodičom taká úprava styku spôsobí.
2.4. Namietala, že výrok o informačnej povinnosti je nekonkrétny, nelogický, šikanózny a nadbytočný.

Tvrdila, že otca informuje pravidelne sms správami alebo osobne. Namietala, že otec nepreukázal, že by
južiadaloposkytnutieinformáciiabolimuodmietnuté.Tvrdila,žeotecsamôžeinformovaťosobnealebo
telefonicky priamo u lekárov maloletého syna. Navyše pokiaľ ho informuje o režimových opatreniach
nariadených lekárom, otec ich neakceptuje a bagatelizuje.

3. Otec sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Kolízny opatrovník odporučil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňanáležitosti§363CSP,neviazanýrozsahomodvolania(§65CMP),neviazanýdôvodmiodvolania(§
66 CMP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozhodnutia
(§385ods.1,§219ods.3CSP),pretoženepovažovalzapotrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanie
(§ 68 CMP). Dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti týkajúcej sa výživy maloletého, zročného výživného, styku otca s maloletým,
informačnej povinnosti matky a trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016 a z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak

ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie
jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia

odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na

všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

10.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Vyššie citované zákonné ustanovenia upravujú výkon rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťuvprípade,žerodičiaspolunežijú.Zákonpreferujedohodurodičovnavýkonerodičovskýchpráva
povinností, pred intervenciou súdu. Na rozhodovanie súdu sa primerane vzťahujú ustanovenia o úprave
práv a povinností rodičov maloletého dieťa v prípade rozvodu. Súd v prvom rade rozhoduje, ktorému z
rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok,

súčasne určuje, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené prispievať na jeho výživu. Majúc na pamäti
záujem dieťaťa a rešpektovanie jeho práva na zachovanie vzťahu s oboma rodičmi, súd rozhoduje aj
o úprave styku. Súd dbá aj na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.

13.1. V predmetnej veci sa matka návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.03.2015 domáhala
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu účastníkov
konania. Dôvodila, že s otcom maloletého dieťaťa sú manželia, ale od apríla 2014 spolu nežijú v
spoločnej domácnosti. Žiadala maloletého I. zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude osobouoprávnenou maloletého zastupovať a starať sa o jeho majetok. Výživné žiadala určiť vo výške 500 eur
mesačne od 01.05.2014. Dôvodila tým, že otec pôsobí ako advokát vo vlastnej advokátskej kancelárii
I. s.r.o., je spoločníkom spoločnosti V. SHR. F., je výlučným vlastníkom bytu v V., ktorý prenajíma,

spoluvlastníkom pôdy v k.ú. U. a užíva osobný automobil značky I. a značky Z. N.. Uviedla, že o úprave
styku má záujem sa s otcom dohodnúť, v opačnom prípade bude potrebné styk otca s maloletým upraviť.
13.2. Otec žiadal maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, po vykonaní znaleckého
dokazovania súhlasil s tým, aby bol maloletý zverený matke a bol ochotný prispievať na jeho výživu
sumou 100 eur mesačne. Zároveň navrhol, aby bola matke uložená informačná povinnosť o podstatných

veciach týkajúcich sa maloletého syna.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie
na zistenie, či sú dôvody úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a zistenie odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa, ako aj schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Po vykonanom
dokazovaní správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Určené výživné

zodpovedáodôvodnenýmpotrebámdieťaťa,ktoréjevoveku8rokov,akoajmožnostiamaschopnostiam
otca s prihliadnutím na široko upravený styk otca s maloletým dieťaťom, v rámci ktorého bude otec
uspokojovať potreby maloletého. Námietky matky odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Pre aplikáciu
ustanovenia § 63 ods. 2 Zákona o rodine v danej veci neboli splnené zákonné podmienky, keďže otec
svoje príjmy zo závislej činnosti zdokladoval. Schopnosti a možnosti otca súd prvej inštancie zohľadnil,

ako vyplýva z odôvodnenia ako i z výšky určeného výživného v porovnaní s otcom deklarovaným
príjmom. S tvrdením matky, podľa ktorého otec neprispieva nad rámec výživného na žiadne potreby
maloletého I. sa odvolací súd nestotožnil, pričom opätovne poukazuje na široko upravený styk otca
s maloletým, v rámci ktorého otec zabezpečuje všetky potreby syna. Ani námietku matky, že súd
prvej inštancie neprihliadol na jej osobnú starostlivosť o maloletého, ktorú zákon o rodine kladie na

úroveň finančnému zabezpečeniu výživy, sa odvolací súd nestotožnil. Napriek tomu, že matka venuje
maloletému aj osobnú starostlivosť, s prihliadnutím na vek maloletého, ktorý už nevyžaduje celodennú
opateru, je matka zamestnaná, a preto je tiež povinná prispievať na jeho výživu. Určené výživné otca
a jeho podiel na starostlivosti o dieťa počas styku s ním, spolu s príspevkom matky z jej príjmu zo
závislej činnosti, prídavkom na dieťa a daňovým bonusom, vytvára dostatočný základ na zabezpečenie

potrieb maloletého I., vzhľadom na jeho vek ako i vzhľadom na jeho zdravotné problémy. Existenciu
dôvodov hodných osobitného zreteľa na spätné priznanie výživného súd prvej inštancie nezistil, preto
priznal výživné odo dňa podania návrhu, s čím sa odvolací súd plne stotožnil. Danosť dôvodov musí
totiž vyplývať z okolností, ktoré včasnému podaniu návrhu na určenie výživného dôvodne bránili, alebo
podanie návrhu priamo znemožňovali. Odvolací súd dodáva, že spätné priznanie výživného je možné

len vo výnimočných prípadoch, ktoré nie je možné zovšeobecňovať ani generalizovať, na každú vec
týkajúcusamaloletéhodieťaťa.Čosatýkazročnéhovýživného,totosúdprvejinštancievypočítalvsume
2.222,54 eura, pričom uvedená suma bola vypočítaná, napriek matematickým chybám pri výpočte,
správne. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani námietky matky voči úprave styku. Ako uviedla
sama odvolateľka v návrhu, prioritne bolo potrebné, aby sa rodičia na úprave styku dohodli. Keďže sa

im to nepodarilo upravil styk otca s maloletým súd prvej inštancie, pričom okrem úpravy styku počas
vianočných sviatkov, matka na pojednávaní do zápisnice výslovne uviedla, že súhlasí s úpravou styku
tak, ako to rozhodol súd. Na vianočných sviatkoch sa rodičia dohodnúť nevedeli, preto styk otca počas
vianočných sviatkov súd prvej inštancie upravil podľa vlastnej úvahy, berúc na zreteľ záujem maloletého
dieťaťa a jeho právo byť počas štedrého dňa s každým rodičom aspoň každý druhý rok. Rovnako za

nedôvodné považoval odvolací súd námietky matky voči uloženiu informačnej povinnosti. Otec má právo
byť informovaný o všetkom čo sa týka syna, a keďže syn je zverený do osobnej starostlivosti matky, je
matka povinná informácie otcovi poskytovať. Informačná povinnosť stanovená rozhodnutím súdu je len
výsledkom toho, že rodičia sa na realizácii tohto práva otca dohodnúť nevedeli.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa
výživy maloletého, zročného výživného, styku otca s maloletým, informačnej povinnosti matky a trov
konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).