Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. marec 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/48/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115202040
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115202040.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: SATRO s.r.o.,
Polianky 9, Bratislava, IČO: 31 335 161, zastúpený: STANO a partneri s.r.o., Nám. 1. Mája 16, Bratislava,
IČO: 36 869 571, proti odporcovi: Ľ. M., narodený XX.XX.XXXX, L. X, E., o zaplatenie sumy 439,20 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 152,96 € spolu s úrokom z omeškania
5,25% ročne zo sumy 152,96 € od 1.2.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 5.2.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 439,20 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z istiny od 1.2.2014 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania. V návrhu uviedol, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku navrhovateľa
nezaplatenú cenu poskytnutých služieb za 18 mesiacov od 1.8.2012 do 31.1.2014 po 12,90 € a hodnotu
zariadenia 3x digitálny prijímač KAON 147,- € a náhradu hodnoty zariadenia 3x dekódovacia karta 60,- €.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 1.10.2012 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných
služieb č. XXXXXXXXX, ktorých súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a Cenník. Odporca
odoberal službu digitálnej televízie a to balík služieb MINI + KLASIK. Do podania návrhu neuhradil
poplatok za poskytovanie služieb za obdobie 1.8.2012 do 31.1.2014 a preto navrhovateľ odstúpil od
zmluvy dňa 6.2.2014.

Navrhovateľ k návrhu pripojil Zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných služieb č.
XXXXXXXXX zo dňa 15.2.2006, jej špecifikácia zo dňa 23.1.2012, Všeobecné podmienky, odstúpenie
od zmluvy zo dňa 6.2.2014, cenník zmluvných pokút platný od 9.3.2011, a cenník služieb platný od
1.7.2011.

Po výzve súdu, aby preukázal skutočnú hodnotu zariadení, ktorých zaplatenia sa domáha, resp. nech
preukáže výšku škody, navrhovateľ uviedol v podaní zo dňa 10.3.2015, že predmetom jeho podnikania
je poskytovať službu retransmisie a službu prístupu do siete internet a SATROnet, ktoré bez týchto

zariadení nie je možné. Tým, že jednotlivci ako odporca nevrátia zariadenia im poskytnuté, vzniká
spoločnosti škoda a predmet podnikania je značne sťažený. V danom prípade ide o drahé zariadenia,
ktoré navrhovateľ poskytne po vrátení do výpožičky ďalej, pričom pri ich nevrátení dochádza ku škode
jednak z toho, že sa navrhovateľovi nevráti hodnota zariadenia, ďalej ušlý zisk za poskytovanú službu,
ktorú by poskytol ďalej inému účastníkovi, ale nemohol a napokon ďalšia strata, keď navrhovateľ musí
ďalšiemu užívateľovi kúpiť od dodávateľa nanovo odhliadnuc od skutočnosti, že odporca môže nerušene
užívať a sledovať niektoré televízne programy na nevrátených zariadeniach navrhovateľa aj naďalej. K
svojmu vyjadreniu nepripojil žiadne dôkazy na preukázanie výšky uplatnenej škody.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor). Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku
neboli prítomní.

Odporca bol písomne poučený, že všetky dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení musí
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na
dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliadne (§120 ods. 4 O.s.p). Navrhovateľ
zastúpený advokátom poučený nebol v zmysle § 5 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a obsahom listinných dôkazov predložených s
návrhom a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 15.2.2006 uzatvorili účastníci Zmluvu o Poskytovaní elektronických komunikačných služieb
č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie prístupu k elektronickej komunikačnej sieti a
poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Za poskytovanie dohodnutej služby GLOBAL, HBO
MAX, KOMFORT, MINI + KLASIK digitálna televízia sa účastník zaviazal zaplatiť cenu vo výške a za
podmienok stanovených Všeobecnými podmienkami a Cenníkom. Na základe požiadavky odporcu zo
dňa 22.12.2011 uzatvorili zmenu zmluvy v časti poskytovanej služby na MINI + KLASIK za 12,90 €
mesačne. Z pripojeného Potvrdenia o prevzatí zariadení a zriadenia služieb súd nezistil, aké konkrétne
zariadenie v akom počte a kedy bolo odporcovi poskytnuté a táto informácia nevyplýva zo žiadneho
listinného dôkazu zaslaného navrhovateľom.

Z pripojeného Cenníka služieb súd zistil že poplatok za poskytovanie služby Mini je 5,9 € a služby
Klasik je 6,0 €, spolu 12,90 € mesačne. Navrhovateľ k návrhu pripojil Cenník zmluvných pokút platný od
9.3.2011, z ktorého súd zistil, že sa v ňom uvádzajú výšky zmluvnej pokuty za jednotlivé poskytované
zariadenia navrhovateľom. Navrhovateľ dňa 6.2.2014 zaslal odporcovi oznámenie o odstúpení od
zmluvy, ktorá sa ruší dňom nasledujúcim po doručení písomného oznámenia. Zároveň vyzval odporcu
k zaplateniu sumy 306,30 € za neuhradené splátky bez bližšej špecifikácie a k vráteniu zapožičaných
zariadení dekóder 3x a dekódovaciu kartu 3x. Iné listinné dôkazy navrhovateľ k návrhu nepripojil a ani
na výzvu súdu na preukázanie svojich tvrdení nedoložil.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 Zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení
sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o

pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu
možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku
dňu 5.2.2013 vo výške 0,755%, od 8.5.013 vo výške 0,5% a od 13.11.2013 vo výške 0,25%.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Podľa ustanovenia § 5b zákona čl. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po
udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty
určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 Os.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi zaplatenie sumy 439,20
€ s príslušenstvom z titulu uzatvorenej Zmluvy o pripojení, pričom odporca záväzky z tejto zmluvy
neplnil, neuhradil poplatok za poskytnuté služby za 18 mesiacov v období od 18.2.012 do 31.1.2014.
Navrhovateľ od zmluvy platne odstúpil podaním zo dňa 6.2.2014. Navrhovateľ sám naformuloval zmluvu
a všeobecné podmienky na poskytovanie služieb a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy
o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami
od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc - § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov
je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným
premlčaním uplatneného nároku.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, resp. povinnosť súdu v zmysle citovaného ustanovenia z úradnej povinnosti prihliadnuť k
premlčaniu a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh bol podaný na súd dňa 5.2.2015. Bezdôvodné obohatenie
vo výške neuhradeného účastníckeho poplatku 79,24 € za obdobie od 1.8.2012 do 4.2.2013 sa
premlčalo, nakoľko návrh bol podaný na súd dňa 5.2.2015 po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty.
Premlčacia lehota plynula vždy od nasledujúceho dňa po poskytnutí služby a premlčala sa uplynutím
dvoch rokov, preto súd v tejto časti návrh zamietol aj s príslušenstvom.

Vo zvyšku uplatnených poplatkov za poskytnuté služby od 5.2.2013 do 31.12014 vo výške 152,96 €
(pomerná časť za február 2013 vo výške 12,90 € : 28 x 24 = 11,06 € a 11 x 12,90 €) súd návrhu vyhovel
aj v časti uplatneného úroku z omeškania, viazaný návrhom navrhovateľa, nakoľko ním uplatnený úrok
z omeškania bol v súlade s citovanými ustanoveniami.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu nevrátenia poskytnutých zariadení odporcom. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu
škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny
úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov.
Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Z rozhodovacej činnosti súdu mu je známe, že navrhovateľ potom, ako sú mu zamietané návrhy, v
ktorých sa domáha zaplatenia zmluvných pokút, z dôvodu, že predmetné ustanovenia (o dojednaných
zmluvných pokút) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, už nepožaduje zaplatenie
zmluvných pokút, ale domáha sa ako aj v tomto konaní, náhrady škody vo výške hodnoty poskytnutých
zariadení, nie ich vrátenia. Napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a výzve súdu, aby preukázal
výšku spôsobenej škody, navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o výške škody, ktorá mu nevrátením
zariadení vznikla, nepreukázal ani kedy a aké konkrétne zariadenia boli odporcovi zapožičané. Odkázal
na cenník, avšak predložil len cenník zmluvných pokút, z ktorého súd zistil výšku zmluvnej pokuty za
jednotlivé zariadenia, ale nie ich skutočnú cenu. Naviac sám navrhovateľ vo svojom vyjadrení uvádza,
že zariadenie opakovane poskytuje po vrátení ďalším účastníkom a preto mal preukázať konkrétnu
hodnotu zariadenia ku dňu vzniku škody. Nepreukázal ani kedy ich obstaral, či išlo o nové zariadenia
alebo o zariadenia už predtým poskytnuté inému klientovi. Nakoľko sám navrhovateľ uviedol, že je to
jeho bežná prax. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania výšky škody ku dňu, kedy mali
byť navrhovateľovi po odstúpení od zmluvy vrátené, preto súd návrh aj v tejto časti zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa pomeru úspechu v konaní. Navrhovateľovi súd priznal sumu 152,96 € spolu s úrokom z omeškania
16,85 € ku dňu rozhodnutia a teda jeho úspech vo veci je 35% a úspech odporcu je 65%, t.j. celkový
úspech odporcu je 30% (65-35). Odporcovi vzniklo právo na pomernú náhradu trov konania, nakoľko
si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu trovy konania nevyplývajú, súd odporcovi nepriznal
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.