Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512201775
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8512201775.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci v spore žalobkyne O. pr. zast. JUDr.
Vierou Strakovou, advokátkou AK, kpt. Nálepku 5, 080 01 Prešov proti žalovanému E., pr. zast. JUDr.
KarinGrabanovou,advokátkouAK,Vodná3,04001Košice,ourčenieprávazodpovedajúcehovecnému
bremenu výkonom práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa
27.4.2017 č.k. 6C 33/2012-323 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podanou žalobou na súd dňa 3.4.2012 sa žalobkyňa
domáhala určenia, že nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, ktoré pozostáva
z jej práva prechodu (používanie spoločného dvora) peši, vozom i autom cez pozemok žalovaného
parcela C KN XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, LV č. XXX kat. územia Q., obec Q.,
okres J. Q. na susediaci pozemok žalobkyne - parcela C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o

výmere XXX m2, LV č. XXX kat. územia Q., obec Q., okres J. Q., žalovaný cez uvedený pozemok par.
C KN XXX zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, LV č. XXX kat. územia Q. je povinný trpieť
vykonávanie práva prechodu žalobkyne peši, vozom i autom na jej susediaci pozemok parcela C KN
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, LV č. XXX kat. územia Q.. Zároveň požadovala
nahradiť trovy konania.
3. Žalobkyňa žalobu dôvodila tým, že ona i jej právni predchodcovia starí rodičia i rodičia používali
spoločnú prístupovú cestu, ktorú tvorí parcela C KN XXX a ktorá je jediným prístupom k jej rodinnému

domu číslo súpisné XX postaveného na parcele C KN XXX/X ako aj k záhrade pozemku C KN XXX/X.
V súčasnosti je parcela C KN XXX zastavané plochy a nádvoria vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
Titul nadobudnutia uvedenej parcely je podľa jej názoru sporný a na liste vlastníctva XXX sa ako spôsob
nadobudnutia uvádza žiadosť o zápis geometrického plánu. Parcela C KN 305 celé roky slúžila ako
prístupová cesta (peši, vozom, autom) k rodinnému domu aj keď vecné bremeno nebolo zapísané v
katastri nehnuteľnosti. Dôkazom o tom, že parcela č. XXX - spoločný dvor je prístupovou komunikáciou
je aj výkaz výmer zo dňa 12.9.1984 vyhotovený G. n.p. H. Z. XXXX J. Q.. Potom ako sa matka žalobkyne

v auguste 2007 odsťahovala zo zdravotných dôvodov do H., žalovaný postavil murovaný plot spojený
pevným základom so zemou s dreveným čiastočne nepriehľadným oplotením pri vstupe na spoločný
dvor, čím zabránil v prístupe na ich pozemok. Žalovaný tvrdil, že k stavbe plotu ho oprávňovalo jeho
vlastníctvo k parcele C KN XXX.4. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že podľa geometrického plánu zo dňa 17.9.1984 v časti výkaz výmer
je otec žalobkyne R. M. uvedený ako podielový spoluvlastník v podiele X parcely C KN XXX o výmere XX
m2. Pozemok parcelu C KN 305 žalovanému údajne darovala pani Mária Kozubová. Vzhľadom na to, že

od roku 2007 žalovaný zabraňuje prechádzať cez jeho pozemok (využívaný ako spoločný dvor), pričom
od roku 1915 právni predchodcovia žalobkyne ako i ona boli nepretržite a dobrej viere (dobromyseľne)
za to, že ide o spoločný dvor, ktorý ona i jej právni predchodcovia užívali ako prístupovú komunikáciu
k svojim nehnuteľnostiam, podala žalobu na súd.
5. Podaním doručeným súdu dňa 31.5.2012 sa žalovaný vyjadril k žalobe, pričom uviedol, že podľa

údajov súboru popisných informácii Správy katastra J. Q. je vedený v LV č. XXX pre kat. územia Q.
ako výlučný vlastník nehnuteľnosti - parcela reg. C evidovaná na katastrálnej mape pod č. KN XXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, teda parcela C KN XXX zastavané plochy a nádvoria
nie je vedená v súbore popisných a v súbore geodetických informácii J. katastra J. Q. pre kat. územia
Q. a teda nemôže byť ani predmetom konania na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
výkonom práva (vydržaním) podľa § 151o ods. 1 a § 134 OZ. Navrhol súdu vyžiadať si LV XXX kat.

územia Q. a zároveň navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
6. Žalobkyňa v priebehu konania niekoľkokrát menila a upravovala petit žaloby, a to dňa 20.4.2012, dňa
31.8.2012 a dňa 1.7.2013, pričom po tejto poslednej úprave petitu žiadala, aby súd určil, že žalobkyňa
nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jej práva prechodu
(peši, vozom i autom) cez pozemok žalovaného parcela reg. C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria

o výmere XX m2, kat. územie Q., obec Q., okres J. Q. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa
3.6.2013 vyhotovený G., P. 6, H., O.. D. D. v rozsahu označenom v geometrickom pláne ako d XXX/X na
susediaci pozemok žalobkyne parcela reg. C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
listvlastníctvač.XXX,kat.územiaQ.,obecQ.,okresJ.Q.,žalovanýjepovinnýtrpieťvykonávaniepráva.
Zároveň si uplatnila trovy konania. Súd uznesením zo dňa 16.12.2013 pripustil zmenu petitu žaloby

v zmysle podania právnej zástupkyne žalobkyne doručeného súdu 1.7.2013. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 5.2.2014.
7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXX kat. územia Q., parcely registra C evidované
na katastrálnej mape, parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/

X záhrady o výmere XXX m2, rodinného domu číslo súpisné XX, postaveného na parcele č. XXX/X.
8. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX kat. územia Q., parcely
registra C evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2.
9. Žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že v roku 2007 kedy odišla jej matka bývať do H. žalovaný

postavilodhlavnejcestyplotčímzabránilkprístupukjejrodičovskémurodinnémudomu,pričomuviedla,
že prístup bol stále spredu od hlavnej cesty cez parcelu č. XXX ako obecnú cestu. Od detstva sa
pamätá, že prístup bol cez parcelu XXX, pričom cez predmetnú cestu prechádzali aj poľnohospodárske
stroje kombajn, veľké vozy so senom, osobné i nákladné autá. V roku 2010 si našli kupca avšak tento
následne odstúpil od kúpnej zmluvy, nakoľko nemal prístup k rodinnému domu. V lete 2011 zistila, že

prístup k jej pozemku je zatarasený ďalším múrikom a teda k rodičovskému domu nie je žiaden prístup
a v prípade požiaru sa tam nedostane žiadne auto. Pri rodičovskom dome je predzáhradka, ktorá je
v rozmedzí 60 až 70 cm a je úzka na to, aby slúžila ako prístup autom. Podľa vedomostí žalobkyne,
jej otec tvrdil, že sporný prístupový pozemok slúžil ako dedinská spoločná cesta. Teda pozemok nebol
ani žalovaného, ani právnych predchodcov žalobkyne a až po smrti otca žalobkyne žalovaný začal

vykonávať úkony a hradiť si predmetnú nehnuteľnosť, teda vstup do domu bol obecný. Žalobkyňa na
pojednávaní dňa 8.11.2012 uviedla, že jej otec R. M. stále tvrdil, že je podielovým spoluvlastníkom na
spornej nehnuteľnosti, je to spoločná prístupová cesta a patrí im.
10. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že rodinný dom kúpil v roku 1954, resp. 1955 od rodiny P..
Ďalej uviedol, že bráničku medzi susediacimi pozemkami postavil asi v roku 2010, a to z toho dôvodu,

že sa obával, že žalobkyňa predá pozemok, ľuďom ktorí sú neprispôsobiví. Bránu od hlavnej cesty
postavil v roku 2007 kvôli tomu, aby tam neparkovali cudzie autá a následne plot murovaný s pletivom
ako uvádza žalobkyňa postavil na svojom pozemku pred dvoma rokmi. Podľa jeho názoru má žalobkyňa
prístup k svojmu rodinnému domu cez predzáhradku, pešo. Ďalej poukázal na to, že medzi právnym
predchodcom žalobkyne a ním bol spor, nakoľko otec žalobkyne vytvoril záhradku na jeho pozemku,

ktorú si ohradil betónovým múrom, ktorú mal následne odstrániť, čo však neurobil. Žalovaný ďalej
uviedol, že v podstate do roku 1990 nebýval v rodinnom dome postavenom na parcele XXX, teda právni
predchodcoviažalobkyne,simohlirobiťčochceli.Nikdynebolimedzinimivážnejšienezhody,spornastal
až ohľadne predzáhradky. Uviedol, že pôvodne sa chodilo cez pozemky voľne neboli žiadne bránky.11. Svedok H. M., ktorý je strýkom žalobkyne uviedol, že prístupová cesta k sporej nehnuteľnosti bola
voľná bez oplotenia a o cestu sa starala obec. Prístupová cesta teda spoločný dvor, ktorý je predmetom
sporu bola stále ich, lebo keby nebola ich vlastníctvom nemali by sa ako dostať k pozemkom.

12. Svedkyňa U. C., ktorá je tetou žalobkyne uviedla, že cesta, ktorá je predmetom konania cez túto
chodila od malička, nakoľko iná cesta nebola. Ďalej sa vyjadrila, že právni predchodcovia žalobkyne
zbúrali pôvodný drevený dom a postavili nový, ktorý bol takých istých rozmerov ako pôvodný drevený
dom. Ďalej uviedla, že cez spornú nehnuteľnosť chodili všetci, ktorí išli k M. - právnym predchodcom
žalobkyne.

13. Svedkyňa I. W. uviedla, že sporná nehnuteľnosť bola spoločnou prístupovou cestou na jednu i druhú
stranu, verejnou prístupovou cestou.
14. Svedok D. P. uviedol, že prístupová cesta, ktorá je predmetom sporu tam bola odjakživa odkedy sa
pamätá, avšak došlo k zahradeniu zo J. strany a ťažšie sa vchádza autom dnu. Čo sa pamätá chodil
s autom, vozieval drevo a to k otcovi žalobkyne. Ďalej uviedol, že iná prístupová cesta k domu nie je.
Svedok sa nevedel vyjadriť či išlo o obecnú cestu.

15. Svedok H. A. uviedol, že prístupová cesta bola stále voľná, chodila sa cez ňu vozom i koňmi „kapura
tam nikdy nebola“, stále to bolo voľné, otvorené. V súčasnej dobe prístup k domu žalobkyne nie je.
16. Starosta obce Q. O.. D. U. písomne dňa 8.4.2016 súdu oznámil, že obec E. J. - žalovanému nevydala
stavebné povolenie na stavbu betónového plotu a brány ani oznámenie k ohláseniu drobnej stavby,
nakoľko odporca obci postavenie betónového plotu a brány neohlásil. Až dodatočne v novembri 2011

oznámil obci, že v mesiaci júl hradil časť svojho pozemku pri rodinnom dome.
17. Právna zástupkyňa žalobkyne v konaní žiadala vypracovať znalecký posudok za účelom
identifikovania či v pôvodnej pozemnoknižnej zápisnici boli ťarchy, nakoľko má za to, že predmet sporu
bol spoločným dvorom, pričom spoločný dvor riešený v mapách katastrálneho operátu už v roku 1974
a uvedená skutočnosť bola zapísaná na liste vlastníctva žalovaného do roku 2012 a žalobkyňa sa na

svoje parcely nedostane, a tak rodinný dom a parcely nie sú schopné užívania. Ďalej žiadala v konaní
vyžiadať si z archívov č.d. XXX/XXXX, XXXX/XXXX. Právna zástupkyňa žalobkyne ďalej poukázala, že
sporná parcela je súčasťou mpč. XX a v danom prípade spoločný dvor tu je od nepamäti a výkon práva
prechodu tu bol daný a v súčasnej dobe je blokovaný. Má za to, že spoločný dvor bol v pozemkovej knihe
zapísaný, nakoľko zápisnici XXX kat. územia Q. je uvedené, že ťarchy nie sú vyžiadané. Poukázala

na geometrický plán z roku 1984, kde je uvedené, že sporná parcela je vedená vlastnícky v X pre R.
M., ktorý je otcom žalobkyne a v 1 na pána A., ktorý je právnym predchodcom žalovaného. Kataster
zlúčil pôvodnú parcelu XXX z parcelou XXX, teda spoločný dvor sa dostal do výlučného vlastníctva
žalovaného. Má za to, že predmetné vecné bremeno žalobkyňa a jej právni predchodcovia vydržali a
je tu od nepamäti.

18. Právny zástupca žalovaného v konaní namietal, že zo strany žalobkyne je snaha zisťovať
vlastnícky stav, pričom predmetom konania je zriadenie vecného bremena, čo sú dve nesúvisiace
veci. Z tohto dôvodu namietal aj vykonanie znaleckého dokazovania, nakoľko otázky žalobkyne
sa týkajú preukazovania jej vlastníckeho práva, resp. popierania vlastníckeho práva žalovaného k
spornému pozemku. Uviedol, že doposiaľ v konaní nebola preukázaná oprávnenosť vstupu držby

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, taktiež dobromyseľnosť pri držbe tohto práva uviedol, že
geometrický plán z roku 1984, ktorý bol vyhotovený právnym predchodcom žalobkyne nebol nikdy
zapísaný do katastra nehnuteľnosti ani do evidencie nehnuteľnosti. Poukázal na rozhodnutia rozsudok
NS ČR sp. zn. 22Cdo/2887/2004, z ktorého vyplýva, že vydržanie práva cesty nemôže byť v dobrej
viere účastník, ktorý sa považoval za spoluvlastníka pozemku, resp. vlastníka pozemku, na ktorom má

byť vykonávané právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ďalej uviedol že ak žalobkyňa tvrdí, že malo
ísť o obecnú cestu a mala byť v tomto smere dobromyseľná ohľadne výkonu práva zodpovedajúcemu
bremenu poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 2Cdon/1728/1999, z ktorého je vyvodený záver,
že ten ktorý v domnení, že ide o verejnú cestu nie je v oprávnenej držbe práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu. Ďalej v konaní žalobkyňa prezentovala, že ide o účelovú komunikáciu, čo má

byť ďalší spôsob výkonu spornej nehnuteľnosti a v tomto smere poukázala na rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 22Cdo/1417/2001. Uviedol, že nie je preukázaný titul vstupu do dobromyseľnosti do držby,
nakoľko v konaní žalobkyňa uvádza rôzne časové úseky. Ďalej právny zástupca žalovaného uviedol,
že spôsob využitia pozemku je len informatívny a ide o štatistický údaj a nemá nič spoločné vecnými
právami. Tvrdenie, že cesta bola užívaná od nepamäti, nie je spôsobilou skutočnosťou na oprávnenosť

vstupu do držby. Ďalej právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nemal dlhodobo dosah na
svoju nehnuteľnosť, nakoľko pracoval ako vojak z povolania a preto nevedel ovplyvniť kto a akým
spôsobom ju užíval. To čo uviedli svedkovia, že sa chodilo po tomto priestranstve, pretože bolo voľné,
nepreukazujeoprávnenosťvstupudodržbyvecnéhobremena.Žalovanýjevýlučnýmvlastníkomspornejnehnuteľnostiajevzmysleust.OZoprávnenýneobmedzeneužívaťsvojpredmet,tedatvrdeniaohľadne
ohradzovania, resp. zahradzovania pozemku sú irelevantné a vzhľadom na uvedené žiadal žalobu
zamietnuť.

19. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. účinného do 30.6.2016, §
137 CSP, § 151m ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 134 ods.
1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 46 ods. 1 zák.č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona a dospel k
nasledovným záverom.
20. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo

predstavuje nadobudnutie vlastníctva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom.
Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. K zákonným
predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b)
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo
beztoho aby sa o tom muselo rozhodnúť. Zákonom ustanovené podmienky vydržania sú: a) existencia

držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako so svojou a či je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí; b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe;
c) spôsobilosť predmetu vydržania.
21. Vydržať vlastnícke práve môže len oprávnený držiteľ t.j. ten kto s vecou nakladá ako so svojou a
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Detencia sama osebe na vydržanie

nestačí. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný musí byť zhodnotené objektívne,
preto ak dôjde k sporu, nestačí dokazovanie zamerať len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť okrem iných spôsobov aj výkonom práva,
t.j. vydržaním pri splnení zákonných podmienok podľa § 134 OZ.
22. K vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nestačí iba faktický výkon tohto práva ale

oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v dobrej viere, že k veci mu právo prináleží.
Dobrá viera, ale nemôže byť založená na subjektívnych okolnostiach, ale musí existovať i nejaký právny
dôvod a to taký, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a
byť v dobrej viere, že na jednej strane jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného
bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou

podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene pre seba aj
fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným
vykonávateľom.
23. Na úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nestačí len
preukázať, že niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok

možno prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov. Môže ísť napríklad o záväzkový vzťah, môže
ísť o výprosu alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa
niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, napr.
prechádza cez cudzí pozemok, ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je iba ten,
kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu

patrí, nestačí iba subjektívne presvedčenie o jeho práve.
24.Dobrávieraoprávnenéhodržiteľa,ktorájedanásozreteľomvšetkyokolnostiveci,samusívzťahovať
aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Držiteľ
práva dovolávajúci sa domnelého právneho dôvodu držby by mal uviesť o ktorý inak spôsobilý titul
nadobudnutia práva z vecného bremena by v jeho prípade malo dôjsť (uznesenie NS SR sp. zn. 4M

Cdo/13/2008).
25. Súd zamietol návrh žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania, pretože otázky ktoré navrhla
uložiť znalcovi (čl. 256) nepreukazujú nadobudnutie práva vecného bremena - práva prechodu, ktoré by
mali nadobudnúť právni predchodcovia žalobkyne.
26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne a preto

ju v celom rozsahu zamietol, a to z týchto dôvodov.
27. Predmetom konania je žaloba týkajúca sa vecných bremien. Žalobkyňa sa domáhala ako osoba
z vecného bremena, že jej vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je
oprávnenie prechádzať peši, vozom i autom cez pozemok žalovaného parcelu reg. C KN XXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 kat. územia Q..

28. Nadobudnutie tohto práva prechodu opierala o titul vydržania ako oprávneného držiteľa so
započítaním oprávnenej držby jej právnych predchodcov, pretože so zreteľom na všetky okolnosti počas
celej vydržacej doby od roku 1915, vykonávali právo prechodu v dobrej viere, že im patrí.29. V danej veci ide o žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP (predtým § 80 OSP). Ide teda o určenie
existencie vecného bremena nezapísaného v katastri nehnuteľnosti. V konaní žalobkyňa žiadnym
spôsobom nepreukázala a ani netvrdila naliehavosť právneho záujmu na takomto určení. Naliehavý

právny záujem musí žalobca preukázať, naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný
uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto
tvrdeníjepovinnýnavrhnúťdôkazy.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodnutieonaliehavomprávnomzáujme
je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom
pre zastavenie konania či odmietnutie žaloby.

30. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol je tá skutočnosť, že po poslednej úprave petitu
sa žalobkyňa domáhala určenia, že nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktoré pozostáva z jej práva prechodu cez pozemok žalovaného parcela registra C KN XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere XX m2 kat. územia Q. podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa
3.6.2013, v rozsahu označenom v geometrickom pláne ako d XXX/XX susediaci pozemok žalobkyne,
parcela reg. C KN XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, LV č.XXX kat. územia Q. a

žalovaný je povinný trpieť vykonávanie práva. ( čl. 169) Žalobkyňa teda žiada zriadiť právo prechodu
cez parcelu reg. C KN XXX/X. Takáto parcela v právnom stave v súčasnej dobe neexistuje - v
dobe rozhodovania o predmete sporu, preto petit tak ako žiada žalobkyňa je nevykonateľný. V rámci
predbežného právneho posúdenia veci, súd upozornil a upriamil žalobkyňu a jej právnu zástupkyňu
na túto skutočnosť, avšak tieto v tomto smere nežiadali o úpravu petitu. Naviac súd poukazuje i na

tú skutočnosť, že geometrický plán na základe, ktorého má dôjsť k zápisu práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu bol vyhotovený na obnovu hraníc pôvodného pozemku parcely č. XXX reg. C KN
a teda neslúži na priznanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu práva prechodu cez pozemok.
Takýto geometrický plán predložený žalobkyňou nemôže slúžiť ako podklad pre zápis vecného bremena
na katastri nehnuteľností.

31. Tretím dôvodom, pre ktorý súd zamietol žalobu je tá skutočnosť, že v spore neboli žiadnymi
skutkovými okolnosťami preukázané predpoklady zákonného vydržania, a to vstup do držby, titul vstupu
do držby a spôsobilosť predmetu držby. V priebehu celého konania žalobkyňa nepreukázala a ani
netvrdila spôsob akým ona, resp. jej právni predchodcovia vstúpili do držby práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu, či išlo o platný titul, domnelý právny titul, resp. ospravedlniteľný omyl. Ďalej v

konaní žalobkyňa rozporne uvádzala raz, že išlo o obecnú cestu, raz že jej otec R. M. je podielovým
spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti s poukazom na geometrický plán z roku 1984, v ktorom je
uvedený ako vlastník v 1. V tomto smere sa súd stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu
žalovaného s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2887/2004, z ktorého je vyvodený
záver, že v spore o vydržanie práva cesty nemôže byť v dobrej viere účastník, ktorý sa považoval

za spoluvlastníka, resp. vlastníka pozemku, na ktorom má byť vykonané právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. V priebehu konania žalobkyňa i svedkovia uvádzali, že išlo o obecnú cestu. V
takomto prípade žalobkyňa nemohla byť dobromyseľná, resp. jej právni predchodcovia, čo sa týka
práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, nakoľko s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
2Cdon/1278/1997 z ktorého vyplýva, že ten ktorý je v domnení, že ide o verejnú cestu nie je v oprávnenej

držbe práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. V konaní taktiež žalobkyňa uvádzala, že malo ísť o
účelovúkomunikáciu,čojeďalšíspôsobvyužitiaspornejnehnuteľnostiatedasúdmázato,žežalobkyňa
v konaní nepreukázala titul na základe, ktorého vstúpila, resp. jej právni predchodcovia do držby a že
táto držba bola dobromyseľná vo vzťahu k predmetu držby.
32.Vpriebehukonaniažalovanýtvrdil,žeprístupknehnuteľnostiamvovlastníctvežalobkyneznemožnili

jej právni predchodcovia, keď zbúrali pôvodný drevený dom a postavili nový, ktorý má mať širší pôdorys.
Táto skutočnosť nebola ničím preukázaná. Taktiež súd nepovažoval za rozhodnú a dôležitú skutočnosť,
či žalovaný mal resp. nemal povolenie na výstavbu plota, nakoľko ako je uvedené a popísané vyššie,
súd zamietol žalobu z iných skutkových i právnych dôvodov.
33. Na okraj súd uvádza, že je nesporná tá skutočnosť, že žalobkyňa nemá k nehnuteľnostiam, ktoré

má vo výlučnom vlastníctve, prístup motorovým vozidlo, iba peši cez predzáhradku v šírke cca 70m.
Súd je však toho názoru, že jej skutková ako aj právna argumentácia nemá oporu na to, aby súd zriadil
právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo prechodu cez nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu tak,
ako bola podaná táto žaloba.
34. Vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP, nakoľko žalovaný bol v
spore plne úspešný súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s § 262 ods. 2
CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.36. Žalobkyňa v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
37. Namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam ohľadne splnenia zákonných podmienok vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu.
38. Súd prvej inštancie dospel k skutkovým záverom, že žalobkyňa nepreukázala právny titul, resp.
dôvod, na základe ktorého žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia oprávnene vstúpili do výkonu práva
cez pozemok žalovaného.

39. Vstupom do držby je rok 1915, kedy právni predchodcovia žalobkyne postavili rodinný dom (drevený)
a už vtedy došlo k ústnej dohode medzi nimi a právnymi predchodcami žalovaného ohľadne prechodu
cez sporný pozemok.
40. Právnym titulom môže byť aj ústna dohoda, ktorú nie je možné v súčasnej dobe exaktne dokázať, ale
možno ju vyvodiť zo správania strán sporu a ich právnych predchodcov. Keby sa právni predchodcovia
nedohodli na práve prechodu, tak by odvolateľka, ani jej právni predchodcovia nemali prístup k domu

(drevenému), ktorý bol postavený v roku 1915. V roku 1964 bol postavený nový murovaný dom na
pôdoryse starého dreveného domu. Z uvedeného, podľa názoru odvolateľky vyplýva, že k dohode
muselo dôjsť, ináč by nemali žiadny prístup a neoplatilo by sa jej právnym predchodcom stavať dom na
pozemku, ku ktorému by nemali žiadny prístup.
41.Rozhodnutiesúduprvejinštancieodvolateľkapovažujenaviaczanepreskúmateľnéajztohodôvodu,

že súd prvej inštancie sa nezaoberal jednotlivými právnymi režimami vydržania podľa Všeobecného
Rakúskeho Občianskeho zákonníka AGBG z roku 1811, stredného Občianskeho zákonníka z roku
1950 a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov. Uvedené
právne režimy sú podstatné, nakoľko právni predchodcovia žalobkyne vstúpili do držby ešte v roku
1915. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v tom, že súd sa nezaoberal aj intertemporálnymi

ustanoveniami Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov. Keďže
právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege), treba
pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy, a to obdobie
platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31.12.1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1.1.1951 do 31.3.1964 a napokon obdobie platného Občianskeho

zákonníka č. 40/1964 Zb. od 1.4.1964 so zreteľom na jeho novely, najmä zákon č. 131/1992 Zb. účinný
od 1.4.1983 a zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 1.1.1992.
42. Odvolateľka v podanom odvolaní ďalej poukázala na to, že podľa obyčajového práva platného na
území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť
po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe (proti štátu a cirkvi sa vyžadovala ešte dlhšia vydržacia

doba, a to 100 a 40 rokov). Bolo to tak napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala
nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. Vydržanie bolo
prípustné proti každému, teda i voči spoluvlastníkovi, ak boli splnené podmienky vydržania, t.j. ak došlo
k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných
spoluvlastníckych podielov a tieto mal príslušnú, zákonom ustanovenú dobu v držbe.

43. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§ 115 - 116 ods. 1, v spojení s § 145) vlastnícke
právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po
dobu zákonom ustanovenú, t.j. 3 roky hnuteľnú a 10 rokov nehnuteľnú vec. Vydržanie bolo vylúčené
u nescudziteľných vecí nachádzajúcich sa v socialistickom vlastníctve. Za oprávneného držiteľa sa
považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú

vydržaciu dobu. V pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená. Zápis nadobudnutia
vlastníckeho práva v pozemkovej knihe totiž nebol v období od 1.1.1951 do 1.4.1964 už podmienkou
prevodu vlastníctva, ale mu zostal iba význam deklaratórny. Už samotná zmluva bola podkladom na
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
44. Podľa intertemporálneho ustanovenia § 562 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. sa od 1.1.1951

ustanoveniami tohto zákona spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva.
Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa v zmysle ust. § 566 Občianskeho zákonníka
č. 141/1950 Zb. skončila najneskoršie uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak pravda
neuplynula skôr. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržania až do novelizácie zákonom č.
131/1982 Zb., s účinnosťou od 1.4.1983 neupravoval. Až uvedená novela Občianskeho zákonníka v ust.

§132a,§135anovéúpravyoochranudržbyavydržaniesmožnosťouzapočítaniačasupredchádzajúcej
nepretržitej držby pred 1.4.1983 s tým, že tento čas neskončil skôr, než 1.4.1984.
45. To, že právni predchodcovia žalobkyne vstúpili do držby už v roku 1915, je potrebné aplikovať
aj ustanovenia obyčajového práva a stredného Občianskeho zákonníka. Podľa uvedených zákonnýchúprav vydržacia doba uplynula najneskôr 1.1.1961, nakoľko v zmysle ust. § 566 Občianskeho zákonníka
č. 141/1950 Zb. vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 skončila najneskoršie uplynutím
10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak pravda neuplynula skôr, t.j. v roku 1947 (30 rokov

od roku 1915). Aj novela č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 1.4.1983 umožňovala započítanie času
predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr, než 1.4.1984.
Aj podľa uvedenej právnej úpravy by vydržacia doba uplynula najneskôr do 1.4.1984. Aplikáciu týchto
zákonných ustanovení vydržacia doba uplynula najneskôr 1.1.1961 (lehota 32 rokov od roku 1915 však
bola splnená v roku 1947), resp. v zmysle novely č. 131/1982 Zb. k 1.4.1984, t.j. dávno pred tým, než

žalovaný postavil bránu a plot.
46. Napokon odvolateľka namietala, že súd na danú vec vo vzťahu k trovám konania neaplikoval ust.
§ 257 CSP. Za výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade odvolateľka
považuje to, že strany sporu sú susedmi, resp. bývalými susedmi, že spor nevyvolal zbytočne, nakoľko
sa nemá ako dostať k svojmu majetku a ináč, ako súdnou cestou nemôže dosiahnuť zmenu, jedná sa
o dlhoročný problém medzi stranami, žalovaný tiež svojim správaním a konaním pred začatím súdneho

konania prispel k sporu tým, že postavil plot (2010) a bránu od cesty (2007) a že nepriznaním trov
konania nebude nijako významne dotknutá majetková sféra strán sporu.
47. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
48. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne nie

je opodstatnené.
49. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

50. K odvolacím námietkam žalobkyne sa žiada uviesť nasledovné.
51. Súd prvej inštancie sa s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa titulu oprávnenosti vstupu do držby
náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Zvýraznil, že na
úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nestačí len poukázať, že
niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok možno prechádzať

na základe rôznych právnych dôvodov. Môže ísť napríklad o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu, alebo
môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto správa
spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, napríklad prechádza
cez cudzí pozemok, ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je iba ten, kto so
zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí,

nestačí iba subjektívne presvedčenie o jeho práve.
52. Žalobkyňa v priebehu konania, ani v podanom odvolaní ani netvrdila, medzi ktorými konkrétnymi
subjektami a o akom konkrétnom obsahu mala byť dohoda ohľadne prechodu cez sporný pozemok.
53. Nemožno preto súdu prvej inštancie vyčítať záver, že žalobkyňa nepreukázala, ako jej právni
predchodcovia vstúpili do držby práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, či išlo o platný titul,

domnelý právny titul, resp. ospravedlniteľný omyl.
54. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom zodpovedajúcim obsahu vecného bremena
prechádzať cez pozemok nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu
aj preto, že cez cudziu nehnuteľnosť je možné prechádzať na základe rôznych právnych titulov.
55. Za stavu, keď, ako to v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza súd prvej inštancie, mohlo ísť tiež o

výprosu, či o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie, absencia okolnosti svedčiacich o
poctivosti nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak žalobkyne, ako aj jej právnych
predchodcov, nemôže viesť k inému záveru, ako k zamietnutiu žaloby.
56. Čo sa týka námietky o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v dôsledku toho, že súd sa
nezaoberal jednotlivými právnymi režimami vydržania platnými od roku 1915, k tej treba uviesť, že

odvolateľka nekonkretizuje, podľa ktorej konkrétnej právnej úpravy by bolo možné dospieť k inému
záveru, ako k záveru, ku ktorému dospel súd prvej inštancie.
57. Z uvedeného dôvodu nie je možné zo strany odvolacieho súdu k tejto námietke zaujať relevantné
stanovisko.
58. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami odvolateľky, že výnimočnými okolnosťami a dôvodmi

osobitného zreteľa sú dôvody opísané odvolateľkou v podanom odvolaní.
59. S názorom, že nepriznaním trov konania nebude nijako významne dotknutá majetková sféra strán
sporu, nemožno súhlasiť, keďže strany sporu sú v tomto konaní právne zastúpené advokátmi.60. Bývalé susedstvo, či dlhoročný problém medzi stranami za dôvody hodné osobitného zreteľa
považovať nemožno. A napokon skutočnosť, že strana sporu sa nemá ako dostať k svojmu majetku
ináč, ako súdnou cestou a žalovaný postaví cez prechod či bránu, nie je výnimočnou okolnosťou za

stavu, keď žalobkyňa v konaní nemala úspech.
61. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.
62. Zároveň úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o

výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.
63. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).