Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/260/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616213972
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616213972.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu:

Spoločenstvo vlastníkov bytov „Spoločenstvo Breziny 268" so sídlom Prakovce č. 268, 055 62 Prakovce,
IČO: 35 529 890, právne zastúpeného JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou so sídlom Floriánska
č. 16, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1./ 2T Future, s. r. o., so sídlom Za Tonkov 196/7, 974 01 Riečka,
IČO: 45 390 631, 2./ WEMOVE INVESTMENT a. s., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina,
IČO: 36 434 361, žalovaní v 1. a 2. rade právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj, s.
r. o., so sídlom Banská Bystrica, J. Chalupku 8, 3./ Building & Services s. r. o., so sídlom Hlavná 29,
056 01 Gelnica, IČO: 48 176 605, právne zastúpený JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou

so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves, 4./ I. I., C.. XX. X. XXXX, S. M. Č.. XXX, t. č. bytom M. XXX,
5./ I. I., U.. S., C.. XX. X. XXXX, S. M. Č.. XXX, t. č. bytom M. XXX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný v 2. rade má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaný v 3. rade má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

V. Žalovaní v 4. a 5. rade nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 13. 9. 2016 domáhal, aby súd určil, že dobrovoľná
dražba, ktorej predmetom bol 2-izbový byt č. XX zapísaný na LV č. XXX v kat. území M., ktorého
vlastníkmi boli I. I. a I. I., vykonaná žalovaným v 2. rade ako dražobníkom dňa 15. 6. 2016 v Banskej

Bystrici, v sídle Notárskeho úradu JUDr. Zory Belkovej, na návrh žalovaného v 1. rade, je neplatná.

2. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že žalobca je záložným veriteľom zo zákonného záložného
práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorého
záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, teda
žalobca je prednostný záložný veriteľ k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v kat. území M..

3. Dňa 15. 6. 2016 o 9.00 hod. na návrh žalovaného v 1. rade ako údajného záložného veriteľa uskutočnil
žalovaný v 2. rade, t. j. dražobník prvé kolo dobrovoľnej dražby k predmetnému bytu, a to v sídle
Notárskeho úradu JUDr. Z. Belkovej v Banskej Bystrici, kedy vydražiteľom, teda novým vlastníkom bytu
sa stal žalovaný v 3. rade udelením príklepu licitátorom. Dražba bola osvedčená notárskou zápisnicouN 797/2016, Nz 21402/2016, NCR 22029/2016 zo dňa 15. 6. 2016 vyhotovenou notárkou JUDr. Z.
Belkovou. Predchádzajúcimi vlastníkmi bytu boli žalovaní v 4. a 5. rade.

4. Žalobca uviedol v odôvodnení nasledujúce dôvody, pre ktoré považuje predmetnú dobrovoľnú dražbu
za neplatnú:

a/ žalovaný v 1. rade, ako záložný veriteľ a zároveň navrhovateľ dražby, si nesplnil povinnosť, keď
žalobcovi, ako prednostnému záložnému veriteľovi neoznámil začatie výkonu záložného práva k bytu v

súlade s § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka,

b/ žalovaný v 2. rade ako dražobník nedoručil žalobcovi, ako prednostnému záložnému veriteľovi,
oznámenie o dražbe v zmysle § 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 527/2002 Z. z.,

c/ žalovaný v 2. rade, ako dražobník, nedoručil oznámenie o dražbe príslušnému Okresnému úradu v

Gelnici, katastrálnemu odboru v zmysle § 17 ods. 5 písm. c/ zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách,

d/ žalovaný v 2. rade, ako dražobník, nedoručil žalobcovi zápisnicu o vykonanej dražbe, čím porušil §
24 ods. 7 citovaného Zákona o dobrovoľných dražbách,

e/ žalovaní v 1. a 2. rade porušili ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného Zákona o dobrovoľných dražbách,
keď za miesto konania dražby určili priestory notárskeho úradu nachádzajúceho sa v Banskej Bystrici,
ktoré je od miesta predmetu dražby vzdialené cca 200 km.

5. Určenie miesta výkonu dražby bolo vzhľadom na uvedenú vzdialenosť zjavne bez rozumného a
odôvodneného dôvodu, pričom aj nový vlastník - vydražiteľ má miesto v Gelnici, teda 10 km od miesta,
kde sa byt nachádza. Uvedeným postupom došlo zo strany dražobníka k hrubému porušeniu vyššie
citovaných zákonných ustanovení, k čomu žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo/100/2012.

6. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že ako zákonný záložný veriteľ, ktorého záložné právo je ako
prvé v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv, začal dňa 17. 4. 2014 v zmysle § 15 zákona
č. 182/1993 Zb. prostredníctvom oprávneného dražobníka - Profesionálnej dražobnej spoločnosti, s. r. o.
so sídlom v Košiciach, výkon zákonného záložného práva. Dôvodom takéhoto postupu bola skutočnosť,

že žalovaní v 4. a 5. rade, ako pôvodní vlastníci bytu, neplnili riadne a včas zabezpečovanú pohľadávku,
ktorá im vznikla voči žalobcovi titulom neuhradených dlhov - platieb súvisiacich s výkonom správy,
prevádzky, údržby a opráv bytového domu, príslušenstva a pozemku vrátane služieb súvisiacich s
bývaním.

7. Žalobca ďalej citoval ustanovenie § 151ma ods. 6 Občianskeho zákonníka a s poukazom na tento
uviedol, že doposiaľ nebola pohľadávka žalobcu ako prednostného záložného veriteľa žalovaným v 1.
rade,aniinýmsubjektomuhradená,apretožalobcazaslalžalovanémuv3.rade,akonovémuvlastníkovi
bytu, dňa 13. 7. 2016 výzvu na zaplatenie dlhu - prednostnej pohľadávky.

8. Žalobca k návrhu predložil dôkazné listiny, a to výpis z Obchodného registra žalovaných v 1. až 3.
rade, doklad o neuhradených platbách žalovaných v 4. a 5. rade adresovaný I. I. obsahujúci predpis
záloh a pohľadávok za obdobie od januára do júla 2016, nedoplatky za rok 2012 až 2016, výzvu zo dňa
13.7.2016nazaplateniedlhu-prednostnejpohľadávkyžalobcuadresovanúžalovanémuv3.rade(teda
po vykonanej dražbe), oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 17. 4. 2014 adresované I. I.

a I. I. Profesionálnou dražobnou spoločnosťou, s. r. o. so sídlom v Košiciach, kópiu notárskej zápisnice
N 797/2016 osvedčujúcu priebeh dražby zo dňa 15. 6. 2016, výpis z LV č. XXX, kat. územie M. z 12.
9. 2016, kde v časti B11 je uvedený ako vlastník sporného bytu s prísl. žalovaný v 3. rade na základe
notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby a v časti C11 je zapísané záložné právo k bytu č. 15/1
v prospech Spoločenstva titulom zápisu A. XXXX/XX-XXX/XX (§ 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.).

9. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhovali žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Ich právny
zástupca v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol právne stanovisko k jednotlivým vyššie uvedeným
dôvodom žaloby.10. K bodu a) uviedol, že žalovaný v 1. rade je titulom Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
- bytu, ktorý bol predmetom dražby, záložným veriteľom, pričom vklad jeho záložného práva bol do

katastra povolený dňa 6. 9. 2005 pod č. A. XXX/XXXX, a preto sa on považuje za záložného veriteľa,
ktorý bol oprávnený realizovať predmetnú dražbu takým postupom, aký vyplýva z dôkazného spisu
o dražbe. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobcu, že on by mal byť prednostným záložným veriteľom k
spornému bytu.

11. K tomu poukázal na ustanovenie § 151k zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce ich poradie ich
registrácie v Registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie, alebo odo dňa ich
registrácie v osobitnom registri. Poukázal na Feketeho Veľký komentár k Občianskemu zákonníku, v
ktorom v súvislosti s vyššie citovaným zákonným ustanovením sa uvádza, že zákon určuje toto poradie
len vo vzťahu k zmluvnému záložnému právu (§ 151b Občianskeho zákonníka), a to v závislosti od doby

registrácie záložného práva v Registri záložných práv a v osobitnom registri a pre prípad konkurencie
posesórneho (ručný záloh) a neposesórneho záložného práva (registrované záložné právo). Neurčuje
ho vo vzťahu k exekučnému (sudcovskému) a zákonnému záložnému právu. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 1Sžo/26/2008, podľa ktorého vôľou zákonodarcu bolo ustanoviť
rovnaké právne postavenie oprávnených zo záložného práva bez ohľadu, či ide o zmluvné záložné

právo, daňové, alebo exekučné. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Cob/233/2013, podľa ktorého pre poradie uspokojenia viacerých záložných práv k tomu istému zálohu
jerozhodujúceporadieichregistrácievRegistrizáložnýchpráv,alebovosobitnomregistri.Prizákonnom
záložnom práve je rozhodujúci čas jeho vzniku. Pre poradie zákonného záložného práva nemôže
byť rozhodujúcim čas jeho záznamu do katastra nehnuteľností, ktorý plní len evidenčnú funkciu, pred

dátumom jeho vzniku zo zákona.

12. S poukazom na vyššie popísané žalovaný konštatoval, že momentom vzniku zákonného záložného
práva podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. nie je okamih zápisu do katastra nehnuteľností, nakoľko
tento zápis má len deklaratórny charakter. Vznik takéhoto zákonného záložného práva treba odvodiť

od akcesorickej povahy záložného práva, v zmysle ktorej vznik a trvanie záložného práva nerozlučne
súvisísozabezpečovanoupohľadávkou.RovnakýprávnynázorbolvyslovenýajvuzneseníNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 6M Cdo 8/2010, kde sa konštatuje: „existencia záložného práva podľa § 15 zákona
č. 182/1993 Z. z. je podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení. Vznik zákonného
záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky (nemá povahu zábezpeky

do budúcnosti)“.

13. Nakoľko teda zákonné záložné právo vzniká momentom vzniku zabezpečovanej pohľadávky, možno
potom jeho poradie považovať za prednostné len vtedy, ak vzniklo skôr, než došlo k zápisu zmluvného
záložného práva do katastra nehnuteľnosti. Nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené, vklad záložného

práva žalovaného v 1. rade bol do katastra povolený dňa 6. 9. 2005 pod č. A. XXX/XXXX a prvá
pohľadávka podľa žalobcom predložených príloh vznikla až v roku 2012 (nedoplatok vo výške 49,61
eur), nemožno zákonné záložné právo žalobcu považovať za prednostné, a preto žalovaný v 1. rade
nemal povinnosť oznamovať žalobcovi začatie výkonu záložného práva. Navyše neoznámenie začatia
výkonu záložného práva nemôže byť podľa Zákona o dobrovoľných dražbách dôvodom na vyslovenie

neplatnosti dražby, nakoľko citovaný zákon túto povinnosť neukladá, je uvedená len v § 151ma ods.
1 Občianskeho zákonníka. Predmetnú dražbu môže súd určiť za neplatnú len v prípade, ak nebola
uskutočnenávzmysleZákonaodobrovoľnýchdražbách(§21ods.1prvávetazákonač.527/2002Z.z.).

14. K ďalším bodom - odôvodňujúcim žalobu, uvedenými podľa písm. b/ až d/ právny zástupca

žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde. Predložil k tomu
písomné dôkazy - oznámenie o dražbe zo dňa 11. 5. 2016, ktoré v súlade s § 17 ods. 5 písm. b/
citovaného Zákona o dobrovoľných dražbách bolo zaslané na doručenie do vlastných rúk žalobcovi,
ktorý však predmetnú zásielku v odbernej lehote, ani po jej opakovanom doručení neprevzal a táto bola
vrátená žalovanému v 2. rade. S tým istým dátumom bolo predmetné oznámenie o dražbe zaslané

a úspešné doručené aj Okresnému úradu v Gelnici na vyznačenie poznámky o konaní dobrovoľnej
dražby, ktorý zásielku prevzal dňa 13. 5. 2016. Notárska zápisnica č. N 797/2016 osvedčujúca priebeh
dobrovoľnej dražby bola dňa 17. 6. 2016 zaslaná na doručenie do vlastných rúk žalobcovi, tento ju však
poopakovanomdoručenívodbernejlehoteneprevzal,načobolazásielkavrátenážalovanémuv2.rade.15. K bodu d/ právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade poukázal na § 11 ods. 1 a na komentár k Zákonu
o dobrovoľných dražbách, ktorý uvádza prípady, kedy by malo dôjsť k výberu nevhodného miesta dražby

(vysokohorská chata, kde nie je zjazdná cesta, priestory neprístupné verejnosti a podobne). Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/592/2015, kde sa okrem iného uvádza, že citovaný
zákon v § 11 ods. 1 treba vykladať tak, aby všetkým potenciálnym záujemcom v rámci celého územia SR
bola umožnená účasť na dražbe, pričom zákon neviaže určenie na obec, okres, alebo obvod, v ktorom
sa nehnuteľnosť nachádza.

Miestom konania dražby bol Notársky úrad v meste Banská Bystrica, ktorá je krajským mestom, ktoré
vzhľadom na svoju polohu, infraštruktúru a dostupnosť služieb, účasť na dražbe umožňuje všetkým
potenciálnym záujemcom, sídlo notárskeho úradu sa nachádza v širšom centre mesta, blízko hlavnej
cesty a zástaviek MHD. Dražba sa teda uskutočnila v priestoroch prístupných verejnosti.

16. Skutočnosť, že miesto realizácie dražby bolo prístupné, potvrdzuje aj ten fakt, že vydražiteľom bytu

sa stal žalovaný v 3. rade, ktorý má sídlo v Gelnici, teda asi 8 km od miesta vydraženej nehnuteľnosti.

17. Právny zástupca žalovaného v 1. a 2. rade k písomnému vyjadreniu predložil doklady, a to Zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti pod č. Z 03005-05 uzavretú medzi VÚB, a. s. so sídlom v
Bratislave a I. I. a jeho manželkou I., rod. S., ktorou sa zriadilo záložné právo v prospech záložného

veriteľa, ktorý uzavrel dňa 10. 8. 2005 so záložcom Zmluvu o poskytnutí úveru Triangel rekonštrukcie
vo výške 155.950,- Sk, pričom ako záloh v tejto zmluve je uvedená nehnuteľnosť zapísaná na LV č.
XXX v kat. území M., teda byt, ktorý bol predmetom spornej dražby. Vklad predmetnej záložnej zmluvy
bol povolený dňa 6. 9. 2005 Správou katastra v Gelnici pod č. A. XXX/XXXX. Ďalej predložil Zmluvu
o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi VÚB, s. r. o. a obchodnou spoločnosťou 2T Future, s. r.

o. (žalovaným v 2. rade), ktorej predmetom bola pohľadávka voči žalovaným v 4. a 5. rade titulom
poskytnutého úveru. Ďalším dôkazom ním predloženým je oznámenie o začatí výkonu záložného práva
žalovaného v 1. rade zo dňa 4. 3. 2013, ktoré bolo doručené len žalovaným v 4. a 5. rade (teda
žalobcovi nie), oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 10. 4. 2013 doručené Správe
katastra v Gelnici v zmysle § 151l Občianskeho zákonníka a k tomu pripojené fotokópie doručeniek

o prevzatí tejto písomnosti. Ďalej predložil kópiu oznámenia o dražbe žalovaného v 2. rade konanej
dňa 15. 6. 2016 týkajúcej sa spornej nehnuteľnosti zo dňa 9. 5. 2016, k tomu pripojený podací hárok,
ktorým preukazovali odoslanie tohto oznámenia Okresnému úradu, Odboru katastrálnemu v Gelnici a
Spoločenstvu Breziny 268 v Prakovciach s priložením vrátenej doručenky o neprevzatí tohto oznámenia
žalobcom a s prevzatím Správou katastra. Ďalším dôkazom je oznámenie prednostného záložného

veriteľa adresované Profesionálnou dražobnou spoločnosťou, s. r. o. žalovanému v 2. rade zo dňa 22.
6. 2016 a vyjadrenie k tomuto oznámeniu. Ďalším dôkazom bola fotokópia oznámenia o začatí výkonu
záložného práva zo dňa 4. 3. 2013 a oznámenie o dražbe doručované všetkým zúčastneným osobám
s priložením vrátenej doručenky o neprevzatí tohto oznámenia žalobcom.

18. Nakoľko žalovaný predložil písomné dôkazy, ktoré sú len časťou dôkazného dražobného spisu, na
vyžiadanie súdu dodatočne na pojednávaní predložil originál dražobného spisu pod č. D BB 1002016.

19. Právna zástupkyňa žalovaného v 3. rade, teda vydražiteľa spornej nehnuteľnosti, navrhovala žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú, pričom v celom rozsahu sa pripájala k právnemu stanovisku žalovaných v 1.

a 2. rade ohľadom otázky prednostného záložného veriteľa. Dodala, že žalovaní sa o dobrovoľnej dražbe
dozvedel na internetovej stránke Obce Prakovce, kde uvedená informácia bola dlhodobo zverejnená. K
námietke, že dražba bola vykonaná v Banskej Bystrici, teda vo veľkej vzdialenosti od miesta draženej
nehnuteľnosti, uviedla, že okrem konateľa žalovaného v 3. rade V. O. sa dražby zúčastnili aj iní
záujemcovia, ktorým nebol obmedzený prístup či už autom, alebo inými prostriedkami hromadnej

dopravy. Samotný konateľ musel cestovať tiež zo vzdialeného miesta bydliska. V závere uviedla, že
neoznámenie výkonu záložného práva žalobcovi nepovažuje za porušenie § 151l, ma a nasl., pre ktoré
porušenia by mala byť predmetná dobrovoľná dražba neplatná. V konaní navrhla vypočuť ako svedka
konateľa spoločnosti.

20. Žalovaní v 4. a 5. rade sa pojednávaní nezúčastňovali, svoju neúčasť ospravedlnili hlavne zo
zdravotných dôvodov žalovaného v 4. rade, preto súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával za ich
neprítomnosti.21. Prevedeným dokazovaním, výsluchom strán sporu, právnych zástupcov sporových strán a na
základe vyššie popísaných dôkazných listín a predovšetkým za použitia dražobného spisu sp. zn. D BB
1002016 zistil tento skutkový stav:

22. Dňa 15. 6. 2016 o 9.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Zuzany Belkovej, ul. Na Troskách č. 22
v Banskej Bystrici, uskutočnil žalovaný v 2. rade - ako dražobník, dobrovoľnú dražbu, a to na návrh
záložného veriteľa - žalovaného v 1. rade, kde vydražiteľom, teda vlastníkom bytu sa stal žalovaný v 3.
rade, pričom predchádzajúcimi vlastníkmi bytu boli žalovaní v 4. a 5. rade. Priebeh dobrovoľnej dražby

bol osvedčený notárskou zápisnicou menovanej notárky pod č. N 797/2016 zo dňa 15. 6. 2016.

23. Predmetom dražby bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX v kat. území M., okres Gelnica, a to
2-izbový byt č. XX situovaný na 1. poschodí so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu č. XXX, byt v celosti a veľkosť spoločných podielov 514/10000.

24. Vyššie popísaný skutkový stav nerozporovali žiadna zo zúčastnených sporových strán. Sporná
bola otázka, či prednostným záložným veriteľom v predmetnej dražbe bol žalobca, alebo žalovaný v
1. rade. Ďalej bol rozporovaný zákonný postup žalovaného v 2. rade, teda dražobníka pri výkone a
realizácii dražby v jednotlivých bodoch, ako je vyššie uvedené. Na vyriešenie týchto sporných otázok
súd predovšetkým skúmal otázku, kto je v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z.

a Občianskeho zákonníka prednostným záložným veriteľom.

25. Žalobca tvrdil, že je v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov záložným veriteľom zo zákonného záložného práva, ktoré je v poradí rozhodujúcom na
uspokojenie záložných práv registrované ako prvé.

26. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

27. Podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia
v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv") zriadenom podľa
osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým

priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.

29. Z výpisu z LV č. XXX v kat. území M. súd zistil a vzal za preukázané, že v časti C pod poradovým
číslom11jezapísanézáložnéprávokbytuč.XX/Xpodľa§15ods.1zákonač.182/1993Z.z.vprospech
Spoločenstva na základe rozhodnutia príslušnej Správy katastra pod č. A. XXXX/XX-XXX/XX. Podľa

vyššie citovaného § 151e ods. 2 vychádzajúc zároveň aj z Veľkého komentára Občianskeho zákonníka
k tomuto paragrafovému zneniu súd zistil a vzal za preukázané, že vzniku záložného práva k spornej
nehnuteľnosti došlo zápisom do Katastra nehnuteľností, teda v roku 1996, a to na základe rozhodnutia
príslušnej Správy katastra o povolení vkladu záložného práva v prospech žalobcu, ktoré nadobudlo
právoplatnosť pod č. A. XXXX/XX. Tento spôsob vzniku záložného práva bol upravený už pred rokom

2002,kedydošlokzmenámvzáložnompráveatrebahouplatniťvždyvtedy,akjepredmetomzáložného
práva nehnuteľnosť vrátane bytov a nebytových priestorov.

30. Podľa dôkazu predloženého žalobcom, a to prehľadu predpísaných a uhradených záloh týkajúcich
sa bytu zapísaného na LV č. XXX v kat. území M., doručenému I. I., súd vzal za preukázané, že žalobca

mal voči manželom I. pohľadávku vo výške 2.459,05 eur, ktorá pozostávala z nedoplatku za rok 2012 vo
výške 49,61 eur, poplatkov a penálov za rok 2014 spolu vo výške 42,96 eur, nedoplatku za rok 2013 vo
výške 631,44 eur, nedoplatku za rok 2014 vo výške 645,56 eur, nedoplatku za rok 2015 vo výške 677,49
eur, penále od 1. 4. 2014 do 1. 6. 2016 vo výške 103,51 eur a poplatok za upomienky 2,- eura.

31. Na uspokojenie tejto pohľadávky na návrh žalobcu ako prednostného zákonného záložného veriteľa
Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Masarykova 21, Košice, ako žalobcom zvolený,
resp. vybraný dražobník, dňa 17. 4. 2014 oznámila žalovaným v 4. a 5. rade začatie výkonu záložného
práva v zmysle § 151l ods. 1 zákona Občianskeho zákonníka. Zároveň vyzvali žalovaných v 4. a 5. radek uhradeniu pohľadávky vo výške 1.200,98 eur. Žalovaní doposiaľ k uhradeniu predmetnej pohľadávky
voči žalobcovi nepristúpili a z dokazovania v tomto spore vyplýva, že predmetná pohľadávka nebola
uspokojená z rozvrhu výťažku dražbou realizovanou žalovaným v 2. rade. Podľa výpisu z LV č. XXX, v

kat. území M. zo dňa 12. 9. 2016 a aktuálneho výpisu zo dňa 14. 3. 2017 predmetné záložné právo k
bytu je registrované pod položkou 11 v časti C predmetného listu vlastníctva.

32. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich
uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich

najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

33. Podľa § 151k ods. 3 Občianskeho zákonníka ak vznikne na zálohu viac záložných práv, môžu sa
záložní veritelia dohodnúť o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Taká dohoda
nadobúda účinnosť registráciou dohodnutého poradia v registri záložných práv alebo registráciou v
osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri, na základe

žiadosti všetkých na dohode zúčastnených záložných veriteľov. Dohoda, na ktorej základe by sa mohla
záložnémuveriteľovi,ktorýniejejejúčastníkom,zhoršiťvymožiteľnosťpohľadávkyprivýkonezáložného
práva, je neúčinná voči tejto osobe.

34. Záložné právo k bytu, alebo nebytovému priestoru v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov a

nebytových priestorov je zákonným záložným právom, to znamená, že vzniká priamo zo zákona ku
každému jednému bytu, alebo nebytovému priestoru podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Aj
keď ide o záložné právo vznikajúce priamo zo zákona, vznik záložného práva sa spravidla uvádza
už v zmluve o prevode vlastníctva bytu, alebo nebytových priestorov (kúpnopredajnej zmluve), pričom
sa zapisuje do katastra nehnuteľností zároveň s povolením vkladu vlastníckeho práva k bytu, alebo

nebytovému priestoru.

35. V súlade s § 15 ods. 1 citovaného Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na
zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných zariadení
domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa

bytu s príslušenstvom, ktoré urobil vlastník bytu, vzniká zo zákona k bytu v dome záložné právo v
prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

36. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia je dôsledkom existencie záväzkového vzťahu

medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, pretože jeho obsahom je právo na pravidelné opakujúce
sa plnenie do fondu prevádzky, údržby a opráv a právo na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu.
Záložné právo vzniká preto okamihom prvého nadobudnutia bytu, alebo nebytového priestoru a keďže
záložné právo vzniká spolu so vznikom pohľadávky, dochádza k jeho vzniku spolu s nadobudnutím bytu
do vlastníctva. Je právom vlastníka bytu zaťažiť predmet vlastníctva záložným právom aj v prospech

tretej osoby, nielen vlastníkov bytov, pričom však toto záložné právo je vždy neskoršieho poradia, ako
zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov v dome.

37. To, že zákonné záložné právo žalobcu ako spoločenstva vlastníkov bytov je vždy právom
prednostným vyplýva aj z ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého pri prevode

vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je prílohou zmluvy vyhlásenie
správcu, alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník
bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenie spojených s užívaním bytu s príslušenstvom, teda
pri akomkoľvek prevode vlastníctva bytu musia byť v prvom rade uspokojené pohľadávky spoločenstva
vlastníkov bytov ako prednostného záložného veriteľa.

38. Pri právnom posúdení otázky, kto je v konkrétnom prípade prednostným záložným veriteľom, sa súd
v celom rozsahu stotožňuje s právnym výkladom právnej zástupkyne žalobcu. Dokazovaním - výpisom z
LV č. XXX v kat. území M. vzal za preukázané, že prednostné záložné právo žalobcu vzniklo okamihom
zápisu do katastra nehnuteľností tak, ako je to uvedené pod položkou 11 v časti C (ťarchy) predmetného

listu vlastníctva pod č. A. XXXX/XX-XXX/XX. Súd v súvislosti s týmto zápisom poukazuje na text Veľkého
komentára k Občianskemu zákonníku I, autorov Števček a spol., kde k § 151k sa uvádza, že ak na
zálohu vzniklo viacero záložných práv, spravujú sa právne vzťahy záložných veriteľom princípom priority
skorší do času, silnejší do práva. Princíp priority sa premieta do 3 pravidiel:a) právo pristúpiť k výkonu záložného práva má záložný veriteľ so skorším poradím pred záložným
veriteľom s neskorším poradím,

b) ak uskutoční výkon záložného práva záložný veriteľ s neskorším poradím, zostáva záložné právo
záložného veriteľa so skorším poradím zachované,
c) z výťažku z predaja zálohu sa uspokojujú pohľadávky záložných veriteľov tak, že najskôr sa uspokojí
celá pohľadávka záložného veriteľa s najskorším poradím, až zo zvyšku, ak zostane, ďalšie pohľadávky
v celosti, podľa poradia.

39. Právna úprava účinná pred 1. januárom 2003, pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka
vykonanej zákonom č. 526/2002 Z. z. určovala poradie záložných veriteľov podľa času vzniku záložných
práv.
Podľa platnej právnej úpravy je na určenie poradia rozhodujúci čas registrácie záložného práva v
príslušnom Registri záložných práv. Čas vzniku záložného práva stratil na právnej relevancii vo vzťahu

k ostatným záložným veriteľom. Bez ohľadu na to, či záložné právo vzniká registráciou, alebo či má
registrácia iba deklaratórne účinky, čas registrácie je pre určenie poradia záložných práv smerodajný.

40. Podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia
v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv") zriadenom podľa

osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.

42. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia v ods. 2 je upravený vznik záložného práva k
nehnuteľnostiam, pričom tento spôsob vzniku záložného práva bol upravený aj pred rokom 2002, kedy
došlo k zmenám v záložnom práve. Treba ho uplatniť vždy vtedy, ak je predmetom záložného práva
nehnuteľnosť vrátane bytov a nebytových priestorov.
Záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká zápisom do katastra nehnuteľností potom, čo rozhodnutie

príslušnej správy katastra o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností nadobudne
právoplatnosť.

43. Dokazovaním súd zistil a vzal za preukázané, že ku vzniku záložného práva v prospech záložného
veriteľa - žalovaného v 1. rade, resp. jeho právneho predchodcu, došlo dňa 6. 9. 2005 (povolenie vkladu

V XXX/XXXX Zmluvy o zriadení záložného práva). Podľa textu predmetnej Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam pod č. Z 03005-05 zo dňa 8. 8. 2005, uzavretej medzi VÚB, a. s. v Bratislave
ako záložným veriteľom a žalovanými v 4. a 5. rade ako záložcami je zrejmé, že títo v čl. 5 bod 5.2
vyhlásili, že na zálohu, teda na byte zapísanom na LV č. XXX v kat. území M. neviaznu záložné práva,
vecné bremená, ani iné ťarchy, ani iné práva tretích osôb s výnimkou tých, ktoré sú špecifikované v LV

č. XXX, kat. územie M. tvoriacom neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.

44. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade v čase povolenia vkladu ich záložného práva
dňa 6. 9. 2005 mali vedomosť o prednostnom zákonnom záložnom veriteľovi, v tomto konaní žalobcovi.

45. Súd sa nestotožňuje s právnym výkladom právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade, že s
poukazom na doterajšiu judikatúru treba za prednostného záložného veriteľa považovať právneho
predchodcu žalovaného v 1. rade. Takýto výklad je špekulatívny a pre daný prípad len účelový a
tendenčný.

46. Vychádzajúc zo záveru, že žalobca bol prednostným záložným veriteľom, pri riešení právnych
vzťahov medzi viacerými záložnými veriteľmi, vychádzajúc zo zásady priority mal postupovať v zmysle
§ 151ma Občianskeho zákonníka.

47. Podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný

veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom,
ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim
záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa
uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.48. Podľa § 151ma ods. 2 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže
predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva

všetkým záložným veriteľom podľa odseku 1.

49. Podľa § 151ma ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva záložným
veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované
ako prvé (ďalej len „prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami

ostatných záložných veriteľov.

50. Podľa § 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva prednostným záložným
veriteľom podľa odseku 3 uloží prednostný záložný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných
záložných veriteľov a záložcu hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú
v jeho prospech po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom

záložného práva.

51. Podľa § 151ma ods. 6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva záložným veriteľom,
ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom
prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom

na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k
ostatným záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov 3 až 5.

52. Z dokazovania jasne vyplynulo, že žalovaný v 2. rade, ale ani žalovaný v 1. rade neoznámil začatie
výkonu záložného práva žalobcovi ako prednostnému záložnému veriteľovi, takže postupoval v rozpore

s ustanovením § 151ma ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka.

53. V ďalšom konaní súd skúmal, či žalovaný v 2. rade, ako dražiteľ, si v zmysle Zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách, splnil povinnosti, ktoré boli žalobcom v odôvodnení žaloby uvádzané, ako
dôvody, pre ktoré by mala byť predmetná dražba neplatná.

54. Dňa 1. 2. 2016 žalobca, ako navrhovateľ dražby, uzavrel so žalovaným v 2. rade, ako dražobníkom,
Zmluvu o výkone dražby pod č. D BB 1002016 podľa § 16 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom
predmetom dražby bol byt zapísaný na LV č. XXX, v kat. území M., dlžníkmi a záložcami boli manželia
I., ktorí mali byt v bezpodielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľ dražby uzavrel dňa 6. 2. 2013 Zmluvu

o postúpení pohľadávok s postupcom VÚB, a. s. Bratislava, na základe ktorej získal pohľadávku
evidovanú voči dlžníkovi vo výške 2.728,31 eur s prísl. na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „Triangel
rekonštrukcie“, na základe ktorej manželia I. obdržali od VÚB, a. s. úver vo výške 150.000,- Sk.

55. Dražobník zaslal vlastníkom bytu výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania

znaleckého ocenenia, nehnuteľnosť bola ocenená znaleckým posudkom č. 8/2016 vyhotoveným Y.. Y.
Š., pričom znalecký posudok bol zaslaný žalovaným v 4. a 5. rade k oboznámeniu. Následne dražobník
dňa 9. 5. 2016 zaslal oznámenie o dražbe Okresnému úradu, katastrálnemu odboru, Obecnému úradu
v Prakovciach, súdnym exekútorom, Daňovému úradu, a ako už bolo vyššie uvedené, aj žalobcovi.
Zároveň dražobník zaslal žiadosť o registráciu údajov a uverejnenie listiny v Notárskom centrálnom

registri dražieb dňa 9. 5. 2016, kde žiadal o uverejnenie dražby konanej dňa 15. 6. 2016 o 9.00 hod. v
Banskej Bystrici na Notárskom úrade JUDr. Z. Belkovej. V uvedený dátum dražba prebehla, bola o nej
spísaná osvedčujúca notárska zápisnica a do Notárskeho centrálneho registra bolo zaslané oznámenie
o výsledku dobrovoľnej dražby. Udeleným príklepom nehnuteľnosť vydražil žalovaný v 3. rade.

56. Dňa 7. 9. 2016 žalovaný v 1. rade doručil žalovaným v 4. a 5. rade správu o výkone záložného
práva, v ktorej oznámil, že nehnuteľnosti zapísaná na LV č. XXX v kat. území M. boli predané na
dobrovoľnejdražbeuskutočnenejdňa15.6.2016naNotárskomúradeJUDr.Z.Belkovej,pričompriebeh
dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou o vykonaní dražby. Výťažok zo speňaženia zálohu, t. j.
cena dosiahnutá vydražením, predstavuje sumu 6.500,- eur, ktorá po odpočítaní nevyhnutne a účelne

vynaložených nákladov spojených s dražbou nepostačovala na uspokojenie celej pohľadávky záložného
veriteľa spoločnosti 2T Future, s. r. o., ktorá bola vo výške 6.580,15 eur.57. Súd zistil, že žalovaný v 2. rade, ako dražobník, pri realizácii dražby nehnuteľnosti patriacej pôvodne
do vlastníctva žalovaných v 4. a 5. rade zapísanej na LV č. XXX v kat. území M., postupoval v zmysle
citovaného Zákona o dobrovoľných dražbách a neporušil žiadne zo zákonných ustanovení žalobcom pri

vykonaní dražby mu vytýkané.

58. Oznámenie o dražbe bolo dňa 11. 5. 2016 v súlade s ustanovením § 17 ods. 5 písm. b/ Zákona o
dobrovoľných dražbách zaslané na doručenie do vlastných rúk žalobcovi, ktorý však predmetnú zásielku
v odbernej lehote, ani po jej opakovanom doručení neprevzal, a preto bola táto vrátená dražobníkovi.

59. Dňa 11. 5. 2016 v súlade s ustanovením § 11 ods. 4 a § 17 ods. 5 písm. c/ Zákona o dobrovoľných
dražbách oznámenie o dražbe bolo zaslané na doručenie Okresnému úradu Gelnica na vyznačenie
poznámky o konaní dobrovoľnej dražby, ktorý zásielku prevzal dňa 13. 5. 2016.

60. Na doručenie do vlastných rúk žalobcovi zaslal dražobník dňa 17. 6. 2016 v súlade s § 24 ods.

7 Zákona o dobrovoľných dražbách notársku zápisnicu pod č. N 797/2016, Nz 21402/2016, NCR
22029/2016, ktorá osvedčovala priebeh dobrovoľnej dražby, ktorý však ani po opakovanom doručení v
odbernej lehote predmetnú zásielku neprevzal a táto bola vrátená žalovanému v 2. rade.

61. Z vyššie popísaného vyplýva, že žalovaný v 2. rade si splnil svoju oznamovaciu a doručovaciu

povinnosť v zmysle citovaného Zákona o dobrovoľných dražbách. Skutočnosť, že žalobca, resp.
predsedníčka žalobcu, alebo akákoľvek iná osoba zastupujúca tento subjekt neprevzala predmetné
písomné zásielky, nemajú za následok porušenie právnej povinnosti žalovaného v 2. rade pri realizácii
a výkone predmetnej dražby.

62. Predsedníčka Spoločenstva vlastníkov bytov „Spoločenstvo Breziny 268“ B.. X. V., v účastníckej
výpovedinapojednávaníuviedla,žeichspoločenstvovzniklovroku1996,tvorího18bytovýchjednotiek,
ona je predsedníčkou spoločenstva od roku 2003. Už v minulosti spoločenstvo požiadalo o výkon
dražby dvoch bytov, ktorú vykonala spoločnosť Maxima Finance, pričom obe dražby prebehli v poriadku.
Predmetnú žalobu sa rozhodli podať z toho dôvodu, že v prípade predmetnej dražby došlo k príliš

mnohým náhodám, pre ktoré v závere si spoločenstvo nemohlo uspokojiť pohľadávku voči manželom
I., ktorí im dlhujú čiastku vo výške 2.459,05 eur za obdobie od roku 2012 do roku 2016. Oznámenie
o uspokojení tejto pohľadávky doručili žalovanému v 2. rade až dňa 22. 6. 2016 prostredníctvom
Profesionálnej dražobnej spoločnosti, ktorá ako práv mala na základe ich požiadavky realizovať výkon
záložného práva k spornému bytu. Žalovaný v 2. rade k uspokojeniu pohľadávky nepristúpil z dôvodu,

že nie sú prednostným záložným veriteľom. Dodala, že rodina I. meškala s platbami za byt už od roku
1998, ktoré neuhrádzali pravidelne. Už v roku 2012 im hrozila dražba. Neskôr však predošlý dlh uhradili.
Od roku 2012 do roku 2016 platby neuhrádzali vôbec, takže dražba bola nevyhnutná. Dodala, že o tom,
že žalovaný v 2. rade pristupuje k realizácii dražby, sa dozvedela niekedy začiatkom roku 2016.
K otázke, prečo žalobca neprevzal písomnosti - oznámenie o dražbe a notársku zápisnicu o vykonanej

dražbe a prečo sa celé zásielky vrátili ako neprevzaté, sa nevedela vyjadriť a túto okolnosť nebolo možné
zistiť ani prostredníctvom poštového úradu, ktorý len jej právnej zástupkyni dal informáciu, že pošta
postupovala správne. Uložila zásielky na odbernú lehotu a po ich neprevzatí ich vrátila doručovateľovi.
Dodala, že v období doručovania týchto písomností sa zdržiavala na doručovacej adrese, nebola v tom
období na dovolenke, ani mimo územia Slovenskej republiky.

63. Súd vypočul na návrh žalovaného v 3. rade konateľa V. O., ktorý uviedol, že ich spoločnosť sa
zaoberá predajom a kúpou nehnuteľností od jej vzniku, teda od 25. 6. 2015 je realitnou kanceláriou. O
predmetnej dražbe sa dozvedel na základe oficiálnej webovej stránky Obce Prakovce, na základe čoho
oslovil dražobnú spoločnosť - žalovaného v 2. rade. Dňa 15. 6. 2016 sa osobne zúčastnil v Banskej

Bystrici predmetnej dražby, kde na základe príklepu sa stal vydražiteľom draženého bytu. Následne v
auguste 2016 obdržal výzvu od žalobcu na uhradenie nedoplatkov bývalých vlastníkov vo výške 2.900,-
eur. Na predmetnú výzvu nereagoval, túto platbu odmieta zaplatiť, nakoľko takýto postup nemá oporu v
zákone. On, ako legitímny vlastník nadobudol draženú nehnuteľnosť bez akýchkoľvek pohľadávok, čo
je uvedené aj v notárskej zápisnici o priebehu dražby. Žalobu navrhol zamietnuť v celom rozsahu.

64. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť
určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti
na dražbe.65. Súd zistil a v závere má zato, že nie je možné vyhlásiť dražbu za neplatnú ani pre ďalší dôvod
uvedený žalobcom, ktorým mala byť vzdialenosť výkonu dražby viac ako 200 km od miesta, kde sa

nachádzadraženánehnuteľnosť.Súdmázato,ževdanomprípadebolomiestodražbydohodnutémedzi
dražobníkom a navrhovateľom dražby. Miestom bolo sídlo notárskeho úradu, ktorý je miestom vhodným
pre realizáciu dražby a dôkazom toho, že vzdialenosť nebola tak veľká, aby záujemca, ktorý má záujem
vydražiť byt sa dražby zúčastnil aj v mieste vzdialenejšom od sídla bytu, je skutočnosť, že samotným
vydražiteľom bola spoločnosť, ktorá má sídlo v Gelnici.

66. Nakoľko predmetná žaloba je určovacia, súd sa zaoberal aj otázkou, či v danom prípade žalobca
musí preukázať naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe. K tomu uvádza nasledovné:

67. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

68. Podľa § 137 písm. d/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

69. Úprava civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za
predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä hmotného práva). Takouto žalobou je aj žaloba
na určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Súd preto žalobu aj po
účinnosti nového Civilného sporového poriadku považoval za prípustnú, keďže ju žalobcovi umožňuje
podať priamo citované ustanovenie § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. a vo vzťahu k tejto žalobe nie

je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.

70. Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,

ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

71. Dražba bola uskutočnená dňa 15. 6. 2016, žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 13. 9. 2016,
teda v 3-mesačnej prekluzívnej lehote v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Uvedená 3-
mesačná lehota je hmotnoprávnou lehotou, to znamená, že najneskôr v posledný deň tejto lehoty musí
byť žaloba podaná na súde, nestačí len jej podanie u poštového prepravcu. Z hľadiska posúdenia týchto

predpokladov bola teda žaloba podaná včas.

72. Prevedeným dokazovaním súd vzal za preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a preto súd
žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodol tak potom, čo zistil, že aj keď žalobca postupoval v rozpore
s ustanovením § 151ma Občianskeho zákonníka, pri realizácii dražby postupoval v súlade so Zákonom

o dobrovoľných dražbách.

73.Akoužbolovyššiekonštatované,žalobcavkonanípreukázal,žejeprednostnýmzáložnýmveriteľom
vo vzťahu k draženej nehnuteľnosti. Bolo teda povinnosťou žalovaného v 2. rade doručiť žalobcovi
oznámenie o začatí výkonu záložného práva k bytu v zmysle ustanovení § 151ma ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Žalovaný v 2. rade tak neučili a túto skutočnosť ani nepopieral s tvrdením, že táto povinnosť
mu zo zákona nevyplýva, nakoľko žalovaný v 1. rade bol prednostným záložným veriteľom. Žalovaní v
1. a 2. rade tak porušili ustanovenia Občianskeho zákonníka o zákonnom postupe pri výkone dražby.
Žalobca tak vôbec nemal vedomosť o tom, že sa predmetná nehnuteľnosť draží a nemohol si tak
uspokojiť svoju pohľadávku voči žalovaným v 4. a 5. rade ani len dodatočne. To však nebolo dôvodom

na určenie, že predmetná dražba je neplatným právnym úkonom.

74. Tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu, že predmetná dobrovoľná dražba je neplatným právnym
úkonom z dôvodu porušenia aj Zákona o dobrovoľných dražbách nebolo v konaní preukázané, nakoľkoz dokazovania vyplynulo, že žalovaný si zákonnú povinnosť, ako mu bola určená v zmysle § 17 ods. 5
písm. c/, b/ a § 24 ods. 7 Zákona o dobrovoľných dražbách, splnil, teda oznámenia o dražbe a notársku
zápisnicu osvedčujúcu priebeh dobrovoľnej dražby boli zaslané do vlastných rúk žalobcovi, tento však

predmetné zásielky v odbernej lehote neprevzal.

75. Súd môže rozhodnúť o neplatnosti dražby len v prípade, ak dražba nebola uskutočnená v súlade
so zákonom č. 527/2002 Z. z. Podmienkou pre takéto rozhodnutie je naviac aj dôkaz o tom, že boli a
teda nielen mohli byť porušené práva osoby, ktorá podala žalobu o určenie neplatnosti dražby. Zákon

o dobrovoľných dražbách môže byť dôvodom pre podanie žaloby za predpokladu, že osoba, ktorá
porušenie namieta, bola tým dotknutá na svojich právach. Musí teda existovať príčinná súvislosť medzi
porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Povinnosť
tvrdenia a dôkazné bremeno v tejto súvislosti je na žalobcovi.

76. K úspešnosti žaloby o neplatnosť dražby musí byť teda splnená podmienka, že mu bola spôsobená

konkrétna ujma v zmysle citovaného zákona. V danom prípade bolo preukázané, že žalobcovi vznikla
ujma (neuspokojenie pohľadávky prednostného záložného veriteľa), zároveň bolo preukázané, že
žalovaný v 1. a 2. rade porušili ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď obišli prednostného záložného
veriteľa, a preto tento má právo ako dotknutá osoba sa domáhať už len zodpovednosti za škodu voči
dražobníkovi, prípadne voči navrhovateľovi dražby, a to podľa ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho

zákonníka o zodpovednosti za škodu. Podľa § 33 zákona č. 527/2002 Z. z. by zodpovedal dražobník za
škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona len v prípade, ak by bolo preukázané, že došlo
k porušeniu Zákona o dobrovoľných dražbách. Nakoľko však v tomto konaní takéto porušenie zistené
nebolo, môže sa žalobca domáhať náhrady škody už len podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

77. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia, žeby zo strany ktoréhokoľvek žalovaného malo dôjsť k porušeniu Zákona o
dobrovoľných dražbách.

78. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

80. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

81. O trovách konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán vo veci. Žalovaní boli v konaní úspešní,
nárok na náhradu trov konania si uplatnili žalovaní v 1. až 3. rade, ktorým súd ich nároku vyhovel v

rozsahu 100 %. Zároveň vyriekol, že žalovaní v 4. a 5. rade nemajú nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.