Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117010651
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7117010651.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. júna

2017 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

1) ml. J. J., nar. XX augusta XXXX v W., trvale bytom W., ul.
T. č. XX, prechodne bez prihlásenia bytom W.,
ul. S. č. 7

2) I. G., nar. 1. februára XXXX W., trvale bytom W.,
ul. Z. č. XX

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

- dňa 8. januára 2016 čase okolo 22.00 hod. v Košiciach na ulici Zbrojničnej pred podnikom AHL CLUB
pod vplyvom alkoholu po slovnej výmene názorov fyzicky napadli G. C., nar. XX.XX.XXXX tak, že ml. J.
J. ho niekoľkokrát päsťou udrel do oblasti tváre a keď poškodený ležal na zemi, I. G. ho

niekoľkokrát kopol do oblasti hlavy, čím týmto svojím konaním mu podľa znaleckého posudku spôsobili
početné odreniny tváre v podočnicovej oblasti, jarmovej oblasti a spánkovej oblasti vpravo, trieštivé
zlomeniny prednej a vnútornej čeľustnej steny vpravo s vpáčením úlomkov dovnútra do pravej čeľustnej
dutiny (Highmoru) s krvácaním do dutiny a posunutím viacerých úlomkov do nosovej dutiny vpravo,
zlomeninu oblasti čuchovej kosti vpravo, viacnásobnú zlomeninu nosových kostí s posunom, zlomeninu
spodiny pravej očnice s prechodným poškodením podočnicového nervu vpravo prejavujúcu sa dvojitým
videnímpripohľadesmeromnadolaporuchoucitlivostihornejperyazubov,poúrazovústresovúporuchu
s dobou liečenia a práceneschopnosti nad 42 dní,

t e d a

- spoločným konaním sa dopustili fyzicky a na mieste verejnosti prístupom výtržnosti tým, že napadli
iného,

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

č í m s p á c h a l i

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákonavsúbehusprečinomublíženianazdravípodľa§156ods.1Tr.zákonaformouspolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona,Za to sa
o d s u d z u j ú

obžalovaný ml. J. J.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 117 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j, l), § 37 písm. h) Tr. zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

obžalovaný I. G.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j, l), § 37 písm. h) Tr. zák. na trest odňatia
slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určuje
obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa§287ods.1Tr.por.súdukladáobžalovaným,abyspoločneanerozdielne nahradili poškodenému
G. C., nar. XX. októbra XXXX v W., trvale bytom X. XX/A, Košice, škodu vo výške 2 831,- Eur a
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Košice, Senný trh 1, IČO: XXX XXX XX škodu
vo výške 1615,- Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného G. C., nar. XX. októbra XXXX v W., trvale bytom X., Košice

so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov, výsluchom znalcov,
prečítaním svedeckých výpovedí, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaní ml. J. J. a I. G. priznali fyzický útok na poškodeného, tak ako je popísaný v skutkovej vete

obžaloby, avšak uviedli, že sa to dialo za okolnosti, kedy odvracali hroziaci útok zo strany poškodeného,
ktorý mal mať v ruke malý vreckový nožík.

Svedok - poškodený G. C. uviedol, že si všimol skupinu chlapcov ako niečo ukazujú na neho alebo na
auto, keď stiahol okno a spýtal sa, čo sa deje, pristúpil jeden z obžalovaných a udrel ho po ruke, on

potom vystúpil z auta a spýtal sa, čo sa deje, či je nejaký problém a oni kričali zastav, zastav. On potom
s autom zacúval na parkovisko, vystúpil z auta s tým, že sa chcel pozrieť, či niečo nie je s autom. Potom
sa spýtal uvedených osôb, že koľko majú rokov v tom zmysle, keďže mali vypité, dostal odpoveď, že
bude prekvapený a na viac si už nepamätá, resp. pamätá si len útržky z priebehu deja ako nohu pred
hlavou, príchod polície a ošetrenie v nemocnici. Po príchode policajnej hliadky, bol tomuto vyzvaný, či

má nejaký nôž a ukázal im malý vreckový nožík červenej farby, ktorý mal v aute, nakoľko chodí na ryby
aj huby. Toto mohli vidieť všetci obžalovaní, ako aj prítomní svedkovia. Poškodený jednoznačne poprel,
aby mal tento nôž v ruke počas incidentu.

Svedok C. W. vo svojej výpovedi uviedol, že nekričali na poškodeného, ale na svojich kamarátov, ktorí

boli na druhej strane cesty. Svedok zotrval na tvrdení, že poškodený, keď vystúpil z auta, vybral z dverí
nožík. Poškodený však s rukou, v ktorej držal nožík, nerobil žiadne pohyby. Obžalovaný J. ho udrel ako
prvý do tváre, a keď poškodený spadol na zem, spadli mu aj okuliare, pričom on mu zdvihol okuliare zo
zeme a po celý čas ich držal v ruke. Videl ako obžalovaný I. G. kopol poškodeného na zemi.Svedok T. T. vo svojej výpovedi uviedol, že počas jazdy v aute poškodeného si všimli nejaké tri osoby,
ktoré im začali niečo hovoriť. Keď poškodený stiahol okno, pristúpil k autu obžalovaný J. a udrel ho po
ruke. Po krátkej slovnej výmene poškodený C. zaparkoval auto na parkovisku a spolu aj so svedkom

vystúpili z auta von. Poškodený s obžalovaným J. si niečo hovorili a následne obžalovaný J. udrel
poškodeného do tváre, ktorý spadol na zem. Potom obžalovaný J. sa snažil napadnúť aj svedka, čo
samu ale nepodarilo a tak začal búchať po aute. Obžalovaný J. potom chcel kopnúť poškodeného, ale
spadol na zem a následne poškodený skočil na obžalovaného J. a keď sa postavili, pribehli tam ďalší
dvaja alebo traja a následne dostal poškodený kopance do tváre od obžalovaného G..

Svedkyňa Z. W. vo svojej výpovedi uviedla, že bola v aute spolu s poškodeným a T. T., keď si všimli
nejakých troch chlapcov, ktorí niečo kričali. Keď poškodený stiahol okno, prišiel k nemu obžalovaný J. a
udrel ho po ruke. Následne nato poškodený zacúval a odparkoval auto, pričom svedkyňa zostala sedieť
v aute. Poškodený s T. T. vyšli poza auta a išla tam aj skupina tých troch chlapcov, ale ona nevidela, čo
sa dialo. Potom pristúpil obžalovaný J. k autu, oprel sa o auto a kričal, že ho rozbije. Ona však nevidela,

čo sa dialo za autom, potom ale vystúpila a videla poškodeného ležať na zemi a n ad ním stojaceho
obžalovaného G. ako ho kope do hlavy.

Svedok C. I. vo svojej výpovedi uviedol, že boli spolu s obžalovanými a partiou v AHL clube, pričom on

spoločne s T. C. a I. T. prešli cez cestu a za nimi ostali obžalovaní J., G. a svedok C. W.. Potom zastalo
auto, nevie však, čo sa dialo, auto neskôr zacúvalo na parkovisko, vystúpil poškodený s
nejakýmďalšímchlapcomavidelakoišielnaobžalovanéhoJ.J.. J.J.dalpäsťoupoškodenémudotváre,
ten spadol na zem, potom sa postavil a poškodený dal J. J. do tváre. Potom svedok sotil poškodeného
na zem, tak že ho drgol a následne obžalovaný G. dvakrát kopol poškodenému do tváre. Svedok si ešte

pamätal, že poškodený vytiahol nožík.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia ,
ktorý vypracoval znalec T.. Z. U. L.., na čl. 244-265 vyplýva záver, že poškodený utrpel pri incidente
početné zlomeniny tváre v podočnicovej oblasti, jarmovej oblasti a spánkovej oblasti hlavy vpravo,

trieštivé zlomeniny prednej a vnútornej čeľustnej steny vpravo s vpáčením úlomkov dovnútra do pravej
čeľustnej dutiny (Highmoru) s krvácaním do dutiny a posunutím viacerých úlomkov do nosovej dutiny
vpravo, zlomeninu v oblasti čuchovej kosti vpravo, viacnásobnú zlomeninu nosových kostí s posunom,
zlomeninu spodiny pravej očnice s prechodným poškodením podočnicového nervu vpravo prejavujúcu
sa dvojitým videním pri pohľade smerom nadol a poruchou citlivosti hornej pery a zubov. Vzhľadom

nato, že poškodený uvádzal aj poruchu vedomia, možno priznať aj diagnózu otrasu mozgu ľahkého
stupňa, i keď nebola v rámci komplexného vyšetrenia poškodeného diagnostikovaný odborným lekárom-
neurológom.Zvedľajšíchdiagnózjezaznamenanápoúrazovástresováporuchapotvrdenápsychiatrom.
Zlekárskehohľadiskaišlooúrazstredneťažký. Znalecnahlavnompojednávaní,poprezretíobrazového
záznamu, uviedol, že s vysokou pravdepodobnosťou možno určiť, že osoba, ktorá útočila ako prvá (obž.

J.J.pozn.samosudcu)úderompäsťouspôsobilazlomeninunosaasveľmivysokoupravdepodobnosťou
ďalšie zaznamenané zranenia poškodeného sú výsledkom následného útoku, kde na poškodeného
útočili dve osoby, ktoré poškodeného kopali (obž. G. pozn. samosudcu). Obvyklý spôsob poškodeného
bol narušený závažným spôsobom len počas doby hospitalizácie a to od 9.1.2016 do 18.1.2016.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý vypracoval
znalec Y.. T.. Y. D., na čl. 266-285 vyplýva záver, že poškodený trpí prejavmi postraumatickej
stresovej poruchy, ktorá sa u neho prejavuje úzkosťou, strachom, narušením kontinuity spánku,
vtieravými a pre neho obťažujúcimi myšlienkami na okolnosti úrazu, pod vplyvom úrazu má obavy
o seba a blízkych, vyhýba sa spoločenským stretnutiam s neznámymi ľuďmi, zhoršila sa jeho

schopnosť koncentrácie a predĺžil sa čas na zvládanie kognitívne náročnejších úloh, pričom všetky tieto
psychické ťažkosti poškodeného sú v priamej príčinnej súvislosti s úrazom. Stabilizáciu psychického
stavu poškodeného je možné očakávať v dobe 6-12 mesiacov. Na hlavnom pojednávaní znalec
uviedol, že ani po prezretí obrazového záznamu nie sú dôvody na zmeny záveru posudku, pokiaľ
ide o správanie sa poškodeného pri čine a bezprostredne po ňom. Predmetná porucha bola u

poškodeného diagnostikovaná psychiatrickým klinickým vyšetrením a zisťovaním naplnenia jednotlivých
diagnostických kritérii, pričom predmetné vyšetrenie spočívalo v psychiatrickom interviu, tzv. klinickom
diagnostikom interviu, kde je vyšetrovaná osoba dotazovaná podrobne na okolnosti svojho života,
udalosti a súčasné psychické prežívanie. Z hľadiska psychiatrického je len veľmi ťažko určiť rozdielmedzi bežným ovplyvňovaním obvyklého spôsobu života a závažným ovplyvňovaním obvyklého
spôsobu života takejto osoby, pričom neexistuje k tomu žiaden odborný predpis ani výklad. Poškodený
však nebol hospitalizovaný a jeho stav si nevyžiadal odkázanosť na inú osobu. Obdobné prípady si

spravidla ani nevyžiadajú hospitalizáciu, ak tak sú to raritné prípady niekde pod 5%.

Splnomocnená zástupkyňa poškodenej strany - Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Y.. X. T. vo svojej
výpovedi navrhla, aby súd uložil povinnosť nahradiť škodu v prospech poisťovne vo výške 1614,63 Eur
v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou.

Z uplatnenia nároku na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na čl. 313 je uvedený rozpis
jednotlivých úkonov poskytovania zdravotnej starostlivosti hradený Všeobecnou zdravotnou poisťovňou.

Z obrazového záznamu na nosiči na čl. 310, ktorý bol vykonaný v súlade s ust. § 270 ods.
2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní je zrejmý priebeh skutkového deja.

K výroku o vine:

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotení dôkazov podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o
vine obžalovaných ml. J. J. a I. G..

Obžalovaní priznali fyzický útok na poškodeného, avšak na svoju obranu uviedli, že konali prakticky v
nutnej obrane, keď odvracali jeho hroziaci útok voči C. W., pretože sa s ním hádal a mával rukou, v

ktorej mal malý červený vreckový nožík (obž. J. J. čl. 362), resp. držal v ruke tento nôž, ako keby išiel
niekoho pichnúť (obž. I. G. čl. 365). Výpoveď obžalovaných v tom zmysle, že videli u poškodeného nôž,
čiastočne potvrdili aj svedkovia C. W., ktorý uviedol, že poškodený, keď vystupoval z auta, vybral z dverí
nožík a svedok C. I., ktorý uviedol, že si pamätá, že poškodený vytiahol nožík.

Takto zvolená obrana obžalovaných však bola jednoznačne vyvrátená obrazovým záznamom, z ktorého
je zrejmé, že poškodený nemal tesne pred útokom obžalovaných v ruke žiaden nôž a už vôbec s touto
rukou nerobil žiadne pohyby, ktoré by mohli vyvolať obavu, že chce na niekoho zaútočiť. Pokiaľ ide o
výpovede svedkov, ktorí potvrdzovali u poškodeného nôž, je potrebné uviesť, že títo vypovedali odlišne
ako obžalovaní, resp. nevypovedali, aby poškodený robil akékoľvek pohyby s rukou, v ktorej mal mať

nôž a naviac ide o svedkov, ktorí boli v skupine spolu s obžalovanými a súd ich výpoveď vyhodnotil ako
účelovú v snahe napomôcť obžalovaným vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Súd napokon pripomína v
tejto súvislosti, že neobstojí ani verzia obžalovaných o tom, že nekričali na poškodeného, resp. osádku
vozidla, s ktorým premával, ale mali kričať na svojich priateľov, ktorí sa nachádzali na druhej strane
cesty, nakoľko, keď poškodený po tejto slovnej výmene zacúval a zaparkoval, skupinka, v ktorej boli

obžalovaní sa vrátila z križovatky k zaparkovanému vozidlu poškodeného, z čoho súd vyvodil záver,
že obžalovaní mali od počiatku úmysel napadnúť poškodeného. Súd uzavrel, že nebolo preukázané,
aby poškodený útočil ako prvý na obžalovaných, ani, aby ich akýmkoľvek spôsobom ohrozoval a teda
neboli naplnené podmienky nutnej obrany v zmysle § 25 Tr. zákona. Obžalovaných zo spáchania trestnej
činnosti usvedčuje nielen spomínaný obrazový záznam, ale predovšetkým výpovede poškodeného a

všetkých ostatných vypočutých svedkov. Poškodený jednoznačne poprel, aby mal v ruke nôž a takúto
skutočnosť neuvádzal ani žiaden z ďalších vypočutých svedkov (okrem svedkov W. a I.), ktorí boli
prítomní na mieste incidentu.

Súd, na rozdiel od podanej obžaloby, nekvalifikoval konanie obžalovaných v prípade trestného činu

ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zákona v jeho kvalifikovanej podobe podľa odseku 3, teda, že svojim
konaním mali spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a to z dôvodu, že neboli naplnené podmienky na takéto
posudzovanie v zmysle § 123 ods. 4 Tr. zákona.Podľa § 124 ods. 3 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhí čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života

poškodeného.

Zákonom stanovenou podmienkou pre záver o vzniku ťažkej ujmy na zdraví je teda pri pracovnej
neschopnosti trvajúcej najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, závažné ovplyvňovanie obvyklého
spôsobu života. Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia T.. Z. U. L..

vo svojej výpovedi hlavnom pojednávaní jednoznačne uviedol , že takýmto teda závažným spôsobom
bol ovplyvňovaný obvyklý spôsob života poškodeného len počas jeho hospitalizácie, ktorá trvala od
9.1.2016 do 18.1.2016, teda celkom desať dní. Za závažné ovplyvňovanie obvyklého spôsobu života
pritom treba považovať, ak je osoba odkázaná na pomoc inej osoby, keď je imobilná, pripútaná na lôžko,
keď úraz spôsobuje neznesiteľné bolesti, čo si vyžaduje dlhšiu dobu užívania silných analgetík, morfia
a osoba nie je sebestačná. Z výsluchu znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,

Y.. T.. Y. D. vyplynulo, že poškodený nebol hospitalizovaný pre ťažkosti spôsobené postraumatickou
stresovou poruchou, ktorá u neho bola diagnostikovaná a nebol ani odkázaný na pomoc inej osoby. Z
uvedeného súd urobil záver, že u poškodeného G. C. nebol závažne ovplyvňovaný obvyklý spôsob jeho
života počas celej doby trvania práceneschopnosti, ale len počas desiatich dní jeho hospitalizácie a teda
nemožno urobiť záver o ťažkej ujme na zdraví.

Obžalovaní svojim konaním naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
po stránke objektívnej v tom, že bezdôvodne fyzicky napadli poškodeného, ktorému spôsobili viaceré
zranenia a po stránke subjektívnej sa konania dopustili prinajmenšom formou priameho úmyslu podľa §

15 písm. a) Tr. zák., pretože chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený
týmto zákonom.

K výroku o treste:

Súd v prípade oboch obžalovaných zistil rovnaké poľahčujúce okolnosti a to v zmysle § 36 písm. j) Tr.
zák., pretože viedli pred spáchaním trestného činu riadny život a v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák.,
pretože sa priznali k spáchaniu skutku a trestný čin úprimne oľutovali.

U oboch obžalovaných súd zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. h) Tr. zák., pretože spáchali
viac trestných činov (jednočinný súbeh).

Obžalovaní nemajú záznam v odpise z registra trestov.

Vzhľadom na uvedené súd uložil obžalovanému ml. J. J. trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom
zníženej trestnej sadzby v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zák., ktorého výkon podmienečne odložil na primeranú
skúšobnú dobu a to v trvaní 18 mesiacov, pretože má za to, že takto uložený trest pokiaľ ide o druh a
jeho výšku najlepšie zabezpečí splnenie účelu trestu, ktorým je v danom prípade viesť obžalovaného k
tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život a výchovne vplývať aj na ostatných členov spoločnosti.

Súd uložil obžalovanému I. G. trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, ktorého výkon podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu a to v trvaní 18 mesiacov,
pretože má za to, že takto uložený trest pokiaľ ide o druh a jeho výšku najlepšie zabezpečí splnenie
účelu trestu, ktorým je v danom prípade viesť obžalovaného k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život

a výchovne vplývať aj na ostatných členov spoločnosti.

Súd zároveň zaviazal oboch obžalovaných, aby spoločne a nerozdielne nahradili spôsobenú škodu
vo vzťahu k poškodenému G. C. vo výške 2 831,- Eur, ktorú si riadne uplatnil, prostredníctvom svojho
splnomocnenca, pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu (čl. 328), pričom výška takto určenej škody bola

jednoznačneverifikovanáznalcomzodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviechirurgia atraumatológia
a poškodenej strane - Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. a to vo výške 1 615,- Eur, ktorá predstavuje
náklady spojené s liečbou poškodeného a ktorý nárok si poškodená strana riadne prostredníctvom
splnomocnenca (čl. 90) ako aj samostatným listom (čl. 313) uplatnila.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.