Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/504/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230499
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115230499.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: A. C., H..

XX.XX.XXXX, C. S., B.. S. XX, v konaní právne zastúpená A.. P. Š., B. K. K. N. K., V.. K. D. XXX/XX,
proti žalovanému: S. L. K., K.. Q.. X.., P.: XX XXX XXX, S. XX, C., v konaní právne zastúpený B. E. A..
B. L., K.. Q.. X.., E. XX, C., v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX,

II. priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby vydal
rozsudok, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k
zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX. Zároveň žiadala priznať náhradu trov
konania.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere

č. XXXXXXXXXX. Predmetom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške X XXX Eur.

3. Žalobkyňa poukázala na to, že predmetná zmluva je problematická, keďže neobsahuje náležitosti
vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. Žalobkyňa konkrétne poukázala na úrok vo výške XX %, ktorý
je podľa nej úžerný. Taktiež poukázala na to, že zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru a rozpis
splátok a obsahuje neprijateľný poplatok za odklad splátok.

4. Žalobkyňa tvrdila, že nemala možnosť odmietnuť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Aj keď bola Dohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená v osobitnej forme, žalobkyňa nebola o jej dôsledkoch nijako poučená
a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne
súdne rozhodnutie o povinnosti plniť, zamestnávateľ žalobkyne je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy
a nemá možnosť ich priamo zastaviť. Žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok
listom zo dňa XX.XX.XXXX.

5. Žalobkyňa zároveň žiadala vydať neodkladné opatrenie. Súd nariadil neodkladné opatrenie týkajúce
sa povinnosti žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a taktiež zamestnávateľovi
žalobkyne uložil povinnosť, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy podľa tejto Dohody.6. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poprel, že by Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou
poskytnutia úveru. Uviedol, že ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného spotrebiteľa“.

Toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj pre dodávateľa, ktorá má byť vlastná aj
spotrebiteľským právnym vzťahom. Pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné
a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi.
Pre žalovaného Dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny inštitút a spôsob zabezpečenia pohľadávky v
rozsahu, v akom zodpovedá zákonnej úprave, nie je zaraditeľný pod pojem neprijateľná podmienka.

7. Zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy bolo
v čase uzatvorenia dotknutej Dohody o zrážkach zo mzdy prípustné. Zákonná úprava tento spôsob
zabezpečenia záväzkov povoľuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom
pohľadávky. Dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže odporovať svojim účelom zákonu, ak zákonodarca,
ako jediný oprávnený na reguláciu právnych vzťahov prostredníctvom prijímania právnych noriem,

upravil pre oblasť spotrebiteľských vzťahov Dohodu o zrážkach zo mzdy ako spôsob zabezpečenia
záväzkov.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s vyjadrením žalobkyne, listom adresovaným
zamestnávateľovi žalobkyne, zmluvou o úvere, Dohodou o zrážkach zo mzdy, vyjadrením žalovaného,

výsluchom svedkyne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

9. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom
úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške X XXX Eur. Predmetná zmluva pozostávala zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere, pričom úver bol dohodnutý na sumu

X XXX Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v XX-tich mesačných splátkach po XX,XX Eur, s ročnou
úrokovou sadzbou XX % a predpokladanou RPMN vo výške XX %. V zmluve bola zároveň uvedená
priemerná hodnota RPMN vo výške XX,XX %. Celková suma, ktorú mal dlžník zaplatiť, bola X XXX,XX
Eur. Revolving mal byť poskytnutý vo výške XXX,XX Eur.

10. V zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru. Súčasťou zmluvy bola aj Dohoda o poskytnutí
služby za odplatu XXX,XX Eur. Dohoda o poskytnutí služby v obdobných úverových zmluvách už
bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na
osobitnej listine v ten istý deň.

11. Podľa článku IV. Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX (ďalej len Dohody),
spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na
základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
čiastku vo výške X XXX Eur. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto Dohodou sú
tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru

(revolvingu), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne
vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými
pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou
a jej prípadných dodatkov.

12. Podľa článku V. Dohody sa strany konania dohodli, že zamestnávateľ žalobkyne je povinný
vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy vo výške XX,XX Eur.

13. Podľa článku VI. Dohody sa strany konania dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané
zamestnávateľom žalobkyne až do doby, než žalovaný zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jeho

pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov, sú splatené.

14. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy listom zo dňa
XX.XX.XXXX.Žalovanývlisteuvádzal,ževzmyslepriloženejDohodyozrážkachzomzdysaoprávnene
domáha uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške X XXX,XX Eur k XX.XX.XXXX.

15. Podľa vyjadrenia žalobkyne v čase, keď uzatvárala zmluvu, mala u žalovaného aj iný úver. Celkovo
z tohto úveru zaplatila sumu X XXX Eur a poskytnutá jej bola suma X XXX,XX Eur. Vo svojej výpovedi
uviedla, že o Dohode o zrážkach zo mzdy vedela, avšak nebola informovaná, že túto Dohodu nemusípodpísať. Nebolo jej povedané, že uzatvára Dohodu o poskytnutí služby. Takúto Dohodu uzatvoriť
nechcela.

16. Vo veci bola vypočutá svedkyňa Z. Z., ktorá pracuje ako viazaný finančný agent pre žalovaného.
Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa Dohodu o zrážkach zo mzdy nemusela podpísať a žalobkyňu
informovala, že podpis je dobrovoľný a nejde o exekučný príkaz. Pokiaľ by žalobkyňa so zrážkami zo
mzdy nesúhlasila, mala si to vybaviť so svojím zamestnávateľom, aby zrážky zo mzdy neuskutočňoval.
Svedkyňa zároveň uviedla, že žalobkyňa mala možnosť požiadať žalovaného, aby nevykonával zrážky

zo mzdy až do rozhodnutia súdu, avšak taktiež uviedla, že má informácie, že týmto žiadostiam
vyhovované nebolo. Uviedla, že žalobkyňu poučila o tom, že ak bude v omeškaní, bude kontaktovaný jej
zamestnávateľ a budú uskutočňované zrážky zo mzdy. Svedkyňa tiež uviedla, že žalobkyňu poučila aj o
tom, že do štrnástich dní má právo odstúpiť od zmluvy. Svedkyňa uviedla aj to, že Dohoda o poskytnutí
služby bola v čase uzatvárania zmluvy zrejme povinná, keďže v tom čase ju uzatváral každý. Aj keď ju
klient podpísať nemusel, svedkyňa nevedela uviesť, či by za takejto situácie dostal úver.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len OZ),
uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach
zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

19. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo
sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

24. Podľa § 52a ods. 2 OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených
v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej
z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než
splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s

obdobnými právnymi účinkami.

25. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané..28. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

31. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že niektoré aspekty podmienky alebo jedna špecifická
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje aplikáciu tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové
hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď

predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá,
musí o tom podať dôkaz.

33. Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

sa môžu považovať za nekalé.

34. Podľa článku 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom

zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia
priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v
článku 7.

35. Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich národného práva, neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

36. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o

dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

37. V predmetnom konaní súd skúmal, či medzi stranami bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere, či je v konaní možné poskytnúť žalobkyni ako spotrebiteľovi zvýšenú ochranu a či nároky, ktoré
si žalovaný voči žalobkyni uplatňuje z Dohody o zrážkach zo mzdy, vznikli v súlade so zákonom.

38. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú
nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

39. Súd zistil, že medzi stranami konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa
nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale peniaze použila na pokrytie potrieb do domácnosti.
Žalovaný vystupoval ako dodávateľ.

40. Dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a môže by

uzatvorená skôr ako došlo k vzniku omeškania. Touto Dohodou teda možno zabezpečiť aj pohľadávku,
ktorá sa stane zročnou v budúcnosti.

41. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
z poskytnutého úveru s tým, že žalobkyňa ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho jednak
nemohla ovplyvniť (inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný) a nemohla tiež ovplyvniť obsah

Dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej
znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, teda žalovaného. Žalobkyňa nemala možnosť nijakým
spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy a žalovaný v konaní nepreukázal opak.

42. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy navyše umožňoval žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu

spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva, ako aj právneho poriadku SR, nakoľko na základe
takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa vykonávali zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky
žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom žalovaný si mohol uplatňovať
akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený, alebo nie.

43. Z celého konania žalovaného vyplýva, že účelom takéhoto zabezpečenia jeho pohľadávky bolo to,
aby uplatňovanú pohľadávku voči žalobkyni vylúčil zo súdneho prieskumu.

44. Z obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že bola formulovaná jednostranne v neprospech
žalobkyne ako spotrebiteľa (podľa článku IV. Dohody žalovanému vznikne pohľadávka voči žalobcovi vo

výškeposkytnutéhoúveruvovýškeXXXXEurstým,žetakátopohľadávkabudezabezpečenáDohodou
o zrážkach zo mzdy vrátane príslušenstva, ako aj zmluvných pokút a nákladov, ktoré žalovanému
vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ako aj ďalšími pohľadávkami, ktoré žalovanému vzniknú.
Podľa článku VI. Dohody sa majú zrážky zo mzdy vykonávať až do doby, pokiaľ žalovaný písomne
neoznámi zamestnávateľovi žalobkyne, že všetky jeho pohľadávky sú splatené) a takéto ustanovenia

Dohody zakladajú nerovnováhu v neprospech žalobkyne s tým, že ide o neprijateľné podmienky, ktoré
robia takúto Dohodu o zrážkach zo mzdy neplatnou.

45.Zmluvnépodmienkydohodnutévspotrebiteľskejzmluvesamôžuodchýliťodpodmienokupravených
v tomto zákone len v prospech spotrebiteľa a akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje

postavenia spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, je neprijateľná, teda
neplatná.

46. Vzhľadom na všetky relevantné skutočnosti niet v danom prípade pochybností o tom, že Dohoda
uzatvorená medzi stranami konania, vzhľadom k tomu, že ide o formulárovú zmluvu a vzhľadom k

tomu, že žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by predmetná Dohoda mala povahu individuálne
dohodnutej zmluvy, je neplatná.

47. Súd zároveň poukazuje na to, že napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v roku XXXX, kedy
ochrana spotrebiteľov zo strany štátu, ako aj súdov už bola na značnej úrovni a množstvo tak právnych

predpisov, ako aj rozhodnutí súdu ukladalo dodávateľom, akým spôsobom majú byť uzatvárané zmluvy
a čo môžu a nemôžu robiť pri uzatváraní úverových zmlúv so spotrebiteľmi, žalovaný uzatvoril zmluvu
o spotrebiteľskom úvere ktorá nespĺňa náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva mimo iného
neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. S poukazom na tieto skutočnosti potom
súd vychádzal z toho, že uzatvorená zmluva je síce platná, ale bezúročná a bez poplatkov. Žalobkyňa

bola povinná zaplatiť žalovanému len to, čo od neho dostala. Dohodou o zrážkach zo mzdy by bez
rozhodnutia súdu mal žalovaný možnosť uplatňovať si aj úroky, poplatky, prípadne sankcie, na ktoré
podľa predbežného posúdenia súdu nemá právo.48. Medzi stranami bola uzatvorená Dohoda o poskytnutí služby a z tejto Dohody už žalobkyňa zaplatila
sumu XXX,XX Eur. Táto Dohoda však už bola právoplatne určená za neprijateľnú, a teda neplatnú.
Žalovaný tak nemá právo na plnenie z tejto Dohody. Žalovaný však napriek tomu plnenie z tejto Dohody

nezarátal žalobkyni na istinu.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel. Súd mal za to, že takémuto inštitútu nie je možné
poskytnúť ochranu a ponechať žalovanému možnosť, aby si vymáhal od žalobkyne finančné prostriedky,
na ktoré nemá nárok.

50. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

51. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. Podľa § 262 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal právo na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.