Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/359/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616205688
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616205688.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu:
Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej P. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. N., I. XXXX/XX, o zaplatenie 1.324,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6Csp/20/2016-103 zo dňa 01.08.2017,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania m e n í tak, že
žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 86 %.

V ostatnej časti rozsudok prvoinštančného súdu ako odvolaním strán sporu nenapadnutej, p o n e

c h á v a n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštačný súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 1.231,48 eur, úroky z

omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.215,33 eur od 01.10.2015 do zaplatenia v mesačných splátkach po
50 eur so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkom
straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, vo zvyšku žalobu zamietol, žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu, čo do výroku o náhrade trov prvoinštančného konania v

zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. S poukazom na čl. 47 Ústavy SR ustanovenie § 79 ods.
1, § 89 ods. 3, § 255 ods. 1 a § 257 CSP uviedol, že zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov
konania pred súdom je poskytnúť strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej
súvislosti s konaním musela nepochybne zaplatiť a ktoré by nemusela zaplatiť, ak by nebolo konanie
pred všeobecným súdom. Výnimku z tohto pravidla musí stanoviť zákon, pričom tieto pravidlá sa
môžu uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne ako

pravidelne. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej
nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že
súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Okresný súd svoje rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil tým, že žalobca uplatnil aj nároky, ktoré mu nepatrili a v dôsledku toho súd
konal podľa druhej časti Civilného sporového poriadku. Uvedený právny záver je vzhľadom na možnosť

rozhodovania o trovách konania podľa pomeru úspechu v konaní absurdný, nakoľko takouto logikou
by bolo možné aplikovať ust. § 257 CSP pri každom čiastočnom úspechu vo veci. Zastal názor, žepredmetným rozhodnutím o trovách právneho zastúpenia došlo k porušeniu jeho základných práv podľa
čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Už k žalobe pripojil dôkazy, ktoré celkom jednoznačne preukazovali ním uplatnený

nárok. Vo veci vykonal a následne si uplatnil náhradu len za úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie
úspechu vo veci. Ide o náklady vynaložené žalobcom, ktoré by nevznikli v prípade splnenia si povinnosti
žalovaným. Žalovaná si bola vedomá existencie svojej pohľadávky, viacerými výzvami bola upozornená
a požiadaná o dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy. Žalobca si svoj nárok uplatnil dôvodne, nakoľko k jeho
úplnému zaplateniu nedošlo ani po uplynutí lehoty na dobrovoľnú úhradu. Práve z uvedeného dôvodu

má nepochybne za to, že ním vynaložené trovy boli nepochybne účelne vynaložené trovy konania a
sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu v tejto veci. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu v napadnutej časti zmenil, priznal žalobcovi náhradu trov konania v uplatnenej
výške podľa pomeru úspechu vo veci.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní

a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu vo výroku o náhrade
trov prvoinštančného konania zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok vo vzťahu k žalovanej na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 86 %. V ostatnej časti stranami sporu nenapadnutej ponechal
rozhodnutie prvoinštančného súdu nedotknuté.

4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd nepostupoval správne,
pokiaľ pri rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania aplikoval ust. § 257 CSP a v konečnom
dôsledku sankcionoval žalobcu za to, že žalovaná si voči nemu neplnila svoje platobné povinnosti a to i
napriek dojednanému splátkovému kalendáru. Zohľadňovať zlú majetkovú, sociálnu situáciu žalovanej

by bolo podľa názoru odvolacieho súdu možné iba v tom prípade, ak by sa adekvátne svojej sociálnej
situácii správala. Pokiaľ totiž poukazuje na svoj zlý zdravotný stav, nepriaznivú sociálnu, finančnú a
majetkovúsituáciu,bolovjejprípade„luxusom“prenajaťsirodinnýdomazemnýmplynomhovykurovať.
Naviac v rodinnom dome nebývala sama, bývala tam s dcérou a jej rodinou, a teda na poplatkoch za
odber plynu sa mali popri žalovanej podieľať i tieto osoby a tak zabrániť tomu, aby prebehlo konanie

na súde.
Irelevantnou je obrana žalovanej v súvislosti so zlým technickým stavom rodinného domu, nakoľko
žalobca nemôže preberať zodpovednosť za prenajímateľa a jeho majiteľa. Za takejto situácie mala
riešiť bytovú situáciu iným spôsobom, nie zvyšovať náklady na kúrenie. V neprospech žalobcu nemožno
hodnotiť ani to, že mimo dlžnej istiny si uplatnil na súde aj položky, ktoré v konečnom dôsledku súd

neposúdil ako odôvodnené, žalobcovi ich nepriznal. Žalovaná totiž nevyvinula žiadnu snahu ani na
úhradu dlžnej istiny, a to aj napriek tomu, že dlh uznala a bola si vedomá, že tento vo vzťahu k žalobcovi
musí uhradiť. Žalovaná na jednej strane poukazuje na svoj zlý zdravotný stav, na svoju ťaživú sociálnu
situáciu, na druhej strane sa sama nesprávala sociálne, nasťahovala sa do rodinného domu, pričom si
musela uvedomovať, že v tejto súvislosti jej vzniknú zvýšené náklady v súvislosti s jeho vykurovaním.

5. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli umožniť súdu, aby ust. § 257 CSP na rozhodnutie o nároku
na náhradu trov konania žalobcu v preskúmavanej veci aplikoval. Rozsudok prvoinštančného súdu
vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania preto zmenil spôsobom uvedeným vo

výrokovej časti rozhodnutia. V ostatnej časti odvolaním strán sporu nenapadnutej ponechal rozsudok
prvoinštančného súdu nedotknutý. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 100 %.

6. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)